Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sa/48/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200775 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200775.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobkyne: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. S., korešpondenčná adresa: ul. R. V. č. XXXX/X, XXX XX S., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2019 r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalovaná na základe žiadosti žalobkyne o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 10. apríla 2019 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2019 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 10. apríla 2019 zamietla. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky žalovanej v Čadci vyplynulo, že žalobkyňa nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu bola žalobkyni stanovená na 35 %. 2. Žalobkyňa proti predmetnému rozhodnutiu žalovanej podala odvolanie, v ktorom žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu a stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bude zohľadňovať jej všetky dokumentované zdravotné ťažkosti, za účelom čoho doložila k odvolaniu ďalšie lekárskej správy a odborné nálezy. 3. Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 13. mája 2019 a celej s tým súvisiacej spisovej dokumentácie podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie žalovanej potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. októbra 2019. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, so sídlom v Žiline z 10. októbra 2019, podľa ktorého nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, má naďalej 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 40 %, a zhodne dospeli k záveru, že žalobkyňa nie je invalidná. Ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala uznanie invalidity. 4. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 28. októbra 2019 podala žalobkyňa správnu žalobu v sociálnych veciach. V žalobe uviedla, že dňa 25.02.2019 bola na Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca so žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku. Na deň 10.04.2019 bolo určené ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnila a z ktorého je lekárska správa vo forme zápisnice z toho úkonu. Z rovnakého dňa je aj odborný posudok o invalidite, počas tohto úkonu mala žalobkyňa k dispozícii aj znalecký posudok č. 7/2017, ktorý si dala vypracovať na vlastné náklady. MUDr. Y. N. jej pri úkone uviedla, že takýto znalecký posudok ju nezaujíma a že ho môže žalobkyňa použiť na súde, nie však pri takomto úkone. Na podklade záverov z týchto úkonov vydala Sociálna poisťovňa rozhodnutie zo dňa 13.05.2019, ktorým žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietla. Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukazovala aj na znalecký posudok č. 7/2017. Spolu s odvolaním v prílohe predložila aj kópiu záverov tohto znaleckého posudku. Následne bola na ústnom pojednávaní u MUDr. U., ktorá od nej nežiadala znalecký posudok a vôbec sa ním nezaoberala. Žalobkyňa dňa 04.10.2019 ešte zaslala MUDr. U. jedno podanie spolu so závermi ďalších lekárskych vyšetrení. Generálny riaditeľ žalovanej vydal dňa 28.10.2019 rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13.05.2019 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie žalovanej. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, že s odvolacou argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa nezohľadnenia znaleckého posudku, sa žalovaná vysporiadala tak, že nebol doložený celý znalecký posudok so všetkým náležitosťami, ktorý má mať znalecký posudok. Žalovaná ďalej uviedola, že námietka žalobkyne - nevzatie znaleckého posudku do úvahy, je právne irelevantná, pretože predložila len stranu 13 z tohto posudku, a nie celý posudok. Z tohto dôvodu nemali údajne posudkoví lekári sociálneho poistenia možnosť oboznámiť sa s obsahom celého znaleckého posudku, a tento aj posúdiť z posudkového hľadiska. Podľa žalobkyne sa takýmto postupom žalovaná (jej generálny riaditeľ) dôsledne neriadila ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, a to najmä § 195, § 196, § 209. Žalovanej unikla podstata týchto zákonných ustanovení, ktoré znamenajú iba jedno - aby bol skutočný stav veci zistený spoľahlivo a aby tomu zodpovedalo aj rozhodnutie správneho orgánu. