Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200085 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, D., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Žilina, Kuzmányho č. 26, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-64/2019 zo dňa 18.12.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-64/2019 zo dňa 18.12.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Ružomberku, Okresný dopravný inšpektorát, ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) po prejednaní priestupku podľa § 74 zákona o priestupkoch rozhodol, že obvinený z priestupku Mgr. T. U., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom D. - Q. U., D. XXXX/XX, dňa 05.05.2019 o 11:11 hod. viedol motorové vozidlo zn. Kia Venga evidenčné číslo RK-932BJ v obci Ružomberok po ceste č. I/59 ul. Bystrická cesta smerom od Ružomberka do Banskej Bystrice, pričom bola cestným laserovým rýchlomerom č. TC001176 nameraná rýchlosť tohto vozidla 73 km/h, čím prekročil povolenú rýchlosť 50 km/h ustanovenú v osobitnom predpise o 23 km/h, následne bol pri stavebninách Domstav hliadkou PZ ustanoveným spôsobom zastavený a kontrolovaný. Mgr. T. U. uvedeným konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písmu h) 2. bod zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 2 písm. d), 2. bod zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému Mgr. T.. U.. ukladá: pokuta vo výške 230,- €, slovom dvestotridsať eur. Podľa § 79 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom na § 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z.. ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, v znení Vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z.z., je obvinený Mgr. T. U. povinný uhradiť trovy konania vo výške 16,- €, slovom šestnásť eur. Uložená pokutu a trovy konania je Mgr. T. U. povinný zaplatiť do 1 mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku priloženými poštovými poukazmi. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že správa o výsledku objasňovania priestupku preukazuje, že potom čo žalobca dňa 05.05.2019 o 11:11 hod. v obci Ružomberok na ceste č. I/59 prekročil dovolenú rýchlosť, bol hliadkou ODI zastavený, nebol si vedomý priestupku a nebol ochotný zaplatiť blokovú pokutu, k veci sa na mieste odmietol vyjadriť a odmietol podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Fotodokumentácia z cestného laserového rýchlomera č. TC001176 preukazuje, že motorovému vozidlu zn. Kia Venga evidenčné číslo RK-932BJ dňa 05.05.2019 o 11:12:00 hod. bola nameraná rýchlosť 62 km/h zo vzdialenosti 192,8 m na číslo fotografie: 1557054720 0OI000 0505 111200.jmf. Z fotokópie certifikátu o overení cestného laserového rýchlomera správny orgán prvého stupňa zistil, že meradlo zodpovedá schválenému typu, spĺňa metrologické požiadavky na daný druh meradla a overenie platí do 13.09.2019. Evidenčná karta vozidla preukazuje, že vlastníkom motorového vozidla značky Kia Venga evidenčné číslo RK-932BJ je Mgr. V. T.. Z evidenčné karty správny orgán prvého stupňa zistil, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1988 a v evidencii dopravných priestupkov má za obdobie posledných dvoch rokov 4 záznamy o spáchaní priestupku, z toho 3 za prekročenie dovolenej rýchlosti. Zo správy OO PZ Ružomberok o doručení zásielky obvinenému, správny orgán prvého stupňa zistil, že opakované pokusy na doručenie predmetnej zásielky boli negatívne, že obvinený sa aktívne vyhýbal jej doručeniu a že zásielku si prevzal až 02.09.2019 osobne na OO PZ Ružomberok. Správny orgán prvého stupňa ďalej popisuje postup správneho orgánu pri doručovaní písomnosti - predvolania na ústne pojednávanie žalobcovi a splnomocnenému zástupcovi. Správny orgán dňa 03.06.2019, po prevzatí spisového materiálu, predvolal obvineného na ústne pojednávanie na deň 08.07.2019. Predvolanie si obvinený prevzal 05.06.2019. Dňa 12.06.2019 si zvolil za zástupcu Adama Gálika na zastupovanie a vykonávanie všetkých úkonov v správnom konaní. Adam Gálik v ten istý deň