Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 28Sa/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200032 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200032.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. k I. č. XXX/XX, L., právne zast. Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, so sídlom S. č. XX, G., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho č. 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-39/2017 zo dňa 23.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-ZA-KDI-SK-39/2017 zo dňa 23. júna 2017 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 07.01.2017, ktorá bola prijatá na Ústredný portál verejnej správy dňa 07.01.2020, domáhal sa žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-39/2017 zo dňa 23.06.2017. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 07.11.2019 na základe jeho žiadosti zo dňa 23.10.2019. Čo sa týka dňa doručenia napadnutého rozhodnutia, ďalej uviedol, že nevie, kedy presne žalovaný považuje rozhodnutie za doručené a kedy prvýkrát doručoval rozhodnutie žalobcovi. Tým, že žalobca rozhodnutie neprevzal, musí dátum vychádzať z fikcie doručenia. Nakoľko s účinnosťou od 01.07.2017 sa v Správnom poriadku menili pravidlá pre fikciu doručovania, z predpokladaného dátumu doručenia 18.07.2017 sa žalobca domnieva, že žalovaný použil fikciu podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku v znení od 01.07.2017. Vychádzajúc z úložnej lehoty 18 dní a jedného dňa na vrátenie zásielky žalovanému, druhý pokus o doručenie rozhodnutia sa zrejme uskutočnil dňa 29.06.2017 a prvý pokus o doručenie 28.06.2017. Žalobca sa však v čase prvého pokusu o doručenie vôbec nezdržiaval v L., nakoľko sa zdržiaval v Bratislavskom kraji. Táto skutočnosť vyplýva napr. z toho, že žalobca použil v dňoch 27.06.2017 a 28.06.2017 taxislužbu Uber. Za týmto účelom predložil popis uskutočnenej cesty taxíkom vystavený spoločnosťou Uber zo dňa 27.06.2017 a 28.06.2017, faktúru za uskutočnenú jazdu 27.06.2017 a 28.06.2017, výpisy z účtu žalobcu o uskutočnení platieb za taxi v týchto dňoch a detail Y. G. o jeho účte. Zároveň navrhol vypočuť k miestu zdržiavania sa žalobcu v daných dňoch ako svedka S. S., ktorá s ním cestovala dňa 29.6.2017 do Benátok a Ing. S. L., nar. XX.XX.XXXX ako osobu, ktorá býva v mieste doručovania v L.. Tiež predložil fotografiu z mobilného telefónu zo dňa 29.06.2017 vyhotovenú v Benátkach o 18:30. Žalobca do Benátok cestoval motorovým vozidlom, kde cestoval z Bratislavského kraja. Ďalej v žalobe uvádzal meritórne námietky, pre ktoré mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, a to najmä zánik zodpovednosti za priestupok a iné tvrdené procesné pochybenia. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.03.2020. K námietke, že napadnuté rozhodnutie nebolo žalobcovi doručené prostredníctvom fikcie doručenia uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručované prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. ako doporučená zásielka adresovaná do vlastných rúk. Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný 28.06.2017, opakované doručenie vykonané dňa 29.06.2017. Zásielka bola uložená na pošte od 29.06.2017 do 18.07.2017 (možnosť vyzdvihnúť zásielku na pošte), kedy bola vrátená odosielateľovi. Žalovaný mal za to, že pri doručovaní zásielky zamestnanec pošty vykonal doručenie v zmysle poštových podmienok a žalovaný považuje zásielku za doručenú v zmysle zákona. Navrhol súdu, aby žalobu zamietol. 3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 09.07.2020. Uviedol, že doručovateľ nikdy nezisťuje, či sa adresát v čase doručovanie zdržiava v mieste doručenia, pričom ak sa mu nepodarí zásielku doručiť, vyznačí, že adresát nebol zastihnutý. Žalobca v žalobe a v podaní zo dňa 04.06.2020 zdokladoval, že sa v mieste doručovania nezdržiaval v deň prvého pokusu o doručenie, ako aj počas celého obdobia, kedy bolo možné zásielku prevziať na pošte. Okrem toho žalovaný nesprávne uvádza, že zásielka bola uložená na pošte do 18.07.2017, nakoľko bola uložená len do 17.07.2017, nemohla byť teda osobne prevzatá 18.07.2017. 4. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal. 5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, predtým ako meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, v zmysle § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie správneho súdneho konania. Jednou zo základných podmienok je podanie správnej žaloby v stanovenej lehote. Táto lehota je v zmysle § 181 ods. 1 SSP dvojmesačná a plynie od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, v danom prípade rozhodnutia žalovaného č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-39/2017 zo dňa 23. júna 2017, preto aj vzhľadom na žalobné námietky súd skúmal, kedy bolo uvedené rozhodnutie doručené žalobcovi. 6. Podľa tvrdenia žalobcu mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené fikciou doručenia, pretože prvý pokus o doručenie dňa 28.06.2017, opakované doručenie 29.06.2017 a uloženie zásielky 29.06.2017 prebehli v čase, keď sa nezdržiaval v mieste jeho doručovacej adresy U. H. č. XXX/XX, L.. Podľa jeho tvrdenia až do skončenia plynutia odbernej lehoty, t.j. do 17.07.2017 sa zdržiaval mimo tejto adresy, a to najskôr v bratislavskom kraji a následne v zahraničí - v Taliansku a Nemecku. Žalovaný na preukázanie fikcie doručenia napadnutého rozhodnutia predložil administratívny spis, z ktorého vyplýva, že zásielka s napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi doručovaná zásielkou doporučene do vlastných rúk s pokusmi o doručenie: prvý pokus 28.06.2017, opakované doručenie 29.06.2017 a deň uloženia zásielky 29.06.2017 s tým, že zásielka bola na pošte uložená do 17. júla 2017 ako to vyplýva zo zadnej časti obálky a vrátená bola žalovanému 18.07.2017. 7. Na výzvu správneho súdu, aby žalobca predložil dôkaz o tom, dokedy sa zdržiaval mimo miesta doručovania pobytom v Benátkach, žalobca predložil vyhlásenie S. S. zo dňa 01.06.2020 a fotografie, ktoré uskutočnil na mobilnom telefóne, z ktorých je zrejmý dátum, čas a miesto uskutočnenia fotografie. Z vyhlásenia S. S. vyplýva, že minimálne od 27.06.2017 sa zdržiavala s S. L., nar. XX.XX.XXXX výlučne v Bratislavskom kraji, a to až do momentu, kedy opustili 29.06.2017 hranice, keď osobným motorovým vozidlom išli na spoločnú dovolenku do Benátok. Tam sa zdržiavali do 06.07.2017 a následne v tento deň v dopoludňajších hodinách cestovali do Kolína v Nemecku, kde prišli 07.07.2017. V Nemecku boli až do momentu, kedy cestovali naspäť na Slovensko do Bratislavy, kde prišli dňa 13.07.2017. Od príchodu na Slovensko 13.07.2017 sa zdržiavali v Bratislavskom kraji do večerných hodín 17.07.2017, kedy odcestovali do L., kde prišli v nočných hodinách. 8. Na základe výzvy správneho súdu Pošta Žilina 3 oznámila súdu, že žalobca splnomocnil na preberanie akejkoľvek poštovej zásielky adresovanej na jeho meno odo dňa 11.04.2017 na základe plnej moci a osvedčenia o pravosti podpisu poradové číslo O 282964/2017 notárkou JUDr. Annou Švachovou Ing. S. L., bytom U. H. č. XXX/XX, narodeného XXXX. Z predloženého splnomocnenia vyplýva, že žalobca splnomocnil Ing. S. L., nar. XX.XX.XXXX, aby za neho preberal akékoľvek poštové zásielky adresované splnomocniteľovi, a to i vtedy, ak sú určené do vlastných rúk. Toto plnomocenstvo sa nevzťahuje na poštové zásielky zasielané správnymi orgánmi. 9. Z potvrdenia o platbe zo dňa 27. júna 2017 vyplýva, že žalobca zaplatil svojou platobnou kartou jazdu na trase Ružinov Slovensko - Hurbanovo námestie Bratislava. Z potvrdenia o platbe z 28. júna 2017 vyplýva, že z toho istého účtu bolo platené aj cestovné z S. ulice v Bratislave do Chorvátskeho Grobu - Čiernej Vody. 10. Žalobca ďalej predložil na preukázanie tvrdenia o nezdržiavaní sa v mieste svojho pobytu v rozhodnom období listinné dôkazy, a to uskutočnené platby platobnou kartou z jeho bankového účtu 01.07.2017 o 15:09 hod. v Benátkach, 01.07.2017 o 15:10 hod. v Benátkach, 01.07.2017 o 16:12 hod. v Benátkach a 13.07.2017 vo Vosendorfe pri Viedni. Ďalej uviedol, že v relevantnom období mal s