Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/6/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118216349 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118216349.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka Z. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX D. M., právne zastúpená Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom R. XX, XXX XX F. a otec Y. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX D. M. korešpondenčná adresa: XXX XX Y. XXX., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 21P/103/2018-647 zo dňa 18. novembra 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žiline uznesením č.k. 21P/103/2018-647 zo dňa 18. novembra 2019 rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G., nar. XX.XX.XXXX každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. Zároveň matke uložil povinnosť, aby mal. G. na styk s otcom pripravila a odovzdala ho otcovi v mieste bydliska maloletého dieťaťa v určený deň a hodinu a otca zaviazal k povinnosti vrátiť maloleté dieťa matke v mieste jeho bydliska v určený deň a hodinu. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, Dňa 07.01.2019 bol na tunajšom súde osobne podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec žiadal vydať rozhodnutie, ktorým by súd otcovi umožnil stretávanie sa s mal. G.. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že na Okresnom súde Žilina prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. G. na čas po rozvode, ktoré je vedené pod sp. zn. 21P/103/2018. Poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní dňa 14. 10. 2019, kde uviedol, že manželka mu už 10 mesiacov odopiera bezdôvodne styk s maloletým synom G.. Nereaguje na jeho sms-ky a maily, kde sa stretávania domáha. Osobne na adresu trvalého pobytu nechodí, nakoľko manželka na neho podáva trestné oznámenia a žiada zákaz styku s maloletým synom, aby čo najviac eliminoval možnosti na podobné aktivity. V priebehu mesiacov február až jún 2019 manželia absolvovali stretnutia na ÚPSVR v Žiline na referáte psychologicko-poradenských služieb, zámerom ktorých boli stretnutia s maloletým synom, ktoré však manželka odmietala a stretnutia sa realizovali samostatne. Neskôr v mesiaci august na podnet kolízneho opatrovníka absolvovali mediačné konanie, ktoré sa na žiadosť manželky predčasne ukončilo, manželka asistovaný styk nepovolila a nechcela ďalej pokračovať. Zároveň od januára 2019 sa otec domáhal stretnutí aj formou pomoci a rád kolízneho opatrovníka. Odmietanie mal. G. a nechuť stretávať sa s otcom tvrdená matkou, sama o sebe nemôže byť dôvodom na zákaz styku, nakoľko dodnes túto skutočnosť nepreukázala a je to len spôsob na odďaľovanie stretnutia otca so synom. Prípadný strach maloletého, o ktorom matka hovorí nie je dôsledkom negatívneho vplyvu otca, ale je odrazom neschopnosti matky uznať rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa, nakoľko do dňa kedy manželka vyhodila manžela zo spoločnej domácnosti mal so synom silný citový vzťah. Vzhľadom k tomu, že už uplynula dlhšia doba od posledného styku zo synom, otec má v záujme postupného obnovenie vzťahu s maloletým G., o stretnutia za asistencie psychológa Matka sa k podanému návrhu písomne vyjadrila, kde navrhla návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť a to z dôvodu, že na jeho nariadenie nie sú splnené zákonné podmienky. Tvrdenia otca, že sa nemôže stretávať so synom považuje za absolútne účelové. Otec bol za celý rok 2019 syna navštíviť iba jeden krát a to v škole, pričom toto stretnutie bolo pre syna traumatizujúce. Práve od uvedenej návštevy má syn strach, že príde otec za ním do školy opakovane a bojí sa jeho prítomnosti. Otec sa o maloletého dlhodobo nezaujímal, syn mal narodeniny, meniny a otec mu ani len nezablahoželal, ani ho neprišiel navštíviť. Už počas trvania manželstva a od narodenia mal. G. sa pravidelne dlhodobo zdržiaval mimo spoločnú domácnosť a k mal. G. si nebudoval žiadny vzťah. Maloletý G. bol opakovane svedkom agresívneho správania sa otca, a to nielen vo vzťahu k matke, ale tiež vo vzťahu k starším synom, ktoré skutočnosti sa nepochybne odrazili aj na vzťahu otca a maloletého G.. Mal. G. sa otca bojí, odmieta sa s otcom stretávať, opakovane sa pomočuje, trpí úzkosťou, odmieta chodiť do školy, ktoré skutočnosti výrazne zasahujú do jeho vývoja a sú spôsobené práve negatívnym správaním otca. Práve z vyššie uvedených dôvodov, najmä s ohľadom na zlý psychický stav dieťaťa a dlhodobý nezáujem o jeho výchovu zo strany otca, matka v konaní 21P/103/2018 navrhla, aby súd styk otca s maloletým zakázal. Otec svoje tvrdenia o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia nepodložil žiadnymi relevantnými argumentami. V čase podania návrhu ako dlhý časový úsek pred tým otec nemal snahu stretávať sa so synom ani tohto kontaktovať a už vôbec podieľať sa na jeho výchove. Súčasne toho času nie je ohrozený život ani zdravie dieťaťa a rovnako tak, nie sú porušované ani nijako ohrozené práva otca ako rodiča mal. G.. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, pričom navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Takto rozhodnúť je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď sa o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu bolo zistené, že na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 21P/103/2018 konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. G. na čas po rozvode manželstva, ktoré k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 21P/103/2018-430 z 05. 02. 2019, bolo rozhodnuté o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka navrhovala zakázať styk otca s maloletým G., s tým že okresný súd návrh matky zamietol. Na pojednávaní dňa 14. 10. 2019 matka vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k mal. G. na čas po rozvode opakovane navrhla a trvala na to, aby bol styk otca s maloletým synom zakázaný. Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s mal. deťmi a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Neodkladným opatrením upravený styk otca s mal. deťmi zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja mal. detí a umožní aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca. Právo styku rodiča s mal. deťmi kompenzuje tak právo mať mal. deti u seba a zabezpečovať ich výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme detí, aby udržiavali rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostali tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Kontakt oboch rodičov s mal. dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa. Jeho neopodstatnené narušenie by mohlo mať negatívny dopad na emočné prežívanie mal. dieťaťa. Zhodnotením uvedených skutočností dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s mal. G.. Z vyjadrení oboch rodičov, je zrejmé, že vzťahy medzi manželmi sú vážne naštrbené, čo sa prenáša i do vzťahu k maloletému. Obmedzovanie či zakazovanie styku niektorého rodiča s maloletým dieťaťom je vážnym zásahom do rodičovských práv. Matka opakovane v rámci prebiehajúceho konania, vo svojich písomných vyjadreniach, vyjadrení na pojednávaní poukazuje na jediný incident, ktorý sa mal odohrať medzi otcom a synom vo februári 2019 a ktorý mal spôsobiť vážne psychické problémy u syna, vyvolať u neho strach z otca a spôsobiť, že syn odmietal stretnutie s otcom. Zo strany rodiny matky a maloletého to viedlo k tomu, že uskutočnili opatrenia, ktoré by zamedzili čo i len možnej situácii, kedy by došlo ku stretnutiu otca a maloletého bez dozoru ďalšej osoby. Pritom matka nijakým spôsobom nepreukázala, že maloletý trpí psychickými problémami, či už predložením psychologického vyšetrenia, alebo potvrdením o návšteve psychológa, či dokonca psychiatra. Rovnako nebolo v konaní doteraz ani len osvedčené, že existujú skutočnosti, ktoré by vyvolávali dôvodnú obavu o život alebo zdravie mal. dieťaťa, ktorého ohrozenie by mohlo nastať zo strany niektorého z rodičov. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť správanie a konanie matky, ktorá jednak podala návrh na zákaz styku otca a maloletého, rovnako na ňom trvá aj v konaní vo veci samej a pritom zároveň tvrdí vo svojom vyjadrení, že otcovi v stretávaní sa s maloletým nebráni. Už len s poukazom na uvedené je zrejmé, že ti existujú prekážky pre uskutočňovaniu styku otca a maloletého na základe dohody rodičov. S poukazom na vyššie uvedené súd upravil režim stretávania sa otca a maloletého v záujme zachovania a budovania rovnocenného vzťahu otca a maloletého dieťaťa, a poskytnutia otcovi dostatočného priestoru na výkon jeho rodičovských práv a povinností. Matke súd uložil povinnosť pripraviť mal. dieťa na styk s otcom. Pripraviť dieťa na styk s otcom neznamená len, že dieťa má byť vždy náležite oblečené, má mať so sebou potrebné veci, ale zároveň, že matka, je povinná v záujme dieťať vplývať na neho pozitívne a viesť ich k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Asistovaný styk, ako ho navrhoval otec, nebolo možné nariadiť, nakoľko ani jedno z dotazovaných zariadení -Referát poradensko-psychologických služieb, OZ Návrat Žilina v súčasnosti nedisponuje personálnymi možnosťami, na jeho riadne zabezpečenie. Súd bude ďalej konať a rozhodovať vo veci samej, t.j. o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva, pričom vo veci je nariadené znalecké dokazovanie. