Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/13/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200056 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200056.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: U. W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XX, XX-XXX E., Poľská republika, právne zast. JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so sídlom J. M. T. XXX/X, XXX XX K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: ADVERTON, s.r.o. so sídlom Čadca, Palárikova č. 76, IČO: 46 550 291, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 39387-3/2019-BA zo dňa 07.11.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanej a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 33134-3/2019-CA zo dňa 16.01.2019 rozhodla tak, že pánovi U. W. G., nar. XX.XX.XXXX, zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi ADVERTON, s.r.o. dňa 17.10.2013 podľa slovenskej legislatívy. Rozhodla podľa §178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že listom zo dňa 06.02.2014 poľská sociálna inštitúcia ZUS oznámila, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v období od 18.10.2013 a to z dôvodu, že práca, ktorú vykonáva na území Slovenskej republiky, má menej podstatný charakter v pomere k podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva na území Poľskej republiky. Ďalej konštatuje, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala a preto sa stalo v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 toto určenie definitívnym. 2. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná rozhodnutím číslo: 39387-3/2019-BA zo dňa 07.11.2019 tak, že odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne. Poukázala na nariadenie č. 883/2004 a vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovenú v hlave II základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že ZUS ako príslušná inštitúcia v zmysle článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia dočasne určila, že žalobca podlieha odo dňa 01.03.2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa vychádzajúc z prezumpcie správnosti poskytnutých údajov zo strany ZUS a berúc do úvahy skutočnosť, že nedisponovala v tom čase žiadnymi informáciami, ktoré by boli v rozpore s tvrdeniami príslušnej ZUS, súhlasila s určením uplatniteľnej legislatívy Slovenskej republiky a vystavila dňa 27.11.2012 formulár PD A1 číslo: 12-00064614-010-000-A-1737875 na obdobie od 01. marca 2012 do 17. októbra 2013. Následne sama poisťovňa zistila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky, avšak z dôvodu zachovania právnej istoty nevyhlásila vystavený formulár PD A1 v celom rozsah za neplatný, ale v rámci vzájomnej komunikácie so ZUS dospela k záveru, že ak prihlásenie na povinné sociálne poistenie zamestnanca bude trvať aj po uplynutí platnosti vystaveného formuláru PD A1, nebude možné so zreteľom na zistené skutočnosti vystaviť nový (pokračujúci) formulár PD A1. Zamestnanec totiž nemôže byť prihlásený do poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami. Skončením doby platnosti formulárov PD A1 zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho poistenia Slovenskej republiky. Žalobca je ďalším účastníkom prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne aj po 17. októbri 2013, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnancovi dňom 17. októbra 2013 skončila príslušnosť právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalovaná predovšetkým zdôrazňuje, že Sociálnej poisťovni bolo dňa 12. februára 2014 zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddzial w Rybniku v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ďalej doručené oznámenie č. 340000/511/38/2014/62051104379/UBS-OM/C-OM zo dňa 06. februára 2014, ktorým ZUS určila, že pán U. W. G. podlieha od 18. októbra 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z dôvodu skončenia platnosti príslušného formulára a určenia poľskej uplatniteľnej legislatívy pre zamestnanca od 18. októbra 2013 zo strany ZUS Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vydala rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklarovala, že zamestnanec podlieha slovenskej legislatíve do dňa 17. októbra 2013. 3. V zákonnej lehote podal voči vyššie citovanému rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu žalobca. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovanej a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. V prvom rade namieta prekročenie právomoci Sociálnej poisťovne dôvodiac, že z ust. článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktoré má podliehať článku 13 základného nariadenia. Vychádzajúc zo stavu veci nie je sporné, že by mal zamestnanec bydlisko v Poľsku, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je v zásade príslušná poľská inštitúcia ZUS, avšak pri rešpektovaní zásad základného, resp. vykonávacieho nariadenia. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje základné nariadenie, príslušná nie je. Správny orgán prvého stupňa žalovanej vôbec nemal vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca zamestnávateľa podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení, nakoľko toto nie je v jeho zákonnej kompetencii vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. Žalobca ďalej namieta samotnú spornosť ako predpoklad aplikácie uvedeného ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Poukazuje na závery Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. 