Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 27Sa/6/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200093 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200093.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom L. XXX/X, XXX XX U., právne zastúpená: DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, 2/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpená: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841 proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OÚ-ZA-OOP1-2019/050047/ TOT zo dňa 16.12.2019 r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov Číslo: OÚ-ZA-OOP1-2019/050047/TOT vydané dňa 16.12.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy Č.s.: OU-CA-OVVS-2019/001613, Č.s.: OU-CA- OVVS-2019/001614, Č. p.: PS 32/2019 - Hž, Č. p.: PS 33/2019 - Hž vydané dňa 12.07.2019 a vec v r a c i a Okresnému úradu Čadca na ďalšie konanie. Žalobca v rade 1/ m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalobca v rade 2/ m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím Č.s.: OU-CA-OVVS-2019/001613, Č.s.: OU-CA-OVVS-2019/001614 Č. p.: PS 32/2019 - Hž, Č. p.: PS 33/2019 - Hž zo dňa 12.07.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) Okresný úrad Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) uznal Z. R., nar. XX.XX.XXXX vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním na blízkej osobe a úmyselným narušením občianskeho spolunažívania podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) citovaného zákona iným hrubým správaním tým, že dňa 14.05.2018 v presne nezistenom čase pred rodinným domom XXX v Obci Raková povedala T. R., že sú hyeny, nech odtiaľ vypadne na Skalité a následne začala sácať do svojho vnuka N. R. a fyzicky napadla aj E. Z., a to tak, že ju päsťou udrela do krku s tým, že potom opätovne napadla svojho vnuka N. R. tak, že ho udrela päsťou do tváre. Týmto konaním im nespôsobila zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie. Za spáchanie priestupku prvostupňový správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona v nadväznosti na ust. § 12 ods. 1, 2 a § 49 ods. 2 citovaného zákona uložil Z. R. sankciu vo výške 20,00 Eur. Zároveň uložil Z. R. povinnosť uhradiť štátu trovy priestupkového konania vo výške 16,00 Eur. Označeným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa tento ďalej uznal Z. Z., nar. XX.XX.XXXX vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, ktorého sa dopustila úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví, úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním a úmyselným narušením občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví tým, že dňa 14.05.2018 v presne nezistenom čase pred rodinným domom XXX v Obci Raková sotila do N. R., následkom čoho spadol na zem a keď sa postavil, zobrala do rúk tehlu a hodila ju po N. R. s tým, že ho zasiahla do ľavého boku, následne zobrala krompáč a zaháňala sa po ňom so slovami, že ho zabije, následne fyzicky napadla aj T. R., keď sa jej táto pokúšala zobrať z ruky krompáč, a to tak, že ju uhryzla do pravej ruky, následne fyzicky napadla aj A. N., a to tak, že ju chytila za vlasy a držala asi 15 minút, pričom ju druhou rukou bila po hlave, po chrbte a všade po tele a kopala ju do nôh, týmto konaním N. R. spôsobila zranenia, pomliaždenie hlavy s odreninami v spánkovo-temennej oblasti vľavo, pomliaždenie hrudnej steny vpredu obojstranne s odreninami, podvrtnutie základného a medzičlánkového kĺbu palca ľavej ruky s dobou práceneschopnosti a dobou liečenia do 7 dní, T. R. spôsobila zranenie, hryznú ranu v oblasti pravého predlaktia s dobou práceneschopnosti a dobou liečenia do 7 dní, A. N. spôsobila zranenie, pomliaždenie hlavy v oblasti temennej vpravo - ľahkého stupňa, otras mozgu ľahkého stupňa, alopeciu (strata vlasov) v oblasti záhlavnej vpravo s dobou práceneschopnosti a s dobou liečenia do 7 dní. Za spáchanie priestupku prvostupňový správny orgán podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona v nadväznosti na ust. § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 citovaného zákona uložil Z. Z. sankciu vo výške 70,00 Eur a zároveň jej uložil povinnosť uhradiť štátu trovy priestupkového konania vo výške 16,00 Eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa na základe uznesenia OO PZ Čadca ČVS:ORP-431/00-CA-2018 zo dňa 29.10.2018 bola podľa § 197 ods. 1 písm. a) trestného poriadku odovzdaná vec podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania ako aj vec ublíženia na zdraví, ku ktorým skutkom malo dôjsť dňa 14.05.2018, v presne nezistenom čase pred rodinným domom č. XXX v Obci Raková, počas hádky spôsobom, ktorý je opísaný v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Konania Z. R. a Z. Z. opísané v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, vzhľadom na povahu a závažnosť skutku, na mieru, akou bol činom dotknutý verejný záujem, boli povereným policajtom vyhodnotené tak, že neboli naplnené skutkové podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a taktiež nebola naplnená skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, ale ide o konanie, ktoré možno kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. c) priestupkového zákona. Správny orgán sa teda v hmotno-právnej kvalifikácii skutku v časti nestotožnil s policajným orgánom. Poukázal na znenie § 49 ods. 1 písm. e) priestupkového zákona účinného od 01.01.2016, § 68 ods. 3 tohto právneho predpisu a skonštatoval, že keďže obvinená Z. R., okrem svojich priamych potomkov, vnuka N. R. a vnučky K. K., ktorí sú teda podľa označenej právnej úpravy jej blízkymi osobami, mala napadnúť aj inú osobu, nemožno celé jej konanie subsumovať pod ust. § 49 ods. 1 písm. e), ale napadnutia osôb T. R., E. Z. je nutné zahrnúť pod ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Na základe vykonaného šetrenia skutku, výpovede oznamovateľky T. R. potvrdenej svedeckými výpoveďami N. R., A. R., Z. K. a E. Z., listinných dôkazov - lekárskych správ, odborného lekárskeho vyjadrenia bolo správnemu orgánu jednoznačne zrejmé, že obvinená Z. R. sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e), d) zákona o priestupkoch. Rovnako na základe vyššie uvedených dôkazov správny orgán považoval za preukázané, že obvinená Z. Z. sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu úmyselným narušením občianskeho spolunažívania, drobným ublíženým na zdraví a úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním. Opísané konanie obvinených Z. R. a Z. Z. oznámila na OO PZ Čadca T. R. dňa 15.05.2018 a doplnila dňa 14.08.2018, pričom táto na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 06.05.2019 trvala na svojich vyjadreniach. Vypovedala zhodne s výpoveďami uvedenými na