Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoKR/29/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118211181 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118211181.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej veci žalobkyne: HMG Recovery, k. s., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 333 908, správca konkurznej podstaty úpadcu: I. TRAN., s.r.o., so sídlom Predmierska 229, 023 54 Turzovka, IČO: 31 396 402, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Betáková Krkošková, s. r. o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 309 017, proti žalovanému: C.Z.P. Trading s.r.o., so sídlom Smetanova 1075, 755 01 Vsetín, Česká republika, IČO: 640 88 332, zastúpenému zástupcom LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o zaplatenie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/12/2018-120 zo dňa 28. júna 2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/12/2018-120 zo dňa 28. júna 2019 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") žalobu v celom rozsahu zamietol a určil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Vzhľadom na medzinárodný prvok konania, keď na strane žalovaného vystupuje právnická osoba so sídlom v Českej republike, okresný súd poznamenal, že v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zák. č. 7/2005 Zb. (ďalej aj len „ZKR") konkurzný súd rozhoduje nielen o konkurze, ale aj o sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzom, pričom vecne a miestne príslušným okrem vyporiadania BSM je konkurzný súd. Právomoc na prejednanie veci vyplýva z čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní, ktoré sa má podľa rozhodnutia Súdneho dvora (prvej komory) z 12.02.2009 vykladať tak, že súdy členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie, majú právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe, ktorá sa zakladá na platobnej neschopnosti a smeruje proti žalovanému, ktorý má svoje sídlo v inom členskom štáte. Vzhľadom na uvedené okresný súd posudzoval odporovaciu žalobu podľa ustanovení ZKR v znení platnom a účinnom od 01.03.2017. 3. Podľa Článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29.05.2000 o konkurznom konaní, § 57 ods. 1, 2, 4 ZKR, § 58 ods. 1, 2, 3 ZKR, § 62 ods. 1, ods. 5 ZKR, § 3 ods. 1, 2 ZKR a na základe vykonaného dokazovania okresný súd žalobu zamietol. V konaní medzi stranami boli nesporné skutkové okolnosti uzavretia a obsahu Kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2017 medzi predávajúcim (úpadcom) a kupujúcim (žalovaným). Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je naplnenie podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, keď žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že žalobca nepreukázal základné podmienky odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, a to, že medzi žalovaným a dlžníkom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ako právneho úkonu bez primeraného protiplnenia. Žaloba je založená na domnienkach žalobcu a pochybnostiach, ktoré neboli žalobcom v konaní preukázané. Zmluvne dojednaná kúpna cena v kúpnej zmluve zodpovedá cene určenej znaleckým posudkom, ktorého závery neboli žalobcom účinne spochybnené. Z obsahu žaloby bolo nepochybné, že žalobca sa domáha vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ku ktorej uzavretiu došlo medzi dlžníkom a žalovaným dňa 22.05.2017 ako právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR a zaplatenia peňažnej náhrady žalovaným do konkurznej podstaty úpadcu vo výške 18.728,50 Eur . 4. Vo vzťahu k uplatneniu práva odporovať dotknutému právnemu úkonu podľa § 58 ods. 1 ZKR okresný súd primárne posudzoval zachovanie prekluzívnej lehoty 1 roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Uznesenie, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 17.07.2017, pričom za deň zverejnenia sa podľa § 199 ods. 9 ZKR považuje deň 18.07.2017. Lehota 1 roka podľa § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť dňom 19.07.2017 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 18.07.2018. Žaloba bola podaná na okresnom súde dňa 16.07.2018, t.j. v rámci lehoty podľa § 57 ods. 2 ZKR. 5. Okresný súd tiež konštatoval zachovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu kúpnej zmluvy proti žalovanému ako osobe, s ktorou bol právny úkon úpadcu uskutočnený. Tým bola naplnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného podľa § 62 ods. 1 ZKR. Pri skonštatovaní dodržania zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby, pozitívnym vyhodnotením aktívnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a žalovaného ako osoby, v prospech ktorej bolo odporovaným