Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/186/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200773 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200773.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. P., Ul. X. P.. XXX, právne zast.: JUDr. Ivan Glovniak, advokát, so sídlom N., D. T. č. XXXX/XX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov č. 8556/33B, za účasti ďalších účastníkov: v rade 1/ Ing. S. O., bytom O. A. P., I. č. XXXX/XX, v rade 2/ P. S., bytom O. A. P., Ul. X. P.. XXX, v rade 3/ Ing. F. P., bytom N., N. F. č. XXXX, v rade 4/ Mgr. Y. P., bytom N., N. F. č. XXXX, v rade 5/ Bc. O. O., bytom O. A. P., Ul. X P.. XXXX/X, právne zast.: JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom N., Q. S. č. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OVBP3-2019/030755/Vic zo dňa 25.10.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP3-2019/030755/Vic zo dňa 25.10.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Ďalším účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Mesto Kysucké Nové Mesto, ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), v územnom konaní posúdil podľa § 37 stavebného zákona návrh na rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorý dňa 14.08.2013 podala ďalšia účastníčka v rade 5/ a na základe tohto posúdenia vydal s poukazom na ust. § 39 a § 39a stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 435/2000 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhláška č. 435/2000 Z.z.) rozhodnutie o umiestnení stavby: novostavba hospodárskej budovy, elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka na pozemku register „C" parc. č. 818/1 (záhrada), register „C" parc. č. 819/2 (záhrada) v katastrálnom území O. A. P., pre umiestnenie stavby určil záväzné podmienky pod bodmi 1. až 3. a rozhodol o námietkach žalobkyne ako účastníčky územného konania. 2. O spoločnom odvolaní ďalšieho účastníka v rade 1/ a 2/ (odvolatelia 1, 2) a žalobkyne (odvolateľka 3) voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: OU-ZA- OVBP3-2019/030755/Vic zo dňa 25.10.2019 tak, že spoločné odvolanie ďalšieho účastníka v rade 1/, 2/ a žalobkyne zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Na dôvažok vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa nesúladu s umiestnením stavby na spoločnej hranici, dodržania odstupu od spoločnej hranice, odstúpeniu od spoločnej hranice o 2 m, nedodržaniu odstupových vzdialeností s tým, že umiestňovaná stavba by netvorila rad s budovou postavenou na pozemku registra „C" parc. č. 822/2 kat. úz. O., keďže zadná časť umiestňovanej stavby podstatne presahuje priľahlú stavbu, žalovaný uviedol, že z podkladov rozhodnutia vyplýva, že stavba je navrhnutá v preluke zástavby, ktorú je možné označiť ako radovú. Pojem preluka - je terminus technicus bežne užívaný odbornou aj laickou verejnosťou, avšak nie je v právnych predpisoch vyslovene definovaný. Užíva sa s cieľom umožniť doplnenie stávajúcej súvislej zástavby vhodnou stavbou pri rešpektovaní všetkých urbanistických a architektonických zásad a zároveň zaistiť vhodné podmienky pre vnútorné prostredie stavieb (napr. denné osvetlenie a preslnenie) a to ako stavieb pre bývanie, tak i stavieb nebytových. Právna úprava rozlišuje medzi domom samostatným, dvojdomom a domom radovým. Z fotodokumentácie z predmetnej ulice z mája 2012 vytvorenej cez portál www.google.sk/maps (street view), vyplýva, že má dané záujmové územie radovú uličnú zástavbu. Ďalej vo vzťahu k námietke odvolateľov 1, 2, že odvod dažďovej vody zo strechy, padajúci sneh, realizácia budúcej stavby a horiace časti zo strechy by ohrozovali ich pozemok a stavbu uviedol, že odvolatelia nemajú dôvod k danej námietke, lebo podľa projektovej dokumentácie budúca stavba susedí so štítovými stenami so susednými objektmi na Ul. X. P. v k. ú. O. A. P.. Prístup do budovy je z miestnej komunikácie. Strecha je sedlová s hrebeňom rovnobežným s ulicou. Pod odkvapové žľaby sú z pozinkovaného plechu polkruhové s kruhovými zvodmi zvedenými k zemi na ulicu a na pozemok stavebnícky. Doplnkovými tvarovkami strešnej krytiny sú typové lapače snehu. Po výstavbe hrubej stavby sa určitá časť stavebného materiálu bude skladovať na prízemí budúcej budovy inak bude dovážaná na výstavbu iba v množstve, v akom sa bezprostredne zabuduje do objektu. Z logického hľadiska prízemná hospodárska budova stavebnícky v prípade požiaru nemôže radikálne ohroziť trojpodlažnú budovu na bývanie odvolateľov 1, 2. Ďalej žalovaný požiadavku vypracovania hlukovej štúdie a potrebu špecifikovať stanovisko, o akú hospodársku budovu ide v zóne kompaktnej radovej zástavby s obytnou funkciou vzhľadom na životné prostredie, vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K námietke odvolateľov 1, 2, že im chýba architektonická štúdia, kde by možné varianty riešenia projektu vyústili do záväzných stanovísk Mesta Kysucké Nové Mesto, žalovaný uviedol, že táto je nedôvodná. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón, podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona. Podľa územného plánu Mesta Kysucké Nové Mesto, (grafická príloha) komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a VPS, sa dané parcely stavebnícky nachádzajú v zóne F1 - polyfunkčné plochy - zmiešané územie bývania a občianskeho vybavenia. V bezprostrednom okolí je zóna 01 - plochy občianskeho vybavenia, kde ani v jednej zóne nie je striktne požadovaná architektonická štúdia na predmetnú hospodársku budovu. Architektonická štúdia slúži na rozhodnutie stavebného úradu o určení územia na zastavanie a na umiestnenie stavby na ňom. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, prerokuje koncept s obcami, ktorých územia sa týka, s dotknutými samosprávnymi krajmi, s dotknutými orgánmi, s dotknutými fyzickými osobami a dotknutými právnickými osobami; toto prerokovanie je verejné a z toho vyplýva, že nie je potrebné sa danou odvolacou námietkou zaoberať v konaní o umiestnení stavby, keď že mesto toho času má platný územný plán. Ďalej žalovaný tiež vyhodnotil ako nedôvodnú požiadavku projektu statiky („rozpor s § 9 bodu f/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z.") a doplnenia plánu organizácie výstavby preukazujúci spôsob, akým realizácia predmetnej stavby zabráni negatívam ako je prašnosť, hlučnosť). Žalovaný uviedol, že projektová dokumentácia stavby, ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu obsahuje podľa druhu a účelu stavby uvedeného vo vyhláške č. 453/2000 Z.z. aj projekt statiky a usporiadanie staveniska a opatrenie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak ide o uskutočňovanie stavebných prác za mimoriadnych podmienok. Vypracováva sa teda v stavebnom konaní a nie v konaní o umiestnení stavby. Žalovaný vo vzťahu k námietke, v zmysle ktorej je pre odvolateľov navrhovaná stavba nevhodná z hľadiska existujúceho urbanizmu s tým, že nerešpektuje niveletu a kontext okolitej zástavby a má terasu, žalovaný udáva, že žiadny právny predpis či technická norma nedefinujú umiestnenie terasy iba pri rodinných domoch a nie pri hospodárskych budovách. Budúca stavba bude postavená v preluke radových domov, kde sa radová zástavba uvádza ako vzájomná náväznosť stavieb na sebe bez ohľadu na ich dĺžku, šírku či výšku. Pokiaľ umiestnenie budúcej stavby vyhovuje územnému plánu je z hľadiska existujúceho urbanizmu budúca novostavba hospodárskej budovy vyhovujúca. K námietke odvolateľov, v zmysle ktorej ak by regulatívy územného plánu pripúšťali realizáciu hospodárskej budovy, potom chcú posúdiť vplyvy prevádzky budovy na okolie, žalovaný podotýka, že daná námietka je nedôvodná. Pre umiestnenie stavby podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad v územnom rozhodnutí vymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečenia záujmy spoločnosti v záujmovom území. Posudzovanú stavbu je možné umiestniť v predmetnom území, lebo v nezastavanej časti územia v rámci hospodárskej časti parciel je možné realizovať hospodárske objekty. Pokiaľ ide o námietku, že ulica X. P. je v pamiatkovej zóne, žalovaný konštatuje jej nedôvodnosť s poukazom na stanovisko Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa 23.07.2013, kde sa uvádzajú záväzné stanoviská pre budúcu výstavbu hospodárskej budovy. Žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nevhodnej koncepcie požiarnej ochrany už vypracovanú z dôvodu neaktuálnosti STN. Žalovaný udáva, že koncepcia protipožiarneho riešenia stavby z 14.03.2016 je v platnosti, čo bolo potvrdené stavebníčkou pri dodaní. Odvolaciu námietku, že sú vybudované prípojky inžinierskych sietí vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. Prípojky na pozemok nie sú predmetom tohto konania. Boli riešené v konaní č. Výst.1884/1/2016-Kn zo dňa 07.11.2016 - elektrická prípojka a v konaní č. Výst.2224/2014-An zo dňa 30.07.2014 - vodovodná a kanalizačná prípojka. Námietku odvolateľov 1, 2, že projektová dokumentácia nemá údaje o koeficiente zelene a zastavanosti parcely, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. Žalovaný udáva, že regulácia konkrétnych parciel je možná iba územnými plánmi zón, ktoré môžu presne určiť koeficient zastavanosti, podiel zelene či maximálnu podlažnosť objektov na danom