Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/29/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200048 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200048.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Alojz Kováčik, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. č. XXXX, právne zast.: Advokátska kancelária AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 15, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia č. 102251021/2019 zo dňa 25.09.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Návrh žalobcu zo dňa 14.11.2019 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 14.11.2019 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia (aj) rozhodnutia žalovaného č. 102251021/2019 zo dňa 25.09.2019, ktorým žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101540902/2019 zo dňa 24.06.2019 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa § 156 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 109,30 Eur za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 2. Žalobca v žalobe primárne uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina č. 9OdK/32/2019 zo dňa 07.02.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 31/2019 zo dňa 13.02.2019, kedy sa predmetné uznesenie stalo aj právoplatným, bol na žalobcu vyhlásený konkurz a zároveň týmto uznesením došlo aj k oddlženiu žalobcu. Oddlžením bol teda zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze - medzi takéto pohľadávky patrí aj pohľadávka vyrubená napadnutým rozhodnutím. Súd o konkurze a oddlžení rozhodol na základe 4. časti aktuálneho znenia ZKR, teda časti, na ktorú sa nepoužije ust. § 47 ZKR. Podľa § 166e ods. 4 ZKR je správca dane na osobu žalobcu povinný hľadieť ako na osobu, vo vzťahu ku ktorej bolo trvalo upustené od vymáhania pohľadávok, a to aj pohľadávok, ktoré sú predmetom napádaných rozhodnutí žalovaného. Podľa § 166e ods. 2 ZKR platí, že všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 ZKR), sú nevymáhateľné v prípade, ak je vyhlásený konkurz. Na žalobcu bol konkurz vyhlásený dňa 02.01.2018, tzn. všetky pohľadávky, ktoré voči žalobcovi vznikli do 31.12.2017, sa stali nevymáhateľnými, a to vrátane pohľadávok Slovenskej republiky z titulu daní. Pohľadávky popísané v napádaných rozhodnutiach sú pohľadávkami z titulu úroku z omeškania za omeškanie s plnením daňovej povinnosti ešte v roku 2013/2014. Bolo teda právom správcu dane prihlásiť si pohľadávky uplatnené v napádaných rozhodnutiach do konkurzu na majetok žalobcu, pretože podľa § 166a ZKR je možné počas konkurzu uspokojiť len prihlásenú pohľadávku a neprihlásené pohľadávky, resp. v konkurze neuspokojené pohľadávky sa podľa § 166e ods. 2 ZKR stávajú nevymáhateľnými. Právna úprava oddlženia podľa ZKR predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom lex specialis a vo vzťahu k Daňovému poriadku aj lex posterior. Daňový poriadok v § 158 pracuje s pojmami konkurz a reštrukturalizácia, o ktorých obsahu a význame nebolo pochybností do účinnosti zák. č. 377/2016 Z. z. (do 01.03.2017). Uvedenou novelou bol pre riešenie úpadku fyzických osôb zavedený nový, samostatný, komplexne v ZKR riešený inštitút oddlženia, ktorý v sebe zahŕňa dve podoby - konkurz fyzickej osoby a splátkový kalendár. Akékoľvek odkazovanie na definíciu pohľadávky podľa § 158 Daňového poriadku je pre oblasť oddlženia nesprávne a nepoužiteľné a je potrebné vychádzať len zo zmyslu a účelu oddlženia podľa ZKR. Napadnutými rozhodnutiami tak bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, pretože boli vydané v rozpore s ustanoveniami ZKR. 3. V žalobe zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Argumentoval, že napadnuté rozhodnutia sú právoplatné a po uplynutí lehoty splatnosti bude možné na ich základe viesť nútený výkon rozhodnutia. Takýto postup by spôsobil žalobcovi závažnú najmä finančnú ujmu, pretože vzhľadom na výsledok konkurzu vedeného na majetok žalobcu, všetok žalobcov majetok bol predaný, jediným príjmom žalobcu je jeho mzda, príslušný daňový úrad už vykonáva kroky k tomu, aby mohol realizovať daňovú exekúciu a podľa § 88 ods. 12 Daňového poriadku platí, že navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude v daňovej exekúcii na majetok žalobcu vymožená akákoľvek suma, napriek tomu, že rozhodnutia žalovaného v budúcnosti budú súdom zrušené, vymožené plnenie sa žalobcovi v žiadnom prípade nevráti. Takýto stav by zasiahol do práv žalobcu vo väčšej miere, ako by tomu bolo v prípade, ak by súd vykonateľnosť napádaných rozhodnutí odložil. Ako prílohu žalobca pripojil daňovú exekučnú výzvu č. 102483653/2019 zo dňa 05.11.2019 na zaplatenie 16 199,50 Eur. 4. Dňa 19.02.2020 žalobca súdu doručil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100356327/2020 zo dňa 05.02.2020, ktorým bola daňová exekučná výzva č. 102483653/2019 zo dňa 05.11.2019 potvrdená. Dňa 17.03.2020 žalobca súdu doručil daňový exekučný príkaz č. 100548543/2020 zo dňa 27.02.2020, ktorým bola nariadená daňová exekúcia zrážkami zo mzdy žalobcu na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 16 199,50 Eur. 5. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 15.04.2020. Navrhol, aby súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril. 6. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 8. Súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pokiaľ žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku poukazuje na celkovo jedenásť rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ktorými boli potvrdené rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Žilina, na základe ktorých je žalobca povinný zaplatiť daňový nedoplatok (úrok z omeškania) celkom vo výške 16 199,50 Eur, a v prípade núteného výkonu ktorých by bola žalobcovi spôsobená závažná najmä finančná ujma, správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je len rozhodnutie žalovaného č. 102251021/2019 zo dňa 25.09.2019, ktorým žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101540902/2019 zo dňa 24.06.2019 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa § 156 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 109,30 Eur za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Dôvodom na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku sama o sebe nemôže byť len tá skutočnosť, že žalobca je vo viacerých daňových konaniach daňovým dlžníkom, t. j. že podľa právoplatných rozhodnutí je povinný zaplatiť úrok z omeškania v určitej výške a v ustanovenej lehote. Pokiaľ by aj správny súd návrhu vyhovel, bola by odložená vykonateľnosť len vymáhania sumy 109,30 Eur, čo nemôže podstatne ovplyvniť finančnú situáciu žalobcu. 9. K ďalšiemu dôvodu, pre ktorý by súd mal priznať správnej žalobe odkladný účinok, a to, že vzhľadom na výsledok konkurzu vedeného na majetok žalobcu, všetok jeho majetok bol predaný, správny súd uvádza, že ide len o všeobecné tvrdenia, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi (okrem uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 9OdK/32/2019-20 zo dňa 07.02.2019 žalobca iný dôkaz na preukázanie svojich pomerov nepredložil). 10. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že príslušný daňový úrad už vykonáva kroky k tomu, aby mohol realizovať daňovú exekúciu, a zároveň poukázal na existenciu daňového exekučného príkazu č. 100548543/2020 zo dňa 27.02.2020, ktorým daňová exekúcia už bola nariadená zrážkami zo mzdy žalobcu na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 16 199,50 Eur, správny súd uvádza, že zo žalobcom predloženého daňového exekučného príkazu o. i. vyplýva, že platiteľ mzdy nesmie žalobcovi zrážať z mesačnej mzdy základnú sumu, výpočet ktorej je stanovený v nariadení vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a zároveň je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu ako dovoľujú osobitné ustanovenia len v prípade, ak s tým žalobca súhlasí. Po vykonaní zrážok teda žalobcovi zostane príjem minimálne vo výške životného minima na pokrytie nevyhnutných potrieb. 11. Pokiaľ žalobca argumentoval, že podľa § 88 ods. 12 daňového poriadku je navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekučnom konaní vylúčené, správny súd uvádza, že ide o zásadu zákazu restitutio in integrum statu quo antem, podľa ktorej je navrátenie do predchádzajúceho stavu v exekučnom konaní vylúčené a ktorá chráni dobromyseľnosť tretej osoby, a to napr. vydražiteľa hnuteľných vecí, nehnuteľných vecí a pod. Táto zásada znamená, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou dotknuté. Nemožno však z nej vyvodiť, že by za podmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávností rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní, týkajúcich sa výlučne účastníkov exekučného konania. (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/5/2008). 12. Nakoľko žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, správny súd dospel k záveru, že nebolo možné návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť, preto uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)