právnym úkonom plnené, okresný súd posudzoval splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Vo vzťahu k posúdeniu jednotlivých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov okresný súd konštatoval, že v konaní o uplatnení odporovacieho práva bolo bez ohľadu na to, ktorá osobitná skutková podstata odporovateľnosti je žalobcom uplatnená, potrebné primárne skúmať naplnenie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ZKR, vo vzťahu ku ktorým povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. K základným podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 1 ZKR patrí preukázanie existencie platného právneho úkonu dlžníka, ktorý sa týka majetku dlžníka a preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR. 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt je povinný v konaní o uplatnenie odporovacieho práva preukázať, že právny úkon dlžníka k okamihu jeho účinnosti ukrátil ktorúkoľvek, teda čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, keď právny úkon dlžníka bol uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť. Odporovateľnosť súčasne predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, čo znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo čiastočne. Aj v prípade, ak by právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko takýmto úkonom nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. „Stav majetku dlžníka je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa (obdobne uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/11/2016, sp. zn. 14CoKR/3/2017, 13CoKR/34/2016, 13CoKR/5/2019)." 7. K skutkovým tvrdeniam žalobcu okresný súd konštatoval, že uskutočnenie právneho úkonu dlžníkom v čase úpadku dlžníka nezakladá prezumpciu ukracujúceho právneho úkonu, a preto žalobca v každom konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je povinný tvrdiť a preukazovať podmienku ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Medzi stranami je nesporná existencia právneho úkonu dlžníka - kúpnej zmluvy po podaní návrhu dlžníkom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. 8. Okresný súd vykonal dokazovanie prednesmi procesných strán a listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu, najmä Kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.2017, zoznamom pohľadávok úpadcu v konkurznom konaní dlžníka sp. zn. 2K/10/2017, Znaleckým posudkom 04/2017 zadávateľa - úpadcu, vypracovaným znalcom Ing. Jánom Balhárekom, PhD., Návrhom na vyhlásenie konkurzu zo dňa 30.04.2017. 9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že tvrdenia žalobcu v kontexte žalobcom označených dôkazov nesmerovali k preukázaniu skutočnosti, že v dôsledku uzatvorenej spornej kúpnej zmluvy úpadcom došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že pohľadávky veriteľov, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu, a ktoré boli v konkurze prihlásené, nemohli byť z majetku úpadcu uspokojené. Otázku ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR nemožno posudzovať len vo väzbe na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, ale vždy na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia k majetkovým pomerom dlžníka a k otázke kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka, v dôsledku ktorého nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Zo skutkových tvrdení žalobcu ani z predložených dôkazných prostriedkov nevyplývajú skutočnosti týkajúce sa hodnoty majetku úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu - kúpnej zmluvy a následne po jej uzatvorení z hľadiska konkrétneho dopadu tohto právneho úkonu na majetkové pomery úpadcu a možnosť uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu. Zvýraznil okresný súd, že je zásadne povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu sa majetok úpadcu zmenšil takým spôsobom, že zostávajúci majetok nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si súčasne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Ak žalobca poukázal na existujúci úpadok dlžníka v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy, t.j. po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom, súd dal do pozornosti obsah § 3 ZKR, ktoré ustanovenie rozlišuje dve formy úpadku, a to vo forme platobnej neschopnosti tzv. insolvencie a v podobe predlženia. Zatiaľ čo platobná neschopnosť predstavuje neschopnosť plniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi 30 dní po lehote ich splatnosti, predlženie zohľadňuje celý majetok dlžníka a všetky jeho záväzky, a to bez ohľadu na to, či sú splatné alebo nesplatné, ktorých hodnota záväzkov presahuje hodnotu majetku dlžníka, existencia viacerých