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z priložených listinných dôkazov je zrejmé, že v prípade žalobkyne sú splnené všetky ostatné zákonné kritéria okrem tých, ktoré môžeme označiť ako medicínske, teda lekárske. Pokiaľ žalobkyňa predložila len závery znaleckého posudku č. 7/2017 a opakovane bola konfrontovaná s tým, že tento znalecký posudok nikoho nezaujíma, považuje za nekorektné to, aby jeho nepredloženie bolo na úkor adekvátneho odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že posudkoví lekári sociálneho poistenia by nedokázali z medicínskeho hľadiska oponovať záverom súdneho znalca, preto nebolo potrebné, aby tento znalecký posudok bol predložený v celosti, t.j. že zlyhanie žalobkyne v tom, že ho nepredložila v celosti, bolo využité na prospech zamietavého rozhodnutia. Čo bránilo sociálnej poisťovni (v ktoromkoľvek štádiu správneho konania), pokiaľ mala vedomosť o znaleckom posudku, tento si vyžiadať od žalobkyne - upozorniť ju na to, že nie je dostatočné predložiť len jeho závery? Žalobkyňa je toho názoru, že týmto by žalovaná splnila to, čo jej ukladá zákon - teda by si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. Zákon pamätá aj na to, že účastník konania, pokiaľ má nejaké listiny dôležité pre konanie, je ich povinný na výzvu Sociálnej poisťovne predložiť - účel ani tohto zákonného ustanovenia nebol naplnený, žalobkyňa síce predložila len závery znaleckého posudku, no podľa jej názoru, označila dôkaz na podporu svojich tvrdení, teda Sociálna poisťovňa ju mohla vyzvať na predloženie celého znaleckého posudku. V takejto výzve mohla byť poučená o tom, že inak sa nebude na ňou predložené závery (znalecký posudok) prihliadať. Iba takýto postup je prejavom snahy o zistenie skutočného stavu veci, ktorého zistenie ukladá Sociálnej poisťovni zákon. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla, aby súd v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. g), ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP vydal rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovanej (jej Generálneho riaditeľa) zo dňa 28.10.2019 zruší a zároveň zruší aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2019 a vec vráti na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústredie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že žalobkyňa počas odvolacieho konania nepredložila také relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkov posudkových lekárov a nepreukázala, že jej zdravotný stav natoľko znižuje jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, že by jej miera poklesu mala byť určená na viac ako 35%. Skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu žalobkyne bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Žalovaná má za to, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K námietkam žalobkyne, vzneseným v správnej žalobe, ktoré opiera o predložený znalecký posudok č. 7/2017, spracovaný 06. októbra 2017 MUDr. Tomášom Andrášom, znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetví neurochirurgia, žalovaná uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal zo zdravotnej dokumentácie doloženej a známej mu v odvolacom konaní, ktorá obsahovala aj časť uvedeného znaleckého posudku č. 7/2017, avšak len kópiu poslednej 13. strany posudku, a teda nemohol byť znalecký posudok ako celok predmetom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Z toho dôvodu bol tento dôkaz doručený v prílohe správnej žaloby, napriek poukazu na ust. § 135 Správneho súdneho poriadku, dodatočne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredia žalovanej nasledovne: V predmetnom znaleckom posudku sa v závere okrem iného uvádza, že žalobkyňa „podľa posledných vyšetrení trpí“ bolestivým driekovým koreňovým syndrómom s dráždením nervových koreňov L5 a S1 vľavo, algickým syndrómom hrudno- driekovej chrbtice, na podklade ťažkej poruchy statodynamiky. Ďalej trpí koxartrózou I. - II. stupňa obojstranne, gonartrózou I. stupňa vľavo a chronickou nenádorovou bolesťou pri verifikovaných multietážových degenaratívných zmenách chrbtice. Neurologickými vyšetreniami, realizovanými v čase pred a aj po vyhodnotení predmetného znaleckého posudku boli opakovane potvrdené chrbticové ťažkosti v driekovom úseku bez prejavov dráždenia miešnych koreňov. Neurologické vyšetrenie z apríla 