polícii, pričom jej tvrdenia potvrdili vo svojich výpovediach svedkovia N. R., A. N.. Následne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v odôvodnení zachytáva vyjadrenia jednotlivých vo veci vypočutých svedkov Bc. E. Z., N. R., T. R., A. N. a Z. K., ako aj skutočnosti vyplývajúce z odborného vyjadrenia 268/2018 MUDr. Slavomíra Kovalčíka, znalca v odbore traumatológia, ktorý podľa zdravotnej dokumentácie u N. R. stanovil, že pomliaždenie hlavy s odreninami v spánkovo-temennej oblasti vľavo svedčí o vzniku tohto poranenia z dôvodu pádu na zem. Znalec tiež potvrdzuje, že N. R. utrpel pomliaždenie hrudnej steny obojstranne s odreninami, pričom vľavo je odrenina popisovaná na rozsah 32 cm, čo by svedčilo pre odtlačok predmetu s uhlovým kontaktom na kožu - zodpovedá tvaru tehly. U T. R. znalec uviedol, že je u nej diagnostikovaná hryzná povrchová rana v oblasti pravého predlaktia, pričom hryzná rana má charakter odtlačku ľudského zuboradia v zmysle troch zubov horného a troch zubov dolného zuboradia, je to povrchová rana s okolitou krvnou podliatinou o veľkosti 5 cm. A. N. podľa znalca utrpela pomliaždenie hlavy v oblasti temennej vpravo - ľahkého stupňa; otras mozgu ľahkého stupňa, čo je verifikované neurológom a tiež alopeciu - stratu vlasov v oblasti záhlavovej vpravo, dokumentovanú jednak overenou fotodokumentáciou a aj zaznamenanú v kontrolnom chirurgickom vyšetrení. Správny orgán k veci vypočul ešte ďalších svedkov, a to X. N., S. N. a Z. Z., pričom prví dvaja svedkovia neboli prítomní počas celého incidentu, svedkyňa Z. Z., ako vyplýva z jej výpovede pred správnym orgánom zo dňa 12.07.2019, bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, nenachádzala sa v bezprostrednej blízkosti incidentu, keďže mala strach. Ďalej odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zachytáva vyjadrenie obvinenej Z. R. na pojednávaní dňa 06.05.2019 a výpoveď obvinenej Z. Z.. Vo vzťahu k obvinenej Z. R. je pri jej výpovedi zároveň poukázané na lekárske správy predložené obvinenou Z. Z. z ošetrenia Z. R., z ktorých vyplýva, že táto bola dňa 14.05.2018 o 23:45 hod ošetrená na ambulancii Úrazovej chirurgie v Čadci, kde bolo konštatované, že Z. R. utrpela na ľavej ruke dermoabréziu a na pravej hornej končatine povrhovú odreninu v strednej tretine predlaktia, cca 4 cm. Správny orgán prvého stupňa sa domnieva, že uvedené zranenia obvinenej Z. R. mohli súvisieť a zrejme i súviseli s jej aktivitou na prejednávaných skutkoch s tým, že iné zranenia, ktoré by preukazovali, že svedok N. R., podľa vyjadrenia obvinenej Z. R. túto fyzicky napadol tak, ako to tvrdí Z. R., v zdravotnej dokumentácii zaznamenané neboli (napr. zranenie, poranenie hlavy). Správny orgán prvého stupňa na základe svedeckých výpovedí podporených odborným vyjadrením znalca považuje za preukázané spáchanie skutku obvinenou Z. R.. tak a v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Za preukázané správny orgán nepovažuje, že by Z. R. vykrúcala prsty T. R. a N. R., ako to vo svojej výpovedi na polícii uvádzala T. R., je zrejmé, že podľa zdravotnej dokumentácie u N. R. došlo k vykrúteniu palca ľavej ruky, ale kým svedkyňa T. R. uvádzala, že toto spôsobila Z. R., svedok N. R. tvrdil, že takéto zranenie mu bolo spôsobené počínaním Z. Z., pričom tento fakt vo svojich výpovediach neuvádzajú ostatní svedkovia. Podľa názoru správneho orgánu nie je možné, vzhľadom k rozporu vo výpovediach svedkov N. R. a T. R., jednoznačne a nepopierateľne určiť, ktorá z obvinených svojim konaním spôsobila N. R. zranenie - evidentný klinický nález - podvrtnutie v medzičlánkovom a základnom kĺbe palca vľavo, spôsobené rotáciou v osi palca. Znalec v odbornom vyjadrení konštatoval, že u T. R. nie je objektívne klinicky relevantný dôvod pre uznanie tejto diagnógy, prsty pravej ruky sú bez opuchu a bez krvnej podliatiny, kĺby sú voľné, pohyblivé, pričom T. R. na ústnom pojednávaní dňa 06.05.2019 neuviedla, že by jej Z. R. vykrúcala prsty, tvrdila, že Z. R. do nich sácala. Rovnako správny orgán za preukázané nepovažoval ani to, že by Z. R. kopala či už do N. R. alebo do T. R., okrem svedkyne T. R. túto okolnosť incidentu neuviedol žiadny iný svedok a zranenie zodpovedajúce tomuto popisu nie je zaznamenané ani v zdravotnej dokumentácii. Rovnako, správny orgán nepovažuje za preukázané, že by Z. R. fyzicky napadla aj Z. K. tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia o odovzdaní veci, sama Z. K. vo svojej výpovedi na polícii zo dňa 13.08.2018 i na ústnom pojednávaní dňa 12.07.2019 uvádza, že jej babka, Z. R., ju nenapadla, napadla ju iba Z. Z. a to tak, že ju poškriabala a kopala do nôh, pričom Z. K. na lekárskom ošetrení nebola. Vo vzťahu k výpovedi Z. Z. správny orgán na základe výpovedí svedkov podporených odborným vyjadrením znalca považuje za preukázané spáchanie priestupku obvinenou Z. Z. tak a v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Nepovažuje zároveň za jednoznačne preukázané, že by Z. Z. spôsobila N. R. i zranenie palca ľavej ruky, rovnako ako nepovažuje za preukázané, že by fyzicky napadla Z. K. tak, že ju kopala a poškriabala, tieto tvrdenia Z. K. nie sú verifikované inak, než jej výpoveďou, Z. K. nebola na lekárskom ošetrení, ktoré by prípadne preukazovalo jej tvrdenie. Na základe vykonaného objasňovania a dokazovania skutku v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvedených výpovedí svedkov, listinných dôkazov, fotodokumentácie, správny orgán prvého stupňa rozhodol o vine obvinených tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Konštatuje, že je zrejmé, že obvinené Z. R. a Z. Z. svojim úmyselným konaním porušili pravidlá občianskeho spolunažívania, ktorých dodržanie je nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného, riadneho spolunažívania osôb. Za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch je možné uložiť pokutu až do výšky 99,00 Eur a za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch je možné uložiť pokutu až do výšky 20,00 Eur. Správny orgán pri stanovení sankcie u obvinenej Z. R. prihliadol najmä na závažnosť priestupku, pretože Z. R. nielen slovne útočila na svojho vnuka a jeho manželku, ale svojho vnuka N. R. aj fyzicky napadla a tiež fyzicky napadla aj E. Z., zároveň zohľadnil, že týmto konaním Z. R. neboli spôsobené zranenia ako aj vek páchateľky, v nadväznosti na čo stanovil sankciu na dolnej hranici zákonného rozpätia, a to napriek tomu, že obvinená Z. R. bola za obdobné priestupky stíhaná i v minulosti. Pokiaľ ide o obvinenú Z. Z., správny orgán po vykonanom dokazovaní nezistil žiadne nové podstatné okolnosti, ktoré by ho oprávňovali uložiť inú sankciu, než aká jej bola uložená v rozkaznom konaní, zároveň prihliadol na osobu páchateľky a zohľadnil, že obvinená Z. Z. nebola v sledovanom období za obdobný priestupok postihnutá a na druhej strane, zohľadnil závažnosť ňou spáchaného priestupku a jeho následky, pričom túto závažnosť hodnotí ako vysokú, pretože Z. Z. napadla viacero osôb, ktorým spôsobila zranenia vyžadujúce si nielen lekárske ošetrenie, ale i následnú liečbu i prípadnú práceneschopnosť, v nadväznosti na čo stanovil obvinenej Z. Z. pokutu v hornej hranici zákonného rozpätia. 