Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/26/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118210787 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118210787.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. Y. Y., PhD., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX F. - H., štátna občianka SR, právne zastúpená Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, IČO: 36 854 956 a odporcu - povinného z výživného: Ing. I. Q., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. ulica XXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, o určenie príspevku na výživu nevydatej matky a úhradu nákladov spojených s pôrodom, o odvolaní odporcu - povinného z výživného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Pc/18/2018-237 zo dňa 24.09.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 900,- Eur predstavujúcu nedoplatok na zročnom príspevku na výživnom za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2018, ktoré súd povoľuje odporcovi splatiť v mesačných splátkach po 100,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky, až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok, p o t v r d z u j e. II. Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 87,50 Eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku m e n í tak, že v tejto časti návrh z a m i e t a. III. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 42Pc/18/2018-237 zo dňa 24.09.2019 rozhodol tak, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 219,95 EUR zastavuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 87,50 EUR, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 900,- EUR, predstavujúcu nedoplatok na zročnom príspevku na výživnom za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2018, ktoré súd povoľuje odporcovi splatiť v mesačných splátkach po 100,- EUR vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 74 ods. 1,2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že zmyslom tohto ustanovenia je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky, jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Povinným je otec, splatnosť príspevku nastáva najneskôr dňom pôrodu a trvá maximálne dva roky, pričom výška príspevku na výživu je daná primeranosťou. Zdôraznil, že základné zásady Zákona o rodine preferujú rodinu založenú manželstvom a tejto priznávajú všestrannú ochranu a podporu. No na druhej strane ochrana je v zmysle zákona poskytovaná všetkým formám rodiny, pretože bez ohľadu na skutočnosť, či sú rodičia dieťaťa zosobášení alebo žijú v mimomanželskom vzťahu, Zákon o rodine predpokladá účasť oboch rodičov nielen na výchove a výžive potomka, ale aj vzájomnej pomoci pri starostlivosti o rodinu. Kým pre manželov platí vzájomná vyživovacia povinnosť, Zákon o rodine nevydatej matke priznáva nárok na príspevok na výživu a na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ku ktorej viaže otca dieťaťa, a to nezávisle od ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú má otec voči maloletému dieťaťu. Účelom tejto právnej úpravy je priblížiť situáciu nevydatej matky pomerom v manželstve a bolo by v rozpore s princípmi Zákona o rodine výživné nevydatej matke nepriznať. Základom príspevku na výživu matky sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, prípadne iného pomeru, resp. zníži sa u nej potencialita dosahovania takýchto príjmov a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s takýmito skutočnosťami. Čo sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, matka musí predložiť dôkazy o vynaložených nákladoch. Zákon rozlišuje dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa a to nárok na úhradu výživy v trvaní maximálne 2 roky a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Nároky, o ktorých hovorí toto zákonné ustanovenie majú uľahčiť nevydatej matke podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Pri výške príspevku na výživu je daná jeho primeranosť. Primeranosť sa posudzuje vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a potrebami otca dieťaťa. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a privedením dieťaťa na svet. Nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, pretože tieto majú byť hradené z výživného. 