veriteľov úpadcu k okamihu uzavretia spornej kúpnej zmluvy a účinky začatia a vyhlásenia konkurzného konania na majetok úpadcu. Teda aj v situácii, že k uzavretiu napadnutej kúpnej zmluvy došlo v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom, predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je tvrdené a preukázané naplnenie všetkých kumulatívne stanovených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle všeobecnej podstaty odporovateľnosti podľa § 57 ZKR ako aj osobitných skutkových podstát, v konkrétnej veci podľa § 58 ZKR. Žalobca tvrdením o existencii pohľadávok iných veriteľov dlžníka a aktuálne zistený majetkový stav dlžníka nepreukázal ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní. Bez naplnenia tejto podmienky právo odporovať právnemu úkonu nevzniká. Ide o podmienku, ktorá pristupuje k ostatným podmienkam skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov, a ktorá musí byť splnená v každom jednotlivom prípade. Žalobca vo vzťahu k majetkovým pomerom dlžníka v čase uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy neuviedol žiadne tvrdenia. 10. Okresný súd uviedol, že pre vyslovenie záveru, že došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, neboli tvrdené a preukazované skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať záver, že v dôsledku spornej kúpnej zmluvy pre nedostatok majetku úpadcu na uspokojenie iných veriteľov, došlo k ukráteniu ktoréhokoľvek z veriteľov úpadcu v konkurznom konaní. Žalobca bol pritom nositeľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti k otázke, či sa majetok úpadcu, ktorý zostal po vykonaní odporovaného právneho úkonu, zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov. Kvalifikovaný ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka je možné vyhodnotiť len za preukázania stavu majetku úpadcu k okamihu účinkov napadnutých právnych úkonov. Tvrdenie o uskutočnení odporovaného právneho úkonu v čase úpadku dlžníka sa viaže k forme úpadku podľa § 3 ods. 1, 2 ZKR, teda vypovedá výlučne o záväzkoch dlžníka vo vzťahu k finančným plneniam, nie však o majetkových pomeroch úpadcu, pričom hodnota celého majetku úpadcu je relevantná pri posúdení ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetkovú sféru úpadcu. Pokiaľ si žalobca v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnil, nebolo možné žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu plnenia dlhu, vyhovieť. Vzhľadom na uvedený záver okresnému súdu nebolo dôvodné posudzovať ďalšie námietky žalovaného uplatnené v rámci jeho procesnej obrany. 11. Dospel k záveru okresný súd, že právny význam žalobcom navrhovaného dôkazu, ktorým je odborné vyjadrenie na otázku primeranosti dojednanej kúpnej ceny, má relevanciu až po tom, čo žalobca preukáže v konaní splnenie základných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR. Preto okresný súd navrhovaný dôkaz vzťahujúci sa k osobitným podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 58 ZKR nevykonal. Nad rámec uvedeného okresný súd konštatoval, že vzhľadom na povahu predmetu kúpy - strojného zariadenia a rozhodujúci moment pre určenie primeranosti ceny, ktorým je okamih uzavretia kúpnej zmluvy, bola sporná otázka možnosti reálne a objektívne takéto odborné vyjadrenie okresnému súdu poskytnúť. Žalobca napriek opakovanému poučeniu o sudcovskej dôkaznej koncentrácii a skutočnosti, že tvrdenie o neprimeranosti dojednanej kúpnej ceny tvorilo nosnú časť skutkových tvrdení žalobcu, o ktoré žalobca opieral uplatnený nárok, takýto dôkaz okresnému súdu nepredložil a neuviedol, ktoré skutočnosti mu v splnení jeho procesnej povinnosti bránia. A to aj v situácii, že ťažisko procesnej obrany žalovaného spočívalo v popretí tohto tvrdenia žalobcu opierajúc sa o vypracovaný znalecký posudok pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy. Pri primárnom konštatovaní nepreukázania existencie ukracujúceho právneho úkonu nebol daný dôvod zaoberať sa podrobne skúmaním a hodnotením podmienok odporovateľnosti kúpnej zmluvy ako právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR, ku ktorým sa viazala aj celá procesná obrana žalovaného. „Vo väzbe na vyhodnotenie (ne)dôvodnosti žaloby v časti uplatneného odporovacieho práva súd konštatuje aj nedôvodnosť súvisiaceho uplatneného nároku žalobcom na zaplatenie peňažnej náhrady z odporovateľných právnych úkonov, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol." O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP. 12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, mal za to, že v konaní riadne preukázal tak všeobecné ako aj osobitné náležitosti odporovateľného právneho úkonu, vrátane