2. Na základe včas podaného odvolania žalobkýň rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán, alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím Číslo: OÚ-ZA-OOP1-2019/050047/TOT zo dňa 16.12.2019 (ďalej ako napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa alebo odvolacie rozhodnutie) rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací správny orgán po vyhodnotení kompletného spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu a tiež po vyhodnotení odvolacích dôvodov právnej zástupkyne obvinených nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou myšlienkovou úvahou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Konštatuje, že závery prvostupňového správneho orgánu o spáchaní predmetných priestupkov obvinenými sú súladné so zisteným skutkovým stavom a výsledkami vykonaného dokazovania. Spáchanie priestupku obvinenou R.. a tiež obvinenou Z. spôsobom opísaným v enunciáte napadnutého rozhodnutia, bolo v priebehu priestupkového konania dostatočne preukázané na základe svedeckých výpovedí T. R., A. N., E. Z., N. R. a Z. K.. Svedkovia X. N. a S. N. síce neboli prítomní počas celého páchania skutku, avšak vo svojich výpovediach uviedli, že keď prišli na miesto incidentu, videli ako svedok N. R. drží za vlasy obvinenú Z., pričom obvinená Z. zároveň držala za vlasy A. N.. Tvrdenia uvedených dvoch svedkov pritom nie sú v rozpore s tvrdeniami ostatných svedkov vypovedajúcich o spáchaní predmetných priestupkov, nakoľko svedok N. R. a tiež svedkyňa T. R. v rámci svojich výpovedí okrem iného uviedli, že svedok N. R. sa týmto spôsobom snažil odtrhnúť obvinenú Z. od A. N., ktorú obvinená Z. držala za vlasy. Spáchanie priestupkov oboma obvinenými tak, ako o tom rozhodol prvostupňový správny orgán, bolo potvrdené i viacerými lekárskymi správami opisujúcimi zranenia prítomných svedkov, predovšetkým však odborným vyjadrením číslo 269/2018 zo dňa 21.09.2018 vypracovaným znalcom MUDr. Slavomírom Kovalčíkom, z ktorého vychádzal i prvostupňový správny orgán. Znalecký posudok má povahu objektívneho odborného vyjadrenia, ktoré nebolo v priebehu dokazovania nijako relevantne vyvrátené a preto mu bolo potrebné priradiť vyššiu dôkaznú silu. Spochybňovanie znaleckého posudku obvinenými neobstojí, obzvlášť s ohľadom na skutočnosť, že znalec vo svojom odbornom vyjadrení vychádzal nielen z tvrdení svedkov, ale predovšetkým z lekárskych záznamov zranených osôb. V súlade so zákonom bol aj postup správneho orgánu prvého stupňa. Spáchanie priestupkov obvinenými bolo v priestupkovom konaní s dostatočnou hodnovernosťou preukázané na základe výpovedí svedkov T. R., A. N., E. Z., N. R. a Z. K., ktoré boli v dôkaznej stránke výrazne podporené uvedeným odborným posudkom. Výpovede svedkov X. N. a S. N. nie sú v rozpore s tvrdeniami ostatných svedkov. Tvrdenia obidvoch obvinených neboli podporené ani jednou svedeckou výpoveďou a ani výpoveďou svedkov N. a N.. Za danej dôkaznej situácie, kedy dôkazy svedčiace o spáchaní priestupkov obvinenými výrazne prevažujú nad dôkazmi o tom, že obvinené konali v sebaobrane (tvrdenia obvinených), rozhodol prvostupňový správny orgán v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Námietka obvinených vznesená v ich odvolaní, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia skutku, nie je dôvodná, nakoľko prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obidvoch obvinených podľa správnych ustanovení zákona o priestupkoch. Obvinená R. sa vo vzťahu k svojmu vnukovi N. R. nepochybne dopustila priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, nakoľko vnuka je potrebné jednoznačne považovať za blízku osobu starej matky, t.j. obvinenej R.. V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa zákona 68 ods. 3 zákona o priestupkoch. Odborné posudky neboli jedinými dôkazmi svedčiacimi o spáchaní priestupkov obvinených, z ktorých prvostupňový správny orgán vychádzal, nakoľko vzal do úvahy i rozsiahle a početné výpovede prítomných svedkov. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti prejednávajúcej pracovníčky správneho orgánu, poukázal žalovaný na úpravu podľa § 10 Správneho poriadku a § 9 Správneho poriadku a zdôraznil, že táto námietka nebola vznesená v priebehu prvostupňového konania a na údajnú zaujatosť pracovníčky správneho orgánu bolo poukázané až po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo pre obvinené nepriaznivé, a teda sa táto námietka javí ako účelová. Predvolanie je procesným úkonom správneho orgánu v priestupkovom konaní, účelom ktorého je zabezpečiť osobnú účasť predvolanej osoby na úkone, teda na ústnom pojednávaní, pričom zákon síce náležitosti predvolania neustanovuje, okrem upozornenia na právne následky neustanovenia sa, je však nepochybne žiadúce, aby z predvolania okrem označenia adresáta, miesta a času úkonu správneho orgánu a označenia správneho orgánu vyplývalo aj to, v akej veci sa daná osoba predvoláva a aká bude pozícia predvolanej osoby na úkone správneho konania. Odvolací správny orgán skonštatoval, že písomné predvolania prvostupňového správneho orgánu, ktoré boli adresované účastníčkam konania a rovnako i svedkom, zákonné požiadavky spĺňali. Pokiaľ ide o námietku obvinených ohľadom ich neprítomnosti pri výsluchu svedka N. R. dňa 10.06.2019 a nemožnosti kladenia otázok menovanému a rovnako, pokiaľ ide o výsluch svedkyne Z. K. vypočutej 12.07.2019 v čase od 07.41 do 07:50, teda mimo úradných hodín, žalovaný skonštatoval, že obvinené i právna zástupkyňa boli včas a riadne na každý termín ústneho pojednávania predvolané. Zároveň z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Z. K. sa pred správny orgán dostavila v skoršom čase z dôvodu jej pracovných povinností, a preto menovanú správny orgán vypočul v neprítomnosti obvinených. Žalovaný má za to, že uvedený postup prvostupňového správneho orgánu nie je sám o sebe dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán síce vypočul svedka N. R. i Z. K. v neprítomnosti obvinených, avšak obvinené výslovne upozornil v písomnom predvolaní na deň 12.07.2019 na ich právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, čím si splnil povinnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán postupoval zákonne i pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok ako obvinenej R., tak obvinenej Z.. Uložený druh sankcie dostatočným spôsobom zdôvodnil a prihliadol na okolnosti viazané na subjekt ako i na samotný skutok. Určenie výšky pokuty v rámci konkrétneho rozpätia je vecou voľného uváženia, ale neznamená, že môže byť pokuta uložená v ľubovoľnej výške. V rámci uvedenej úvahy ako myšlienkového procesu správny orgán zvažuje závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho priaznivého správania sa dotknutej osoby. 