pozemku. Koeficient zelene predstavuje pomer medzi započítateľnými plochami zelene, ako zeleň na rastlom teréne alebo zeleň nad podzemnými konštrukciami a plochou pozemku, pričom index zastavaných a spevnených plôch predstavuje pomer medzi plochou zastavanou stavbami a spevnené plochy, a plochou pozemku. Treba taktiež rozlišovať medzi územným plánom zóny a urbanistickou štúdiou (ďalej len „UŠ"). UŠ je podklad, ktorý rieši čiastkové problémy v území. Nie je však právne záväzná. Právne záväzný je iba územný plán. Územný plán Mesta Kysucké Nové Mesto neobsahuje tieto koeficienty (nie všetky územné plány musia v praxi obsahujú dané koeficienty). Ďalšiu námietku, že projektová dokumentácia neobsahuje projekt vnútorných inštalácií, vyhodnotil žalovaný rovnako ako nedôvodnú. Vyhláška č. 453/2000 Z.z. hovorí, čo sa musí dodať ku „stavebnému konaniu" podľa druhu a účelu stavby, a to hlavne stavebné výkresy, z ktorých je zrejmý doterajší stav, predovšetkým pôdorysy, rezy a pohľady, ako aj polohové a výškové usporiadanie stavby a všetkých jej priestorov s presným označením funkčného určenia a mnohé ďalšie, ale v tomto konaní sa rieši umiestnenie stavby, tzn. územné konanie, ktoré predchádza stavebnému konaniu. Žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku, v zmysle ktorej požadujú odvolatelia skontrolovať všetky vyjadrenia platnosti STN („Telekom, plyn, voda, elektrina, hasiči"). Žalovaný udáva, že vyjadrenie Slovak Telekom, a.s., číslo vyjadrenia 6611925918 zo dňa 16.09.2019 je v platnosti. Vyjadrenie Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Čadci pod č. ORHZ-CA2-2019/424 zo dňa 16.09.2019 je v platnosti, Vyjadrenie Stredoslovenskej distribučnej, a.s., Žilina pod č. 4300091409 zo dňa 07.06.2019 je v platnosti. Vyjadrenie SEVAK, a.s., Žilina zo dňa 13.06.2016 je v platnosti. Vyjadrenie SPP -Distribúcia, a.s., Bratislava zo dňa 31.5.2018 je v platnosti. Na zodpovedanie odbornej otázky postačí ak posúdenie vykoná oprávnená osoba, čo v prípade daných inštitúcií je naplnené. Odvolací orgán považuje rozsah posúdenia predloženého návrhu podľa požiadaviek uvedených v ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona za dostatočný. K námietke odvolateľky 3, v zmysle ktorej stavebný úrad nevie jednoznačne posúdiť stavebníčku, či je to tá istá osoba, ktorá podala návrh a tá ktorej bolo vydané „stavebné povolenie", žalovaný udal, že požiadal o stanovisko Ministerstvo vnútra SR a s poukazom na vyjadrenie zo dňa 24.09.2019 možno konštatovať, že stavebníčka je tá istá osoba, ktorá podala návrh a tá istá osoba, ktorej bolo vydané územné rozhodnutie na základe overenia trvalých a prechodných pobytov, určenia mena, priezviska a dátumu narodenia posudzovanej osoby. K námietke, že chýba grafická príloha k rozhodnutiu, žalovaný udáva, že kontrolu spisu sa zistilo, že grafická príloha je súčasťou rozhodnutia. Pošta, ktorá je v spise uvedená ako neprevzatá, obsahovala grafickú prílohu. Nedopatrením mohla vzniknúť situácia, že odvolateľka naozaj nemá grafickú prílohu rozhodnutia, odvolací orgán jej ju doručí spolu s rozhodnutím, ktoré vydá. K námietke, že v napadnutom rozhodnutí o umiestnení stavby nie je konkrétne vymedzené, na ktorej konkrétnej časti pozemku má byť týmto rozhodnutím stavba umiestnená, pričom z popisu stavby je zrejmé, že sa nenachádza na celých pozemkoch, žalovaný poukazuje na ust. § 39a ods. 1 Z.z. stavebného zákona, v zmysle ktorého sa umiestnenie stavby vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia, preto je predmetná požiadavka odvolateľky nedôvodná. K námietke odvolateľky 3, v zmysle ktorej táto zistila, že do spisu bola prijatá projektová dokumentácia na inú stavbu a nevie, či stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby z roku 2013 alebo 2015, žalovaný udáva, že podkladom rozhodnutia o umiestnení stavby je aj projektová dokumentácia stavby. V technickej správe predmetnej dokumentácie je uvedené posúdenie vplyvu novostavby hospodárskej budovy na zatienenie a oslnenie obytných miestností rodinného domu č, 126. Z nej vyplýva, že nemá negatívny vplyv na preslnenie bytov rodinného domu č. 126 v k. ú. O.. Pôvodný návrh z roku 2013 podľa expertízneho posudku z decembra 2013 od prof. Ing. U. M. PhD. nevyhovoval s požiadavkou na dostupnosť denného svetla v kuchyni na 1. N.P. rod. domu č. 126. Preto stavebný úrad konanie prerušil pod č. Výst.11/2/2016-Kn zo dňa 25.01.2016 a požadoval predloženie nového odborného posudku. Nový predkladaný návrh novostavby hospodárskej budovy z novembra 2015 má zmenený sklon strechy, tak aby čo najmenej obmedzoval dostupnosť denného svetla v kontrolnom