3. Navrhovateľka si ako nevydatá matka podaným návrhom uplatnila voči odporcovi ako povinnému úhradu nákladov spojených s pôrodom vo výške 307,45 Eur, t.j. polovicu nákladov súvisiacich s pôrodom, a to za pobyt v pôrodnici vo výške 175,- Eur a kúpu kočíka vo výške 439,90 Eur a príspevok na výživu vo výške 150,- Eur mesačne počnúc dňom 13.05.2018 po dobu dvoch rokov od pôrodu, t.j. do 31.12.2018 (spoločné dieťa maloletá U. Q. sa narodila XX.XX.XXXX). Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žila v spoločnej domácnosti (2,5 roka v H., pol roka v Y.). Dňa 13.05.2018 odišla spolu s maloletou zo spoločnej domácnosti, a to z dôvodu konfliktu s otcom dieťaťa, ktorý bol zapríčinený v prevažnej miere matkou otca dieťaťa. Pokiaľ sa na toto správanie starej matky dieťaťa matka sťažovala otcovi dieťaťa, tento jej odmietal uveriť a situáciu nechal bez riešenia a povšimnutia. Otec v súčasnosti pracuje v IT firme IPESOFT spol. s r.o. Žilina s mesačným príjmom vo výške cca 1.400,- Eur netto mesačne, pričom navrhovateľka v čase podania návrhu mala príjem len vo výške rodičovského príspevku. Otec maloletej je vlastníkom nového domu v hodnote cca 270.000,- Eur (hodnota určená pre potreby získania resp. prefinancovania hypotekárneho úveru). Navrhovateľka žije s dieťaťom v dvojdome, v samostatnej bytovej jednotke, ktorá má 2 izby, kuchyňu, chodbu, kúpeľňu a WC a má nasledovné osobné výdavky: plyn, elektrika, TV, rozhlas vo výške 86,- Eur mesačne, voda cca 25,- Eur mesačne, strava 100,- Eur mesačne, ošatenie, obuv, kozmetika, drogéria, telefón, internet, benzín, spolu výdavky vyčíslila na sumu 372,70 Eur mesačne, v ktorej nie sú uvedené rôzne nepredvídateľné výdavky ako lieky a lekári. 4. Povinný s návrhom na určenie výživného na nevydatú matku nesúhlasil s poukazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že navrhovateľka neoprávnene požaduje príspevok na na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, pretože v čase tehotenstva a pôrodu až do dovŕšenia veku maloletej U. 1 rok a 4 mesiace (do dňa 13.05.2018, kedy navrhovateľka dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť v Y. a odsťahovala sa do svojej nehnuteľnosti v F. - H.) žili v spoločnej domácnosti a odporca navrhovateľke riadne zabezpečoval starostlivosť a podieľal sa na všetkých výdavkoch súvisiacich nielen s jej tehotenstvom a pôrodom (nadštandardná izba a starostlivosť v nemocnici), ale aj s bývaním, výživou, zariadením jej domácnosti, výbavy pre U. a iných výdavkoch. Počas žitia v jednej domácnosti odporca navrhovateľke zabezpečoval vyššiu životnú úroveň, ako bola jej pôvodná životná úroveň. Podľa odporcu počas žitia v spoločnej domácnosti si navrhovateľka vytvárala nemalé úspory na úkor prispievania na domácnosť, preto považuje konanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi. 5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že maloletá U. Q., nar. XX.XX.XXXX je dieťaťom navrhovateľky a odporcu, keď rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od 13.05.2018. Ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bolo vedené konanie pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 9P/165/2018, na základe ktorého bolo upravené zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky a určená povinnosť prispievať odporcovi na výživu maloletej sumou 200,- Eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletou. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že navrhovateľka bola v rozhodnom období od 13.05.2018 do 31.12.2018 na rodičovskej dovolenke a jej príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne . Po odchode zo spoločnej domácnosti si navrhovateľka privyrábala, príjem nebol pravidelný bolo to cca 60,- Eur mesačne. V tomto období pracovala na dohodu o vykonaní práce, ktorú mala uzatvorenú so Žilinskou univerzitou Žilina. V konaní bolo ďalej preukázané, že matka ako vysokoškolský pedagóg nastúpila od 11.02.2019 na Žilinskú univerzitu Žilina, a to najskôr na čiastočný pracovný úväzok vo výške 20 %, kedy sa jej čistý príjem zvýšil o cca 150,- Eur mesačne a od 01.10.2019 bude zamestnancom Žilinskej univerzity Žilina na 100 % pracovný úväzok. Žiadny iný ďalší príjem matky v rozhodnom období od 13.05.2018 do 31.12.2018 v konaní preukázaný nebol. Z potvrdenia o príjme odporcu ako povinného z výživného mal súd preukázanú výšku jeho čistého mesačného príjmu u spoločnosti IPESOFT spol. s r.o. Žilina, kde pracuje ako projektový manažér - junior, kde dosiahol v období od 07/2017 do 06/2018 čistý príjem v celkovej výške 21.533,34 Eur, čo je v priemere 1.794,45 Eur mesačne a v období od 07/2018 do 12/2018 bol jeho čistý príjem v celkovej výške 10.648,91 Eur, čo