Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/193/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200787 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200787.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: kpt. JUDr. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z. č. XXXX/ XX, XXX XX Y., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova č. 1451/21, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO- PK-45/2019 zo dňa 22.10.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Návrh žalobcu zo dňa 21.12.2019 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 21.12.2019 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-45/2019 zo dňa 22.10.2019, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu proti časti 3. personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 447 zo dňa 13.12.2013 zamietol a napadnuté rozhodnutie v predmetnej časti pod poradovým číslom „3.“ potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, v časti pod poradovým číslom 3., bol žalobca, v čase vydania predmetného rozhodnutia služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii vyšetrovateľ oddelenia ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku KR PZ v Žiline, podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01.01.2014 prevedený k OR PZ v Ružomberku KR PZ v Žiline. Ustanovenie do funkcie dňom 01.01.2014 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, Krajského riaditeľstva PZ v Žiline. Súčasne bol dňom 31.12.2013 odvolaný z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z., s tým, že žalobcovi patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie podľa § 35 ods. 10 zák. č. 73/1998 Z. z.. 2. Žalobca v žalobe primárne uviedol, že vyššie označenými rozhodnutiami správnych orgánov ako aj ich postupom, ktorý predchádzal vydaniu citovaných rozhodnutí, bol porušený zákon. Rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne orgány, nie sú v súlade s obsahom správneho spisu, sú zjavne nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Navyše nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti a konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu, bolo zasiahnuté do základných procesných práv žalobcu. Uvedené rozhodnutia popierajú princíp právnej istoty a osobitne namietané rozhodnutie z 22.10.2019 hrubým spôsobom popiera princíp záväznosti právneho názoru správneho súdu správnym orgánom vymedzený v ust. § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku. Zároveň poukázal na súvisiace konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/39/2014. Rozsudkom sp. zn. 20S/39/2014 zo dňa 07.05.2019 bolo rozhodnuté, že sa zrušujú Rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ Žilina č. CPZA-OP-18-008/20124 zo dňa 23.02.2014, ako aj Personálny rozkaz č. 134 zo dňa 16.12.2013 riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku. Podľa žalobcu vadnosti vydaného personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ v Žiline č. 447 zo dňa 13.12.2013 nasvedčuje už samotné zistenie, že tento nie je podpísaný osobou, ktorá ho mala vydať. Absencia podpisu na predmetnom rozkaze nasvedčuje, že nejde o individuálny akt aplikácie práva, ale o nulitný akt. Uvedenú vadu nemožno konvalidovať prítomnosťou administratívnej skratky v.r., resp. podpisom osoby overujúcej správnosť daného rozhodnutia (kpt. Ing. X. S.). Personálny rozkaz č. 447 zo dňa 13.12.2013 nekorešponduje so zákonom aj preto, že z jeho textu nie je možné zistiť, podľa akého právneho predpisu bolo v danej veci rozhodnuté. Požiadavke uvedenia ustanovenia právneho predpisu nezodpovedá údaj o prevedení podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. bez toho, aby došlo k uvedeniu názvu právnej normy, podľa ktorej malo byť rozhodované s údajom o tom, že daná právna norma bola niekoľkokrát menená a dopĺňaná. Zároveň poukázal, že personálny rozkaz neobsahuje prakticky žiadne odôvodnenie a nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa rozhodujúci orgán spravoval pri jeho vydaní, pričom neobsahuje ani len citáciu ustanovení platnej právnej úpravy, podľa ktorých malo byť vo veci rozhodnuté. Pokiaľ ide o vecnú stránku personálneho rozkazu č. 447 zo dňa 13.12.2013, základným predpokladom jeho zákonnosti je zistenie, že došlo k naplneniu podmienok vymedzených v ust. § 35 ods. 1 písm. d) zák. č. 73/1998 Z. z.. Táto základná skutková okolnosť nebola v danom prípade naplnená a tvrdenie o zániku doterajšej funkcie žalobcu ako vyšetrovateľa je skutkovo nepodložené. V ďalšej časti žaloby žalobca bližšie uviedol aj iné dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. 