S. S. zabezpečené bezplatné ubytovanie v Benátkach, bývali v byte, ktorý zabezpečil otec S. S. a v Nemecku bývali u tety S. S.. Ďalej predložil výpisy z bankového účtu týkajúce sa platieb uskutočnených jeho platobnou kartou po návrate z Nemecka, kedy prišiel do Bratislavy v dopoludňajších hodinách, pričom následne sa zdržiaval v Bratislavskom kraji do večerných hodín 17.07.2017. Jedná sa o platby platobnou kartou žalobcu: výber z bankomatu pri Čiernej Vode z 13.07.2017, platba v zlatníctve v Bratislave14.07.2017, platba v Ikea Bratislava14.07.2017, platba v Chorvátskom Grobe 14.07.2017 a platba benzínu v Bratislave 16.07.2017. Predložil tiež výpisy z účtu S. S., ktorá zo svojho účtu vykonávala platby v tom istom rozhodnom období. 11. Na pojednávaní dňa 27.11.2020 bola vypočutá svedkyňa S. S.. Táto uviedla, že od 27.06.2017 sa zdržiavala so žalobcom v Bratislave. V noci z 28. na 29.06. odišli automobilom smerom Benátky. Dňa 29.06. prišli do Benátok, kde boli do 06.07. a pokračovali do Nemecka. Do Kolína nad Rýnom prišli 07.07.2017. Do Bratislavy sa vrátili 13.07.2017. Do 17.07.2017 sa zdržiavali v Bratislave a 17.07.2017 vo večerných hodinách sa vrátili do L.. V Taliansku bývali v hoteli, ktorý zabezpečil bývalý druh jej matky a v Nemecku bývali u jej tety v Kolíne nad Rýnom. 12. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi fyzicky doručené na žiadosť jeho právneho zástupcu o doručenie rozhodnutia zo dňa 23.10.2019 dňa 07.11.2019. Žaloba bola prijatá na Ústredný portál verejnej správy dňa 07.01.2020 o 17:31 hod.. 13. Pri posudzovaní včasnosti podanej správnej žaloby sa správny súd najskôr zaoberal otázkou, či pri konkurencii faktického doručenia s fikciou doručenia je možné vychádzať z fikcie doručenia ako relevantného momentu doručenia napadnutého rozhodnutia, a to aj vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Správnemu súdu sú známe viaceré rozdielne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu v správnych veciach ohľadne tejto otázky. Správny súd však poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžrk/12/2018 zo dňa 24.07.2019, ktorý sa podrobne zaoberal touto otázkou a prijal záver, že účelom fikcie doručenia v správnom práve rovnako ako i v správnom súdnictve je posilniť právnu istotu účastníkov administratívnych vzťahov. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája a ak sú všetky zákonné náležitosti splnené, správny súd je oprávnený naplnenie fikcie doručenia skonštatovať, pretože neskoršie faktické prevzatie správneho rozhodnutia účastníkom nemôže mať na právne účinky už skoršieho doručenia fikciou žiaden vplyv. Kasačný súd uviedol, že nemôže opomenúť, že v danom prípade dospel k rozdielnemu záveru ako už bol vyslovený vo veciach totožných účastníkov o zhodných právnych otázkach, a to v jeho rozsudkoch sp.zn. 10Sžrk/13/2018, 10Sžrk/7/2018, 10Sžrk/10/2018, 10Sžrk/5/2018, atď., v ktorých sa priklonil k riešeniu nastolených otázok v tom smere, že k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu, a to najmä s ohľadom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 65/2010-49 zo dňa 27. októbra 2010. Kasačný súd uviedol, že uvedené závery však z tohto nálezu Ústavného súdu nevyplývajú. Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí konštatoval najmä: Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. Precíznym preštudovaním tohto nálezu nemožno vôbec dospieť k aplikácii jeho záverov na predmetnú preskúmavanú vec. Naopak, kasačný súd dal do pozornosti rozsudok NSS ČR sp.zn. 5As/44/2007-93, ktorý uviedol, že doručenie správneho rozhodnutia podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku z roku 2004 nastáva márnym uplynutím 10-dňovej lehoty; neskoršie faktické prevzatie rozhodnutia nemá na právne účinky doručenia už žiadny vplyv. V praxi sa nemôže pripustiť zneužívanie jednotlivých procesných inštitútov na obchádzanie a cielené obštrukcie, v konečnom dôsledku znemožňujúce faktické pôsobenie práva. Kasačný súd taktiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR ako odvolacieho súdu, ktorá zaujala rovnaký právny názor. 