1Vs 1/2018. Žalobca má za to, že z rozhodnutia žalovanej ďalej nie je zrejmé a skutkovo podložené, či resp. ako bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva, resp. či prebehla dohoda medzi žalovanou a poistným styčným orgánom. Žalobca je toho názoru, že nestačí pre určenie definitívnej legislatívy len konštatovanie na strane 5 preskúmavaného rozhodnutia o tom, že dňa 12.02.2014 bolo doručené oznámenie poľskej inštitúcie ZUS o podliehaní uplatniteľnej legislatívy poľskej. Žalobca je toho názoru, že v danej veci je objektívne verifikovateľná rozdielnosť v stanoviskách členských štátov vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. V predmetnej veci mal prebehnúť medzi ZUS a žalovanou dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná. V administratívnom spise žalovanej nie je o takomto dialógu dôkaz. Rovnako žalobca zdôrazňuje, že v Poľsku nebola do dnešného dňa žalobcovi právoplatne určená uplatniteľná legislatíva Poľska. 4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 01.07.2020, v ktorom opakuje skutkové a právne dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia (bod 2 tohto rozsudku). 5. Žalobca k vyjadreniu žalovanej repliku v súdnom stanovenej lehote nepodal. 6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.10.2020, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu. 7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177 SSP, pričom zistil, že rozhodnutie je v celom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov. 8. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. Podľa § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa článku 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Podľa článku 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie), osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. Podľa článku 10 veta prvá základných zásad vykonávacieho nariadenia, aby sa určila príslušná inštitúcia, t.j. inštitúcia, ktorej právne predpisy sa uplatňujú alebo ktorá má povinnosť vyplácať určité dávky, musia objektívnu situáciu poistenca a jeho rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako jedného štátu. Podľa článku 76 ods. 2, veta prvá základného nariadenia, na účely vykonávania tohto nariadenia si poskytnú orgány a inštitúcie členských štátov svoje služby a konajú tak, akoby vykonávali svoje vlastné právne predpisy. Podľa článku 5 bod 1 nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie), dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné. Podľa článku 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho nariadenia, na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania. Podľa článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. 9. Zo súdneho a správneho spisu správny súd zistil, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeń Społecznych (ďalej len ZUS) v Rybniku podaním zo dňa 06.02.2014 (doručeným žalovanej dňa 12.02.2014) sp. zn. 340000/511/38/62051104379/ UBS-OM/C-PM dala žalovanej na vedomie, že určila príslušnú legislatívu pre žalobcu na základe čl. 13 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 od 18.10.2013, s tým že od uvedeného obdobia nebolo možné určiť slovenskú legislatívu z dôvodu, že počas kontroly vo firme ADVERTON bolo zistené, že v danej firme nedochádzalo ku skutočnému zamestnaniu. Ďalej konštatuje, že dňa 17.10.2012 bola listom so značkou č. 340000/401/144/2012/62051104379/UBS-OM/JF určená slovenská legislatíva pre žalobcu od 01.03.2012. Slovenská poverená inštitúcia dňa 27.11.2012 vydala formulár A1, z ktorého vyplýva, že táto slovenská legislatíva je platná na obdobie od 01.03.2012 do 17.10.2013. 10. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne Registračným listom fyzickej osoby, prihláškou ako zamestnanec zamestnávateľa ADVERTON, s.r.o. s dátumom vzniku poistenia od 01.03.2012. 11. Správny súd v prvom rade vyhodnotil námietku žalobcu, že Sociálna poisťovňa nemala právomoc vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu bolo v kompetencii Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca rozhodnúť v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení o zániku jednotlivých povinných poistení žalobcovi ako zamestnancovi ďalšieho účastníka dňom 17.10.2013. Bolo totiž preukázané, že zamestnávateľ zamestnanca ako fyzickú osobu prihlásil do registra Sociálnej poisťovne už 01.03.2012 a zároveň Sociálna poisťovňa má na základe oznámenia ZUS preukázané, že od 18.10.2013 sa na túto istú fyzickú osobu už vzťahuje v oblasti sociálneho poistenia poľská legislatíva v dôsledku jej definitívneho určenia podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, a preto od tohto dňa už nemôže byť poistencom na území Slovenskej republiky. Uvedené mala Sociálna poisťovňa preukázané v súlade s citovaným ustanovením čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na citované ust. čl. 