3. Žalobcovia podali včas správnu žalobu, ktorou navrhli rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. OÚ-ZA-OOP1-2019/050047/TOT zo dňa 16.12.2019 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy Č.s.: OU-CA-OVVS-2019/001613, Č.s.: OU-CA-OVVS-2019/001614, Č.p.: PS 32/2019-Hž, Č.p.: PS 33/2019- Hž zo dňa 12.07.2019 zrušiť. Podľa odôvodnenia správnej žaloby vymedzili žalobcovia nasledovné žalobné body: - Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval preukázanie spáchania priestupku na základe svedeckých výpovedí T. R., A. N., E. Z., N. R. a Z. K., ako aj viacerými lekárskymi správami, ktoré opisujú zranenia svedkov, a to predovšetkým odborným vyjadrením číslo 269/2018 zo dňa 21.09.2018, žalobcovia takýto záver žalovaného namietajú. Tvrdia, že sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhýba zásadnej námietke žalobcov, ktorá bola vznesená už v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, a to že žalobcovia sú obeťami, ktoré sa bránili útočníkom, že sa stali obeťami N. R. a jeho spoločníkov, z obetí, ktoré sa bránili útoku N. R. spravili správne orgány osoby priestupkovo odsúdené. Žalobcovia namietali, že neboli hodnotené výpovede samotných žalobcov. Žalobca v rade 1/ sa po zranení spôsobenom mu N.. R.. liečil minimálne dva mesiace. Žalobcovia zdôraznili, že N. R. je obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, krádeže a ublíženia na zdraví, ktorých konaní sa mal dopustiť voči žalobcom. - Mgr. D., ktorá priestupky žalobcov prejednávala pred správnym orgánom prvého stupňa, konala arbitrárne a protizákonne, vopred vyjadrovala názory na vec, napr. vyjadrením „však už pani R. poznáme..." a najmä nezákonne vykonávala procesné úkony vo veci, a to: - naschvál neumožnila účasť žalobcov na výsluchu N. R. dňa 10.06.2019, napriek ospravedlneniu sa právneho zástupcu žalobcu a žalobcov, pričom v predvolaní nebolo uvedené, že pôjde o výsluch svedka, - výsluch svedkyne K. uskutočnila mimo úradných hodín dňa 12.07.2019 a žalobcov ako i ich právneho zástupcu účelovo predvolala na neskoršiu hodinu. Argumenty žalovaného v napadnutom rozhodnutí odôvodňujúce tento postup na strane 7 tým, že žalobcovia boli upozornení v predvolaní na termín 12.07.2019, kedy bola mimo úradných hodín vypočutá i svedkyňa K., na ich právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a teda si správny orgán prvého stupňa splnil povinnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, neobstoja, pretože správny orgán prvého stupňa si síce svoju povinnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku splnil, ale porušil úpravu § 33 ods. 1 Správneho poriadku, keď neumožnil žalobcom, resp. ich právnemu zástupcovi klásť svedkom otázky, pretože ich vypočul bez prítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu. Tým žalobcom správny orgán prvého stupňa odňal právo na obhajobu a spravodlivý proces v administratívnom konaní. Dôvodná bola i námietka zaujatosti, pretože Mgr. D. sedí v jednej kancelárii s pani N., a tá je dobrou kamarátkou pani K. - svedkyne. Vo vzťahu k vznesenej námietke zaujatosti nie je zrejmé, z čoho správny orgán prvého stupňa vychádzal, pokiaľ skonštatoval oneskorenosť námietky. - Predvolania adresované žalobcom nemali náležitosti, okrem predvolania zo dňa 14.06.2019, ktoré uvádza, že sa majú žalobcovia dostaviť za účelom oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia a rozhodnutím dňa 12.07.2019 o 08:30. Ostatné predvolania takýto obsah nemali, a teda žalobcovia vôbec nevedeli, čo sa bude na nariadenom pojednávaní diať, napr. či a akí svedkovia budú vypočutí. Osobitne predvolanie zo dňa 14.06.2019 na deň 12.07.2017 vykazuje absenciu takéhoto obsahu, pretože dňa 12.07.2019 bola vypočutá i svedkyňa K., a to v čase o 7:40 hod. a žalobcovia sa tohto výsluchu nezúčastnili. Žalobcovia konštatujú, že obsah predvolania zo 14.06.2019 je nepravdivý. Dňa 12.07.2019 bola už za prítomnosti právneho zástupcu žalobcov vypočutá svedkyňa Z., ale právnej zástupkyni žalobcov táto skutočnosť uvedená nebola, teda nebolo jej oznámené, že bol realizovaný výsluch svedkyne K.. Z uvedenej situácie vyvodzujú žalobcovia záver o porušení ich práva na spravodlivý proces. V tejto časti poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/147/2008 zo dňa 12.03.2009 a R54/2013. - Správny orgán prvého stupňa nepostupoval podľa § 32 Správneho poriadku, ktorý mu ukladá zistiť presne a úplný skutočný stav veci. Žalobcovia opakovane uvádzali, že oni sú obeťami verbálnych a fyzických útokov N. R.. Správny orgán prvého stupňa od začiatku svojho konania vedel, že žalobcovia podali na N. R. trestné oznámenie (v súčasnosti je vznesené obvinenie z trestného činu N. R., pričom sa jedná o konanie voči žalobcom). Napriek zraneniam žalobcu v rade 1/ a svedectvám manželov N. skonštatoval správny orgán prvého stupňa, že: „dôkazy o spáchaní priestupkov žalobcami prevažujú výrazne nad dôkazmi o tom, že žalobcovia konali v sebaobrane". S týmto konštatovaním správneho orgánu prvého stupňa žalobcovia nesúhlasia. Pokiaľ správny orgán prvého stupňa vychádzal z výpovedí N. R., jeho manželky T. R. a jeho sestier N. a K. ako aj ich kamarátky Z. a z vyjadrenia MUDr. Kovalčíka, ktorému priradil vyššiu dôkaznú silu a ostatné dôkazy z jeho pohľadu nemali váhu (výpovede žalobcov, lekárske vyjadrenia o zdravotnom stave Z. a doba liečenia, trestné oznámenie a obvinenie N. R., samotná telesná konštrukcia žalobcu v rade 2/), s takýmto hodnotením dôkazov a z toho vyvodenými závermi žalobcovia nesúhlasia. - Do rámca materiálnej pravdy správny orgán prvého stupňa nezahrnul skutočnosť, že N. R. zaútočil na svoju babku - žalobcu v rade 2/ a sestru jeho otca - žalobcu v rade 1/ a vedie sa voči nemu trestné konanie. Žalobca v rade 1/ nepoprel, že uhryzol T. R. - manželku N. R., pretože mu spôsobovala bolesť, keď jednu jeho ruku držal N. R. a druhú T. R. a žalobca v rade 1/ sa nemal ako brániť a v strachu o život sa zachytil o vlasy svedkyne N., a tým zabránil, aby N. R. pritlačil žalobcovi v rade 1/ hlavu o betón. Dňa 27.03.2019 začal vyšetrovateľ OR PZ Čadca (uznesenie ČVS: ORP-118/1-VYS-CA-2019) trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví proti N. R. a uznesením zo dňa 12.11.2019, a teda ešte pred rozhodnutím žalovaného vzniesol obvinenie voči N. R. za incident zo