je v priemere 1.774,82 Eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd zisťoval náklady a potreby navrhovateľky a zároveň skúmal zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu ako povinného, a tiež príjmové a majetkové pomery navrhovateľky. Zohľadňoval príjmy navrhovateľky z pracovného pomeru ako aj zo zdrojov nemocenského či sociálneho poistenia. Pri vymeriavaní, resp. zisťovaní dôvodnosti rozsahu príspevku posudzoval jeho primeranosť vo vzťahu ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Po vyhodnotení uvedených skutočností konštatoval, že za spravodlivé považuje priznanie príspevku na výživu navrhovaľky v rozsahu 150,- Eur mesačne, a to aj s poukazom na majetkové pomery účastníkov konania, ktoré boli v rozhodnom období v zásadnom nepomere. Bolo zistené, že k zásadnému nepomeru, najmä k zníženiu príjmu na strane navrhovateľky, došlo v priamom dôsledku v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, nakoľko matka v rozhodnom období bola odkázaná len na rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne, ktorý ale v prvom rade slúži na výživu maloletého dieťaťa a nie na výživu navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka ani s príspevkom otca na výživu maloletej vo výške 120,- Eur mesačne, ku ktorému bol zaviazaný nariadeným neodkladným opatrením, po úhrade nákladov na maloletú dcéru takmer nemala finančné prostriedky na zabezpečenie svojich základných životných potrieb a v podstate bez výpomoci svojej rodiny by ani nebola schopná tieto základné životné potreby sama pre seba zabezpečiť. Je nepochybné, že sa jednalo o obdobie, ktoré bolo v priamej časovej nadväznosti na pôrod, a teda tento nedostatok finančných prostriedkov bol priamo vyvolaný tým, že hlavným dôvodom bolo zníženie príjmu v dôsledku pôrodu, ktoré sa neprejavilo v momente, kým trvala spoločná domácnosť účastníkov tohto konania, ale prejavilo sa až vo chvíli, kedy bola matka dieťaťa nútená s dieťaťom opustiť predtým spoločnú domácnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca disponuje nadštandardným čistým príjmom vo výške 1.780,- Eeur mesačne a disponoval ním aj v rozhodnom období, teda od 13.05.2018 do 31.12.2018. Z jeho výpovede vyplynulo, že jeho životná úroveň rovnako spĺňa isté prvky nadštandardu, pokiaľ je schopný si platiť sám sebe sporenie v sume 100,- Eur, splácať viaceré pôžičky v rozsahu až cca 500,- Eur mesačne, respektíve jeho ďalšie výdavky, ktorý boli ním popisované, ako napr. výdavky na dokončenie nehnuteľnosti, preukazujú, že žije nadštandardným spôsobom, tieto jeho výdavky sú skutočne vysoké a nie je to spôsob života, o ktorom by bolo možné povedať, že nejakým spôsobom stráda, keď navyše o tom svedčí aj tá skutočnosť, že v súčasnosti si odporca tak, ako uviedol vo svojej výpovedi, navýšil splátku mesačne na hypotéku z 280,- Eur na 390,- Eur mesačne. Odporca teda disponuje príjmom ako aj majetkom, ktorý súd vyhodnotil ako dôvodný na určenie príspevku na výživu nevydatej matke. Súd prvej inštancie dobu poskytovania príspevku na výživu stanovil v zmysle § 74 ods. 1 v spojení s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine až od podania návrhu, t.j. od 01.07.2018 do 31.12.2018, a nie od 13.05.2018 tak, ako žiadala navrhovateľka. Súd poznamenal, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, preto návrh vo zvyšnej časti zamietol. Súd rozhodol potom o zročnom príspevku na výživnom navrhovateľky za rozhodné obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2018 vo výške 900,- Eur (6 mesiacov x 150,- Eur = 900,- Eur), ktorý povolil odporcovi splácať 100,- Eur v mesačných splátkach vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. Súd zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, a to z dôvodu, že navrhovateľka predložila dôkaz, a to príjmový pokladničný doklad zo dňa 05.01.2017 za úhradu za pobyt v pôrodnici v celkovej výške 170,- Eur, preto jej súd priznal polovicu, t. j. 87,50 Eur. Navrhovateľka vzala návrh, čo do úhrady polovice nákladov za kúpu kočíka, späť, preto v tej časti súd konanie zastavil. 6. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou povinného o nemožnosti priznať výživné navrhovateľke z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keď poukazoval na rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov č.j. OU-ZA-OVVS2-2018/036519/1497,1499/KON zo dňa 22.11.2018, ktorým bolo konanie voči navrhovateľke voči odporcovi vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa § 76 ods. 1 písm. c) citovaného zákona zastavené, nakoľko spáchanie priestupku nebolo obvinenej z priestupku preukázané, a teda v čase rozhodovania súdu odporca nepreukázal, že by sa navrhovateľka voči nemu správala spôsobom, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. 