predložil správnemu orgánu predmetné splnomocnenie a využil svoje právo na preštudovanie spisu a vyhotovil si fotokópiu celého spisu. Zároveň bol správnym orgánom predvolaný na stanovený termín ústneho pojednávania 08.07.2019. Na ústne pojednávanie 08.07.2019 sa obvinený a ani jeho zástupca nedostavili. Zástupca obvineného deň predtým zaslal písomné vyjadrenie s námietkami k spisovému materiálu s tým, že svoju účasť na ústnom pojednávaní nepovažuje za potrebnú. Ďalej následne v snahe vykonať dôkazy, ktoré namietal zástupca obvineného stanovil správny orgán nový termín ústneho pojednávania na deň 05.08.2019, na ktorý už dňa 09.07.2019 okrem svedkov, riadne predvolal obvineného a prostredníctvom elektronickej pošty aj jeho zvoleného zástupcu. Adamovi Gálikovi bolo predvolanie doručené 11.07.2019. Obvinený si však predvolanie prevzal na pošte až v deň pojednávania 05.08.2019. Keď sa zástupca obvineného vopred neospravedlnil a na pojednávanie sa rovnako ako obvinený nedostavil, vzbudilo to u správneho orgánu podozrenie z obštrukčného a účelového konania. Keďže zástupcovi obvineného sú predvolania doručované elektronicky, vie s dostatočným predstihom o termíne pojednávania, o čom môže obvineného informovať a tento si predvolanie môže prevziať opäť v deň pojednávania, resp. si ho neprevziať na pošte vôbec. V snahe zamedziť možnému obštrukčnému konaniu zo strany obvineného a zbytočným prieťahom v konaní, u ktorého sa podozrenie u správneho orgánu ešte zvýšilo potom, čo mu bola doručená doručenka s dátumom prevzatia predvolania 05.08.2019, určil správny orgán ďalší termín ústneho pojednávania na 04.09.2019 o 08:30 hod. a už 05.08.2019 zaslal žiadosť o doručenie predvolania na OO PZ Ružomberok. Zároveň predvolal svedkov elektronickou poštou aj zástupcu obvineného. Dňa 03.09.2019 bola správnemu orgánu doručená správa z OO PZ Ružomberok o výsledku doručovania predvolania obvinenému, v ktorej sa uvádza, že opakované pokusy na doručenie predmetnej zásielky boli negatívne, že obvinený sa aktívne vyhýbal jej doručeniu a že si zásielku prevzal až 02.09.2019 na OO PZ Ružomberok osobne. Vychádzajúc z týchto skutočností a aj z tvrdenia obvineného v jeho vyjadrení z 03.09.2019, z ktorého vyplýva, že dobre vedel o opakovaných pokusoch policajtov o doručenie zásielky, o ktorej mohol aj od svojho zástupcu vedieť, že ide o predvolanie na 04.09.2019, mal správny orgán za to, že z jeho strany išlo o účelové konanie so snahou mariť a neúmerne predlžovať konanie. Preto takýto postup zo strany obvineného a jeho zvoleného zástupcu správny orgán vyhodnotil ako nedostavenie sa na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia sa alebo bez závažného dôvodu a v zmysle ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Správny orgán vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Na ostatok správny orgán k námietke žalobcu, že počas merania dňa 07.07.2019 silne pršalo, správny orgán uviedol, že uvedené tvrdenie žalobcu vyvracia fotografia z merača rýchlosti, ako aj výpovede svedkov W. a L.. Námietku, že meranie bolo vykonané z vyššej vzdialenosti ako je doporučená vzdialenosť pri meraní z ruky (10 - 80 m), hodnotil správny orgán ako účelovú. Z fotografie merača rýchlosti vyplýva, že v predmetnom prípade bolo meranie vykonané vo vzdialenosti 192,8 m. Vychádzajúc z užívateľského manuálu MDC LTI TruCam strana 28, kde je okrem iného uvedené, že optimálna vzdialenosť zamerania cieľa je síce 70 m, ale dobré svetelné podmienky a zaostrenie môžu túto vzdialenosť zvýšiť a strana 75, kde je uvedený rozsah merania vzdialenosti od 16 do 1 000 m. Správny orgán ako účelovú vyhodnotil aj námietku, že predmetné meranie nebolo vykonané v rozsahu prevádzkových teplôt, lebo na strane 50 užívateľského manuálu je uvedená pracovná teplota predmetného merača v rozsahu od - 10 °C do + 60 °C. Teplota mimo tohto rozsahu v predmetnom čase na mieste merania aj podľa znalosti správneho orgánu Ružomberku začiatkom mája určite nebola. K námietke na nesprávny spôsob merania rýchlosti