Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/170/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200717 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200717.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Katolicki Uniwersytet Lubelski Jana Pawla II, so sídlom Raclawickie 14, 20 950 Lublin, Poľská republika, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. P. X, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 61684-3/2019-BA zo dňa 10.09.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č: 61684-3/2019-BA zo dňa 10.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 700-1910265319-GC04/19 zo dňa 24.05.2019 podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) predpísala žalobcovi za obdobie mesiacov marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012 a na základe príjmov vyplatených v mesiaci apríl 2013 penále v celkovej sume 8.516,89 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov/povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky/povinné príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov/povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bola príloha. 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 61684-3/2019-BA zo dňa 10.09.2019, ktorým odvolanie žalobcu ako zamestnávateľa zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Po citácii zákonných ustanovení § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, 2, § 240 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a ustanoveniach § 26 ods. 1, § 27 ods. 3, ods. 5, § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov konštatoval, že žalobca ako zamestnávateľ bol registrovaný v Sociálnej poisťovni od 01.10.2007 do 30.09.2014. Správny orgán prvého stupňa vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov/povinných príspevkov a zistil, že žalobca poistné a príspevky/povinné príspevky za obdobie marec 2010 až október 2010, máj 2011 až september 2012 a na základe príjmov vyplatených v mesiaci apríl 2013 nezaplatil v lehote splatnosti poistného a príspevkov/povinných príspevkov (rozpis: príloha k rozhodnutiu č. 700-1910265319-GC04/19). Na základe zistenia skutočného stavu veci bolo žalobcovi v súlade so zákonom predpísané penále v sume 8.516,89 €. Penále je zákonom s ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia povinnosti včas, v správnej výške alebo vôbec. Námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia po citácii čl. 14 ods. 2 písm. b) Nariadenia č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva zo dňa 14.06.1971 a ustanovenia článok 13 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia konštatoval, že na základe žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy žalovaný vydal 10.09.2015 potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve E 101 SK č. 51690/2015-BA, 15-00048852-340-010- E-1985796, ktorým žalovaný určil, že zamestnankyňa účastníka konania, pani prof. J. R. podľa článku 14 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71 v období 01. október 2007 až 31. október 2010 podliehala právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej na základe žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy vydal dňa 10.09.2015 potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa č. 51690/2015-BA, 15-00074345-010-000-A-1985804, ktorým určila, že totožná zamestnankyňa podľa článku 13 ods. 1 základného nariadenia v období 01. máj 2011 až 30. september 2012 podliehala právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Z dôvodu, že zamestnancovi účastníka konania bola v súlade s čl. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71 a čl. 13 ods. 1 základného nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia určená slovenská uplatniteľná legislatíva, je Sociálna poisťovňa pri predpisovaní penále povinná postupovať podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné a príspevky/povinné príspevky boli zaplatené v lehote splatnosti a v správnej výške. 3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie dôvodiac predovšetkým nesprávnym právnym posúdením veci poukazujúc na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 z 16. septembra 2009 (ďalej len „základné nariadenie“), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 z 16.09.2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Žalobca je toho názoru, že sa nemohol dostať do omeškania s odvodom poistného plnenia za zamestnanca za poistné obdobie, nakoľko podľa výzvy príslušnej poľskej Sociálnej poisťovne ZUS w Lublinie zo dňa 09.11.2015 bol žalobca informovaný, že dňa 10.09.2015 príslušná Sociálna poisťovňa na území Slovenskej republiky vydala zamestnancovi dokument A1 z dôvodu výkonu súbehu zamestnaneckej činnosti