7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Proti rozsudku okresného súdu odporca podal odvolanie, a to v rozsahu výroku, že je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 87,50 Eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a že je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 900,- Eur predstavujúcu nedoplatok na zročnom príspevku na výživnom za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2018, ktoré súd povolil odporcovi splatiť v mesačných splátkach po 100,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. Tieto výroky žiadal zamietnuť. Odvolacie dôvody zhrnul pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h). Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Nezaoberal sa a nevysporiadal sa so správaním navrhovateľky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Skutkový stav týkajúci sa konania navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi okresný súd právne posúdil v bode 35 napadnutého rozsudku, a to tak, že poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov č.j. OU-ZA-OVVS2-2018/036519/ 1497,1499/KON zo dňa 22.11.2018, ktorým bolo konanie voči navrhovateľke vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zastavené, nakoľko spáchanie priestupku nebolo preukázané. No v súvislosti s vyššie uvedeným zdôrazňuje, že priamo na pojednávaní dňa 24.09.2019 súdu predložil dôkaz, ktorým mu Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, oznámil, že spomínané rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a z uvedeného dôvodu Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, začal podľa § 18 Správneho poriadku konanie o preskúmanie uvedeného právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že súd nerešpektoval a na predložený dôkaz neprihliadol, ani to neuviedol vo svojom rozsudku,, preto napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný, zmätočný a nezákonný. Ďalej vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho odôvodnenie vyhlásené dňa 24.09.2019, nie je zaznamenané v zápisnici v plnom rozsahu tak, ako odznelo na pojednávaní (čas 1:43:10 na zvukovom zázname). Ďalej v odvolaní uviedol, že v podaní zo dňa 23.09.2018, ktoré doručoval súdu, uviedol, že ho navrhovateľka fyzicky napadla a spôsobila mu zranenie a v dôsledku aj škodu (zníženie príjmu). Odvolateľ má za to, že dôkazmi preukazoval, že správanie navrhovateľky bol v rozhodnom období v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilo tak stratu práva priznať výživné. Je presvedčený, že navrhovateľka konala v rozpore s dobrými mravmi, keď ho dňa 17.07.2018 fyzicky napadla a spôsobila mu zranenie v dôsledku práceneschopnosti v súvislosti so zranením, a preto jej výživné nemožno priznať. Ďalej vytýkal súdu, že v priebehu konania neprezentoval svoje predbežné právne posúdenie veci. Súd konal v rozpore so zákonom, uprel mu právo na spravodlivý proces a nedodržal zásadu rovnosti strán. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 24.09.2019 nie sú zaznamenané jeho vyjadrenia, ktoré považuje za kľúčové a relevantné vo vzťahu k predmetu konania. V súvislosti poukazuje na presné znenie zvukového záznamu, ako sa svojich práv domáhal a ako mu ich sudkyňa počas konania opakovane, úmyselne a účelovo upierala. Na druhej strane sudkyňa dôsledne skúmala, kto v súdnej sieni žuje žuvačku, pričom argumentovala vylúčením zo súdnej siene z dôvodu nedôstojného správania. Na pojednávaní sa domáhala bezvýhradného dodržiavania pravidiel slušnosti, pričom vylúčila z pojednávania verejnosť a prekážku dôstojnosti pojednávania zdôvodnila vetou „Poprosím Vás, aby ste prestali žuť žuvačku, ste na súde, takisto aj Vaša sestra, asi sa nevie správať. Keď idete na súd, tak sa nežuje žuvačku. No tak, ale viete, sme na súde, nie sme v krčme s kamarátmi." Takéto ponižovanie a osočovanie účastníka konania, ktoré nepravdivo, zavádzajúco a pravdepodobne účelovo prezentuje ako „návštevníka krčiem", je možné jednoznačne posúdiť ako dehonestujúce, neprimerané a vrcholne nevhodné správanie sudkyne. Aj takéto účelové konanie súdu možno považovať za protizákonné, a to v súvislosti s ustanovením § 176 CSP, podľa ktorého verejnosť