Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200052 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200052.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: Ing. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., B. č. XXXX/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 57074-3/2019-BA zo dňa 22.10.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, rozhodnutím č. 34511-2/2019-ZA zo dňa 20.05.2019 rozhodla podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len SZČO) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 21. júna 2012. V odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie § 5, § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01. januára 2011. S poukazom na uvedené ustanovenia správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že podľa údajov zo Živnostenského registra SR zaniklo žalobcovi živnostenské oprávnenie č. OŽP - I/2011/08291-00002 dňa 21.06.2012. Na základe údajov z registra daňových subjektov vedeného do 31.12.2011 Daňovým riaditeľstvom SR a od 01.01.2012 Finančným riaditeľstvom SR bolo zistené, že registrácia žalobcu na daňovom úrade naďalej trvá a z tohto dôvodu postavenie SZČO v sociálnom poistení má naďalej aj po zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia až do dňa zrušenia registrácie na daňovom úrade. 2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie namietajúc, že zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu daným rozhodnutím je neopodstatnený, nakoľko povinné a dôchodkové poistenie žalobcu v danom období nevzniklo. 3. Žalovaný rozhodnutím číslo: 57074-3/2019-BA zo dňa 22.10.2019 s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b), § 5, § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 4, § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a ustanovenie § 6 ods. 1 písm. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov). Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na skutkové zistenie, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť v období od 27. mája 1992 do 17. februára 1995, od 24. októbra 2005 do 02. marca 2011, od 15. júna 2011 do 21. júna 2012, od 02. septembra 2013 resp. od 13.09.2013 do 01.02.2014 na základe živnostenského oprávnenia. Žalobca ako SZČO splnil od 16. júna 2011 do 21. júna 2012 podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pretože splnil podmienku veku, bol registrovaný v osobitnom registri, t. j. v Registri daňových subjektov Slovenskej republiky a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2009 (33.930,30 Eur) a 2010 (24.015,22 Eur) t. j. vyššie ako zákonom ustanovená suma pre rok 2009 (3.834,96 Eur) a pre rok 2010 (3.948,72 Eur). Z dôvodu, že žalobca nepodal Registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia dňa 21.06.2012, správny orgán prvého stupňa v súlade s ust. § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodol tak, že žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 21. júna 2012. 4. V zákonom ustanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu v sociálnych veciach žalobca. Ako jediný žalobný dôvod v žalobe uviedol, že organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení povinné rozhodnúť vo veciach najneskôr do 60 dní. Žalovaný dňa 23.08.2013 rozhodol o predĺžení zákonnej lehoty o ďalších 60 dní. Konečné rozhodnutie v danej veci žalovaný urobil 22.10.2019, to znamená, že Sociálna poisťovňa, ústredie nerozhodla v danej veci v lehote ustanovenej zákonom o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.02.2020. K žalobnej námietke uviedol, že žalobca nenamieta proti samotnému výroku ani prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia, teda proti tomu, že mu ako SZČO dňa 21.06.2012 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V žalobe uvádza jedine, že žalovaná rozhodla o jeho odvolaní oneskorene. V súvislosti s nedodržaním ani predĺženej lehoty na rozhodnutie žalovaný uviedol, že lehota ustanovená v § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je procesnou lehotou, ktorej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, pretože nemôže byť dôsledkom na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Poukázal pritom na judikatúru správny súdov SR (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk 162/2018 zo dňa 30.10.2019). Zároveň poukázal na to, že sa oneskoril len o jeden deň, keď posledný deň lehoty na rozhodnutie pripadol na deň pracovného pokoja (19.10.2019) a rozhodnutie bolo vydané dňa 22.10.2019, žalobu žiadal zamietnuť. 6. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.03.2020 vzniesol novú žalobnú námietku. Uviedol, že tvrdenie, že v správnej žalobe nenamieta proti samotnému prvostupňovému a druhostupňovému výroku nie je pravda, samotné prvotné odvolanie bolo podané voči prvostupňovým rozhodnutiam, v ktorých pre vznik platenia odvodov v danom období vyhodnotil ako príjem celkovú fakturáciu za dané obdobie a nie základ dane - tak ako bolo uvedené v daňovom priznaní - čo je podstata celého sporu a k čomu sa žalovaná strana vôbec vo svojom stanovisku nevyjadrila. Podaním žaloby na preskúmanie uvedeného rozhodnutia súdom nie je jeho povinnosťou určovať súdu, čo má preskúmavať v danej veci a čo nie. Uvedené rozhodnutie by malo byť preskúmavané komplexne. Vo vzťahu k žalobnej námietke o nedodržaní lehoty na vydanie odvolacieho rozhodnutia uviedol, že žalovaný sa pokúša danú vec zľahčovať aj napriek tomu, že z jeho strany viackrát došlo k porušeniu zákona. Podľa názoru žalobcu jeho príjem nedosiahol v sledovanom období požadovanú výšku pre platenie odvodov, preto mu ani nevznikla povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne. 7. Žalovaný sa k replike t. j. aj k novej žalobnej námietke vyjadril v jeho duplike zo dňa 20.04.2020. Uviedol, že vo vyjadrení k žalobe reagoval na žalobné námietky, teda vyjadril sa len k žalobcom uvádzanej jedinej námietke. Ďalej sa vyjadril vo vzťahu k novej námietke uvedenej v replike žalobcu. Stotožnil sa so svojim právnym záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí s tým, že žalobca dátumom 16.06.2011 splnil podmienky § 5 zákona o sociálnom poistení a stal sa osobou samostatne zárobkovo činnou. Zároveň v predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahol príjem podľa zákona o dani z príjmov vyšší, ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, a preto mu vzniká povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania. Vychádzal pritom z príjmu z podnikania, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Ide o tzv. hrubý príjem. Na určenie vymeriavacieho základu, z ktorého povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO platí poistné je rozhodujúci základ dane, ktorým sa rozumie rozdiel medzi príjmami a výdavkami, tzv. čistý príjem. Žalobcovi dňa 21. júna 2012 zaniklo oprávnenie na vykonávanie živnosti a týmto dňom zaniklo je povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. 8. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario s tým, že ani žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom obaja boli o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania poučení. Správny súd nezistil žiaden iný dôvod na nariadenie pojednávania v § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. 9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP v zmysle námietok žalobcu, ktoré uplatnil v žalobe a v replike, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 10. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (okrem iného) v období od 15.06.2011 do 21.06.2012, na základe živnostenského oprávnenia OŽP - I/2011/08291-00002. Z výpisu registra pre daň z príjmov fyzickej osoby, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a týka sa žalobcu vyplýva registrácia žalobcu pre daň z príjmov fyzickej osoby (okrem iného) od 16.06.2011. Z údajov zaslaných Finančnou správou SR formou analytického listu daňového subjektu bolo preukázané, že za rok 2009 žalobca dosiahol príjmy zo živnosti 33.930,30 Eur a za rok 2010 24.015,22 Eur. Suma 12-násobku vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení bola pre rok 2009 3.834,96 Eur a pre rok 2010 3.948,72 Eur. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z v znení účinnom od 01.01.2011, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 8) § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.8) 8) § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 21 ods. 5 citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou pre vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 138 ods. 5 citovaného zákona, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 44,2% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. Podľa § 2 písm. i) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 1) Zákon č. 431/2002 Z .z. o účtovníctve. Podľa § 2 písm. j) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. 1) Zákon č. 431/2002 Z .z. o účtovníctve. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti,25) 25) Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 12. V prvom rade správny súd konštatuje, že v konaniach v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP pokiaľ ide o žalobcu fyzickú osobu, je prístup správneho súdu neformálnejší ako pri ostatných konaniach pred správnym súdom. Neprejavuje sa tu tzv. koncentračná zásada, ktorá znamená, že žalobca musí všetky žalobné námietky predostrieť správnemu súdu striktne len v lehote na podanie správnej žaloby, t. j. do dvoch mesiacov od oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi, ale môže žalobné námietky produkovať až do vydania rozhodnutia súdu. Rovnako v sociálnych veciach, pokiaľ ide o žalobu fyzickej osoby postupuje súd tak, aby preskúmal zákonnosť žalovaného rozhodnutia zo všetkých hľadísk, pretože nie je žalobnými bodmi viazaný. Na druhej strane je však potrebné pripomenúť, že ani v tomto type konania správny súd nemá vyhľadávaciu povinnosť, aby za žalobcu vyhľadával pochybenia žalovaného resp. nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 13. V danom prípade žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v dvoch smeroch. V správnej žalobe namietal oneskorené vydanie napadnutého rozhodnutia po uplynutí lehoty stanovenej v § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a v replike vzniesol ďalšiu žalobnú námietku a to, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili jeho príjem za dané obdobie, pretože podľa jeho názoru nemali posudzovať celkovú fakturáciu za dané obdobie, ale základ dane, t. j. rozdiel medzi fakturovanými príjmami a skutočnými nákladmi. 14. Čo sa týka prvej námietky, súd ju vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodnú. V praxi správnych súdov a Najvyššieho súdu ako kasačného a odvolacieho súdu je ustálená judikatúra, že pokiaľ ide o porušenie procesných lehôt na vydanie správnych rozhodnutí, takéto porušenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Lehota stanovená v § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je jednoznačne lehotou procesnou, v ktorej má byť vydané prvostupňové resp. odvolacie rozhodnutie. Procesno-právne lehoty majú len procesný, poriadkový význam a ich právne následky nepôsobia v oblasti práva hmotného. Toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a nie je vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Prípadné nedodržanie takejto lehoty nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania a v týchto prípadoch je ochrana účastníka zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 15. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/162/2018 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého „hoci je pravdou, že pri vydávaní rozhodnutí žalovanej neboli dodržané procesné lehoty, kasačný súd s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prisvedčuje prijatému záveru krajského súdu a žalovanej, že toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Lehota určená v ustanovení v § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je lehotou procesnou, ktorá ako už bolo uvedené má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia ani na právnu pozíciu účastníkov konania. V týchto prípadoch je ochrana účastníka konania zabezpečovania v rámci konania proti nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP“. 16. Správny súd taktiež poukazuje na to, že odvolací orgán vydal napadnuté rozhodnutie len jeden deň po uplynutí predĺženej lehoty na vydanie odvolacieho rozhodnutia, čím sa námietka žalobcu javí správnemu súdu aj ako príliš formalistická. Hmotnoprávna lehota na vydanie rozhodnutia o vzniku povinných poistení nie je v zákone o sociálnom poistení stanovená. 17. Vo vzťahu k druhej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňom 21. júna 2012. 18. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01. januára 2011, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. 19. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu, a to z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Žilina, číslo Živnostenského registra 511-7655 preukázané, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (živnostenský list č. OŽP - I/2011/08291-00002) v období od 15. júna 2011 do 21. júna 2012. 20. Podľa ustanovenia § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke a) výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 3, a to do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok, b) skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 a 5, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali, c) zmenu mena, priezviska a bydliska, ak nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. Podľa § 228 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 je zachovaná aj vtedy, ak tlačivo uvedené v odseku 3 sa v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou, odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. 21. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca nepodal - Registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia dňa 21.06.2012. Z uvedeného dôvodu preto správny orgán prvého stupňa poukazujúc na citované ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodol správne o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňa 21.06.2012, nakoľko uvedeným dňom už žalobca nebol oprávnený na výkon činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že si žalobca nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení, resp. odhlásiť sa z týchto poistení do 8 dní od ich zániku a nepodal Registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby z povinného poistenia, postupovala Sociálna poisťovňa,, pobočka Žilina v súlade so zákonom, pokiaľ s poukazom na už citované ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení rozhodla o zániku sociálneho poistenia žalobcu ako o spornom prípade. 22. Správny súd podotýka, že citované ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré sú ustanoveniami všeobecnej povahy upravujúcimi vznik a zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 01.07. predpokladá existenciu statusu samostatnej zárobkovo činnej osoby a požadovaný príjem a pre zánik k 30.06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je však relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby spojeného so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, pričom na príjem sa neprihliada. V tomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností definovaných v citovanom ustanovení § 21 ods. 4 citovaného zákona. 23. Nad rámec potrebného zdôvodnenia vo vzťahu k súvisiacej otázke vzniku samotného povinného poistenia žalobcu k 16.06.2011 správny súd udáva nasledovné: 24. Žalobca, ako vyplýva z jeho repliky, s odkazom na odvolanie podané v správnom konaní namietal, že správny orgán prvého stupňa mal vziať za základ jeho reálny príjem z podnikania, teda príjmy po odpočítaní výdavkov (nákladov), čo v pomeroch roka 2012 predstavuje rozdiel medzi príjmami 6.228,66 Eur a výdavkami 3.058,23 Eur, v nadväznosti na čo by žalobca ani povinnosť platiť povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nemal, pretože by mu táto povinnosť nevznikla. Ani túto námietku žalobcu nevyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Pri tomto závere správny súd vychádza z právnej úpravy, tak ako je citovaná vyššie v relevantnom znení, a to podľa § 5 zákona č. 543/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 a podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zo skutkových zistení správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, ktorých konanie tvorí jeden celok, podľa ktorých: - žalobca bol od 16.06.2011 do 23.07.2012 registrovaný na daňovom úrade v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (uvedené vyplýva z registra daňových subjektov vedených Daňovým riaditeľstvom SR, neskôr Finančným riaditeľstvom SR), - za rok 2009 (s ohľadom na úpravu podľa vyššie citovaného § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.) podľa daňového priznania za rok 2009 podaného dňa 31.03.2010 a tiež podľa údajov zaslanou Finančnou správou Slovenskej republiky formou analytického listu daňového subjektu dosiahol žalobca príjmy zo živnosti v sume 33.930,30 Eur, - od 15.06.2011 do 21.06.2012 bol žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to na základe živnostenského oprávnenia OŽP- I/2011/08291-00002, ktorá skutočnosť vyplýva jednak z výpisu zo živnostenského registra, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, ako aj z verejne dostupného živnostenského registra, a teda predstavuje skutočnosť zistiteľnú z verejne dostupných zdrojov, a teda všeobecne známu skutočnosť podľa § 121 ods. 2 SSP, ktorá sa nemusí preukazovať. Správny orgán prvého stupňa a aj žalovaný správne aplikovali vyššie citovanú hmotno-právnu úpravu podľa § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., pri súčasnom zohľadnení zákonom stanovenej sumy 44,2 % 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu pre rok 2009 vo výške 3.834,96 Eur. Žalobca sa mýlil, pokiaľ tvrdil, že základom pre určenie jeho povinnosti platiť povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie by mali byť jeho zdaniteľné príjmy, teda v zmysle jeho tvrdení reálny príjem po zohľadnení výdavkov (nákladov), ktorá suma zodpovedá daňovému základu. Pre ustálenie povinnosti platiť povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie je relevantná vyššie citovaná úprava § 21 ods. 5, § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., a to konkrétne úprava podmienky príjmu z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatne zárobkovou činnosťou za predchádzajúci kalendárny rok vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa citovaného § 138 ods. 5, a to k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, kedy žalobca opätovne nadobudol postavenie SZČO. Táto právna úprava explicitne hovorí o príjme z podnikania, ktorým je v zmysle daňového priznania za relevantné zdaňovacie obdobie roka 2009, ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, suma 33.930,30 Eur, pričom zároveň táto právna úprava nepracuje s pojmami použitými žalobcom ako daňový základ alebo príjmy po zohľadnení nákladov, alebo skutočný príjem z podnikania, ktorý podlieha zdaneniu. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje zákonnosť záveru správnych orgánov, podľa ktorého pre vznik povinného poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby je rozhodujúca výška príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Podľa citovanej právnej úpravy je potrebné riešiť a ustáliť, ako to správne a v súlade so zákonom učinil správny orgán prvého stupňa aj žalovaný, otázku statusu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej, a to s výsledkom tak, ako to vo svojom rozhodnutí deklaroval správny orgán prvého stupňa, teda o jeho vzniku dňa 16.06.2011. 25. K námietke žalobcu, podľa ktorej tento nedosiahol v relevantnom období taký príjem, čo do jeho výšky, aby mu povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie vzniklo, pričom mal v relevantných obdobiach i pozastavenú podnikateľskú činnosť, správny súd uvádza, že žalobca ku tvrdeniu, podľa ktorého nedosiahol príjem ako samostatne zárobková činnosť vo výške zakladajúcej vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, nepredložil žiadne dôkazy a pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu súd nezistil ani z obsahu pripojeného administratívneho spisu. Naopak, z obsahu administratívneho spisu vyplýva (ťažiskovo z daňového priznania za rok 2009 v časti vymedzenia príjmov podľa oddielu VI. bod 2. ako druh príjmov zo živnosti) vyplýva skutočnosť, že za rok 2009 žalobca dosiahol ako samostatne zárobková osoba príjem 33.930,30 Eur, ktorá suma odôvodňuje na základe úpravy § 21 ods. 5, § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vyššie citovanom znení vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu. Táto časť uvedenej námietky žalobcu ako nepreukázaná a zároveň ani správnym súdom nezistená je správnym súdom hodnotená ako nedôvodná. 26. Správny súd podotýka, že ani povaha tohto konania, ktoré je konaním o správnej žalobe vo veciach sociálnych, žalobcu nezbavuje absolútne jeho dôkaznej povinnosti v zmysle úpravy podľa § 121 ods. 1 SSP. Rovnako v tejto časti poukazuje správny súd na svoj procesný postup v nadväznosti na úpravu podľa § 199 ods. 2 SSP vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúci z poučení o procesných právach a povinnostiach účastníkov podľa č. l. 32 ťažiskovo bod 4 tohto poučenia. Napriek uvedenému poučeniu žalobca v smere preukázania svojho tvrdenia o tom, že nedosiahol v relevantnom období príjem odôvodňujúci jeho povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie od 16.06.2011, nepreukázal. Vzhľadom na obsah skutočností vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu, ťažiskovo vo vzťahu k označenému daňovému priznaniu za rok 2009 tak, ako je identifikované vyššie, správny súd nevzhliadol priestor pre postup podľa § 204 SSP pokiaľ ide o uvedené tvrdenie žalobcu. 27. Pokiaľ žalobca namietal, že mal pozastavenú podnikateľskú činnosť, je táto jeho námietka irelevantná vo väzbe na úpravu podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vyššie citovanom znení, podľa ktorej je za samostatne zárobkovo činnú osobu považovaná osoba registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažký zdravotným postihnutím. Úprava podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. vo vyššie citovanom znení vymedzuje zárobkovú činnosť ako činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, a teda zárobkovú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia viaže na právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., ktorý za príjmy z podnikania považuje príjmy zo živnosti. Relevantnou je teda skutočnosť registrácie žalobcu samostatne zárobkovo činnej osoby vyplývajúca z verejne dostupného živnostenského registra, podľa ktorého od 15.06.2011 do 21.06.2012 bol žalobca oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť a mal aktívne živnostenské oprávnenie OŽP- I/2011/08291-0002. 28. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotenia námietok žalobcu ako nedôvodných súd ako nedôvodnú v celom rozsahu hodnotí i správnu žalobu, v nadväznosti na čo rozhodol podľa § 190 SSP o jej zamietnutí. 29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario mu správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný a rovnako nepriznal náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.