3. V žalobe zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Argumentoval, že zásahy do práv žalobcu trvajú už od 13.12.2013, teda po dobu už viac ako 6 rokov, pričom po túto dobu žalobca reálne bol preradený na inú funkciu, a to zjavne nezákonným spôsobom opísaným vyššie, pričom dôsledkom tohto stavu je to, že PZ SR nevyužíva potenciál žalobcu a jeho schopnosti a z kvalitného a pravidelne odmeňovaného vyšetrovateľa sa stal „pochôdzkár“, čomu zároveň zodpovedá enormný pokles služobných príjmov žalobcu. Podľa odhadov žalobcu doposiaľ na funkčnom plate v dôsledku uvedeného nezákonného preradenia na inú funkciu stratil najmenej sumu 20 000,- Eur za obdobie od decembra 2013 doteraz. Tieto dôsledky uvedenej zmeny, ktoré sa opierajú o popretie predchádzajúcich rozhodnutí správnych súdov, trvajúce už 6 rokov, je možné eliminovať týmto navrhovaným opatrením. Žalobca bol dostatočne trpezlivý a pocitovo bránil svoje práva v rámci správnych žalôb, pričom mal za to, že dlhotrvajúce konania o jeho správnych žalobách situáciu vyriešia, avšak v dôsledku popretia základných princípov zo strany žalovaného sa tak nestalo a došlo k vydaniu rozhodnutia popierajúceho princíp správneho súdnictva. V tomto súčasne možno podľa žalobcu vidieť tú okolnosť, že je namieste priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca je stále nezákonne zaradený do inej funkcie, než akú má podľa práva vykonávať a tento stav trvá aj dnes a pokračuje. Priznanie odkladného účinku tejto žalobe je potrebné aj preto, aby správny orgán nemohol pokračovať vo vydávaní správnych rozhodnutí, ktoré obvykle nadväzujú na namietané rozhodnutie. 4. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 23.03.2020. Navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalobcom navrhnutý odkladný účinok nepriznal. 5. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 8. Súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že po dobu viac ako 6 rokov je reálne preradený na inú funkciu, čomu zároveň zodpovedá aj pokles jeho služobných príjmov, a tým stratil na funkčnom plate podľa odhadov žalobcu najmenej sumu 20 000,- Eur, správny súd uvádza, že v prípade prevedenia na inú funkciu na základe personálneho rozkazu podľa zák. č. 73/1998 Z. z. účinky a dôsledky s tým spojené nastávajú dňom uvedeným v personálnom rozkaze, nakoľko hoci proti (napadnutému) personálnemu rozkazu možno podať odvolanie, jeho podanie nemá odkladný účinok v zmysle § 242 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z. z.. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa negujú všetky účinky a následky preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. V danom prípade priznanie odkladného účinku žalobe by sa míňalo svojmu účelu, nakoľko by jeho priznaním síce došlo k pozastaveniu účinkov napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia, avšak reálne by sa situácia žalobcu nijako nezmenila, pretože napadnuté a prvostupňové rozhodnutie už boli realizované, t.j. vykonané. 9. Pokiaľ žalobca argumentuje, že je namieste priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko je nezákonne zaradený do inej funkcie než akú má podľa práva vykonávať a tento stav trvá aj dnes a pokračuje, správny súd uvádza, že argumenty vo veci samej, pre ktoré žalobca žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť (nezákonnosť rozhodnutia, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia atď.) nemajú vplyv na posúdenie dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe. 10. K dôvodu žalobcu, pre ktorý by súd mal priznať správnej žalobe odkladný účinok, a to, aby správny orgán nemohol pokračovať vo vydávaní správnych rozhodnutí, ktoré obvykle nadväzujú na namietané rozhodnutie, správny súd uvádza, že ani v tomto prípade žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy. Uvedený argument je len v hypotetickej rovine, nakoľko žalovaný prípadné rozhodnutia v budúcnosti môže, ale nemusí vydať a aj v prípade, ak by nejaké rozhodnutie vydal, nemusí ísť o rozhodnutie v neprospech žalobcu, t.j. nemusí ním byť žalobcovi spôsobená závažná ujma. 11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nebolo možné návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť a uvedený návrh žalobcu zamietol, v súlade s § 188 SSP. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)