14. S týmto právnym názorom sa v plnom rozsahu správny súd stotožnil a má za to, že pokiaľ došlo ku konkurencii faktického doručenia a fikcie doručenia (pri splnení všetkých zákonných podmienok), je potrebné skúmať, ku ktorému doručeniu došlo skôr a toto doručenie bude relevantné pre plynutie lehôt. Správny súd preto automaticky nepočítal lehotu na podanie správnej žaloby od faktického doručenia napadnutého rozhodnutia, ktoré nastalo 07.11.2019, ale skúmal, či nedošlo časovo skôr k fikcii doručenia v roku 2017. 15. Čo sa týka samotnej fikcie doručenia, aby mohla byť táto uplatnená, je potrebné, aby boli splnené podmienky na jej uplatnenie. Tieto podmienky sú stanovené v § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Jedná sa o to, aby sa adresát v mieste doručenia zdržiaval a doručovateľ vykonal dva pokusy o doručenie, pričom ak druhý pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ má povinnosť ho upovedomiť o tom, že písomnosť uložil na pošte. Ak si adresát písomnosť nevyzdvihne počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa o tom adresát nedozvedel. 16. Správny súd skúmal, či boli naplnené všetky tieto podmienky na to, aby vo vzťahu k žalobcovi mohla fikcia doručenia pôsobiť. Žalobca v prvom rade namieta hneď prvú podmienku, a to jeho zdržiavanie sa v mieste doručovania. K tomu správny súd konštatuje, že adresát písomnosti má možnosť písomnosť si vyzdvihnúť, pokiaľ kedykoľvek v lehote, v ktorej je zásielka na pošte takto uložená, sa v mieste doručenia zdržiava. Čo znamená, že žalobca by sa v mieste doručenia zdržiaval aj vtedy, ak by v určitý čas bol síce odcestovaný z miesta doručenia, avšak v čase, kedy bola zásielka na pošte uložená, by sa už do miesta doručenia vrátil (rovnako rozsudok NSS ČR 5As/44/2007-93). Pokiaľ by teda žalobca po návrate z dovolenky mal možnosť zásielku na pošte vyzdvihnúť do 17.07.2017, čo je posledný deň uloženia zásielky na pošte, potom by bola splnená podmienka, že sa na mieste doručenia zdržiaval. 17. Listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou svedkyne S. však bolo zistené, že žalobca sa v mieste doručenia nezdržiaval od 27.06.2017 (deň pred prvým pokusom o doručenie) práve do 17.07.2017, kedy sa žalobca spolu so svedkyňou vrátil do miesta doručenia vo večerných hodinách. Hoci žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz o ubytovaní v zahraničí, keď jeho dovolenka v zahraničí trvala približne 3 týždne, túto skutočnosť žalobca odôvodnil tým, že býval v byte, ktorý zabezpečil otec svedkyne alebo u tety svedkyne, pričom svedkyňa S. túto skutočnosť potvrdila. Správny súd vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom ako hodnoverné, dostatočne preukazujúce jeho tvrdenia a konštatuje, že uniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že počas celého procesu doručovania napadnutého rozhodnutia, t.j. od prvého pokusu 28.06.2017 až po posledný deň odbernej lehoty 17.07.2017, sa v mieste doručenia nezdržiaval. 18. Bolo tiež preukázané, že žalobca mal v období od 11.04.2017 splnomocnenca na doručovanie podľa splnomocnenia, ktoré doručil pošte a ktorá následne odovzdávala zásielky splnomocnencovi Ing. S. L. nar. XX.XX.XXXX. Z obsahu tohto splnomocnenia však vyplýva, že plnomocenstvo sa nevzťahovalo na poštové zásielky zasielané správnymi orgánmi, a preto ani táto možnosť doručenia napadnutého rozhodnutia nemohla byť využitá. 19. Správny súd teda konštatuje, že nebola splnená prvá podmienka na uplatnenie fikcie doručenia, a to zdržiavanie sa v mieste doručenia zo strany žalobcu. Fikcia doručenia tak nie je naplnená a platí doručenia faktické, ktoré bolo realizované až 07.11.2019. Žaloba bola prijatá na Ústredný portál verejnej správy dňa 07.01.2020, čo je v zákonom stanovenej lehote. Preto sa správny súd ďalej zaoberal meritórnymi námietkami vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 20. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že podľa správy o výsledku objasňovania priestupku žalobca ako vodič vozidla na vozidle, ktorého držiteľom je S. S., prekročil maximálne povolenú rýchlosť v obci o 25 km/h, čiže šiel 75 km/h. Skutok sa stal dňa 11.11.2016 o 17:21 hod.. Skutok bol najskôr riešený OR PZ Bratislava 3, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava 3, ktorý podaním zo dňa 02.03.2017 postúpil spisový materiál OR PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát Žilina s tým, že žalobca mu potvrdil, že na adrese trvalého pobytu poštu preberá a ak by bolo potrebné, dopravný inšpektorát ho môže konštatovať na uvedenom telefónom čísle. Nemá žiaden pobyt v Bratislave a ani žiadnu kontaktnú adresu. Študuje v Banskej Bystrici, avšak pri rozhovore jednoznačne uviedol, že žiada byť riešený na ODI Žilina. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p.: ORPZ-ZA-ODI2-118/2017-P zo dňa 20.04.2017 rozhodol o priestupku tak, že obvinený z priestupku: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. H. č. XXX/XX, L. - G., XXX XX dňa 11.11.2016 v čase o 17:21:06 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, ev.č.: ZA387EI po ul. Rybničnej v obci Bratislava, kde v uvedenej obci jazdil s vozidlom rýchlosťou 75 km/h, čo na základe najväčšej dovolenej chyby cestného laserového rýchlomera, ktorým bol vodič S. L. nameraný podľa certifikátu o overení číslo 0570/312.04/16 (+- 3km/h z nameranej hodnoty) predstavuje rýchlosť v rozpätí 72 km/h - 78 km/h, čím teda na základe najväčšej dovolenej chyby predmetného laserového rýchlomera prekročil s motorovým vozidlom maximálne dovolenú rýchlosť o 22km/hod. Kontrolou bolo zistené, že vodič S. L. nemal pri sebe platné doklady potrebné na premávku motorového vozidla, a to vodičský preukaz. Vodič S. L. na mieste vykonal dychovú skúšku do analyzátoru dychu zn. AlcoQunat 6020 plus, sér. čísla A409142 s negatívnym výsledkom, pričom ďalšia jazda s vozidlom mu nebola zakázaná. Vodič S. L. porušil ust. § 4 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o premávke“) a uznáva sa vinným zo spáchania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h bod. 2), I) zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. d bod. 2) zákona o priestupkoch bola obvinenému uložená pokuta 150,- €. Na základe jeho odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-ZA- KDI-SK-39/2017 zo dňa 23. júna 2017 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie bolo doručované žalobcovi prostredníctvom doporučenej zásielky do vlastných rúk s prvým neúspešným pokusom o doručenie 28.06.2017, s opakovaným pokusom 29.06.2017 a dňom uloženia zásielky na pošte 29.06.2017, pričom zásielka bola vrátená žalovanému 18.07.2017. Týmto dňom je na tomto rozhodnutí vyznačená aj právoplatnosť a vykonateľnosť. Napadnuté druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi fakticky doručené na žiadosť jeho právneho zástupcu dňa 07.11.2019. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 07.11.2019 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 07.11.2019 ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.4) Podľa § 4 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Správny súd sa stotožnil so základnou žalobnou námietkou, a to že v danom prípade vzhľadom na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá nastala dňom 07.11.2019, napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v prekluzívnej lehote stanovenej v § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, po uplynutí ktorej zaniká zodpovednosť za priestupok. Priestupok mal žalobca spáchať dňa 11.11.2016 a táto lehota preto končí dňom 11.11.2018. Je potrebné, aby v tejto lehote rozhodnutie o uložení sankcie nadobudlo právoplatnosť. Až jeho právoplatnosťou je priestupok prejednaný. Správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž/21/2001 zo dňa 25.09.2001 v obdobnej právnej veci, podľa ktorého za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu. K uplynutiu dvojročnej prekluzívnej lehoty teda došlo predtým, ako napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a je preto potrebné konštatovať, že v priebehu správneho konania došlo k zániku zodpovednosti za priestupok. Z tohto dôvodu správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný prihliadne na túto právnu skutočnosť v konečnom rozhodnutí. 