2017, ktoré bolo realizované počas hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin jednoznačne potvrdilo chronický vertebrogénny algický syndróm cervikálny (t.j. krčný) a lumbosakrálny (t.j. driekovokrížový) bez radikulárneho syndrómu - t.j. bez známok dráždenia miešnych koreňov. Fyziatrické vyšetrenie v júni 2017 hodnotil ľavostranný lumboischiadický syndróm s radikulárnou iritačnou symptomatológiou L5 vľavo pri diskovertebrálnych degenaritívnych zmenách driekovej chrbtice, avšak neurologické vyšetrenie v júni 2018 potvrdilo vertebrogénnu lumbalgiu, klinicky bez známok radikulopatie. Neurologické vyšetrenie z októbra 2019, ktoré bolo doplnené v konaní o odvolaní v záujme zistenia a objasnenia skutočného stavu veci potvrdilo chrbticové ťažkosti v driekovom úseku klinicky bez prejavov koreňového dráždenia. Objektívne neurologicky sú prítomné šľachovookosticové reflexy na horných a dolných končatinách, v krčnom úseku sú rotácie voľné, predklon a záklon hlavy je bez obmedzenia, v driekovom úseku je flexia aj extenzia do koncovej fázy, na dolných končatinách je tonus aj trofika v norme, napínacie manévre sú negatívne. Chronická nenádorová bolesť pri verifikovaných multietážových degeneratívnych zmenách chrbtice opodstatňuje liečbu cestou algeziológa. Z medicínskeho hľadiska sa rozlišuje akútna a chronická bolesť chrbta. Samotné degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách nezapríčiňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zapríčiňuje iba závažná funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ktorá má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Takéto trvalé ťažké postihnutie funkcie chrbtice nebolo odbornými lekárskymi vyšetreniami u žalobkyne preukázané. Ďalej je v predmetnom znaleckom posudku uvádzané, že menovaná trpí aj koxartrózou I. - II. stupňa obojstranne, gonartrózou I. stupňa vľavo. Z posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa funkčného postihnutia (postihnutie pohybu v kĺboch, v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na iné systémy a orgány. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú samo o sebe pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri ortopedickom vyšetrení v apríli 2017, ktoré bolo realizované počas hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin, mala žalobkyňa objektívne bedrové aj kolenné kĺby v plnej funkcii, čo je nález posudkovo nevýznamný. Ani nasledujúcim dokladovanými odbornými lekárskymi vyšetreniami nie je dokumentovaný posudkovo významný funkčný nález na kolenných ani na bedrových kĺboch. Reumatologické vyšetrenia objektívne opakovane uvádzajú bolesti oboch kolien, ľavého bedrového kĺbu, bez evidentnej artritídy. Podľa posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredia žalovanej, napriek záverom MUDr. Tomáša Andráša, vyjadrenými v znaleckom posudku č. 7/2017 zo 06. októbra 2017, ako aj po opätovnom vyhodnotení všetkých doložených odborných lekárskych vyšetrení, ostáva určenie celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na úrovni 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto závery odborného posudku o invalidite z 10. októbra 2019, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie žalovaného, sú správne. Znalecký posudok č. 7/2017 priložený žalobkyňou k správnej žalobe nie je relevantným dôkazom pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok. Spôsob aj postup posudzovania zdravotného stavu na účely zistenia invalidity u žiadateľa o invalidný dôchodok upravuje zákon č. 461/2003 Z.z.. V prílohe č. 4 vymedzuje ochorenia a zdravotné postihnutia, podľa stupňa závažnosti, ako aj prináležiaci rozsah percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudky o uznaní choroby z povolania, o znížení spoločenského uplatnenia a o zdravotnej spôsobilosti, alebo iné presne nešpecifikované účely, ako je žalobkyňou zadaný a priložený posudok znalca z odvetvia neurochirurgia zo 06. októbra 2017 vypracovaný „pre účely súdneho konania“ sú spracované podľa iného právneho predpisu, iným postupom a za odlišným účelom ako posudky o invalidite posudkových lekárov sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Navyše z posudku č. 7/2017 nevyplývajú žiadne zistenia, o ktoré by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovanej mali pri posudzovaní invalidity v intenciách zákona o sociálnom