Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 28Sa/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200053 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200053.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: Ing. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXXX/X, W., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 57075-3/2019-BA zo dňa 22.10.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 34511-3/2019 zo dňa 20. mája 2019 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej zákon o sociálnom poistení) tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe Ing. Ivanovi Loncovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenia dňa 05. septembra 2013. V odôvodnení citoval ust. § 5 a § 21 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01. januára 2011. V zmysle tohto ustanovenia osobe, ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, vzniká toto poistenie, keď jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti k 1. júlu alebo 1. októbru roka predchádzajúceho dňu, v ktorom opätovne nadobudla právne postavenie SZČO, bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného § 138 ods. 5 citovaného zákona. Na základe údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom SR a od 01.01.2012 Finančným riaditeľstvom SR bolo zistené, že účastníkova registrácia na daňovom úrade bola ukončená 23. júla 2012 a od 05. septembra 2013 bol opätovne registrovaný podľa osobitného predpisu na daňovom úrade v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 alebo 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa údajov zaslaných Finančnou správou SR formou analytického listu daňového subjektu bolo preukázané, že za rok 2012 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu v sume 6.228,66 €. Z dôvodu, že dňa 05. septembra 2013 opätovne nadobudol právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a zároveň k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka bol jeho príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako zákonom ustanovená hranica príjmu pre vznik povinných poistení, vzniklo mu podľa § 21 ods. 5 citovaného zákona dňa 05. septembra 2013 povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 2. Na základe odvolania účastníka, ktoré spočívalo v tom, že pre posudzovanie vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia nebol použitý základ dane, čo je zdaniteľný príjem z podnikateľskej činnosti, ale len príjmy za rok 2012, vo veci rozhodol žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: 57075-3/2019-BA zo dňa 22. októbra 2019 jeho odvolanie zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že účastník bol okrem iného od 02. septembra 2013 do 01. februára 2014 na základe živnostenského oprávnenia (živnostenského listu) oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Účastník bol v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou registrovaný aj v registri daňových subjektov SR s prideleným DIČ od 05. septembra 2013 do 03. marca 2014. Citoval ust. § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, podľa ktorého povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Ďalej citoval § 21 ods. 5 zákona o sociálnom poistení týkajúci sa vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj SZČO), ktorá opätovne nadobudla právne postavenie SZČO alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO podľa § 26. Podmienkou pre vznik týchto poistení je, že k 01. júlu alebo 01. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom opätovne nadobudla právne postavenie SZČO, jej príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR účastník konania ako SZČO dosiahol za rok 2012 príjmy zo živnosti v sume 6.228,66 €, t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma pre rok 2012, ktorá bola 4.716,- €. Odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Účastník ako SZČO splnil od 05.09.2013 podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pretože splnil podmienku veku, bol registrovaný v osobitnom registri, t.j. v registri daňových subjektov SR a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2012. Z dôvodu, že nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku s dátumom vzniku poistenia 05. septembra 2013, pobočka rozhodla tak, že účastníkovi vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 05. septembra 2013. Zároveň zdôraznil, že pre vznik povinného poistenia SZČO je rozhodujúca výška príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Výška čiastkového základu dane z príjmov je rozhodujúca pre určenie vymeriavacieho základu pre odvod poistného a poistných príspevkov. 3. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu v sociálnych veciach žalobca. Ako jediný žalobný dôvod v žalobe uviedol, že organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení povinné rozhodnúť vo veciach najneskôr do 60 dní. Žalovaný dňa 23.08.2013 rozhodol o predĺžení zákonnej lehoty o ďalších 60 dní. Konečné rozhodnutie v danej veci žalovaný urobil 22.10.2019, to znamená, že Sociálna poisťovňa, ústredie nerozhodla v danej veci v lehote stanovenej zákonom o sociálnom poistení. Preto navrhol, aby súd zrušil jej rozhodnutie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19. marca 2020. K žalobnej námietke uviedol, že žalobca nenamieta proti samotnému výroku ani prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia, teda proti tomu, že mu ako SZČO vzniklo dňa 05. septembra 2013 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí uvádza jedine to, že Sociálna poisťovňa rozhodla o jeho odvolaní oneskorene. Poukázal na to, že lehota na rozhodnutie o odvolaní bola predĺžená o ďalších 60 dní. Predmetný list bol žalobcovi doručený 13. septembra 2019. V súvislosti s nedodržaním ani predĺženej lehoty na rozhodnutie uviedol, že lehota ustanovená v § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je procesnou lehotou, ktorej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, preto nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Poukázal pritom na judikatúru správnych súdov Slovenskej republiky (rozsudok NS SR sp.zn. 9Sžsk/162/2018 zo dňa 30. októbra 2019). Zároveň poukázal na to, že sa oneskoril len o jeden deň, keď posledný deň predĺženej lehoty pripadol na 21. októbra 2019 a rozhodnutie bolo vydané 22. októbra 2019. Žiadal žalobu zamietnuť. 5. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.05.2020 vzniesol novú žalobnú námietku. Uviedol, že tvrdenie, že v správnej žalobe nenamieta proti samotnému prvostupňovému a druhostupňovému výroku nie je pravda, samotné prvotné odvolanie bolo podané voči prvostupňovým rozhodnutiam, v ktorých pre vznik platenia odvodov v danom období vyhodnotil ako príjem celkovú fakturáciu za dané obdobie a nie základ dane - tak ako bolo uvedené v daňovom priznaní - čo je podstata celého sporu a k čomu sa žalovaná strana vôbec vo svojom stanovisku nevyjadrila. Podaním žaloby na preskúmanie uvedeného rozhodnutia súdom nie je jeho povinnosťou určovať súdu, čo má preskúmavať v danej veci a čo nie. Uvedené rozhodnutie by malo byť preskúmané komplexne. Vo vzťahu k žalobnej námietke o nedodržaní lehoty na vydanie odvolacieho rozhodnutia uviedol, že žalovaný sa pokúša danú vec zľahčovať aj napriek tomu, že z jeho strany viackrát došlo k porušeniu zákona. Výhovorky na časovú zaneprázdnenosť takejto štátnej inštitúcie, ktorá penalizuje platiteľov poistného za každý deň omeškania a pritom sama porušuje zákony, považuje za neopodstatnené. Voči prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolal, nakoľko v rozhodnutí boli nesprávne uvedené jeho príjmy z podnikania, ktoré nezohľadnili výdavky za dané obdobia. Keď v roku 2012 vyfakturoval 6.228,66 € a náklady mal 3.058,23 €, jeho príjem podľa rozhodnutia žalovaného bol 6.228,66 €, a teda mu vznikla povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne. V odvolaniach voči rozhodnutiam Sociálnej poisťovne na prvom stupni upozornil, že za príjem možno považovať len daňový základ, t.j. rozdiel medzi fakturovanými príjmami a skutočnými nákladmi. Podľa jeho názoru jeho príjem nedosiahol v daných obdobiach požadovanú výšku pre platenie odvodov, preto mu nevznikla ani povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa sa k podstate celého sporu doposiaľ nevyjadrila. 6. Žalovaný sa k replike, t.j. aj k novej žalobnej námietke vyjadril v jeho duplike zo dňa 02. júna 2020. Uviedol, že vo vyjadrení k žalobe reagoval na žalobné námietky, teda vyjadril sa len k žalobcom uvádzanej jedinej námietke. Ďalej sa vyjadril vo vzťahu k novej námietke uvedenej v replike zo dňa 22. mája 2020. Stotožnil sa so svojím právnym záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí s tým, že žalobca dátumom 05. septembra 2013 splnil podmienky § 5 zákona o sociálnom poistení a stal sa osobou samostatne zárobkovo činnou. Zároveň v predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahol príjem podľa zákona o dani z príjmov vyšší, ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, a preto mu vzniká povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania. Vychádzal pritom z príjmu z podnikania, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Ide o tzv. hrubý príjem. Na určenie vymeriavacieho základu, z ktorého povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO platí poistné, je rozhodujúci základ dane, ktorým sa rozumie rozdiel medzi príjmami a výdavkami, t.j. tzv. čistý príjem. 7. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 02. júna 2020 doručené na vedomie. 8. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a contrario s tým, že ani žalobca, ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom obaja boli o možnosti požiadať nariadenie pojednávania poučení. Správny súd nezistil žiadne iný dôvod na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. 9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP v zmysle námietok žalobcu, ktoré uplatnil v žalobe a v replike, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov. 10. Z administratívneho spisu vyplýva, že podľa údajov zo Živnostenského registra SR žalobcovi zaniklo živnostenské oprávnenie dňa 21. júna 2012. Registrácia na daňovom úrade mu bola ukončená 23.júla 2012. Od 05. septembra 2013 bol opätovne registrovaný podľa osobitného predpisu na daňovom úrade v súvislosti s dosahovaným príjmom podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Z údajov zaslaných Finančnou správou SR formou analytického listu daňového subjektu bolo preukázané, že za rok 2012 žalobca dosiahol príjmy zo živnosti 6.228,66 € a výdavky zo živnosti mal 3.058,23 €. Suma 12-násobku vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení bola pre rok 2012 stanovená na sumu 4.716,- €. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 05.09.2013 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutí Podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovaného zákona povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) citovaného zákona povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 21 ods. 5 citovaného zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou pre vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 138 ods. 5 citovaného zákona vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. Podľa § 2 písm. i) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. j) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) citovaného zákona príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti.25) 12. V prvom rade správny súd konštatuje, že v konaniach v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, pokiaľ ide o žalobcu fyzickú osobu, je prístup správneho súdu neformálnejší ako pri ostatných konaniach pred správnym súdom. Neprejavuje sa tu tzv. koncentračná zásada, ktorá znamená, že žalobca musí všetky žalobné námietky predostrieť správnemu súdu striktne len v lehote na podanie správnej žaloby, t.j. do dvoch mesiacov od oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi, ale môže žalobné námietky produkovať až do vydania rozhodnutia súdu. Rovnako v sociálnych veciach, pokiaľ ide o žalobu fyzickej osoby, postupuje súd tak, aby preskúmal zákonnosť žalovaného rozhodnutia zo všetkých hľadísk, pretože nie je žalobnými bodmi viazaný. Na druhej strane je však potrebné pripomenúť, že ani v tomto type konania správny súd nemá vyhľadávaciu povinnosť, aby za žalobcu vyhľadával pochybenia žalovaného, resp. nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 13. V danom prípade žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v dvoch smeroch. V správnej žalobe namietal oneskorené vydanie napadnutého rozhodnutia po uplynutí lehoty stanovenej v § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a v replike vzniesol ďalšiu žalobnú námietku, a to že žalovaný a prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili jeho príjem za dané obdobie, pretože podľa jeho názoru nemali posudzovať celkovú fakturáciu za dané obdobie, ale základ dane, t.j. rozdiel medzi fakturovanými príjmami a skutočnými nákladmi. 