vo viacerých členských štátoch EÚ podľa čl. 13 ods. 1 základného nariadenia, na základe čoho došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahujúcej sa na zamestnanca za dotknuté časové obdobie zahŕňajúce aj poistné obdobie. Zamestnancovi teda až dňom vydania dokumentu A1 vzniklo so spätnou účinnosťou povinné sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobca poukazuje na súvisiaci skutkový stav, podľa ktorého ZUS vo výzve z 09.11.2015 vyzval žalobcu, aby odhlásil zamestnanca zo systému poľského sociálneho poistenia a tohto následne riadne zaregistroval do sociálneho poistenia Slovenskej republiky. Žalobcovi bola následne doručená výzva Sociálnej poisťovne pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 30.03.2016, v ktorej príslušná Sociálna poisťovňa s ohľadom na určenú rozhodnú legislatívu v oblasti sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k zamestnancovi vyzvala žalobcu k predloženiu mesačného výkazu poistného a príspevkov za zamestnanca za poistné obdobie podľa príslušných slovenských právnych predpisov. V nadväznosti na uvedené výzvy boli žalobcom v súlade s usmernením príslušnej Sociálnej poisťovne zaslané predmetné mesačné výkazy poistného a príspevkov za zamestnanca. Na základe zaslaných mesačných výkazov príslušná Sociálna poisťovňa vydala dňa 09.06.2016 rozhodnutie č.: 700-1910409416-GC04/16, ktorým predpísala žalobcovi konkrétnu sumu príspevkov a poistného za zamestnanca za poistné obdobie mesiacov január 2009 až september 2012 v celkovej sume 14.946,06 € a napokon rozhodnutie zo dňa 09.06.2016 č.: 700-1910409316-GC04/16, ktorým predpísala žalobcovi konkrétnu sumu príspevkov a poistného za zamestnanca za poistné obdobie mesiacov december 2007 až december 2008 v celkovej sume 5.468,00 €. Žalobca namieta, že žalovaný nerešpektoval jednotlivé ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia týkajúce sa najmä nie však výlučne dočasnej evidencie dotknutej osoby v systéme sociálneho poistenia v niektorom z členských štátov a jej predbežného vyplácania poistného a príspevkov do sociálneho systému tohto štátu uvedené v článku 6 ods. 4 a v článku 6 ods. 5 vykonávacieho nariadenia. Žalobca zdôrazňuje, že si do času vydania dokumentu A1 vo vzťahu k zamestnancovi plnil riadne svoje odvodové povinnosti voči ZUS, bolo na oboch príslušných inštitúciách sociálneho poistenia, aby v súlade s článkom 6 ods. 5 v spojení s článkom 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vykonali kontrolu odvedeného poistného za zamestnanca, a toto malo byť vo výške určenej právnymi predpismi slovenskej legislatívy prevedené príslušnej Sociálnej poisťovni na území Slovenskej republiky a započítané na odvodovú povinnosť žalobcu a toto prevedené poistné plnenie sa považuje v súlade s článkom 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia za zaplatené inštitúcii určenej ako príslušná inštitúcia. Podľa názoru žalobcu, ak by sa pripustil právny názor žalovaného, podľa ktorého možno účastníkovi konania vyrubiť so spätnou účinnosťou penále za odvod poistného, ktorého omeškanie nastalo reálne z dôvodu, že tomuto účastníkovi bola so spätnou účinnosťou určená rozhodná legislatíva Slovenskej republiky v oblasti sociálneho zabezpečenia (hoci do momentu jej definitívneho určenia si dotknutý účastník konania plnil svoju odvodovú povinnosť voči príslušnému orgánu sociálneho poistenia iného členského štátu riadne a včas), z objektívneho hľadiska by bola povinnosť včasného odvodu príspevkov a poistného do systému sociálneho poistenia nesplniteľná. Takýto výklad je podľa názoru žalobcu potrebné považovať za výklad v rozpore s článkom 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článkom 6 ods. 4 a článkom 6 ods. 5 vykonávacieho nariadenia a súčasne v rozpore so základnými cieľmi základného nariadenia uvedenými najmä, nie však výlučne v bodoch 10, 11 a 15 jeho preambuly, ktoré súvisia najmä so zásadou zaobchádzania s niektorými faktami alebo udalosťami, ku ktorým dochádza na území iného členského štátu, ako keby sa udiali na území členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné. Na záver žalobca namietal aj absenciu riadnych obsahových náležitostí rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v intenciách ust. § 209 ods. 1 druhá veta zákona č. 461/2003 Z.z.. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.01.2020 opakuje skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok podotýka, že zákon č. 461/2003 Z.z. ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť predpísať zamestnávateľovi penále za neodvedenie poistného a príspevkov/povinných príspevkov včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného a príspevkov/povinných príspevkov vôbec, pričom pri výpočte výšky penále je Sociálna poisťovňa viazaná len príslušným ustanovením zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý hovorí o spôsobe výpočtu penále. 