poistení oprieť, či z nich vychádzať, pretože posudok ako taký z hľadiska jeho určenia a kompetencie odborníka, ktorý ho spracoval, nie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení, pretože MUDr. Andráš nie je posudkovým lekárom sociálneho poistenia na tento účel zákonom ustanovený. V zásade však platí, že ak žalobkyňa predložila súdu nové dôkazné prostriedky, ktoré žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania napadnutého rozhodnutia, prípadne pokiaľ sa zdravotný stav žalobkyne preukázateľne zhoršil, má možnosť kedykoľvek opätovne požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a na základe prípadného nového posudkového záveru, o znovu posúdenie jej nároku na invalidný dôchodok. Podľa žalovanej jej postup, ako aj postup generálneho riaditeľa žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku na invalidný dôchodok žalobkyne správny. Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a rozhodnutia orgánu verejnej správy v predmetnej dôchodkovej veci, tak prvostupňového ako aj odvolacieho stupňa, sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že podstatou vysporiadania sa s ňou predloženou časťou znaleckého posudku č. 7/2017 v napadnutom rozhodnutí žalovanej zo dňa 28.10.2019 vyplýva, že nepredložila kompletný znalecký posudok. Tento fakt spôsobil, že posudkoví lekári sociálneho poistenia ani nemali možnosť oboznámiť sa s obsahom celého znaleckého posudku a tento aj posúdiť z posudkového hľadiska. Teda podľa obsahu tohto rozhodnutia - boli by sa s ním posudkoví lekári oboznamovali a posudzovali ho, no neurobili tak len preto, lebo ho žalobkyňa nepredložila kompletný. Podľa žalobkyne, pokiaľ chcela žalovaná posúdiť tento posudok odbornými posudkovými lekármi (ako uvádza), nič jej nebránilo v tom si ho vyžiadať. Žalobkyňa je toho názoru, že v danej veci nejde o nič iné, iba o to, aby sa objektívne zistil jej zdravotný stav, a to vo vzťahu k nároku na invalidný dôchodok. Postup žalovanej je v režime správneho konania, kde ust. § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v aktuálnom znení priraďuje k dôkazným prostriedkom aj znalecké posudky. Zo žiadneho zákonného ustanovenia podľa nej nevyplýva, že takýmto znaleckým posudkom, ako spôsobilým dôkazným prostriedkom, môže byť iba posudok posudkových lekárov o invalidite. Ich posudky sú posudkami o invalidite, posudkoví lekári nie sú znalci zapísaní v zozname znalcov. No zákonné ust. § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení hovorí o znaleckých posudkoch, teda zákonodarca dôrazne odlišuje posudky posudkových lekárov a znalecké posudky. Žalobkyňa si myslí, že v danej veci je pre zistenie materiálnej pravdy dôležité, aby posudkoví lekári mohli vziať do úvahy aj ňou predložený znalecký posudok. Možno tento obsahuje niečo, čo uniklo ich pozornosti. Nič viac, nič menej. 7. Správny súd vec prejednal rozsahu mu danom Treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa obsahom spisového a administratívneho materiálu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení), poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 8. O žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 10. apríla 2019 rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 13. mája 2019 tak, že podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky žalovanej v Čadci vyplynulo, že nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu bola žalobkyni stanovená na 35 %. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu a stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bude zohľadňovať jej všetky dokumentované zdravotné ťažkosti, za účelom čoho doložila k odvolaniu ďalšie lekárske správy a odborné nálezy. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 13. mája 2019 dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28. októbra 2019. 9. Podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, so sídlom v Žiline z 10. októbra 2019, podľa ktorého nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, má naďalej 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V lekárskej správe zo dňa 10. októbra 2019 vypracovanej za účelom posúdenia invalidity na základe konania o odvolaní zo dňa 19.06.2019 proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 13.05.2019, posudková lekárka sociálneho poistenia (ústredie) MUDr. K. U. uviedla: Účastníčka konania je 52-ročná, vyučená predavačka, t.