dňa 14.05.2018. Z označených uznesení vyplýva skutkový stav, podľa ktorého žalobcovia boli napadnutí N.. R... Správne orgány mali posudzovať v súvislostiach a zohľadniť, že žalobcovia boli obeťami N. R.. Správne orgány nemali dostatočne zistený skutočný stav veci. Dôveryhodnosť svedkov - členov rodiny N. R. je významne spochybnená. - Žalovaný nereagoval na lekárske odborné vyšetrenia MUDr. Kovalčíka a MUDr. R., z ktorých vyplýva, že údajné poškodené klamali a nimi popisované útoky a zranenia neboli pri lekárskych vyšetreniach preukázané, čo spochybňuje dôveryhodnosť údajných poškodených. Napriek námietkam žalobcov o pochybných údajných zraneniach MUDr. Kovalčík nebol v konaní vypočutý. - U žalobcov absentuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty priestupku - objektívna a subjektívna stránka a tiež absentuje naplnenie materiálneho znaku skutkovej podstaty priestupku. Z výpovedí svedkov N., z lekárskej správy o zranení žalobcu v rade 1/ a z trestného stíhania N. R. vyplýva, že žalobcovia nenarušili občianske spolunažívanie, ale práve N. R. a členovia jeho rodiny (údajné poškodené, ktoré klamali o svojich zraneniach) narušili občianske spolunažívanie. Obrana žalobcov voči útoku N. R. neporušila, ani neohrozila záujem spoločnosti na riadnom občianskom spolunažívaní, pretože táto obrana smerovala k ochrane ich vlastného zdravia a života. Správne orgány nemali preukázanú subjektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku vo forme úmyselného zavinenia a ani objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku - narušenie občianskeho spolunažívania v príčinnej súvislosti s konaním žalobcov. Ak existujú pochybnosti o naplnení znakov skutkovej podstaty priestupku, má správny orgán priestupok prejednávajúci rozhodnúť v prospech obvineného na základe aplikácie zásady in dubio pro reo. - Správne orgány svoje rozhodnutia odôvodnili nelogicky, arbitrárne, nepresvedčivo, dôkazy nedostatočne vyhodnotili. V tejto časti žalobcovia poukázali na úpravu podľa § 3 ods. 5, § 21 ods. 2, § 46, § 47 ods. 1, 3, § 34 ods. 1 až 6 všetko Správneho poriadku. Dôkazy správne orgány hodnotili iba fragmentárne, bez vzájomných súvislostí, výpovede svedkov hodnotili účelovo, pričom uprednostnili lekárske správy uvádzajúce zranenia svedkov oproti výpovediam svedkov, ktoré ich verziu nepotvrdzovali a aj pred lekárskou správou, ktorá jednoznačne potvrdila vážne zranenia žalobcu v rade 1/. Takýto postup je v rozpore so zásadami objasňovania priestupkov a s princípmi trestného konania, v ktorej časti poukázali žalobcovia na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo 12/2009 zo 17.12.2009. - Vo vzťahu k obvineniu Z. R. žalobcovia tvrdia, že správne orgány nedisponujú jediným relevantným dôkazom o tom, že by sa mala dopustiť konania voči údajným poškodeným, pričom správne orgány vychádzali z nepresvedčivých identických a logicky nezdôvodnených svedeckých výpovedí svedkov N. R., T. R., Z., Z. K. a A. N.. Vo vzťahu k obvineniu Z. Z. založili správne orgány svoje rozhodnutie na nesprávnom posúdení zisteného skutku. Zisteniu skutkového stavu vo vzťahu k tejto obvinenej má vážne trhliny z hľadiska priebehu deja. 4. Podaním zo dňa 31.03.2020 sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný. Uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov boli riadne odôvodnené a vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu. S podstatou argumentácie, ktorú žalobcovia uviedli v správnej žalobe, sa žalovaný vysporiadal pri rozhodovaní o odvolaní, pretože táto argumentácia bola obsiahnutá už v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by N. R. bol uznaný vinným zo spáchania akéhokoľvek trestného činu alebo priestupku. Prevaha dôkazných prostriedkov pre vyvrátenie záveru, že sa žalobcovia len bránili útoku N. R., je skonštatovaná správnymi orgánmi odôvodnene. Výpovede žalobcov sú účelové, v snahe zbaviť sa zodpovednosti. 5. Podaním zo dňa 04.05.2020 podali žalobcovia repliku, v ktorej zopakovali už uvedenú argumentáciu a zároveň zdôraznili, že N. R. bol obvinený z prečinu krádeže a ublíženia na zdraví voči žalobcom, čo vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia. V tejto časti poukázali na úpravu podľa § 32 Správneho poriadku. Z uznesenia o vznesení obvinenia N. R. vyplýva, že to bol práve N. R., ktorý zaútočil na život a zdravie žalobcov. V nadväznosti na to žalobcovia tvrdia, že žalovaný nemal presne a úplne zistený skutočný stav veci a založil svoje rozhodnutie na výpovedi piatich nedôveryhodných svedkov, a to manželky a sestier N. R., pričom ich nedôveryhodnosť vyplýva aj z odborných znaleckých posudkov. 6. Na pojednávaní vytýčenom vo veci dňa 17.12.2020 žalobcovia i žalovaný zotrvali na svojich vyjadreniach, pričom žalovaný zdôraznil, že žalobca v rade 2/ vykazuje obdobné správanie opakovane, že na pojednávaní predložený trestný rozkaz týkajúci sa N. R. nie je právoplatný, že podľa zápisnice zo dňa 06.05.2019 sa žalobcovia aktívne vzdali práva klásť otázky svedkovi a že znalecký posudok znalca MUDr. Kovalčíka uvádza také poškodenia zdravia svedkov, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami žalobcov. 7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu a rovnako zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a zákonnosť postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, zohľadniac skutočnosť, že vo veci išlo o konanie o žalobe vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a okrem žalobcom vymedzených žalobných bodov vychádzal i z úpravy podľa § 195 písm. a) až e) SSP. Na základe toho správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná a podľa § 191 ods. 1 písm. g), ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 4 SSP. 8. Podľa § 194 ods. 1, 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako SSP): Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 195 SSP: Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Podľa § 196 SSP: Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. Podľa § 21 ods. 1, 2 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej ako správny poriadok: Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. Podľa § 22 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku: O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku: Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch - ďalej ako zákon o priestupkoch: O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch: O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Podľa § 51 zákona o priestupkoch: Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 9. Konanie v tejto veci je konaním o žalobe vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP. V takomto konaní je správny súd povinný pri prieskume zákonnosti žalobcom