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné) pričom v administratívnom (ani v tomto súdnom konaní) neboli zo strany žalobcu produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by žalobca namietal závery ZUS obsiahnuté v oznámení - opatrení). Márnym uplynutím lehoty dvoch mesiacov v zmysle cit. čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných predpisov ZUS v Rybniku stalo sa definitívnym. Žalovaná bola informovaná o predbežnom určení uplatniteľnej legislatívy (podaním doručeným dňa 12.02.2014), uplynutím dvoch mesiacov - t.j. dňa 12.04.2014 - tak nastal právny následok predvídaný citovaným ust. čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, keďže žalovaná neinformovala (uvedené ani v konaní netvrdila, ani uvedené v konaní z obsahu administratívneho spisu nevyšlo najavo) ZUS v Rybniku o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko, rovnako neboli pred uplynutím tejto lehoty uplatniteľné právne predpisy určené na základe odseku 4 čl. 16. Je potrebné podotknúť, že v tomto konaní neboli dané dôvody pre aplikáciu ust. čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia dotknutými inštitúciami členských štátov, keďže v danej veci neexistovala „neistota“ vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej by bolo potrebné aby postup podľa čl. 16 ods. 2, 3 vykonávacieho nariadenia bol nahradený rokovaním dotknutých inštitúcií členských štátov a následnou dohodou o určení uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Pre úplnosť je potrebné dodať, že dohodovacie konanie v intenciách čl. 16 ods. 4, (ktoré nevyhnutne predpokladá medzi inštitúciami členských štátov existujúcu pochybnosť v určení uplatniteľnej legislatívy, ktorá pochybnosť v prejednávanej veci nebola daná) je potrebné odlíšiť od výmeny informácií medzi inštitúciami členských štátov v rámci spolupráce pri uplatňovaní základného a vykonávacieho nariadenia napr. čl. 10 základných zásad vykonávacieho nariadenia alebo čl. 76 ods. 2, veta prvá základného nariadenia, v zmysle ktorého na účely vykonávania základného nariadenia si poskytnú orgány a inštitúcie členských štátov svoje služby a konajú tak, akoby vykonávali svoje vlastné právne predpisy. Takáto spolupráca nie je dôkazom existencie „neistoty“ v intenciách čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. 12. V preskúmavanej veci teda nastala v zmysle listín administratívneho spisu situácia, ktorú predvída ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. v nadväznosti na § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď na jednej strane bolo definitívne rozhodnuté o určení poľskej legislatívy v súlade s článkom 16 ods. 3 v nadväznosti na článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a na druhej strane prihláška do registra poistencov Sociálnej poisťovne bola zo strany zamestnávateľa podaná aj za obdobie, na ktoré sa už vzťahovala pre žalobcu poľská legislatíva. Preto prvostupňovým rozhodnutím bol tento sporný stav odstránený, pričom práve ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení je zákonodarcom prijatý na riešenie aj takýchto situácií. Oprávnenie žalovanej vydať rozhodnutie o tom, že zamestnancovi zaniklo povinné sociálne poistenie na území Slovenskej republiky plynie z citovaných ustanovení § 20 ods. 1, § 172 ods. 5, 178 ods. 1 písm. a) bod 1, § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je žalovaná oprávnená v sporných nedávkových konaniach okrem iného rozhodnúť aj o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako zamestnanca potom, čo bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov žalovanej (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžsk/13/2017 zo dňa 27.04.2018). 13. Ak žalovaná (okrem iného) rozhodla na základe definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov poľským orgánom sociálneho zabezpečenia (o ktorom bola oboznámená opatrením - oznámením, z ktorého obsahu vychádzala a ktorým je v intenciách citovaného čl. 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia viazaná tak, že potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého žalobcovi zanikli povinné poistenia na Slovensku dňom 17.10.2013, rozhodla vecne správne. 14. V tejto súvislosti správny súd musí s prihliadnutím jednak na zásadu výlučnosti uplatniteľných právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a jednak na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (napr. rozsudok súdneho dvora C-202/97 alebo rozsudok C-2/05) uviesť, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy sa neuplatňujú v zmysle definitívneho určenia. Sociálna poisťovňa teda bola povinná akceptovať definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov. Potom s poukazom na vnútroštátnu úpravu v otázke sporných nedávkových konaní bola oprávnená podľa názoru správneho súdu rozhodnúť aj o tom, že nevzniklo povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti žalobcovi v rade 1/ ako zamestnancovi žalobcu v rade 2/ po tom, čo bola táto osoba prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaná v registri poistencov žalovanej (a to podľa cit. ust. § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Žalovaná tak rešpektovala cieľ koordinačných nariadení v zmysle citovaného čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, ktorým bolo zamedziť situáciám, aby jedna osoba podliehala sociálnemu poisteniu (v zmysle uplatniteľnej legislatívy) dvoch resp. viacerých členských štátov. Správne orgány tak nekonali v rozpore s cieľmi a zmyslom koordinačných nariadení, naopak, ich rozhodnutie bolo nevyhnutné v záujme zamedzenia akýmkoľvek pochybnostiam o zániku sociálneho poistenia žalobcu na území SR, keďže bol žalobca aj v období od 18.10.2013 v tomto registri naďalej prihlásený. 15. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku nesprávneho procesného postupu - absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu. Podľa názoru správneho súdu daný skutkový stav neodvodňoval uplatnenie pravidiel „postupu dialógu a zmierovacieho postupu“, keďže v prejednávanej veci neexistovali rozdielne stanoviská (bod jeden rozhodnutia A1 zo dňa 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004) medzi žalovanou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia. „Rozdielnosť stanovísk“ v intenciách daného bodu jeden písm. b), na ktoré poukazuje žalobca, by bola daná v prípade, ak by za to isté časové obdobie napr. inštitúcia sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky dospela k záveru o uplatniteľnej slovenskej legislatíve a poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia o uplatniteľnej poľskej legislatíve, resp. naopak. V prejednávanej veci však bola daná zhoda medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia, že žalobca od 18.10.2013 podlieha už poľskej legislatíve. V tomto konaní totiž neboli dané dôvody pre aplikáciu ust. čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia dotknutými inštitúciami členských štátov, keďže v danej veci neexistovala „neistota“ vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov za to isté časové obdobie, v dôsledku ktorej by bolo potrebné aby postup podľa čl. 16 ods. 2, 3 vykonávacieho nariadenia bol nahradený rokovaním dotknutých inštitúcií členských štátov a následnou dohodou o určení uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia (tak ako už bolo podrobne rozvedené v bode 11 tohto rozsudku). Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že na tomto závere nič zmeniť ani skutočnosť, že Sociálna poisťovňa vystavila dňa 27. novembra 2012 formulár PD A1 na obdobe od 01. marca 2012 do 17. októbra 2013 vychádzajúc z poskytnutých údajov zo strany ZUS a berúc do úvahy skutočnosť, že v tom čase nedisponovala žiadnymi informáciami, ktoré by boli v rozpore s tvrdeniami príslušnej ZUS. Z dôvodu skončenia platnosti príslušného formulára a určenia poľskej uplatniteľnej legislatívy pre zamestnanca od 18.10.2013 zo strany ZUS Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca postupovala správne, ak vydala rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklarovala, že zamestnanec podlieha slovenskej legislatíve len do dňa 17.10.2013. 16. Správny súd na dôvažok udáva, že koordinačné nariadenia neupravujú konkrétnu formu určenia uplatniteľnej legislatívy, resp. neustanovujú príslušné inštitúcie sociálneho zabezpečenia povinnosť určiť uplatniteľné právne predpisy vo forme rozhodnutia, ktoré by nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. V čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia je jednoznačne stanovené, za akých okolností sa určenie uplatniteľných právnych predpisov stala definitívnym, a teda aj konečným na účely koordinačných nariadení, pričom jedinou podmienkou je vznesenie námietky zo strany v tomto prípade inštitúcie sociálneho zabezpečenia SR do uplynutia lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia. 17. Pokiaľ žalobca na podporu svojej argumentácie poukazujú na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v uznesení č.k. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018 správny súd uvádza, že s uvedenými závermi Najvyššieho súdu SR rozhodnutie žalovanej nie je v rozpore. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnym súdom prejednávanom prípade nedošlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy v intenciách čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, t.j. dohodou, o ktorej sa Najvyšší súd SR zmieňuje v odpovedi na 1/otázku. Pokiaľ ide odpoveď na 2/otázku Najvyšší súd SR uvádza, v zmysle ktorej definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho naradenia, resp. čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve, správny súd k uvedenému udáva, že v prejednávanom prípade správne orgány nerozhodovali o uplatniteľnej legislatíve, ktorá sa má vzťahovať na žalobcu. Táto rozhodná otázka bola definitívne určená márnym uplynutím lehoty na prípadné podanie pripomienok voči určeniu legislatívy ZUS v podaní zo dňa 06.02.2014. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaná sa teda meritórne nezaoberali otázkami relevantnými v zmysle aplikácie čl. 13 základného nariadenia, t.j. určovaním uplatniteľnej legislatívy. Postup uplatňovania čl. 13 základného nariadenia upravuje čl. 16 vykonávacieho nariadenia. V súlade s čl. 16 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska žalobcu určila uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na žalobcu uplatňujú so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia a čl. 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považovalo za predbežné. ZUS informovalo o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov slovenskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia, t.j. inštitúciu členského štátu. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov v súlade ods. 2 sa stalo definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď bola slovenská inštitúcia sociálneho zabezpečenia o ňom informovaná v súlade s ods. 2, nakoľko uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe ods. 4, resp. slovenská inštitúcia sociálneho zabezpečenia neinformovala poľskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že k veci zaujala odlišné stanovisko. 18. Vzhľadom na to, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 19. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhrada trov nebola priznaná, pretože v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario tak, že jej súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia - výnimočnosť situácie. Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi (§ 169 SSP a contrario), pretože taktiež neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - správny súd neuložil ďalšiemu účastníkovi žiadnu povinnosť, vo vzťahu ku ktorej by došlo k vzniku trov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.