22. Vzhľadom na dôvodnosť tejto žalobnej námietky správny súd sa ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal. 23. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd má za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemôže byť žalobcovi náhrada trov konania priznaná. V danom prípade totiž skutkové okolnosti, pre ktoré bolo rozhodnutie žalovaného zrušené, nevyvolal žalovaný, ale práve naopak, svojim správaním ich v určitom smere zapríčinil žalobca. K zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo výlučne z dôvodu, že bolo preukázané, že žalobca nebol v čase doručovania napadnutého rozhodnutia prítomný v mieste doručovania. Žalobca pritom mal objektívnu vedomosť o tom, že sa voči nemu vedie priestupkové konanie, čo vyplýva napríklad zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 11.11.2016, v ktorej žalobca uviedol, že sa vyjadrí na dopravnom inšpektoráte a pokutu nezaplatil namieste. Ďalej z úradného záznamu zo dňa 02.03.2017 Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava III vyplýva, že sa vedúci pplk. Mgr. S. H. telefonicky kontaktoval so žalobcom, ktorý tvrdil, že na adrese trvalého pobytu poštu preberá. Napriek tomu z celého administratívneho spisu vyplýva, že žiadnu poštovú zásielku, ktorá mu bola adresovaná na jeho adresu pobytu U. H. č. XXX/XX, L. fyzicky osobne neprevzal. Z jeho vyjadrenia v tomto úradnom zázname ďalej vyplýva, že žiada, aby bol riešený na ODI Žilina, teda mal vedomosť o tom, že na ODI Žilina voči nemu prebieha priestupkové konanie, čo napokon preukazuje aj to, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal, že v čase doručovania písomnosti sa nezdržiaval v mieste doručenia. Zo správania sa žalobcu v celom administratívnom konaní vyplýva, že žalobca, hoc si vedomý toho, že voči nemu sa vedie priestupkové konanie, zavádzal správny orgán o tom, že si na adrese trvalého pobytu poštu preberá, avšak na druhej strane podľa jeho vlastného tvrdenia sa na tejto adrese nezdržiaval, ako to napokon preukázal aj v konaní pred správnym súdom. Správnemu orgánu ani neuviedol adresu, na ktorej by ho bolo možné zastihnúť, aby v prípade potreby mohol byť kontaktovaný správnym orgánom. Takéto správanie sa žalobcu nie je možné nazvať inak ako obštrukčné. Okrem toho z úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 09.02.2017 vyplýva, že v telefonickom rozhovore žalobca uviedol, že sa neustále pracovne zdržiava v Bratislave, avšak kontaktnú adresu neuviedol. Aj z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal v úmysle riadne spolupracovať so správnym orgánom na prejednaní jeho priestupku, keďže neuviedol kontaktnú adresu, na ktorej sa fakticky zdržiava. Pritom v zmysle § 51 zákona o priestupkoch aj na konanie o priestupkoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda aj ust. § 4 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania, ako jedno zo základných pravidiel konania upravujúce postavenie a úlohu fyzickej osoby v administratívnom konaní. Na zabezpečenie spolupráce účastníka konania so správnym orgánom totiž slúžia aj procesné povinnosti účastníka, a to okrem iného aj jeho povinnosť oznámiť správnemu orgánu, kde sa zdržiava resp. preberá zásielky. Pokiaľ žaloba túto skutočnosť správnemu orgánu oznámil (že preberá zásielky na adrese trvalého pobytu) a miesto jeho skutočného zdržiavania sa neoznačil, potom sa javí ako účelové konanie žalobcu nepreberanie si týchto zásielok a následné argumentovanie práve touto skutočnosťou. Za takýchto špecifických skutkových okolností potom nie je možné vyčítať žalovanému, že doručoval napadnuté rozhodnutie na adresu jeho trvalého pobytu. Podľa názoru súdu teda v danom prípade existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je potrebné rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania u žalobcu, aj keď bol procesne úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.