ukrátenia veriteľov. Ku dňu podania žaloby mal úpadca I. TRAN., s.r.o. evidovaných celkovo 25 veriteľov so zistenou sumou prihlásených pohľadávok vo výške 390.502,90 Eur. V rámci procesu speňažovania, ktorý sa uskutočnil koncom roka 2018, prejavila o majetok úpadcu záujem jediná spoločnosť, ktorá v 1. kole verejného ponukového konania ponúkla za odkúpenie všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku sumu 165.000,- Eur a v 2. kole 225.000,- Eur. Aj keby sa do úvahy zobrala navýšenú ponuku za odkúpenie majetku úpadcu, stále sa jedná o sumu, ktorá je výrazne nižšia ako účtovná hodnota majetku (pozn. podľa účtovnej závierky k 31.07.2017 v sume 815.487,- Eur). Ponúknutá cena zodpovedá reálnej hodnote majetku úpadcu, nakoľko zohľadňuje jej stav, polohu ako aj dopyt na trhu. Proces speňaženia majetku úpadcu prebieha už viac ako rok, pričom v rámci uvedeného obdobia prejavil o majetok záujem len jediný záujemca, ktorý avizoval, že ponúknutá suma 225.000,- Eur je konečná a nie je možné jej následné zvýšenie, preto vzhľadom na uvedené reálna hodnota majetku úpadcu predstavuje len 57,61% podiel na sume prihlásených a zistených pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že aj keby úpadca predal všetok svoj majetok, nepostačovalo by to na úhradu všetkých pohľadávok. Je síce pravdou, že odporovaný úkon bol urobený ešte v čase pred vyhlásením konkurzu, čo môže mať vplyv na hodnotu majetku, avšak jedná sa len o krátke časové obdobie, počas ktorého hodnota majetku úpadcu nemohla byť o toľko vyššia, aby pokryla úhradu všetkých záväzkov úpadcu. S ohľadom na tieto skutočnosti je podľa žalobcu zrejmé, že majetok úpadcu ani ku dňu odporovaného právneho úkonu, ani ku dňu podania žaloby ako ani ku dňu vyhlásenia konkurzu nepostačoval na celkové uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených a zistených v rámci konkurzného konania. 13. Zdôraznil žalobca v odvolaní, že okresný súd pri posudzovaní splnenia podmienky ukrátenia veriteľov mal zohľadňovať všetky skutočnosti, najmä ale nie výlučne aj fakt, že odporovaný úkon bol urobený až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, tzn. v čase, kedy úpadca vedel, že má problémy so splácaním pohľadávok, že splatné pohľadávky nie je schopný uhradiť v celom rozsahu, v dôsledku čoho je konanie účelové a robené v úmysle ukrátiť ostatných veriteľov. Poukázal žalobca aj na ďalšie úkony úpadcu, ktoré vykazujú znaky odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým v iných súdnych sporoch správca odporuje. Všetky tieto úkony boli urobené v krátkej časovej následnosti, boli robené v prospech určitých osôb a boli vždy na úkor ostatných, nespriaznených veriteľov. Celková suma majetku, ktorá mala byť odporovanými úkonmi ukrátená, je vo výške 83.414,99 Eur. Zmyslom odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana práv veriteľov, nie úpadcu, čo však okresný súd, v dôsledku svojho striktného prístupu uplatneného v tomto súdnom spore, nezohľadnil. Úpadca, podľa žalobcu, aj napriek množstvu neuhradených záväzkov po splatnosti, uzatvorením Kúpnej zmluvy poskytol plnenie, teda pletací stroj žalovanému, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako kúpna cena, ktorú na základe predaja predmetného pletacieho stroja získal od žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie. 14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predaj pletacieho stroja na základe kúpnej zmluvy bol zrealizovaný spôsobom, ktorému nie je možné účinne odporovať, v dôsledku čoho v celom rozsahu odmieta a neuznáva nárok žalobcu, ktorým sa domáha neúčinnosti kúpnej zmluvy - právneho úkonu medzi žalovaným a úpadcom. Žalovaný uviedol tiež, že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach. Z pohľadu žalovaného tak prebehlo všetko transparentne, zákonne a v dobrej viere. Podľa žalovaného, žalobca vo svojom podaní zo dňa 09.08.2019 uvádzal skutočnosti a dôvody, ktoré nie sú relevantné a ani spôsobilé zvrátiť odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolanie žalobcu tak považoval za nedostatočne odôvodnené. Žalobca svoje odvolanie stavia predovšetkým na argumentoch, v ktorých popisuje, koľko veriteľov eviduje úpadca I. TRAN., s.r.o., aká je suma prihlásených pohľadávok alebo akú čiastku ponúka záujemca za majetok úpadcu, príp. koľko záujemcov sa prihlásilo na odkúpenie majetku úpadcu. Tieto argumenty však považoval žalovaný v konkrétnom spore za právne irelevantné, a to najmä z dôvodu, že podstatou tohto sporu je neúčinnosť kúpnej zmluvy - právneho úkonu uzatvorenej medzi žalovaným a úpadcom, nakoľko podľa názoru žalobcu išlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia. Predmetný spor sa týka tohto konkrétneho úkonu, a nie žalobcom konštatovaných informácií, ktoré boli uvedené v odvolaní zo dňa 09.08.2019. Predmetom sporu tak nie je situácia všetkých veriteľov a úpadcu, a ani hypotetické konštatovanie v odvolaní, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že „aj keby Úpadca predal všetok svoj majetok, nepostačilo by to na úhradu všetkých pohľadávok." Všetky žalobcom uvedené tvrdenia sú len domnienkami, ktoré žalobca vo svojich vyjadreniach ako aj v odvolaní zo dňa 09.08.2019 vôbec nepreukázal. 