vymedzeného predmetu prieskumu vychádzať okrem zohľadnenia obsahu a rozsahu žalobcom vymedzených žalobných bodov vo včas podanej správnej žalobe i z úpravy podľa § 195 písm. a) až e) SSP, ktorá vymedzuje prípady kedy správny súd v konaní vo veci správneho trestania nie dôvodmi a rozsahom správnej žaloby viazaný. Správny súd bol v tejto veci preto povinný bez ohľadu na obsah a rozsah žalobcom vymedzených žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vrátane postupu, ktorý im predchádzal i z pohľadu zachovania - dodržania zásad trestného konania v zmysle § 195 písm. c) SSP pri postupe správnych orgánov. Správny súd zdôrazňuje, že zákonnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu a v prípade, ak procesný postup správneho orgánu vykazuje vadu alebo vady - konkrétny rozpor alebo rozpory s príslušnou právnou úpravou, nemôže tento postup vyústiť do zákonného rozhodnutia Správny súd na základe obsahu pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že v postupe správnych orgánov nebol dodržaný ústavný princíp práva žalobcov na spravodlivý proces v zmysle úpravy podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo žalobcov na spravodlivý proces sa uplatní i v administratívnom konaní, teda i v predmetnom konaní o prejednaní priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. (ďalej ak zákon o priestupkoch). V nadväznosti na úpravu podľa § 196 SSP, podľa ktorej: Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195 SSP, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili, poukazuje správny súd na obsah druhého žalobného bodu, kde žalobcovia vo včas podanej správnej žalobe porušenie ich práva na spravodlivý proces namietali. V nadväznosti na to postup správneho súdu podľa § 196 SSP nebol opodstatnený. Vo všeobecnej rovine správny súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je právom osoby. Súd je týmto základným právom viazaný nie len v tom zmysle, že je povinný nebrániť uplatneniu práva na spravodlivý proces, ale zároveň má pozitívny záväzok vytvárať predpoklady pre uplatnenie tohto práva a v rozsahu zásady iura novit curia súd tiež sám (vo vlastnej činnosti, vo svojich úkonoch) musí postupovať v medziach platnej právnej úpravy - podľa Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 3 vydanie. Šamorín: Heuréka, 2012, 713 s. Citovaný právny názor sa bezpochyby uplatní i v administratívnom konaní o prejednaní priestupku, kde požiadavka na vytváranie predpokladov pre uplatnenie práva obvineného z priestupku na spravodlivý proces je kladená na správny orgán prejednávajúci priestupok a na jeho postup. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa pri prejednaní priestupkov žalobcov predvolaním zo dňa 14.06.2019 predvolal Advokátsku kanceláriu advokátku Adrianu Hrdinovú, s.r.o., Vojtecha Spanyola 1726/13 Žilina ako právneho zástupcu obvinených Z. R. a Z. Z. za účelom oboznámenia sa s podkladmi k rozhodnutiu a rozhodnutím na deň 12.07.2019 o 8:30 na Okresný úrad Čadca, Palárikova 91, vchod vedľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, do miestnosti číslo 15 na prvom poschodí, v priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pri vymedzení skutkového deja tak, ako vyplýva z písomného vyhotovenia tohto predvolania. Uvedené predvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 24.06.2019, ako vyplýva z originálu návratky doručenky, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Rovnako na deň 12.07.2019 o 8:30 hod. na Okresný úrad Čadca, Palárikova 91, vchod vedľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, do miestnosti číslo 15 na prvom poschodí, v priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, s vymedzením skutkového deja tak, ako vyplýva z písomného vyhotovenia predvolania na prejednanie priestupku, predvolal i Z. R., ktorá predvolanie prevzala dňa 21.06.2019 a Z. Z., ktorá predvolanie prevzala dňa 28.06.2019. Predvolaním zo dňa 14.06.2019 na termín 12.07.2019 o 8:30 hod na Okresný úrad Čadca, Palárikova 91, vchod vedľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, do miestnosti číslo 15 na prvom poschodí, v priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch predvolal správny orgán prvého stupňa i svedkov S. N., ktorý si predvolanie v odbernej lehote neprevzal, ďalej Z. Z., ktorej bolo predvolanie doručené dňa 20.06.2019. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je záznam výpovede svedka - Z. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá po poučení o právach a povinnostiach svedka a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede vo svojej výpovedi, ktorá začala o 7:41 hod. 12.07.2019, uviedla: Dostavila som sa na skorší termín z pracovných dôvodov, nakoľko na pracovisku som z dôvodu čerpania dovolenky sama. Trvám na svojej výpovedi, ktorú som uviedla na polícii, tam som uviedla všetky mne známe skutočnosti, túto svoju výpoveď nemením a nedoplňujem. Tam som konflikt popísala, tak ako som ho sama vnímala. Nie je pravdou, že by niekto z nás fyzicky napadol buď Z. Z. alebo Z. R., ja sama som mala od Z. Z. zranenie, konkrétne modrinu na pravej nohe a škrabanec na ruke, teraz si neviem spomenúť, či na pravej alebo na ľavej ruke. Zranenia som utrpela, vtedy keď som sa snažila Z. Z. odtrhnúť od A. N., ktorú táto kŕčovito držala za vlasy tak, že sme jej nemohli odtrhnúť ruku a druhou rukou sa okolo seba zaháňala a kopala nohami okolo seba. To je všetko, čo chcem k veci uviesť. Podľa záznamu výpovede svedkyne K. svedkyňa ukončila výpoveď o 7:50 hod. 12.07.2019, pričom záznam je podpísanou Mgr. N. D., Z. E. a samotnou svedkyňou Z. K.. Správny súd podotýka, že súčasťou pripojeného administratívneho spisu je výlučne predvolanie svedkyne K. na prejednanie priestupku zo dňa 09.04.2019 na termín 06.05.2019. Podľa úradného záznamu, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu a je zo dňa 12.07.2019, v tento deň po ukončení prejednávania priestupku PS 32, 33/2019 - Hž požiadala právna zástupkyňa obvinených Z. Z. a Z. R. JUDr. Adriana Hrdinová, Vojtecha Tvrdého 790/13 Žilina, IČO: 47 245 841, číslo SAK 6175, správny orgán v súlade s ust. § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní o fotokópie výpovedí svedka N. R. zo dňa 10.06.2019, svedka S. N. zo dňa 10.07.2019, svedkyne X. N. zo dňa 06.05.2019, svedkyne Z. K. zo dňa 12.07.2019 a svedkyne Z. Z. zo dňa 12.07.2019. Správny orgán jej žiadosti vyhovel a zároveň zabezpečil ochranu osobných údajov podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších právnych predpisov. JUDr. Adriana Hrdinová si osobne prevzala fotokópie výpovedí svedkov. Úradný záznam právna zástupkyňa žalobcov podpísala. Podľa zápisnice o pokračovaní výpovede obvinenej Z. R. sa dňa 12.07.2019 nedostavila na ústne prejednanie