môže byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom. Ďalej vytýka súdu, že svoje dokazovanie v rozpore so zákonom obmedzila len na obdobie od 13.05.2018 do 31.12.2018, t. j. na obdobie po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, do dosiahnutia 2 rokov dieťaťa. Považuje za pochybenie súdu, ak ignoroval jeho vyjadrenia tvrdenými dôkazmi preukazujúcimi skutočnosť, že sa o navrhovateľku riadne staral, podieľal sa na jej výžive v čase tehotenstva aj po pôrode, až do dňa odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, to znamená dlhšie ako zákonom stanovené 2 roky. Nesúhlasí s priznaním nároku za výdavky za pobyt v pôrodnici, a to z dôvodu nepreukázania nároku na predmetné plnenie. Tvrdenie navrhovateľky, že pobyt v pôrodnici bol hradený v hotovosti z vlastných hotovostných úspor, ktoré mal mať k dispozícii pre prípad, že sa pri pôrode niečo stalo, je nepreukázaný a účelový. V danom čase sa podieľal na výdavkoch navrhovateľky, čo aj súdu podložil rôznymi dôkazmi, napr. v podobe sms správ. Práve z dôvodu, že žili v spoločnej domácnosti a že sa on v danom čase podieľal na výdavkoch navrhovateľky, či už v bežných alebo v súvislosti s jej tehotenstvom a pôrodom, a preto nemožno navrhovateľke takýto nárok opätovne priznať. 9. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolacie dôvody nepovažuje za dôvodné. Povinný vo svojom odvolaní opakovane uvádza, že priznanie výživného navrhovateľke je v rozpore s dobrými mravmi, keď za účelom tohto tvrdenia poukazuje na skutočnosť, že sa voči nemu údajne dopustila priestupku, ktorého konaním sa zaoberal Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov. Tento správny orgán však konanie vo veci spáchania priestupku voči navrhovateľke zastavil, a teda v čase vydania rozsudku nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom také konanie navrhovateľky voči povinnému, ktoré by zakladalo prekážku na priznanie ňou požadovaných nárokov v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Preto považuje za irelevantné všetky dôkazy, na ktoré poukazuje povinný vo svojom odvolaní, o jeho PN, vzniknutej škode, jeho vyšetrení a stanovenej diagnóze. V tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať, že dňa 17.10., keď mala byť údajná fyzická inzultácia povinného zo strany navrhovateľky a zranenie s následkom práceneschopnosti, od 18.07. do 22.07.2018 chodil povinný naďalej do zamestnania, hoci to bolo bezprostredne po tom, čo ho mala navrhovateľka vraj napadnúť. 18.07.2018 osobne doručil na Okresný súd Žilina svoje vyjadrenie k návrhu vo veci zverenia dcéry U. do osobnej starostlivosti, 19.07.2018 nebol prítomný v mieste bydliska pri šetrení podmienok v starostlivosti o dcéru a 20.07.2018 sa zúčastnil konzultácie na ÚPSVaR Žilina. Až dňa 20.07.2018 mal navštíviť očného lekára kvôli údajnému zraneniu. 23.07.2018 podal hlásenie na obvodnom oddelení Policajného zboru v Rajci vo veci údajného nedovoleného vstupu Y. Y. aj s dcérou U. na jeho pozemok, keď neprišiel na vopred dohodnuté stretnutie a nereagoval ani na jej telefonické volania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odmieta navrhovateľka tvrdenia o tom, že v tomto období sa mu znížil príjem v dôsledku fyzického útoku z jej strany. Podľa navrhovateľky neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že sa voči nemu správa tak, že priznanie ňou požadovaných nárokov by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak, je to povinný, ktorý vo vzťahu k navrhovateľke sa správa osočujúco, keď toto jeho konanie je dlhodobé a bolo jedným z príčin odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka nesúhlasí s tvrdením povinného, že na pojednávaní sa neuskutočnilo predbežné právne posúdenie veci, ktorá skutočnosť je vyvrátená na strane 4 a 5 zápisnice z pojednávania zo dňa 24.09.2019, kde je detailne a zrozumiteľne uvedené predbežné právne posúdenie veci. Súd postupoval v súlade so zákonom a neopomenul žiadne dôkazy, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadou voľnej úvahy súdu pri hodnotení dôkazov. Aj pokiaľ povinný má výhrady k obsahu zápisnice, v ktorej nie je zaznamenané všetko, čo povedal, od slova do slova, vidí nezákonný postup zákonnej sudkyne, v tejto súvislosti poukazuje, že rovnako ani prednesy navrhovateľky a jej právnej zástupkyne v zápisnici nie sú zaznamenané od slova do slova, no na rozdiel od povinného nemajú pocit, že by sa jednalo zo strany súdu o účelové konanie. Súčasťou spisu je zvukový záznam z právnej veci, ako aj všetky listiny predložené účastníkmi, a teda nemožno ísť o žiadnu manipuláciu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. 