5. Ďalší účastník konania sa v súdom stanovenej lehote k žalobe nevyjadril. 6. Žalobca v replike zo dňa 10.02.2020 v celom rozsahu zotrval na skutkových a právnych dôvodoch obsiahnutých v podanej žalobe. 7. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal. 8. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. novembra 2020, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu. 9. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom zistil, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátiť vec žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 SSP z nasledovných dôvodov. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. k 11.09.2019 (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 11. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 12. Za nepreskúmateľné považoval správny súd odôvodnenie žalovaného v časti, v ktorej žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol s poukazom na článok 6 ods. 5 vykonávacieho nariadenia a článok 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia odvolaciu námietku, v ktorej dôvodil, že si žalobca do času vydania dokumentu A1 vo vzťahu k zamestnancovi plnil riadne svoje odvodové povinnosti voči ZUS a bolo na oboch príslušných inštitúciách sociálneho poistenia, aby v súlade s článkom 6 ods. 5 v spojení s článkom 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vykonali kontrolu odvedeného poistného za zamestnanca, a toto malo byť vo výške určenej právnymi predpismi slovenskej legislatívy prevedené príslušnej Sociálnej poisťovni na území Slovenskej republiky a započítané na odvodovú povinnosť žalobcu a toto prevedené poistné plnenie bolo potrebné považovať v súlade s článkom 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia za zaplatené inštitúcii určenej ako príslušná inštitúcia. Žalobca na dôvažok uvádza, že zamestnancovi až dňom vydania dokumentu A1 vzniklo so spätnou účinnosťou povinné sociálnej poistenie podľa zákona o sociálnom poistení. Z objektívneho hľadiska preto nebolo možné, aby žalobca vykonával odvody za zamestnanca v čase, keď nedošlo ešte k určeniu rozhodnej legislatívy vo vzťahu k zamestnancovi za príslušné časové obdobie. Správny súd udáva, že sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vecne nevysporiadal s uvedenou námietkou žalobcu, t.j. žalobca nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku týkajúcu sa potreby aplikácie a ustanovení článku 6 ods. 5 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 73 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a námietkou, v zmysle ktorej až dňom vydania dokumentu A1 vzniklo „so spätnou účinnosťou“ povinné sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. 13. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že odvolacie námietky žalobcu boli relevantné (t.j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t.j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balany v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) je považovaný taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného argumentu, resp. inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu). 14. Žalobca má dostať vzhľadom na vyššie uvedené právno-teoretické postuláty plynúce z judikatúry Európskeho súdu konkrétnu odpoveď na vyššie uvedenú odvolaciu námietku. Úlohou správnych súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov a odstraňovať vlastným zisťovaním formálne i obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesné predpisy. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je však také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia, resp. opatrenia napadnutého žalobou. 15. Nedostatok dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného viedlo krajský súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť bez možnosti zaoberať sa ďalšími meritórnymi námietkami žalobcu. V ďalšom konaní žalovaný prejedná vec znova, dôsledne sa vysporiada so všetkými konkrétnymi a relevantnými námietkami žalobcu, znova o odvolaní rozhodne a svoje rozhodnutie v intenciách naznačených správnym súdom odôvodní. 16. Na záver správny súd považuje za dôležité poukázať, že pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípov právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). 17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorý by mu explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu priznať. po štvrtom bode vsunúť 5. bod, kde uveď: Ďalší účastník konania sa v súdom stanovenej lehote k žalobe nevyjadril. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.