č. nepracuje. Zdravotný stav účastníčky konania bol opakovane posúdený. V júni 2017 bola v konaní o odvolaní určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (30 % pre inkontinenciu moču II. stupňa s zvýšením o 5 % pre ostatné ochorenia). Pri posúdení zdravotného stavu v júni 2019 bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, pričom bolo zmenené rozhodujúce zdravotné postihnutie - rozhodujúcim zdravotným postihnutím boli určené chrbticové ťažkosti s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % s zvýšením percentuálnej miery poklesu o 5 % pre ostatné ochorenia. V čase posúdenia zdravotného stavu v júni 2019 bola urodynamickým vyšetrením potvrdená inkontinencia moču stresová I.-II. stupňa, čo je čiastočné zlepšenie oproti predchádzajúcemu posúdeniu zdravotného stavu v roku 2017, čo sa týka hodnotenia inkontinencie moču. Aktuálne urodynamické vyšetrenie zo septembra 2019, doložené po odročení konania o odvolaní, potvrdilo progresiu inkontinencie moču z stupňa I.-II. na II. stupeň inkontinencie, ktorá je stresová (námahová). Detruzor (t.j. vypudzovač) je s normálnou funkciou, normotonický, normokompliantný, detruzorové kontrakcie neprítomné, postmikčné reziduum (t.j. zvyšok moču po vymočení) nebolo potvrdené, preto by pri osobitnom hodnotení tomuto zdravotnému postihnutiu zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici daného rozpätia, t.j. 30 %. Konanie o odvolaní bolo v auguste 2019 odročené za účelom doplnenia aktuálneho neurologického vyšetrenia, keďže účastníčka konania uvádzala subjektívne chrbticové ťažkosti, ale neurológom v roku 2019 vyšetrená nebola. Doplnenie tohto odborného vyšetrenia bolo potrebné v záujme zistenia a objasnenia skutočného stavu veci. Účastníčka konania sa neurologickému vyšetreniu podrobila dňa 4. októbra 2019, pričom zároveň v konaní o odvolaní doložila už aj spomínané urodynamické vyšetrenie zo dňa 13. septembra 2019. Neurologické vyšetrenie z októbra 2019 potvrdilo chrbticové ťažkosti v driekovom úseku klinicky bez prejavov koreňového dráždenia, čo koreluje aj s predtým dokumentovaným nálezom neurológa z júna 2018. Objektívne neurologicky sú šlachovookosticové reflexy na horných aj dolných končatinách, v krčnom úseku sú rotácie voľné, predklon a záklon hlavy je bez obmedzenia, v driekovom úseku je flexia aj extanzia do koncovej fázy, na dolných končatinách je tonus aj trofika v norme, napínacie menévre sú negatívne. Uvedený funkčný nález by pri osobitnom hodnotení zodpovedal dolnej hranici z percentuálneho rozpätia 20-35 %, pretože nie sú prítomné prejavy nervového a svalového dráždenia, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku je v koncovej fáze. Účastníčka konania v odvolaní namieta, že nebol zohľadnený znalecký posudok. V spisovej dokumentácii je dokladovaná len fotokópia strany 13 znaleckého posudku zo dňa 06. októbra 2017, kde je uvedený záver a podpísaný aj znalec pre základný odbor: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Neurochirurgia, použitá je pečiatka znalca. Nie je doložený celý znalecký posudok so všetkými náležitosťami, ktoré má mať znalecký posudok. V písomnom predvolaní na ústne pojednávanie bola pritom účastníčka konania s dostatočným časovým odstupom a zrozumiteľne písomne informovaná, že má možnosť na ústnom pojednávaní predložiť nové dôkazné prostriedky o zdravotnom stave, ak ich má k dispozícii. Súčasne je v spisovej dokumentácii dokladované neurochirurgické vyšetrenie z UN Košice zo dňa 04. marca 2019 (uvedené vyššie v celom rozsahu, meno lekára je totožné s menom znalca, uvedeného na spomínanej strane 13 zo dňa 06. októbra 2017). V tomto vyšetrení je uvedené, že dokumentácia - bez pacientky, účastníčka konania v ústnom pojednávaní potvrdila, že na tomto vyšetrení osobne nebola. Súčasne je v tomto vyšetrení uvádzaný aj objektívny nález, vyšetrenie dňa 04. marca 2019 bolo však realizované bez prítomnosti účastníčky konania, z doloženej dokumentácie. Operačný výkon indikovaný nebol. Podľa § 153 ods. 5 lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Podľa § 196 ods. 7 Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. V zmysle vyššie uvedeného, po dôkladnom zhodnotení všetkých dokladovaných odborných vyšetrení je rozhodujúcim zdravotným postihnutím inkontinencia moču II. stupňa, toto zdravotné postihnutie