priestupku, pričom poštovú zásielku s predvolaním prevzala 21.06.2019, prítomná bola jej právna zástupkyňa JUDr. Adriana Hrdinová, ktorá zápisnicu podpísala. Ďalej sa dňa 12.07.2019 uskutočnilo pokračovanie výpovede obvinenej Z. Z. za prítomnosti právnej zástupkyne, a to v čase od 9:29 do 10:03 hod. Podľa zápisnice o výpovedi svedka Z. Z., nar. XX.XX.XXXX sa dňa 12.07.2019 v čase od 8:40 do 9:18 uskutočnil výsluch tejto svedkyne, a to za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcov. Zo zápisníc o prejednávaní priestupku zo dňa 06.05.2019 o výsluchu svedka A. N., nar. XX.XX.XXXX, v čase od 11:35 do 11:58, zo dňa 06.05.2019 o výsluchu svedkyne E. Z., nar. XX.XX.XXXX v čase od 12:05 do 12:30, zo dňa 06.05.2019 o výsluchu svedkyne X. N., nar. XX.XX.XXXX, v čase od 12:50 do 13:05, zo dňa 10.06.2019 o výsluchu svedka N. R., nar. XX.XX.XXXX, v čase od 8:35 do 9:20, zo dňa 10.07.2019 o výsluchu svedka S. N., nar. XX.XX.XXXX, v čase od 14:55 do 15:10 vyplýva, že tieto úkony boli uskutočnené bez prítomnosti žalobcov a právneho zástupcu žalobcov. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na kogentnú úpravu vyplývajúcu z § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Táto úprava je v pomere špeciality vo vzťahu k všeobecnej procesno-právnej úprave vyplývajúcej z § 21 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý právny predpis - Správny poriadok sa na procesný postup orgánu prejednávajúceho priestupok uplatní subsidiárne podľa § 51 zákona o priestupkoch, a teda len v prípade, že špeciálna právna úprava vyplývajúca zo zákona o priestupkoch neurčuje inak, postupuje sa pri prejednávaní priestupkov podľa Správneho poriadku. Uskutočnenie ústneho pojednávania v konaní o priestupku správny orgán prvého stupňa realizuje povinne - obligatórne. Z tejto zákonnej povinnosti správneho orgánu prvého stupňa vyplýva právo obvineného z priestupku a jeho právneho zástupcu sa ústneho pojednávania zúčastniť. Ide o právo obvineného a jeho právneho zástupcu a nevyužitie tohto práva označenými subjektami nezakladá relevantnú vadu konania správneho orgánu prvého stupňa. Uvedený záver však platí len za predpokladu, že správny orgán prvého stupňa vytvorí svojim zákonným postupom priestor - možnosť pre uplatnenie tohto práva. A práve uvedené nebolo v postupe správneho orgánu prvého stupňa v prejednávanej veci naplnené vo vzťahu k žalobcom a ich právnemu zástupcovi. Všetci (právny zástupca žalobcov i žalobcovia) boli na termín 12.07.2019 predvolaní tak, ako vyplýva z písomných vyhotovení predvolaní, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a to na 8:30 hod., do miestnosti číslo dverí 15, na prvom poschodí Okresného úradu Čadca, Palárikova 91, vchod vedľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V rovnaký deň, a teda 12.07.2019 správny orgán prvého stupňa uskutočnil aj výsluch svedkyne pani Z. K., ktorý procesný úkon však správny orgán prvého stupňa začal realizovať už o 7:41 a ukončil o 7:50 hod., ako vyplýva z obsahu zápisnice o výsluchu tejto svedkyne, a teda ešte pred časom, na ktorý boli predvolaní žalobcovia aj ich právny zástupca. V dôsledku uvedeného sa právny zástupca žalobcu ani žalobcovia ani nemohli tohto úkonu zúčastniť a postupom správneho orgánu prvého stupňa im bolo znemožnené klásť označenej svedkyni prípadne otázky, teda využiť procesné právo podľa § 33 ods.1 Správneho poriadku. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia podotýka, že ani prípadné ospravedlnenie sa právneho zástupcu žalobcov z neúčasti na termíne 12.07.2019 o 8:30 (takéto ospravedlnenie neúčasti na označenom termíne ústneho pojednávania zo strany právnej zástupkyne žalobcov alebo samotných žalobcov však v pripojenom administratívnom spise zachytené nie je, v pripojenom administratívnom spise sa nachádza len ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcov z neúčasti na prejednaní priestupku dňa 10.06.2019), na uvedenom konštatovaní nič nemení rovnako ako okolnosti na strane svedkyne Z. K., pre ktoré sa dostavila pred správny orgán v prvom stupni už o 7:41 hod. dňa 12.07.2019. Osobitne vzhľadom na argumentáciu žalovaného na pojednávaní dňa 17.12.2020, pri zohľadnení povahy tohto konania, ktoré je konaním vo veci správneho trestania a pri zohľadnení obsahu zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 06.05.2020, na ktorú poukázal žalovaný, správny súd konštatuje, že požiadavka prezentovaná na tomto prejednaní priestupku zo strany právneho zástupcu žalobcov sa týka výlučne prítomnosti žalobcov pri výsluchu ďalších svedkov a nie prítomnosti samotného právneho zástupcu žalobcov pri výsluchu ďalších svedkov. Zároveň z obsahu uvedenej zápisnice a ani z ostatného obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva právny úkon žalobcov - vzdanie sa účasti žalobcov pri výsluchu ďalších svedkov, ktorý právny úkon žalobcov z obsahu tejto zápisnice vyvodil na pojednávaní žalovaný. Úprava podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku sa uplatní aj pri prejednaní priestupku podľa § 51 zákona o priestupkoch. Uvedená vada konania - procesného postupu správneho orgánu prvého stupňa (vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne p. K. dňa 12.07.2019 v čase od 7:41 hod. do 7:50 hod. dňa 12.07.2019, hoci právny zástupca žalobcu a žalobcovia boli predvolaní na tento deň avšak na 08.30. hod.) sa premietla i do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že výpoveď svedkyne K. bola vyhodnocovaná a bola jedným z dôkazov, z ktorých správny orgán prvého stupňa a aj žalovaný pri svojich rozhodnutiach ako z podkladu rozhodnutia vychádzali. V danom prípade však ide o dôkaz, ktorý nebol získaný v súlade so zákonom, nakoľko pri jeho vykonaní bolo porušené právo žalobcov zastúpených právnym zástupcom, ktorému nebolo umožnené aby bol prítomný pri výsluch svedkyne p. K. podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, a tým i právo žalobcov na spravodlivý administratívny proces vyplývajúce im z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto skutočnosť predstavuje takú vadu konania správnych orgánov - nedodržanie zásady trestného konania garantujúcej právo na spravodlivý proces podľa § 195 písm. c) SSP, ktorá má nevyhnutne za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, z ktorého dôvodu rozhodol správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, § 191 ods. 3 písm. a) SSP o zrušení napadnutého rozhodnutia a na návrh žalobcu i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a zároveň pri aplikácii § 191 ods. 4 SSP o vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pri aplikácii úpravy § 191 SSP ods. 3 písm. a) SSP vychádzal správny súd zo zohľadnenia úpravy podľa § 74 ods. 1 veta prvá zákona o priestupkoch, z ktorej úpravy vyplýva zákonná povinnosť správneho orgánu prvého stupňa, ktorý koná o priestupku v prvom stupni, nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie priestupku. Vytknutá vada procesného postupu správneho orgánu prvého stupňa sa premietla aj do postupu a rozhodnutia žalovaného, pričom v tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že konanie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tvorí jeden celok. 10. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa bude vec znova prejednať a rozhodnúť, všetko za splnenia zákonných podmienok, a to konkrétne za dodržania zásad trestného konania podľa trestného poriadku, ktoré sú aplikovateľné i v pomeroch správneho trestania, a to konkrétne za dodržania práva obvinených z priestupku na spravodlivý administratívny proces, pri zachovaní ich práva podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku klásť svedkom otázky. Správny súd zároveň uvádza, že je potrebné, aby správne orgány dodržali i úpravu podľa § 74 ods. 1 veta prvá zákona o priestupkoch v spojení s § 22 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku a pri predvolaní na ústne pojednávanie rešpektovali závery vyplývajúce z judikatúry, ktoré sa uplatnia i v rámci postupu orgánu prejednávajúceho priestupok, napr. podľa stanoviska trestno- právneho kolégia NS SR na zjednotenie výkladu a aplikácie ust. § 213 ods. 3 Trestného poriadku sp. zn. Tpj 25/2018, podľa ktorých: Policajt je povinný v rámci postupu podľa § 213 ods. 3 Trestného poriadku oznámiť obhajcovi len druh úkonu, teda v prípade výsluchu svedka len okolnosť, že pôjde o taký výsluch a nie aj meno svedka. I v nadväznosti na označené stanovisko, ktoré je podľa názoru správneho súdu aplikovateľné aj v pomeroch správneho trestania, je i v procesnom postupe orgánu prejednávajúceho priestupok žiadúce vymedziť predmet úkonu, na ktorý je právny zástupca alebo obvinený predvolaný aspoň jeho vecným vymedzením, napr. že pôjde aj o výsluch svedka a podobne, čo u predvolania 12.07.2019 naplnené nebolo, nakoľko v uvedený deň orgán prejednávajúci priestupok vykonal výsluch svedkov Z. K., Z. Z. a taktiež pokračoval vo výpovedi obvinenej Z. Z., ako to vyplýva z obsahu zápisníc o uvedených procesných úkonoch správneho orgánu prvé stupňa, avšak v predvolaní na uvedený termín 12.07.2019 adresovanom právnej zástupkyni žalobcov realizácia uvedených procesných úkonov avizovaná nebola, nakoľko právny zástupca žalobcu bol na uvedený deň 12.07.2019 o 8:30 pred správny orgán prvého stupňa predvolaný za účelom oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia a s rozhodnutím. Rovnakým nedostatkom absencie vymedzenia druhu predmetu úkonu trpí i predvolanie pre právneho zástupcu žalobcov na deň 06.05.2019. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje, že úprava podľa § 33 ods. 1 na jednej strane a podľa § 33 ods. 2 na druhej strane, všetko Správneho poriadku, ktorá je podľa § 51 zákona o priestupkoch aplikovateľná i na konanie o prejednaní priestupku, je úpravou dvoch samostatných právnych situácií. V ustanovení § 33 ods. 1 Správneho poriadku ide o úpravu procesných práv tu vymedzených subjektov, a to účastníka konania a zúčastnenej osoby, okrem iného i klásť svedkom otázky a úprava podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je úpravou zákonnej povinnosti správneho orgánu dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladom rozhodnutia, i ku spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie. Správny orgán prvého stupňa svojim nezákonným postupom, tak ako je konštatované vyššie, vylúčil žalobcov a ich právneho zástupcu z možnosti uplatnenia práva účastníka konania klásť svedkovi - svedkyni K. otázky podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku a uvedená vada procesného postupu správneho orgánu prvého stupňa nemôže byť zhojená splnením zákonnej povinnosti správneho orgánu prvého stupňa podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, kedy už možnosť priameho kladenia otázok svedkovi zo strany účastníka konania - žalobcov alebo ich právnej zástupkyne do úvahy neprichádza. Keďže tak, ako je správnym súdom konštatované vyššie, nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa založila nezákonnosť jeho rozhodnutia a následne aj rozhodnutia žalovaného, je potrebné uvedený stav napraviť realizovaním správneho procesného postupu týchto orgánov v súlade so zákonom. V nadväznosti na vymedzený dôvod zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného správny súd ani neuvádza podrobnejšie závery vo vzťahu k ostatným žalobným bodom. Správny súd však zdôrazňuje, že nové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa musí zodpovedať, pokiaľ ide o jeho odôvodnenie požiadavke vyplývajúcej pre odôvodnenie správneho rozhodnutia z úpravy podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a teda musí obsahovať vyrovnanie sa so všetkými námietkami účastníkov konania vrátane tých, ktoré boli uvedené účastníkmi konania k momentu rozhodnutia správneho orgánu, čo v danom prípade zahŕňa i vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcov ohľadom skutkového stavu, teda s ich námietkami, ktoré sa týkajú svedeckých výpovedí, lekárskych správ a aktuálne už i k predloženému trestnému rozkazu Okresného súdu Čadca č. k. 1T/125/2020-412 zo dňa 16.11.2020 rsp. s aktuálny stavom uvedeného konania, všetko pri dôslednom vyhodnotení zodpovednosti žalobcov za priestupok, ktorú priestupkovú zodpovednosť žalobcov je možné skonštatovať len za predpokladu jednoznačného a spoľahlivého záveru, na ktorom je možné postaviť konštatovanie o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty konkrétneho priestupku. Pri absencii takéhoto základu je nevyhnutné aplikovať zásadu aplikovateľnú i v pomeroch správneho trestania, v zmysle ktorej je potrebné v prípade existencie pochybností rozhodnúť v prospech obvineného - zásadu in dubio pro reo. Svoje úvahy je povinný správny orgán prvého stupňa i žalovaný formulovať jednoznačne, dôsledne a komplexne vyhodnocovať dôkazy vo všetkých súvislostiach. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu založené na presnom a úplnom zistení skutočného stavu v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku je odôvodnením, ktoré spĺňa parametre zákonnej úpravy podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 11. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 12. Správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i rozhodnutia žalovaného - napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na čo sú žalobcovia úspešnými účastníkmi v tomto konaní a majú voči žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku na základe úpravy § 167 ods. 1 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.