bode v kuchyni na 1. N.P. susedného domu č. 126. v posudzovanom bode k tomuto oknu došlo k zníženiu strechy plánovanej novostavby o cca 2250 mm. Účastníci mali neobmedzenú možnosť do takto upravenej dokumentácie nahliadnuť a podávať námietky. V tomto prípade je rozhodujúce, že stavebný úrad projektovú dokumentáciu overí, to znamená, že nemôže dôjsť k zámene s inou prípadne k manipulovaniu s týmto projektom, ako špekulatívne uviedol splnomocnený zástupca odvolateľky 3, nakoľko projektová dokumentácia je overená odtlačkom pečiatky, ktorej súčasťou je číslo rozhodnutia a dátum jeho vydania. .V prípade kolaudačného konania stavby bude stavebnícka povinná predložiť práve túto projektovú dokumentáciu. Ďalej žalovaný k námietke odvolateľky 3, že jej stavebný úrad nesprístupnil dňa 20.01.2016 celý spisový, ale iba v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu, žalovaný udáva, že táto požiadavka je nedôvodná, lebo na základe žiadosti odvolateľky 3 jej bol dňa 20.01.2016 zaslaný prefotený spisový materiál č. Výst.11/2016-Kn v rozsahu: fotokópia projektovej dokumentácie, fotokópia rozhodnutia Okresného úradu v Žiline, fotokópia stanoviska Slovák Telekom. Ďalej sa v odvolacích podkladoch nachádzala zápisnica stavebného úradu zo dňa 16.01.2019, kde odvolateľka 3 požiadala o 15 hod. stavebný úrad o nahliadnutie a vyhotovenie fotokópií spisového materiálu v uvedenom popísanom rozsahu. Účastníčka konania svojím podpisom potvrdila prevzatie uvedených fotokópií. Nikde v zápisnici sa neuvádza, že jej neboli poskytnuté ňou požadované iné dokumenty na prefotenie. V súvislosti s procesným postupom prvostupňového správneho orgánu pred vydaním týmto odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo zo strany správneho orgánu poskytnuté legitímne procesné právo účastníčke konania, a to právo zadovažovať si z administratívneho spisu listinné kópie. S takýmto postupom prvostupňového správneho orgánu sa stotožňujeme, nakoľko úradný postup správneho orgánu v ktorom vyhotoví účastníkovi konania , do ktorého práv a povinností má prostredníctvom rozhodnutia vydaného v správnom konaní dôjsť, listinu tvoriacu podklad takéhoto zásahu, je zjavne potrebné vnímať ako kópiu vyhotovenú pre úradné účely, navyše za situácie, kedy mu toto právo priznáva platný a účinný procesnoprávny predpis pre správne konanie. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe predovšetkým namieta nesprávne posúdenie okruhu účastníkov správneho konania, najmä že pozemky, na ktorých má byť stavba umiestnená, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, aj z tohto dôvodu mal byť manžel navrhovateľa účastníkom konania. V prejednávanej veci správne orgány nekonali ani len s vlastníkmi susedných pozemkov. Účastníkom konania malo byť Mesto Kysucké Nové Mesto, ako aj vlastníci parcely C KN č. 818/2 a parcely C KN č. 819/1, avšak za susednú stavbu je možné považovať aj stavbu, ktorá síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Takýmito stavbami sú podľa žalobcu nepochybne minimálne stavby stojace oproti navrhovanej stavbe, a to stavby so súpisným číslom XXX, XXX, XXX, ktoré sa nachádzajú cez ulicu, a teda účastníkmi konania mali byť minimálne vlastníci týchto stavieb, kde napríklad budú parkovať užívatelia umiestňovanej stavby a podobne. S uvedeným súvisí aj ďalšia námietka žalobcu, že prvoinštančné rozhodnutie je neurčité v otázke jednoznačného vymedzenia stavby, ktorá sa malo týmto rozhodnutím umiestniť. Aj z grafickej prílohy napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že predmetom konania boli aj elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka, ktoré sú ale umiestňované na pozemku parcela C KN č. 4888 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 203 m2, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. O.. Žalobca namieta, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo neurčité a nejednoznačné vo svojom výroku, keďže je zrejmé, že predmetom konania mali byť aj tieto prípojky, ale je otázne, či o týchto stavbách stavebný úrad prvého stupňa vôbec rozhodol, keďže v grafickej prílohe sa tieto prípojky nachádzajú, tieto sú uvedené aj v názve stavbe, ale napriek tomu pozemok, na ktorom sú tieto prípojky, stavebný úrad neoznačil ako pozemky, na ktoré sa umiestňuje stavba a napríklad žalovaný uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že tieto prípojky neboli predmetom tohto konania. Otázku určenia, o akej stavbe bolo vlastne teda rozhodované, chcel skúmať samotný žalobca, ale tomuto bol sprístupnený iba jeden návrh navrhovateľa doručený 14.08.2013, a to až po uplynutí lehoty na podanie námietok. V tomto návrhu navrhovateľ žiadal rozhodnúť a umiestniť stavbu, ktorú označil ako hospodárska budova + elektrická prípojka, čiže v podstate akoby tretia verzia rozsahu umiestňovaných stavieb. Z návrhu teda celkom jednoznačne vyplýva, že predmetom tohto konania malo byť aj umiestnenie elektrickej prípojky, ktorá bola zakreslená aj v projektovej dokumentácii. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že elektrická prípojka pozemku bola navrhovateľom už zrealizovaná na základe ohlásenia zo 07.11.2017 a následného súhlasu stavebného úradu, a to rok pred samotným ohlásením. Už takéto vymedzenie súhlasu, ktorý rok predchádzal ohláseniu stavby, je zjavne nedôveryhodné. V samotnom rozhodnutí o umiestnení stavby je uvedené, že stavba - novostavba hospodárskej budovy, elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka má byť napojená na jestvujúcu prípojku pozemku, ktoré ale v zmysle návrhu predmetom územného konania nemali byť a tieto ani nemali existovať. Stavebný úrad neodôvodnil, prečo tieto prípojky považoval za jestvujúce, keď naopak v grafickej prílohe svojho rozhodnutia tieto prípojky sú uvedené ako ešte neexistujúce a sú výslovne zahrnuté do projektovej dokumentácie. Dokonca je v projektovej dokumentácii - grafickej prílohe rozhodnutia uvedené, že trasovanie prípojok inžinierskych sietí overiť podľa, nie je zrejmé podľa čoho. V rámci nahliadnutia do spisu neboli sprístupnené žalobcovi žiadne dôkazy a ani v rozhodnutí sa neuvádzajú žiadne dôkazy k tomu, že by stavebný úrad zisťoval existenciu prípojok pozemku a k takémuto záveru mohol dospieť, odkiaľ pokiaľ tieto prípojky majú byť jestvujúce, kde má byť umiestnené prípadné napojenie prípojky stavby na prípojku pozemku a celkovo nevymedzil stavbu, ktorú umiestňuje. Ďalej žalobca namieta, že sa snažil o nahliadnutie do spisu, aby zistil, aká stavba bola vlastne umiestnená. Žalovaný absolútne odmietol nahliadnutie do spisu žalovaného a prvostupňový stavebný úrad uviedol, že žiadna projektová dokumentácia overená stavebným úradom neexistuje a nebude existovať. Žalobca v podanej žalobe zdôrazňuje, že podstata problému s nejednoznačnosťou prvostupňového rozhodnutia súvisí aj s nesprávnym procesným postupom, kedy sa v spise „nejakým zázrakom" objavila nová projektová dokumentácia predložená neznámou osobou. Žalobca zdôrazňuje, že iba navrhovateľ je oprávnený disponovať s návrhom. V tomto prípade bolo jednoznačne zistené, že pôvodný návrh navrhovateľa je nesprávny, nakoľko takáto stavba, ako navrhovateľ navrhol v návrhu na začatie konania ešte v roku 2013, nie je v súlade s právnymi predpismi a stavebný úrad mal tento návrh zamietnuť podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona. V tomto štádiu konania bol stavebný úrad povinný rozhodnúť o návrhu na umiestnenie stavby z roku 2013. Navrhovateľ nevzal návrh na umiestnenie stavby z roku 2013 späť, ani sa protiprávne nesnažil zmeniť návrh z roku 2013, ale iba sa v spise protiprávne ocitla nová projektová dokumentácia. Procesný postup správneho orgánu niekedy asi po roku 2015 teda bol v rozpore so zákonom, tento rozhodol bez návrhu na začatie konania, iba na základe projektovej dokumentácie predloženej neznámou osobou. Podľa grafickej prílohy napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že ako grafickú prílohu použil žalovaný situáciu - časť projektovej dokumentácie z roku 2015, ktorá sa však v administratívnom spise ocitla protiprávne. Žalobca ďalej poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý svojim rozsudkom č.k. 20S/38/2014-98 zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil so záväzným právnym názorom, že v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona mal žalobca právo dostať fotokópie spisu. Žalobca zdôrazňuje, že prvostupňový orgán aj po rozhodnutí krajského súdu v Žiline naďalej zatajuje niektoré časti spisu, ktoré si vyberie a takto porušil zákonné práva žalobcu. Napríklad bolo celkom zrejmé, že nemôže byť celý spis, pokiaľ nebol prefotený návrh na začatie konania alebo iný dokument k začatiu konania. Zo spisu predloženého na súd na základe tejto žaloby bude ale zrejmé, čo všetko ešte prípadne nepredložil a nesprístupnil správny orgán žalobcovi. Pokiaľ sa v odôvodnení rozhodnutia hovorí o zápisnici o nahliadnutí do spisu po uplynutí lehoty na podanie námietok, tak ani vtedy nebolo žalobkyni umožnené nazrieť do celého spisu, ale opäť iba do niektorých častí. Toto však nie je možné pri nazretí zistiť, ale toto sa môže účastník konania dozvedieť až neskôr, potom ako z rozhodnutia zistí, že správny orgán nesprístupnil celý spis, pravdepodobne s úmyslom zakryť svoje procesné pochybenia. Žalobca ďalej udáva, že dňa 16.01.2019 mu bola sprístupnená nová časť spisu, ale táto mu bola sprístupnená niekoľko mesiacov po uplynutí lehoty na podanie námietok. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný v odvolacom konaní vykonával dokazovanie, ktoré nebolo vykonané prvostupňovým orgánom a teda logicky musel byť doplnený správny spis. Formálne síce zaslal žalovaný žalobcovi informáciu, že boli žalovaným doplnené podklady do spisu, ale opäť zamlčal niektoré dokumenty a poslal žalobcovi iba výzvu v takom znení, ktorú pre vylúčenie pochybností pripojil žalobca k žalobe. Až z napadnutého rozhodnutia sa opäť žalobca dozvedel , že odvolací orgán zabezpečoval nové dôkazy napr. stanovisko Ministerstva vnútra SR z 24.09.2019, resp. fotodokumentáciu vytvorenú cez portál www.google.sk/maps <http://www.google.sk/maps>. Žalobca ďalej namieta, že sa správne orgány nezaoberali funkciou navrhovanej stavby v rámci existujúceho urbanizmu. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že súladom s územným plánom obce je automaticky vyriešená aj otázka urbanistického začlenenia stavby do územia. Funkciu hospodárskej stavby v prevahe zástavby s prevažujúcou funkciou bývania považuje žalobca za celkom zjavne nevhodnú. Žalobca namieta, že projektová dokumentácia (aj keď nie je zrejmé ktorá) neobsahovala aj ďalšie náležitosti vyžadované uvedenou vyhláškou, keď z tejto nie je zrejmé architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie, údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby vo väzbe na základné požiadavky na stavby s poukazom na požiadavky na radový dom. Z dokazovania vykonaného v správnom konaní vôbec nevyplýva, že by sa umiestňovaná hospodárska budova dala považovať za technickú vybavenosť a už vôbec nie potrebnú. Nie je zrejmé, aká konkrétna technická vybavenosť sa tam má nachádzať a k čomu alebo komu je vlastne potrebná. Pokiaľ by aj stavebný úrad zaradil umiestňovanú stavbu pod technickú vybavenosť, tak nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s doplňujúcim ustanovením územného plánu obce platným pre zariadenie vybavenia vyčleniť dostatočné plochy pre parkovanie návštevníkov. Ďalšou protizákonnosťou napadnutého rozhodnutia je, že žalovaný vyhodnotil pozemky, na ktoré sa umiestňuje stavba ako pozemky, na ktorých je preluka radového domu a z tohto dôvodu sa snažil nerešpektovať právne predpisy o odstupových vzdialenostiach medzi stavbami. Žalobca zastáva názor, že preluka radového domu nemôže vyplývať z fotiek súkromnej osoby. Ďalej namieta, že správny orgán prvého stupňa rozhodol o umiestnení stavby aj v rozpore s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Súlad s požiadavkou urbanistickej, architektonickej, životného prostredia, hygienickej, veterinárnej, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, civilnej ochrany a na zachovanie pohody bývania nebol správnym orgánom vyhodnotený. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by sa jednalo o radovú zástavbu, tak potom by stavebný úrad nemohol umiestniť stavbu v podstate mimo tejto radovej zástavby ako je už iba z rozmerov stavby zrejmé. Pokiaľ teda stavebný úrad dospel (nesprávne) k zisteniu, že existuje radová zástavba, tak potom aj umiestnenie stavby by muselo tomu zisteniu zodpovedať. Nemohla by umiestňovaná stavba podstatne prekračovať rad, nakoľko takýmto umiestnením stavby by v podstate došlo k situácii, že by sa už nejednalo radovú zástavbu a potom zas by nebol dôvod na umiestnenie stavby bez odstupových vzdialeností, ak by vôbec príslušný právny predpis umožňoval nedodržanie odstupových vzdialeností pri radovej zástavbe, čo nie je pravda. Žalobca namieta, že žalovaný vychádzal zo stanoviska Krajského pamiatkového úradu zo dňa 23.07.2013, ktoré bolo ku dňu rozhodnutia už viac ako 6 rokov staré, pričom bolo vydané za iného územného plánu a za iného celkového stavu. V spise sa má nachádzať vyjadrenie Stredoslovenskej distribučnej, a.s., Žilina zo 07.06.2019. Takéto vyjadrenie ale žalobcovi nebolo sprístupnené a nemohol sa k nemu vyjadriť a zastáva názor, že neexistuje. Rovnako vyjadrenie SEVAK, a.s., Žilina z 13.06.2016 taktiež nebolo v čase rozhodovania žalovaného v platnosti. Stavebný úrad vyžadoval vyjadrenie Slovak Telecom, ale spoločnosti Orange Slovensko, a.s., UPC, s.r.o. ani iných spoločností, ktoré by mohli mať na predmetných dotknutých pozemkoch ochranné pásma, stanoviská nevyžadoval. Na dôvažok žalobca namieta, že oznámenie o začatí konania, predvolanie na pojednávanie a ani iné právne úkony neboli riadne žalobcovi doručené, pretože bol zastúpený advokátom s plnomocenstvom pre celé konanie a tieto úkony neboli doručované tomuto zástupcovi. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ mu napríklad riadne nebolo doručené predvolanie na prejednanie veci, kde mal okrem iného právo vznášať námietky a na ostatné sa neprihliada, tak aj z tohto dôvodu boli porušené jeho práva. 4. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k žalobe žalobcu nevyjadril. 5. Ďalšia účastníčka v rade 2/ označila v celom rozsahu žalobu za dôvodnú. 6. Ďalší účastník v rade 1/ rovnako označil žalobcu v celom rozsahu za dôvodnú. 7. Ďalšia účastníčka v rade 5/ (stavebníčka) navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádza, že hoci podala návrh už v roku 2013, do dnešného dňa nedisponuje právoplatným územným rozhodnutím. Dôvodom podania žaloby je, že sa žalobkyňa rozhodla mať vedľa svojej domovej nehnuteľnosti voľný pozemok. Rozhodnutie mesta podľa názoru žalobkyne spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a správne konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, prebehlo v súlade so zákonom. Pokiaľ by aj súd mohol vzhľadom k trvaniu stavebného konania nadobudnúť pochybnosti ohľadne postupu správneho orgánu, tak žiaden z realizovaných postupov v správnom konaní nemohol mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Manžel žalobkyne nie je účastníkom administratívneho konania, lebo predmet konania nepatrí do BSM. Vo vzťahu k iným žalobkyňou uvádzaným účastníkom konania ďalšia účastníčka v rade 5/ udáva, že žiaden iný subjekt sa za účastníka konania nepovažuje a zrušenie napadnutého rozhodnutia nežiada. Žalobkyňa hľadá spôsoby ako do konania zatiahnuť ďalšie subjekty. Ani Mesto Kysucké Nové Mesto nie je povinným účastníkom konania, nakoľko je súčasne aj stavebným úradom. Žalobkyňa poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu SR z 21.10.2010 sp.zn. 3Sžo/117/2010, v zmysle ktorého slovné spojenie „priamo dotknuté" obsiahnuté v ust. § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý a ktorý musí byť v konaní účastníkmi preukázaný. Ďalšia účastníčka v rade 5/ nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že by jej malo byť odopreté právo nahliadať do spisu. Stavebný úrad nie je povinný a nemá z vlastnej iniciatívy zasielať kópie spisov účastníkom konania. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nesporne vyplýva, že jej bol dňa 20.01.2016 zaslaný prefotený spisový materiál č. Výst.11/1/2016-Kn, teda presne ten, o ktorý prejavila záujem. Žalovaný poskytol žalobkyni možnosť dodatočne sa s obsahom spisu oboznámiť a odborne posúdiť tieto dokumenty, podať k nim kvalifikované vyjadrenie. Ďalšia účastníčka je toho názoru, že ňou navrhovanú stavbu v preluke zástavby je nutné označiť ako radovú. Pojem „preluka" je termín bežne užívaný odbornou aj laickou verejnosťou a v odbornej praxi užíva sa s cieľom umožniť doplnenie stávajúcej súvislej zástavby vhodnou stavbou pri rešpektovaní všetkých urbanistických a architektonických zásad a zároveň zaistiť vhodné podmienky pre vnútorné prostredie stavieb, a to ako stavieb pre bývanie, tak i stavieb nebytových. 8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu ďalšej účastníčky v rade 5/ uvádza, že samotná ďalšia účastníčka v rade 5/ nesie zodpovednosť za dĺžku administratívneho konania spolu so správnymi orgánmi, ktoré o jej návrhu rozhodujú a opakovane porušujú práva žalobkyne. V súvislosti s námietkou nesprávneho určenia okruhu účastníkov administratívneho konania, žalobkyňa podotýka, že nielen správny orgán nesprávne určil okruh účastníkov konania, ale správny orgán ani svoje rozhodnutie v týchto otázkach riadne neodôvodnil a tieto otázky ani riadne neskúmal. Ďalšia účastníčka v rade 5/ tvrdí, že predmet konania nepatrí do BSM, ale takéto svoje tvrdenie nijako nekonkretizovala. Žalobkyňa je toho názoru, že predmetná stavba má vzniknúť počas trvania manželstva, a teda zásadne sa predpokladá, že táto stavba bude patriť do BSM a žiadnu výnimku z tejto zásady správny orgán nezistil. Žalobkyňa v ďalšej časti repliky poukazuje na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobe. 9. Ďalšia účastníčka v rade 5/ v duplike k replike žalobkyne zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. 10. Správny súd výzvou zo dňa 25.02.2020 (doručenou žalovanému dňa 26.02.2020) vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní písomne vyjadril k žalobe a jej prílohám a predložil administratívny spis týkajúci sa veci a spis prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe nepodal. Žiadané administratívne spisy správnemu súdu nedoručil. 