samotným policajtom má správny orgán za to, že na strane 28 užívateľského manuálu je tiež uvedené, ideálne je mať čistý priamy výhľad na zameriavané ciele. Zariadenie zobrazí chybové hlásenie, ak nie je schopné zamerať rýchlosť zameriavaného vozidla. Ak je merací lúč laseru dlhodobo prerušený, prístroj zobrazí chybové hlásenie. Samotné zmeranie vozidla obvineného a fotografia je dostatočným dôkazom, že v predmetnom prípade boli splnené všetky podmienky na správne meranie rýchlosti. K namietanému kosínusovému efektu pri meraní rýchlosti správny orgán mal za to, vychádzajúc zo strany 28 užívateľského manuálu, že pri štandardnom meraní veľký uhol znamená menšiu nameranú rýchlosť. Preto, ak by pri predmetnom meraní bola rýchlosť vozidla obvineného zameraná z veľkého uhla tak, ako to namietal jeho zvolený zástupca, bolo by to len v prospech obvineného a znamenalo by to, že sa reálne pohyboval vyššou rýchlosťou. Správny orgán ďalej konštatoval, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku, spáchania a jeho následky na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na osobu páchateľa. 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-64/2019 zo dňa 18.12.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky uvádza, že Správny poriadok neurčuje žiadne lehoty, ktoré by mali byť dodržané pri predvolaní osoby na správny orgán. Dňa 08.07.2019 bolo prvostupňovému správnemu orgánu elektronicky doručené vyjadrenie, v ktorom sa účastník konania vyjadril k neúčasti na ústnom pojednávaní, ktorú nepovažuje za potrebnú, nakoľko všetko podstatné uviedol vo vyjadrení. Mgr. T.. U.. bolo predvolanie na ústne pojednávanie na deň 04.09.2019 doručené dňa 02.09.2019, čo sú dva dni pred jeho konaním, pričom mu predvolanie bolo doručované prostredníctvom OO PZ Ružomberok, ktorému sa predvolanie nepodarilo doručiť v dobe od 06.08.2019 do 31.08.2019 z dôvodu, že sa T. U. aktívne vyhýbal doručeniu písomnosti a túto si prevzal na OO PZ Ružomberok dňa 02.09.2019. Žalovaný uviedol, že predvolanie na ústne pojednávanie bolo dňa 06.08.2019 doručené do elektronickej schránky Adamovi Gálikovi, ktorý je splnomocneným zástupcom T.a U.a. Dňa 03.09.2019 bolo prvostupňovému správnemu orgánu do elektronickej schránky OR PZ Ružomberok doručené od účastníka konania vyjadrenie k ústnemu pojednávaniu, v ktorom uviedol, že vzhľadom k tomu, že nebola dodržaná lehota 5 pracovných dní na prípravu sa ústneho pojednávania nezúčastní. Vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že dňa 08.07.2019 bolo prvostupňovému správnemu orgánu elektronicky doručené vyjadrenie, v ktorom sa účastník konania vyjadril k neúčasti na ústnom pojednávaní, ktorú nepovažuje za potrebnú, nakoľko všetko podstatné uviedol vo vyjadrení, odvolací orgán zastáva názor, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu procesných práv účastníka konania. Účastník konania ako aj jeho zvolený zástupca boli riadne predvolaní, mali možnosť sa zúčastniť na ústnom pojednávaní, na ktorom mohol využiť svoje práva a svoje záujmy účinne obhajovať, čo však nevyužil a na ústne pojednávanie sa nedostavil. K námietke účastníka, že meranie nebolo vykonané „de lege artis", že sa nevysporiadal s meraním, merané bolo z trasúcej ruky p. L., ktorého zdravotný stav je nevyhovujúci, odvolací orgán uviedol, že manuál na obsluhu meracieho prístroja opisuje postup vykonávania merania rýchlosti. Je v ňom uvedené, na akom princípe meranie funguje a aké sú ideálne podmienky merania. Meranie rýchlosti sa vykonáva na základe fyzikálnych vlastností a v prípade zhoršených poveternostných podmienok ako dážď, sneh, hmla alebo v prípade merania z ruky na väčšiu vzdialenosť, prípadne merania z miesta ďalej od cesty nemôže dôjsť k tomu, že nameraná rýchlosť bude vyššia ako skutočná rýchlosť meraného vozidla. Všetky tieto okolnosti sú v prospech účastníka konania, a to z dôvodu, že v prípade dažďa alebo trasúcej sa ruky môže dôjsť k prerušeniu laserového lúča medzi meračom a meraným vozidlom, a teda nedôjde k nameraniu