má aj najvyššie percentuálne hodnotenie. Ako bolo vyššie uvedené, opodstatnená je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici daného rozpätia, t.j. 30 %. Pridružené zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú čiastočný vplyv na schopnosť zárobkove činnosti, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je zvýšená o 5 %. Chrbticové ťažkosti boli podrobne zdokumentované vyššie, uvedený funkčný nález čiastočne obmedzuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, neopodstatňuje zvýšenie percentuálnej miery o maximum, t.j. o 10 %, pretože nie sú prítomné prejavy nervového a svalového dráždenia, obmedzenie pohybu je minimálne. Syndróm karpálneho tunela viac vpravo, je aktuálne v liečbe, preto tieto ťažkosti nie sú t.č. hodnotené z posudkového hľadiska, ani neurológ pri vyšetrení dňa 04. októbra 2019 nevyšetroval testy na karpálny tunel, účastníčka konania bola po obstreku na karpálny tunel obojstranne. Úžinový syndróm lakťového nervu, obojstranná epikondylitída lakťových kĺbov nie je spojená s obmedzením funkcie lakťových kĺbov, pri vyšetrení posudkovým lekárom je v lakťových kĺboch flexia a extenzia voľná, v zápästiach je palmárna a dorzálna flexia terminálne redukovaná, jemná motorika rúk nie je porušená. Postihnutie funkcie horných končatín pri tomto zdravotnom postihnutí nie je dokumentované ani odbornými vyšetreniami (pri ortopedickom vyšetrení v júli 2019 objektívne bolesť oboch lakťov v oblasti ulnárneho epikondylu ramennej kosti s miernou iritáciou lakťového nervu, taktiež v júli 2019 pokračovala injekčná liečba aj na oba lakte). Podľa emg vyšetrenia je možná počínajúca motorická axonálna polyneuropatia dolných končatín. Funkčne nie je prítomné postihnutie, silový ani motorický deficit na dolných končatinách nemá. Primárna osteartróza prstov a bedier a reaktívna artritída s tendinopatiou po prekonanej versíniovej infekcii nie je spojená s funkčným postihnutím. Objektívny nález pri reumatologických vyšetreniach je opakovane bez evidentnej artritídy, t.j. zápalu kĺbov. Pridružená je ľahká priedušková astma. Liečba astmy bola opätovne zahájená v apríli 2019, predtým bola naposledy vyšetrená v januári 2018. Ľahká priedušková astma, berúc do úvahy aj doterajší priebeh liečby astmy, pri osobitnom hodnotení je ochorenie posudkovo nevýznamné. Chronická rinopatia ako aj dysplázia krčka maternice sú nálezy posudkovo nevýznamné, neovplyvňujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Účastníčka konania uvádza v odvolaní, že neovplyvňujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej v o odvolaní uvádza, že sa podrobila viacerým operačným výkonom (štyri gynekologické operácie). Samotná skutočnosť, že účastníčka konania sa podrobila v minulosti opakovaným operačným výkonom, nie je pri hodnotení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu posudkovo významná. Pridružená uretrocystokéla je pri aktuálnom urodynamickom vyšetrení v septembri 2019 len naznačená pri tlaku na maternicu aj zadnú stenu pošvy, bez poklesu. Tento nález nie je posudkovo významný. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. 10. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslových schopností poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.). 11. Vzhľadom k tomu, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej, ako aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie tieto podmienky spĺňajú. Posudkoví lekári v posudku zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobkyne, v posudkoch riadne vyhodnotili všetky z lekárskej dokumentácie žalobkyne známe lekárske nálezy. 12. Pokiaľ sa týka žalobkyňou predloženého znaleckého posudku č. 7/2017 spracovaný 06. októbra 2017 MUDr. Tomášom Andrášom, znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, v odvetví neurochirurgia, správny súd uvádza, že žalobkyňa žalovanej doručila len kópiu poslednej 13. strany posudku, z ktorého dôvodu nemohol byť znalecký posudok ako celok predmetom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Z dôvodu, že tento dôkaz (ako celok) bol doručený žalobkyňou až v prílohe správnej žaloby, bol žalovanou vyhodnotený až dodatočne - posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, ústredia žalovanej dňa 10. októbra 2019. 