11. Správny súd výzvou zo dňa 18.05.2020 (doručenou žalovanému dňa 19.05.2020) zaslal žalovanému urgenciu a vyzval žalovaného, aby obratom zaslal správnemu súdu vyjadrenie k správnej žalobe a žiadané administratívne spisy. Žalovaný vyjadrenie k žalobe nepodal a žiadané administratívne spisy správnemu súdu nepredložil. Doručil správnemu súdu len kópiu prípisu adresovaného správnemu orgánu prvého stupňa zo dňa 22.05.2020, v ktorej žalovaný žiada správny orgán prvého stupňa o odstúpenie kompletného žurnalizovaného spisu priamo žalovanému. 12. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP a o verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica. 13. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. SSP, pričom zistil, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP z nasledovných dôvodov: 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len stavebný zákon) rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať naplnenie dôvodov, ktoré má na mysli citované ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre chýbajúcu oporu v administratívnom spise. Zrušenie administratívneho rozhodnutia pre rozpor s obsahom administratívneho spisu, resp. pre chýbajúcu oporu v administratívnom spise vyúsťuje do nemožnosti správneho súdu preskúmať (overiť) skutkové závery správneho orgánu pre absenciu samotných podkladov, z ktorých správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal. 16. Nevyhnutným predpokladom, aby mohol správny súd realizovať správny súdny prieskum a posúdiť dôvodnosť žalobných námietok, je možnosť správneho súdu oboznámiť sa s pokladmi pre rozhodnutie správneho orgánu (citované ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku). Žalovaný napriek výzve správneho súdu zo dňa 25.02.2020, v ktorej mu bola poskytnutá primeraná lehota a urgencii zo dňa 18.05.2020 do dňa verejného vyhlásenia rozsudku žiadaný administratívny spis správneho orgánu prvého stupňa a súvisiaci spis žalovaného nepredložil, preto správny súd s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP, z dôvodu chýbajúcej opory rozhodnutia žalovaného v administratívnom spise, bez možnosti správneho súdu zaoberať sa vecnými námietkami žalobkyne, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Správny súd na dôvažok podotýka, že nezrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z dôvodu, že v zmysle citovaného ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP tak môže učiniť len na návrh žalobcu. V prejednávanej veci žalobca v žalobe vzniesol rozsudočný návrh len na zrušenie rozhodnutia žalovaného a nie správneho orgánu prvého stupňa. 17. Na záver správny súd pre úplnosť udáva, že v predmetnej veci zvažoval aj uloženie poriadkovej pokuty žalovanému za nesplnenie povinnosti predložiť administratívny spis. Toto poriadkové opatrenie, ako je zrejmé z ust. § 78 ods. 1 SSP, má len fakultatívny charakter. Ukladanie poriadkových pokút nemá byť samoúčelné. Správny súd dospel k záveru, že uloženie poriadkovej pokuty v danom prípade by nebolo efektívne (nenaplnilo by sledovaný cieľ), keďže ani výzva súdu, ani urgencia, resp. dostatočný časový priestor (odo dňa doručenia prvej výzvy súdu - 27.02.2020 do dňa vyhlásenia rozsudku 23.06.2020), t.j. cca 4 mesiace neprimäli žalovaného k splneniu uloženej povinnosti. Naviac predloženie administratívneho spisu nie je náročným úkonom vyžadujúcim si časovú rezervu a v tejto súvislosti neobstojí ani obrana žalovaného, že mu nebol predložený prvostupňový spis (ako to vyplýva z výzvy žalovaného pre prvostupňový orgán zo dňa 22.05.2020, v ktorej žalovaný žiada správny orgán prvého stupňa o odstúpenie kompletného žurnalizovaného spisu priamo žalovanému. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje na to, že podľa datovania tejto výzvy (až po urgencii správneho súdu), žalovaný žiadal o predloženie prvostupňového spisu až po uplynutí približne 3 mesiacov od prvej výzvy správneho súdu o predloženie administratívneho spisu a ani po uplynutí ďalšieho mesiaca nebol spis žalovaným súdu predložený. 18. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyňa má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu proti žalovanému, pretože bola v konaní úspešná. Správny súd ďalším účastníkom v rade 1/ až 5/ nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Ani vyjadrenie sa k žalobe ďalšími účastníkmi v rade 1/,2/ a 5/ nie je možné považovať za plnenie súdom uloženej povinnosti, ale za realizáciu procesného práva ďalšieho účastníka, pričom je potrebné poznamenať, že správny súd mohol konať ďalej aj bez ich vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu priznať. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.