14. Čo sa týka prvej námietky, súd ju vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodnú. V praxi správnych súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako kasačného a odvolacieho súdu je ustálená judikatúra, že pokiaľ ide o porušenie procesných lehôt na vydanie správnych rozhodnutí, takéto porušenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Lehota stanovená v § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je jednoznačne lehotou procesnou, v ktorej má byť vydané prvostupňové, resp. odvolacie rozhodnutie. Procesnoprávne lehoty majú len procesný poriadkový význam a ich právne následky nepôsobia v oblasti práva hmotného. Toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a nie je vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Prípadné nedodržanie takejto lehoty nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania a v týchto prípadoch je ochrana účastníka zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 15. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/162/2018 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého „hoci je pravdou, že pri vydávaní rozhodnutí žalovanej neboli dodržané procesné lehoty, kasačný súd s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prisvedčuje prijatému záveru krajského súdu a žalovanej, že toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Lehota určená v ust. § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je lehotou procesnou, ktorá, ako už bolo uvedené, má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia ani na právnu pozíciu účastníkov konania. V týchto prípadoch je ochrana účastníka konania zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP.“ 16. Správny súd taktiež poukazuje na to, že odvolací orgán vydal napadnuté rozhodnutie len jeden deň po uplynutí predĺženej lehoty na vydanie odvolacieho rozhodnutia, čím sa námietka žalobcu javí aj ako príliš formalistická. Hmotnoprávna lehota na vydanie rozhodnutia o vzniku povinných poistení nie je v zákone o sociálnom poistení stanovená. 17. Vo vzťahu k druhej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci, sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca splnil všetky hmotnoprávne podmienky na to, aby mu vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 05. septembra 2013. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že od 05. septembra 2013 žalobca spĺňal všetky podmienky, aby mohol byť kvalifikovaný ako SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 05. septembra 2013 - jednalo sa o fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a bola registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou, t.j. v Registri daňových subjektov SR. Preto správne prvostupňový orgán skúmal, či ako taká nespĺňa ďalej podmienky povinného nemocenského, a tým pádom aj dôchodkového poistenia. Povinne nemocensky poistená je taká SZČO, ktorej príjem z podnikania bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Pokiaľ by sa preukázalo, že žalobca splnil podmienku na povinné nemocenské poistenie, podľa § 15 ods. 1 písm. b) citovaného zákona by automaticky taktiež bol aj povinne dôchodkovo poistenou osobou. Prvostupňový orgán preto v zmysle § 21 ods. 5 v spojení s § 21 ods. 1 cit. zákona skúmal, aký príjem dosahoval žalobca v rozhodnom období, teda v predchádzajúcom kalendárnom roku k momentu, kedy fyzická osoba opätovne nadobudla právne postavenie SZČO. V danom prípade to znamená, že pokiaľ žalobca nadobudol právne postavenie SZČO k 05.09.2013, skúma sa príjem za rok 2012. Správne orgány dôvodne aplikovali § 21 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, pretože žalobcovi postavenie SZČO nevzniklo prvotne, ale toto postavenie žalobca nadobudol opätovne potom, ako ho stratil dňa 23. júla 2012. Zároveň však bolo potrebné vychádzať aj z ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý stanovuje všeobecné podmienky pre vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Podľa tohto ustanovenia pri splnení podmienky, že ide o samostatne zárobkovo činnú osobou podľa § 5 citovaného zákona, je potrebné kumulatívne splniť aj podmienku príjmu a týmto príjmom musí byť príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku. Tento príjem musí byť vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, a to konkrétne 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 18. Základnou námietkou žalobcu bolo, že tento príjem bol žalovaným a prvostupňovým orgánom nesprávne právne posúdený ako tzv. hrubý príjem, teda bez odpočítania nákladov žalobcu, ktoré uviedol v daňovom priznaní, zatiaľ čo žalovaný uvádza, že sa jedná o tzv. hrubý príjem bez odpočítania výdavkov, resp. nákladov na podnikanie. Pri