rýchlosti a v prípade, že meranie sa nevykoná priamo na smer jazdy vozidla, dôjde k nameraniu rýchlosti nižšej ako je v skutočnosti, teda čím väčší uhol, tým menšia nameraná rýchlosť. K námietke zdravotného stavu p. L.alovaný uviedol, že tento skúma lekár pri pravidelných prehliadkach a nie účastník konania. K námietke účastníka, že celý spis ako aj rozhodnutie obsahuje množstvo nezákonných dôkazov a chýb a že vodič v čase merania nie je tým istým vodičom v čase zastavenia, žalovaný uviedol, že dňa 22.10.2019 prvostupňový správny orgán v zmysle ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravil v odôvodnení rozhodnutia z 04.09.2019 chyby v písaní. V danom prípade sa jednalo o pisársku chybu nemajúcu vplyv na vecnú ani právnu stránku vydaného rozhodnutia. Do zápisnice z ústneho pojednávania sa dňa 04.09.2019 vyjadril por. Bc. L. B., ktorý spísal záznam o podaní vysvetlenia Mgr. V. T.. Bc. L. B. uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa mu nepodarilo osobne zastihnúť Mgr. V. T. (majiteľa motorového vozidla, s ktorým bol spáchaný priestupok), ktorý sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, spísal uvedený záznam na základe sprostredkovaných informácií. Žalovaný uviedol, že takýto postup nie je správny, ale nemá vplyv na výsledné prejednanie priestupku. Do zápisnice z ústneho pojednávania 04.09.2019 vyjadrili sa aj npráp. D. W. a npráp. F. L., ktorí uviedli, že vozidlo, ktoré prekročilo rýchlosť, bolo hneď zastavené a že vozidlo viedol p. U.. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že vozidlo, ktoré prekročilo maximálnu dovolenú rýchlosť viedol žalobca. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. V prvom rade žalobca namieta, že správny orgán nepredvolal žalobcu riadne a včas na ústne pojednávanie vo veci. Správny orgán nedodržal lehotu 5 pracovných dní na pojednávanie plynúcu z ust. § 292 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré ustanovenie je potrebné v predmetnej veci analogicky aplikovať, čím došlo k porušeniu článku 6 Listiny základných ľudských práv a slobôd, ako aj práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca namieta, že správny orgán nezohľadnil odchýlku pri meraní, ktorá je stanovená priamo v návode na obsluhu meracieho prístroja a má byť zohľadnená v prospech vodiča. Pri použitom meradle Trucam je táto odchýlka 3 km/h pri meraní do 100 km/h, a teda nameraná rýchlosť mala byť maximálne 70 km/h. To ale už zakladá trest v zmysle § 22d písm. h) bod 1 zákona o priestupkoch. Žalobca namieta manipuláciu výpovede svedka T.. Policajný referent B. vedome uviedol do výpovede nepravdivé údaje. Žalobca ďalej namieta, že neboli naplnené podmienky na to, aby samotné meranie bolo platné. Správny orgán vôbec nezohľadnil to, že nebol dodržaný návod na vykonanie samotného merania. Pri meraní je nevyhnutné, aby pre meranie boli splnené všetky podmienky na jeho vykonanie a musí byť vykonané v súlade s návodom na obsluhu. Nestačí iba doloženie certifikátu o schválení a preškolení obsluhy. Pokiaľ sa trasie ruka merajúceho, tak prístroj nesprávne pričíta rýchlosť v neprospech vodiča, ako tomu bolo v prípade žalobcu. Taktiež tzv. slip efekt spôsobuje neplatnosť v dôsledku zamerania na nesprávne časti vozidla ako predná maska a mriežky, čo spôsobuje nezákonnosť merania. Zároveň v inkriminovaný deň pršalo a prístroj nie je určený na meranie, pokiaľ je viac ako jemná vlhkosť, a to bolo podstatne viacej ako jemná vlhkosť. Žalobca je toho názoru, že obsluha meracieho prístroja p. L. vykonával meranie v inkriminovanom dni napriek tomu, že na túto činnosť nebol zdravotne spôsobilý. Žalobca žiada, aby súd nariadil správnemu orgánu preukázanie zdravotnej aj odbornej spôsobilosti p. L. vykonávať meranie rýchlosti v daný deň merania 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.05.2020 poukazuje na skutkové a právne dôvody rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na námietku žalobcu o tom, že nebola zohľadnená odchýlka pri meraní, žalovaný poukazuje