10. Odporca v písomnej replike k vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu opätovne zdôraznil, že priznanie výživného pre navrhovateľku je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie II. ÚS 570/2011, z ktorého vyplýva, že právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 75 ods. Zákona o rodine). Ďalej poukázal na uznesenie II. ÚS 172/2013-43, kde sa uvádza, že pri právnom posúdení veci treba vo všeobecnej rovine poukázať na zásadné stanovisko, podľa ktorého „sa nevyžaduje, aby na každý argument účastníka, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ale ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Z uvádzaných rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že nezaujatie žiadneho stanoviska k jeho predloženým dôkazom a vyjadreniam, preukazujúcim konanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi, zakladá zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutia. Ako prílohu pripojil rozhodnutie č. Oú-ZA-OOP1-2019/036010/ TOT. 11. Navrhovateľka v písomnej duplike k replike odporcu uviedla, že pokiaľ povinný z výživného hodnotí opakovane rozhodovanie súdu na základe neprávoplatného rozhodovania OÚ Žilina o tom, že navrhovateľka nespáchala priestupok voči jeho osobe, ako rozhodnutie nesprávne, s týmto nesúhlasí. Povinný z výživného si totiž mylne prezentuje zrušenie predmetného rozhodnutia a jeho vrátenie priestupkovému orgánu na prvom stupni ako dôkaz o tom, že navrhovateľka sa voči nemu dopustila nezákonného správania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Tento jeho nesprávny právny názor chce následne, aby súd vnímal ako dôvod pre nepriznanie nárok uplatneného navrhovateľkou v tomto konaní. 12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) vec preskúmal podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžadoval ho ani verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle ustanovenia § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu a ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na zročnom príspevku na výživné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a v časti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa § 388 CSP zmenil tak, že v tejto časti návrh zamietol. 13. Odporca podal rozsiahle odvolanie, v ktorom citoval všetky zákonom stanovené možnosti odvolania zakotvené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a) - h) CSP. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti dôležité pre posúdenie veci, vykonal precízne dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech v konaní pred všeobecným súdom (III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (III. ÚS 181/2013). 15. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, skutkové zistenia boli dôsledkom dôkladného dokazovania, keď súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými jednotlivými okolnosťami, ktoré tvrdila tak navrhovateľka, ako aj odporca a odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie okresného súdu. 16. Napriek tomu, že medzi otcom dieťaťa a matkou dieťaťa, ktorí nie sú manželia, nevzniká taký právny vzťah a z neho vyplývajúce práva a povinnosti, ako medzi manželmi, Zákon o rodine napriek tomu s ohľadom práve na spoločné dieťa tento vzťah reguluje. Zákon neupravuje vzájomné práva a povinnosti osobné ani majetkového charakteru medzi matkou dieťaťa a jeho otcom s tým, že v ustanovení § 74 Zákona o rodine je upravený príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydanej matky, ktorý býva na súde realizovaný vtedy, ak otec neplní svoju povinnosť dobrovoľne. Cieľom a účelom tohto ustanovenia je predovšetkým ochrana nevydatej matky v zmysle uľahčenia jej ťažkostí spojených s tehotenstvom a pôrodom a snaha aspoň o čiastočné vyrovnanie majetkových možností matky, ktoré jej klesli v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa. 17. Odvolací súd zhodne s právnym záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že v preskúmavanej veci sú splnené zákonné podmienky, aby odporca platil príspevok na výživu navrhovateľky. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka ako nevydatá matka sa počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostala do horšej osobnej i sociálnej situácie. Aj odvolací súd považoval za spravodlivé priznať navrhovateľke príspevok na výživu v rozsahu 150,- Eur mesačne, a to s poukazom na majetkové pomery účastníkov konania, ktoré súd prvej inštancie mal nepochybne preukázané. Aj keď navrhovateľka žiadala priznať príspevok na výživu od 13.05.2018, t. j. od dátumu odchodu zo spoločnej domácnosti, správne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 v spojení s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine jej priznal príspevok na výživu až od podania návrhu (návrh bol podaný dňa 03.07.2018, preto súd posunul tento dátum od začiatku mesiaca od 01.07.2018), a tak uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 900,- Eur predstavujúcu nedoplatok na zročnom príspevku na výživnom na obdobie od 01.07.2018 od 31.12.2018, ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. 18. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka 2,5 roka žila s odporcom v spoločnej domácnosti v H. a pol roka v Y., odkiaľ dňa 13.05.2018 zo spoločnej domácnosti po vzájomných rozporoch s odporcom odišla. Maloleté dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX, teda v čase, keď navrhovateľka a odporca žili v spoločnej domácnosti a spoločne uhrádzali vzájomne vzniknuté potreby. Navrhovateľka síce predložila súdu doklad zo dňa 05.01.2017 vystavený na jej meno Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Žilina na sumu 175,- Eur za pobyt v pôrodnici s návrhom na úhradu polovice odporcom, no odvolací súd v tejto časti dáva za pravdu odporcovi, ktorý preukázal, že v tom čase mali vzťahy usporiadané, žili v spoločnej domácnosti, čo v návrhu uviedla aj samotná navrhovateľka. Odvolací súd, aj keď na doklade je uvedené meno navrhovateľky, nemal za dôvodné uložiť odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľke polovicu uvedenej sumy, preto v tejto časti výrok rozsudku zmenil a návrh zamietol. 19. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal ustanovením § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré upravuje, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, tejto námietke otca nemožno prisvedčiť. Z výpovedí účastníkov je nepochybné, že ich vzťahy sú vzájomne veľmi narušené. Nebolo vecou súdu skúmať, kto má väčší alebo menší podiel na tomto stave a čo presne narušenie vzťahov spôsobilo. Každá zo strán tvrdí vlastnú verziu. Skutočnosť, že navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej správy, oddelenie priestupkov, č. m. j. OÚ-ZA-OVVS2-2018/036519/1497, 1499/KON zo dňa 22.11.2018, ktoré v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo zastavené, no neskôr, ako vyplýva z pripojenej prílohy, zrušené a vrátené na opätovné konanie a následné rozhodnutie, ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu nepreukazuje, že výživné, ktoré priznal súd prvej inštancie, by bolo priznané v rozpore s dobrými mravmi. 20. Odvolací súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani v procesných podmienkach konania. Preto ani v tomto smere nemôže dať za pravdu odvolateľovi. 21. Odvolateľom vytýkaná námietka, že odôvodnenie rozsudku vyhláseného dňa 24.09.2019 nie je zaznamenané v zápisnici v plnom rozsahu tak, ako odznelo na pojednávaní a je zachytené na zvukovom zázname, nie je dôvodná. Odporca nepreukázal, v čom konkrétne sa zápisnica líši od odôvodnenia rozsudku vyhláseného dňa 24.09.2019. Uvedené znamená, že ten, kto tvrdí, že zápisnica sa odchyľuje od vyhláseného znenia, je povinný urobiť konkrétny návrh na jej doplnenie o určité prednesy, alebo konkrétne výhrady voči tomu, že sú v nej zachytené prejavy, ktoré tam zachytené byť nemajú, sú zachytené nesprávne, alebo nie sú zachytené vôbec. 22. Odvolací súd uvádza, že konajúci sudca zodpovedá za riadny, nerušený a dôstojný priebeh súdneho pojednávania. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.09.2019 je zrejmé, že o 10:15 hod. verejnosť, konkrétne D. Q. pre nevhodné správanie na pojednávaní opúšťa pojednávaciu miestnosť. Odvolateľom vytýkané poučenie sudkyne adresované verejnosti bolo legitímnym postupom zákonnej sudkyne za účelom zabezpečenia riadneho, nerušeného a dôstojného priebehu pojednávania. Preto ani v tomto smere vytýkaná námietka, že nebola zabezpečená zásada verejnosti pojednávania, nebola odvolacím súdom akceptovaná. 23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania, pričom odvolací súd nezistil dôvody pre použitie mimoriadneho ustanovenia predpokladaného v ustanovení § 54 CMP. 24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)