vyriešení tejto otázky súd vychádzal z dikcie § 21 ods. 1 a 5 citovaného zákona, ktorý uvádza legislatívny pojem „príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu“. Podľa poznámky 6) k tomuto pojmu ide o § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (zákon o dani z príjmov). Zákon o dani z príjmov rozlišuje pojmy príjem, daňový výdavok a základ dane. Termín príjem uvedený v § 6 ods. 1 je potrebné subsumovať pod definíciu príjmu stanovenú v § § 2 písm. c) cit. zákona. Pojem daňový výdavok je definovaný v § 2 písm. i) tohto zákona a pojem základ dane v § 2 písm. j) tohto zákona. Ust. § 6 zakotvuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu. Samotné druhy príjmov sú uvedené v odsekoch 1 a 2 a medzi týmito príjmami je v § 6 ods. 1 pod písm. b) uvedený aj príjem zo živnosti, čo je prípad žalobcu. Pojem základ dane pri tomto type príjmov je špecifikovaný v § 6 ods. 6 tohto zákona. Aj pri tomto type príjmov je však potrebné vychádzať zo všeobecnej definície základu dane podľa § 2 písm. j), ktorým je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky. Je teda potrebné striktne odlišovať termín základ dane a termín príjem. Základ dane je užší pojem a znamená rozdiel medzi príjmami a výdavkami, pričom príjem je širší pojem a subsumuje v sebe len jednotlivé príjmy bez odpočítania výdavkov. Pokiaľ teda zákon o sociálnom poistení v § 21 výslovne uvádza termín príjem a nie základ dane, je potrebné vychádzať z gramatického výkladu tohto ustanovenia a tomuto pojmu priradiť ten význam, ktorý má podľa zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nejedná sa teda o základ dane - o rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ako to konštatuje v námietke žalobca, ale len o samotný príjem za konkrétny kalendárny rok. 19. Správne postupoval prvostupňový orgán a žalovaný, keď pri zisťovaní sumy, ktorá je relevantná pre získanie právneho postavenia povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby, zobral ako relevantnú sumu príjmu a nie základu dane. Skutočne teda bolo potrebné vychádzať z tzv. hrubého príjmu žalobcu za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkoch, hoci tieto výdavky existovali a žalobca ich v odvolaní aj preukázal daňovým priznaním. 20. V konkrétnom prípade príjmy žalobcu za rok 2012 boli v sume 6.228,66 €, teda presiahli zákonom stanovenú hranicu 4.716,- €, a preto správne rozhodol prvostupňový orgán, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 05. septembra 2013. 21. Správny súd ďalej poukazuje na to, že túto odvolaciu námietku žalovaný riadne v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil, keď zdôraznil, že pre vznik povinných poistení SZČO, je rozhodujúca výška príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a jeho udržanie. Tiež uviedol, že výška čiastkového základu dane z príjmov je rozhodujúca pre učenie vymeriavacieho základu pre odvod poistného a povinných príspevkov. K tomu správny súd konštatuje, že je potrebné rozlišovať vznik povinného poistenia SZČO, na ktorý má vplyv len výška príjmov podľa zákona o dani z príjmov, teda bez odpočítania výdavkov (tzv. hrubý príjem) a následné určenie výšky jednotlivých poistných (odvodov), ktorá výška sa už vypočítava zo základu dane, teda z tzv. čistého príjmu. V prípade určenia vymeriavacieho základu z ktorého sa určuje výška poistného, teda už bude relevantná aj tá skutočnosť, aké výdavky mal žalobca. 22. Rozhodnutie žalovaného je dostatočne odôvodnené a dostatočne reagujúce na jedinú odvolaciu námietku ohľadne výšky príjmu z podnikania žalobcu, ktorá bola správne vyhodnotená, keď bol posudzovaný príjem žalobcu, a nie základ dane, t.j. nebolo prihliadnuté na daňové výdavky. Rozhodnutie žalovaného je presvedčivé, skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom vychádza z administratívneho spisu. Správny súd žiadne pochybenie zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu ex offo nezistil. 23. Pretože z administratívneho spisu žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie sú evidentné, podané námietky súd vyhodnotil ako plne nedôvodné a žalobca ďalšie námietky súdu neuviedol, nebol zistený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto správny súd žalobu ako plne nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario mu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný a rovnako nepriznal náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.