na ust. § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii, v zmysle ktorého ustanovenia pri používaní určeného meradla na účel podľa odsekov 1 a 2 je hodnotou meranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom. V praxi to znamená, že ak metrologická organizácia vydá certifikát o overení meradla, kde vo výsledku overenia konštatuje, že meradlo zodpovedá schválenému typu a metrologickým požiadavkám na daný druh, meradlo sa používa na predpísaný účel bez odrátavania akejkoľvek povolenej chyby meradla alebo hodnoty rozšírenej chyby merania uvedenej v certifikáte o overení, od nameranej hodnoty. Vo vzťahu k tvrdeniu o manipulácií výpovede svedka T., žalovaný poukazuje na skutočnosť, že do zápisnice z ústneho pojednávania sa dňa 04.09.2019 vyjadril por. Bc. L. B., ktorý spísal záznam o podaní vysvetlenia Mgr. V. T.. Bc. L. B. uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa mu nepodarilo osobne zastihnúť Mgr. V. T., ktorý sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, spísal uvedený záznam na základe sprostredkovaných informácií. Žalovaný uvádza, že takýto postup nie je správny, ale nemá vplyv na výsledné prejednanie priestupku. Do zápisnice z ústneho pojednávania sa dňa 04.09.2019 vyjadrili aj npráp. D. W. a npráp. F. L., ktorí uviedli, že vozidlo, ktoré prekročilo rýchlosť, bolo hneď zastavené a že vozidlo viedol p. U.. Žalovaný ďalej uvádza, že meranie rýchlosti sa vykonáva na základe fyzikálnych vlastností a v prípade zhoršených poveternostných podmienok, prípadne merania z miesta ďalej od cesty nemôže dôjsť k tomu, že nameraná rýchlosť bude vyššia ako skutočná rýchlosť meraného vozidla. Všetky tieto okolnosti sú v prospech žalobcu, a to z dôvodu, že v prípade dažďa alebo trasúcej sa ruky môže dôjsť k prerušeniu laserového lúča medzi meračom a meraným vozidlom, a teda nedôjde k nameraniu rýchlosti a v prípade, že meranie sa nevykoná priamo na smer jazdy vozidla, dôjde k nameraniu rýchlosti nižšej ako je v skutočnosti, teda čím väčší uhol, tým menšia nameraná rýchlosť. 5. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovený v ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 20. októbra 2020. 6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v spojení s ust. § 194 ods. 1, 2 SSP, v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 195 písm. c) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisoch (ďalej len zákon o priestupkoch) ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.4) Podľa § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Podľa § 33 ods. 1,2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. 8. V prvom rade správnemu súdu prináležalo v nadväznosti na vznesené žalobné námietky posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného z pohľadu dodržania práva žalobcu na spravodlivý proces a obhajobu. Žalobca dôvodí, že aj v rámci správneho trestania je potrebné aplikovať zásady trestného konania. Poukazuje na porušenie ust. § 292 ods. 4 Trestného poriadku, ktorý sa podľa názoru žalobcu má aplikovať analogicky v prejednávanej veci a tvrdí, že lehota 5 pracovných dní na prípravu pojednávania nebola u žalobcu zachovaná. Žalovaný zastáva názor, že Správny poriadok neurčuje žiadne lehoty, ktoré by mali byť dodržané pri predvolaní osoby na ústne pojednávanie. Právo žalobcu na spravodlivý proces nebolo porušené, nakoľko u žalobcu (ktorý sa aktívne vyhýbal doručovaniu predvolania na pojednávanie) došlo k doručeniu predvolania dňom 02.09.2019 (t.j. 2 dni pred nariadeným ústnym pojednávaním) a splnomocnenému zástupcovi žalobcu Adamovi Gálikovi doručené do elektronickej schránky už dňom 06.08.2019 (poznámka súdu cca jeden mesiac pred nariadeným termínom ústneho pojednávania). 9. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovi bolo predvolanie na ústne pojednávanie nariadené na deň 04.09.2019 doručené dňa 02.09.2019, t.j. 2 dni pred jeho konaním, pričom mu predvolanie bolo doručované prostredníctvom OO PZ Ružomberok, ktorému sa predvolanie nepodarilo doručiť v dobe od 06.08.2019 do 31.08.2019. Žalobca si osobne prevzal na OO PZ Ružomberok predvolanie dňa 02.09.2019. 