13. Pokiaľ kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či žalovaná, resp. generálny riaditeľ žalovanej správne vyhodnotili lekárske posudky posudkových lekárov, odborné lekárske nálezy týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne a či žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok, správny súd upriamil pozornosť práve na žalobkyňou predložený znalecký posudok č. 7/2017 zo dňa 06.10.2017, ktorý bol v celosti predložený len súdu spolu so správnou žalobou, následne ho súd spolu so žalobou doručil žalovanej. Štúdiom znaleckého posudku č. 7/2017 došiel správny súd k týmto záverom: predmetný znalecký posudok bol vypracovaný za účelom posúdiť zdravotný stav žiadateľky (žalobkyne) - poškodenie chrbtice a jej vplyv na schopnosť vykonávať prácu, vo veci posúdenia zdravotného stavu v súvislosti s poškodením chrbtice a percentuálnym vyjadrením poškodenia pohybového aparátu pre účely súdneho konania. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku okrem použitej odbornej zdravotníckej literatúry bola zdravotná dokumentácia žiadateľky (žalobkyne), lekárska správa zo Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 12. júna 2017 a vlastné vyšetrenie znalcom zo dňa 20.09.2017. Správny súd upriamil pozornosť na vlastné vyšetrenie znalcom zo dňa 20.09.2017, ktoré je súčasťou znaleckého posudku. Z lekárskej správy z tohto vyšetrenia len vyplýva záver - M51.1 Poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou L1/2 centr. a vľavo, LIS 1.sin. irit. zánik. parc. vyjadrený L5 vľavo, Stp. boreliovej inf.. Z uvedenej lekárskej správy MUDr. Tomáša Andráša zo dňa 20.09.2017 nemá súd vedomosť, na základe akých vyšetrení, resp. odborných lekárskych nálezov vyvodil MUDr. Andráš práve tento záver. Predmetný lekársky nález obsahuje len tento údaj, liečbu a odporúčania. Okrem toho správny súd zistil, že v lekárskej dokumentácii žalobkyne, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalobkyne, sa predmetná lekárska správa - nález MUDr. Andráša zo dňa 20.09.2017 nenachádza. Je pravdou tvrdenie žalobkyne, že žalovaná si mala ako dôkaz vyžiadať znalecký posudok č. 7/2017 od žalobkyne v celosti. Napriek tejto skutočnosti však správny súd konštatuje, že posudkoví lekári žalovanej (ústredia) by rovnako ako správny súd prišli k záveru, že takto spracovaný znalecký posudok č. 7/2017 by nemohol slúžiť ako dôkaz konštatujúci záver, že žalobkyňa trpí diagnózou M51.1, nakoľko tento záver MUDr. Andráša nie je verifikovaný žiadnym iným odborným lekárskym nálezom (napr. MRI chrbtice). Znalecký posudok vypracovaný MUDr. Adrášom by mohol byť podkladom na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby (žalobkyne) vykonávať zárobkovú činnosť pre posudkových lekárov žalovanej, nakoľko len posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne je zverené dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia. Nakoľko však znalecký záver MUDr. Andráša obsahuje nejasnosti, nie je dostatočne podložený odbornými vyšetreniami a nálezmi vo svojej verzii zo dňa 06.10.2017, nepredstavuje dôvod na ďalšie dokazovanie (resp. doplnenie dokazovania) zo strany posudkových lekárov žalovanej. 14. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Pokiaľ žalobkyňa bude trvať na lekárskych záveroch vypracovaných MUDr. Andrášom, bude potrebné, aby ju tento lekár vyšetril opätovne a následne svoj záver verifikoval ďalšími odbornými nálezmi a vyšetreniami za účelom vytvorenia objektívneho a nestranného podkladu, ktorý bude v budúcnosti slúžiť na dodatočné vyhodnotenie posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej. 15. Správny súd záverom uvádza, že postup generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok, správne, preto správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Žalobkyňa má možnosť v prípade zhoršenia zdravotného stavu kedykoľvek znovu požiadať o invalidný dôchodok prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, pričom ku svojej žiadosti je potrebné zabezpečiť všetky lekárske správy, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre rozhodnutie žalovanej v konaní o priznanie invalidného dôchodku. 16. Správny súd v prejednávanej veci rozhodol bez pojednávania, nakoľko boli splnené všetky procesné náležitosti podľa § 137 ods. 4 SSP a účastníci konania nariadenie pojednávania nežiadali. 17. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanej podľa § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).