15. Žalobca opakovane uvádzal, že obvyklá cena predmetného pletacieho stroja je „podstatne vyššia" než bola kúpna cena, ktorú za stroj získal úpadca od žalovaného. Toto tvrdenie žalobcu však považoval žalovaný len za jeho ničím nepodložený názor a domnienku. Okresný súd sa zároveň zaoberal § 57 ods. 4 ZKR, pričom uviedol, „že uskutočnenie právneho úkonu dlžníkom v čase úpadku dlžníka nezakladá prezumpciu ukracujúceho právneho úkonu, a preto žalobca v každom konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je povinný tvrdiť a preukazovať podmienku ukrátenia v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR." 16. Súd prvého stupňa okrem iného ďalej uvádzal, že „aj v situácii, že k uzavretiu napadnutej kúpnej zmluvy došlo v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom, predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je tvrdené a preukázané naplnenie všetkých kumulatívne stanovených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle všeobecnej podstaty odporovateľnosti podľa § 57 ZKR ako aj osobitných skutkových podstát, v konkrétnej veci podľa § 58 ZKR. Žalobca tvrdením o existencii pohľadávok iných veriteľov dlžníka a aktuálne zistený majetkový stav dlžníka nepreukázal ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní. Bez naplnenia tejto podmienky právo odporovať právnemu úkonu nevzniká." Ide o podmienku, ktorá pristupuje k ostatným podmienkam skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov, a ktorá musí byť splnená v každom jednotlivom prípade. 17. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca vo vzťahu k majetkovým pomerom dlžníka v čase uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy neuviedol žiadne tvrdenia. Zdôraznil žalovaný, že predmetná kúpna cena bola riadne stanovená, šlo o nezastretý právny úkon, a zároveň nedošlo k ukráteniu na majetku predávajúceho, a teda tento právny úkon nemôžeme klasifikovať ako právny úkon bez primeraného protiplnenia. Žalovaný nemal informáciu o úpadcovom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 03.05.2017, a teda nemal ani vedomosť o úpadcovej platobnej neschopnosti, či začatom konkurznom konaní, kde uznesenie o tomto konaní bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 03.07.2017, a teda až v období po uzavretí kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že pred uzavretím kúpnej zmluvy bol predmet kúpy riadne ohodnotený znalcom, pričom žalobca sa „do dnešného dňa" obmedzil výlučne na účelové a nepodložené spochybnenie znaleckého posudku, bez akýchkoľvek dôkazov. V prípade, že žalobca tvrdil opak, bol povinný toto svoje tvrdenie v rámci dôkazného bremena aj dokázať, pričom tak neurobil, nakoľko ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné tvrdenia a nepodložil ich dôkazmi, i keď v zmysle CSP je úlohou strán, aby v spore dokazovali svoje tvrdenia a niesli dôkazné bremeno. Odvolanie žalobcu zo dňa 09.08.2019 nebolo podľa žalovaného dôvodné a podložené žiadnymi dôkazmi, či tvrdeniami, ktoré by boli dostačujúce na zvrátenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Napadnutý rozsudok je podľa žalovaného výsledkom správnej aplikácie príslušných právnych noriem a vychádza zo správneho posúdenia konkrétnych skutkových okolností. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. 18. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania vo veci zo dňa 09.08.2019. 19. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný už písomne nevyjadril. 20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/29/2019-174 zo dňa 16.06.2020 s tým, že podľa § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s § 378 ods. 1 CSP. 22. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 23. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu", a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ..."odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu." 27. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. 28. Žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní riadne preukázal tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti odporovateľného právneho úkonu, vrátane ukrátenia veriteľov, pričom svoju argumentáciu upriamil na rozdiel medzi celkovou zistenou sumou prihlásených pohľadávok veriteľov vo výške 390.502,90 Eur a maximálnou sumou, ktorá bola ponúknutá za odkúpenie majetku úpadcu vo výške 225.000,- Eur, s tým, že táto predstavuje len podiel 57,61 % na sume prihlásených a zistených pohľadávok. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní je okrem vyhláseného konkurzu, existencie právneho úkonu dlžníka, ktorý sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, a účinnosti tohto právneho úkonu, tiež ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorý si svoju pohľadávku prihlásil. V zmysle úpravy ZKR sú jednotlivé skutkovo-právne podstaty odporovateľnosti právnych úkonov, uvedené v § 58, § 59, § 60 a § 61 ZKR, zároveň viazané na naplnenie podmienky zakotvenej v § 57 ods. 4 ZKR. Podľa tohto zákonného ustanovenia je základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti preukázanie, že daným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov úpadcu. Žalobca je tak nositeľom dôkaznej povinnosti a musí preukázať, že napadnutým právnym úkonom kúpnej zmluvy bola ukrátená pohľadávka veriteľa, resp. veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní svoju pohľadávku prihlásili. Keďže v konkurznom konaní ide o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ však musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu dlžníka, t.j. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť, a zároveň musí byť táto pohľadávka veriteľom prihlásená v konkurznom konaní. 29. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že vo vzťahu k napadnutej zmluve nie je možné konštatovať jej ukracujúci charakter v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Požiadavka, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade splnená. Krajský súd konštatuje, že žalobca nepredložil také listiny, dôkazy, ktoré by preukazovali stav majetku úpadcu, jeho aktíva, pasíva v čase uzavretia, účinkov napádaného právneho úkonu. Nebolo tak možné vyhodnotiť, resp. skonštatovať preukázanie hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR. Podľa odvolacieho súdu pre vyslovenie záveru, že došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov, neboli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané skutočnosti predstavujúce ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky a nedostatok majetku úpadcu v čase uzavretia týchto úkonov pre uspokojenie iných veriteľov úpadcu. Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu uzavretím dotknutých právnych úkonov zmenšil, v akom rozsahu, aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Skutočnosť, že ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, žalobca nepreukázal a k tomuto preukázaniu nedošlo ani odkazom na tvrdenia o nedostatočnom rozsahu a hodnote majetku s ohľadom na cenu ponúkanú za jeho odkúpenie. Žalobca bol v prejednávanej veci nositeľom dôkazného bremena aj ohľadom preukázania existencie tejto základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, pričom procesným právnym následkom neunesenia jeho dôkazného bremena je neúspech žalobcu v spore. Skutočnosti zistené správcom v rámci speňažovania majetku podstaty, v zmysle ktorých ani navýšená ponuka za odkúpenie majetku úpadcu nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, bez ďalšieho nemôžu preukázať, že v čase, kedy žalobcom napadnutá kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným nadobudla účinnosť, došlo práve v dôsledku tohto právneho úkonu k takému kvalifikovanému zmenšeniu majetku úpadcu, v dôsledku ktorého po jeho uskutočnení úpadcovi nezostal majetok, ktorý by postačoval na úplné uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľmi v konkurznom konaní, alebo že by sa uspokojenie týchto veriteľov znížilo. Vo vzťahu k preukázaniu tejto hmotnoprávnej podmienky, ktorú je potrebné skúmať k času účinkov napádaného právneho úkonu, nemôže byť relevantná argumentácia žalobcu skutočnosťami, ktoré boli zistené až v rámci speňažovania majetku úpadcu v konkurznom konaní, ale výlučne stav majetku, resp. jeho zmeny, ktoré nastali účinnosťou dotknutého právneho úkonu vo vzťahu k možnosti uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľmi. Len samotné uzatvorenie napadnutej zmluvy za súčasnej existencie prihlásených pohľadávok veriteľov a konštatovanie o úpadku dlžníka v čase uzatvorenia tejto zmluvy, ešte bez ďalšieho neznamená, že by žalobca v konaní preukázal ukrátenie veriteľa. Bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a za tým účelom okresnému súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie relevantného dokazovania. 