10. Na úvod považuje správny súd za potrebné ozrejmiť, že správne trestanie vo všeobecnosti podlieha ochrane zaručenej v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), článok 7 (zákaz trestu bez zákona) a článok 13 (právo na účinné opravné prostriedky), ďalej aj ochrane zakotvenej v článku 2 a 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odškodnenie za nezákonné odsúdenie a právo nebyť súdený alebo trestaný dvakrát). Zo štrasburskej judikatúry, judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj citovaného ust. § 195 písm. c) SSP nepochybne plynie, že v oblasti správneho trestania je nutné aplikovať zásady trestného práva, pričom priestupok spadá do pojmu „trestných obvinení" v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.) a preto osobe obvinenej z priestupku prináležia procesné práva obdobné tým, aké požíva obvinený z trestného činu. Obvinený z priestupku má preto ústavne zaručené právo byť účastný ústneho pojednávania o priestupku, a to osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu (článok 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, článok 6 ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). 11. Správny súd však súčasne zdôrazňuje, že povinnosť správneho orgánu v rámci správneho trestania aplikovať zásady trestného konania neznamená súčasne povinnosť analogickej aplikácie jednotlivých ustanovení Trestného poriadku napr. aj čo do zachovania lehoty na prípravu pojednávania. Nakoľko priestupkový zákon ani Správny poriadok nezakotvuje konkrétnu lehotu, ktorá má byť správnym orgánom zachovaná pri doručovaní predvolania na ústne pojednávanie, je nutné primeranosť času na prípravu na ústne pojednávanie vždy posudzovať vo svetle konkrétnych okolností prípadu (napr. v nadväznosti na takú skutočnosť akou je, kedy bol žalobca oboznámený s obvinením alebo skutková a právna zložitosť veci, atď.). 12. Ďalej správny súd považuje za potrebné ozrejmiť, že je potrebné rozlíšiť medzi výsluchom obvineného a účasťou obvineného pri ústnom pojednávaní pred správnym orgánom. V prípade ústneho pojednávania nie je pre uplatnenie procesných práv účastníka konania nevyhnutná jeho osobná účasť. Povaha týchto práv nevyžaduje osobný úkon účastníka, ale účastník môže tieto práva uplatniť prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý môže navrhovať dôkazy, zoznámiť sa s pokladmi pre rozhodnutie, vyjadriť sa k nim, klásť svedkom otázky, atď.. Z úkonov zástupcu potom vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému (§ 32 ods. 2, veta prvá OZ). Správny súd súhlasí so žalobcom, že daný priestupok spadá pod pojem „trestných obvinení" v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto osobe obvinenej z priestupku náležia procesné práva obdobné tým, aké požíva obvinený z trestného činu. Avšak ani z článku 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý obvinený právo obhajovať sa osobne alebo za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, nevyplýva podmienka osobnej účasti obvineného pri pojednávaní. Pokiaľ je teda obvinený zastúpený, spravidla postačí, pokiaľ sa ústneho pojednávania zúčastní len jeho zástupca (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 5As/159/2015-25 zo dňa 15.01.2016). Správny súd pritom dodáva, že z obsahu administratívneho spisu nie je patrné, že by správny orgán prvého stupňa hodlal v priebehu ústneho pojednávania vykonať výsluch žalobcu - obvineného, resp. že by tento výsluch bol nevyhnutný pre správne a úplne zistenie skutkového stavu veci. V nadväznosti na nevyhnutnosť odlišovať potrebu výsluchu účastníka od nutnosti konať ústne pojednávanie pred správnym orgánom, je potrebné ozrejmiť, že v prípade ústneho pojednávania totiž skutočne nie je nevyhnutné, aby sa ho obvinený fyzicky zúčastnil a zákonná úprava preto ani nepožaduje doručovanie predvolania priamo jemu za situácie, kedy je riadne zastúpený. Nie je možné konštatovať, že práva zakotvené v § 33 Správneho poriadku sú právami výlučne účastníka konania samotného a nemôže ich preto vykonať jeho zástupca. Ak totiž podľa tohto zákonného ustanovenia platí, že účastníci majú právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, jedná sa vo všetkých prípadoch z povahy veci o práva, ktoré môžu využiť účastníci konania ako sami, tak aj prostredníctvom svojich zástupcov. Z citovaného ustanovenia potom nemožno dovodiť, že sa jedná o prípad, kedy má obvinený v konaní niečo vykonať osobne a teda, že správny orgán nemôže komunikovať len s jeho zástupcom, ale že by musel predvolanie k ústnemu pojednávaniu doručiť tiež obvinenému so zachovaním primeranej lehoty na prípravu na pojednávanie. Z uvedeného dôvodu v dôsledku aj prípadného nedodržania primeranej lehoty na prípravu pojednávania u žalobcu nemohli byť porušené jeho práva na spravodlivé prejednanie veci, nakoľko všetky svoje procesné práva mal možnosť uplatňovať prostredníctvom svojho zástupcu, ktorého si pre dané konanie, ako je zrejmé z administratívneho spisu udelením plnej moci zo dňa 12.06.2019, zvolil. Je potrebné podotknúť, že z úkonov zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému (§ 32 ods. 2, veta prvá OZ). 13. Z vyššie uvedených dôvodov je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia z pohľadu zachovania práva žalobcu na spravodlivý proces (a v jeho rámci posudzovaného zachovania práva žalobcu na obhajobu v intenciách článku 6 Európskeho dohovoru) relevantné, či mal splnomocnený zástupca žalobcu primeraný čas na prípravu ústneho pojednávania od doručenia predvolania na pojednávanie do dňa nariadeného termínu ústneho pojednávania. Žalovaný v rozhodnutí na strane 4 v odseku 3 uvádza, že predvolanie na ústne pojednávanie bolo do elektronickej schránky splnomocneného zástupcu žalobcu - Adama Gálika doručené dňa 06.08.2019. Správny súd zdôrazňuje, že z obsahu žalovaným predloženého administratívneho spisu tvoriaceho administratívny spis žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa táto skutočnosť (významná pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného) nevyplýva. 14. Správny súd výzvou zo dňa 27.03.2020, doručenej žalovanému dňa 02.04.2020, vyzval žalovaného, aby správnemu súdu v lehote 60 dní v nadväznosti na ust. § 105 ods. 2 psím. a) SSP doručil administratívny spis žalovaného a spis prvostupňového správneho orgánu týkajúci sa veci. Správny súd konštatuje, že žalovaným predložený administratívny spis je neúplný, nakoľko jeho súčasťou nie je doklad o elektronickom doručení predvolania na predvolanie splnomocnenému zástupcovi žalobcu, hoci je tento doklad uvedený v súpise dokladov, ktoré majú tvoriť súčasť predloženého administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a hoci sa naň žalovaný aj v dôvodoch svojho rozhodnutia odvoláva. 15. Správny súd konštatuje, že súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu" sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, doručovaní písomností, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci, resp. či boli dodržané procesné práva účastníka konania, ktorým je podmienená i zákonnosť rozhodnutia (obdobne uznesenie). K obdobným záverom dospel Najvyšší súd napr. v rozhodnutiach NS SR sp.zn. 6Sžf/84/2013 zo dňa 24.09.2014, resp. sp.zn. 9Sžsk/10/2017 zo dňa 28.11.2018 a pod.. 16. Z uvedených dôvodov musel správny súd rozhodnutie žalovaného s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP pre nepreskúmateľnosť, keďže obsah administratívneho spisu nedáva správnemu súdu dostatočný podklad pre zaujatie stanoviska správneho súdu k žalobnej námietke o porušení práva žalobcu na spravodlivý proces. Správny súd tak rozhodol bez možnosti zaoberať ďalšími meritórnymi námietkami žalobcu, ktoré za tohto stavu je potrebné považovať za predčasné. V ďalšom konaní žalovaný odstráni vyššie označenú neúplnosť administratívneho spisu a o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní. 17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.