30. Krajský súd uvádza, že úspešnosť žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je závislá od toho, či sa majetok dlžníka dotknutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľmi. Pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti sa vyžaduje preukázanie, že dotknutým právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne dovolať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ani v kontexte so žalobcom v odvolaní namietaných skutočností ohľadom speňažovania majetku podstaty nie je možné konštatovať, či napadnutým úkonom kúpnej zmluvy došlo k reálnemu ukráteniu veriteľa alebo veriteľov, v akom rozsahu a či vôbec takéto ukrátenie nastalo. Táto základná, primárna, hmotnoprávna podmienka pre odporovanie právneho úkonu tak nebola zo strany žalobcu preukázaná. Na tento záver nemôže mať vplyv ani odvolacie tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého správca odporuje aj ďalším právnym úkonom úpadcu, ktorými mala byť ukrátená celková suma majetku úpadcu o 83.414,99 Eur. Skutočnosť, že správca uplatnil právo na odporovanie právnych úkonov úpadcu aj vo vzťahu k ďalším právnym úkonom, odlišným od v tomto konaní napadnutého právneho úkonu kúpnej zmluvy, nemá žiadny dopad na splnenie povinnosti žalobcu preukázať, že práve v dôsledku napadnutého právneho úkonu kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. 31. Odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní zopakoval aj tvrdenie, že uzatvorením napadnutej kúpnej zmluvy poskytol úpadca plnenie (pletací stroj) žalovanému, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako cena, ktorú úpadca od žalovaného získal. Žalobca v podanom odvolaní okrem tohto všeobecného konštatovania neuviedol žiadne bližšie námietky, ktorými by spochybnil záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom preukázania neprimeranosti kúpnej ceny. Krajský súd vo vzťahu k tejto otázke odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v tejto časti stotožňuje. Krajský súd zvýrazňuje, že predloženým Znaleckým posudkom č. 04/2017 (č.l. 14 spisu) bola znalcom ustálená všeobecná hodnota pletacieho stroja vo výške 9.575,03 Eur. V napadnutom právnom úkone Kúpnej zmluvy č. 2017-0523 zo dňa 22.05.2017 (č.l. 10 spisu) bola kúpna cena predmetného pletacieho stroja dojednaná v článku IV. vo výške 9.600,- Eur. Ak žalobca spochybňoval dojednanú výšku kúpnej ceny s tým, že táto mala byť neprimerane nízka, tak bol ohľadom tohto svojho tvrdenia v konaní nositeľom dôkazného bremena. Ako vecne správne uviedol súd prvej inštancie, žalobca toto svoje dôkazné bremeno neuniesol, keďže zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynul záver, v zmysle ktorého by bolo možné konštatovať, že dojednaná kúpna cena nezodpovedala hodnote predávaného pletacieho stroja v čase jeho predaja. Vo všeobecnosti pritom platí, že odporovateľnými právnymi úkonmi nemôžu byť právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, teda tzv. ekvivalentné právne úkony. Ak potom v konaní nebolo preukázané, že za majetok, ktorý úpadca kúpnou zmluvou previedol na žalovaného, bola poskytnutá neprimerane nízka cena, tak nemožno konštatovať, že by takýmto úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Takýmto úkonom došlo len k zmene v majetkovej štruktúre, kedy pôvodný majetok úpadcu zodpovedajúci pletaciemu stroju bol nahradený finančným majetkom úpadcu v podobe kúpnej ceny zaplatenej za tento stroj. 32. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodovaním tak okresného súdu ako aj súdu odvolacieho nedošlo ani k zásahu do právnej istoty sporových strán, keďže pri posudzovaní nároku žalobcu sa vychádzalo z dôkazného právneho stavu, ktorý tu bol zistený do momentu rozhodovania súdom prvej inštancie a ktorý bol krajským súdom obdobne vyhodnotený v rozsudku vo veci napr. sp.zn. 13CoKR/40/2016, 14CoKR/25/2019, 14CoKR/26/2019. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína Čl. 2 CSP a poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 300/06, podľa ktorého „Aj keď závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie". 33. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). 34. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. 35. Krajský súd teda odvolacie dôvody žalobcu, tak ako uviedol vyššie nevyhodnotil ako dôvodné a dospel k názoru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd preto pristúpil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP k potvrdeniu tohto rozsudku okresného súdu tak vo výroku o zamietnutí žaloby (ako uviedol vyššie) ako aj vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol osobitne odvolaním žalobcu napadnutý a ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.