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne. V odvolaní uviedla, že s nariadeným neodkladným opatrením nesúhlasí a tvrdí, že navrhovateľ tvrdenia o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia nepodložil žiadnymi relevantnými argumentmi, pričom v rozpore so skutkovým stavom poukazuje na potrebu rovnocenného striedania oboch rodičov pri výchove maloletého a medzinárodné zmluvy, či vedené štúdie, kedy sa jedná o diametrálne odlišné situácie. S týmito tvrdeniami sa súd stotožnil, pričom v odôvodnení uviedol, že neodkladným opatrením upravený styk otca s dieťaťom zabezpečuje legitímny cieľ, a to ochranu zdravého vývoja dieťaťa a umožnenie aspoň čiastočného výchovného pôsobenia otca na dieťa. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne zdôraznila, že otec sa o maloletého syna dlhodobo vôbec nezaujíma a že za celý rok 2019 bol syna navštíviť iba jedenkrát, a to v škole, pričom toto stretnutie bolo pre dieťa traumatizujúce. Nie je pravdou, že otec navštívil syna v škole, aby ho pozdravil, či aby sa s ním stretol v záujme maloletého, ale tento primárne synovi kládol otázky ohľadom matky. Zdôraznila, že mal. G. bol opakovane svedkom agresívneho správania sa otca nielen vo vzťahu k matke, ale tiež vo vzťahu k starším synom, t.č. už plnoletým. Matka zdôraznila, že maloletý sa otca bojí, odmieta sa s ním stretávať, opakovane sa pomočuje, trpí úzkosťou, odmieta chodiť do školy, a to sú skutočnosti, ktoré výrazne negatívne zasahujú do jeho vývoja a sú spôsobené práve negatívnym správaním otca a tieto by sa nemali ignorovať. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil. 3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že celé odvolanie matky je postavené na klamstvách a nepravdivých tvrdeniach. Čo sa týka tvrdenia matky, že bol za celý rok 2019 navštíviť len jedenkrát, a to v škole a že toto stretnutie bolo pre syna traumatizujúce a že mu kládol primárne otázky ohľadom nej, pričom mal naňho zvýšiť hlas, toto je absolútne klamstvo a je účelové. Tvrdenie matky ukázal aj G. učiteľke pani Mgr. C., ktorá to poprela s odôvodnením, že nikdy nič také nevidela. Preto žiada, aby súd za účelom zistenia skutočnosti, ktoré v odvolaní uvádza matka dieťaťa, aby tieto skutočnosti preveril u učiteľky Mgr. I. C.. Ani tvrdenie matky, že sa o syna nezaujímal a neblahoželal mu na narodeniny, meniny a neprišiel ho navštíviť, nie je pravda, o stretnutia mal vždy záujem, ale práve kvôli vyhrážkam manželky, že ak sa k ním priblíži, zavolá políciu, preto toto konzultoval s pracovníčkou sociálnej kurately Mgr. T., ktorá mu doporučila, aby vyčkal až do rozhodnutia súdu a dovtedy syna nenavštevoval. Preto tak urobil a G. písal aspoň sms k narodeninám, meninám a zároveň manželke maily a sms, kedy môže prísť za G.. Následne na základe podnetu Mgr. T. absolvovali mediáciu, ktorá sa však nakoniec neuskutočnila, nakoľko manželka uviedla, že na radu právnej zástupkyne v mediácii pokračovať nebude. V odvolaní manželka priložila ako dôkaz záznam od lekára MUDr. W., kde lekár uvádza, že dieťa má z otca strach. Lekára navštívil a opýtal sa ho, či hovoril so G., keď dospel k takémuto záveru. Lekár mu potvrdil, že on s maloletým nerozprával a že to napísal iba na základe tvrdenia manželky na jej požiadanie. Jeho odpoveď prikladá v prílohe. Tiež považuje toto celé za výmysel manželky, nakoľko toto potvrdenie pýtala 25.6.2019, čo bolo v čase, keď sa už dlhodobo so G. nestretával, nakoľko mu v tom bránila a on na podnet Mgr. T. stretnutia nevyhľadával a čakal na rozhodnutie súdu. Tiež ako prílohou odvolania je i správa z psychologického vyšetrenia vykonané v ambulancii u detskej psychológie ADEPT s.r.o., ktorý posudok považuje za neobjektívny, nakoľko manželka poskytla psychologičke nepravdivé informácie, ktoré mali za následok hodnotenie uvádzané v závere. Manželka opisuje úplne vymyslené situácie o žití mimo domu po dobu troch rokov, o fyzických útokoch voči nej a deťom. Tieto tvrdenia považuje za účelové, s úmyslom ovplyvniť záver vyšetrenia. Školskú psychologičku, ktorú manželka spomína, prvotne navštívil on a na jej podnet začala so G. pracovať. Ďalej matka dieťaťa uvádza, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, pričom opisuje synove instabilné správanie po tom, čo sa vráti od neho. Toto tvrdenie je jasným dôkazom o manipulácii, nakoľko syn k nemu vôbec nechodí, čo mu ona bráni a jej výchovný postup je plne podporovaný a prezentovaný odporom k nemu. Taktiež starší syn Y. často koná na jej podnet, všetko rieši so G., pričom G. už na sedení psychologičky Mgr. Q. v jarných mesiacoch uvádza strach z odmietnutia matkou, ako i súrodencami, pokiaľ by komunikoval s otcom. Ich výchovný vplyv má na svedomí momentálny stav, v akom sa G. nachádza. Aj napriek uzneseniu o neodkladnom opatrení, aby mu manželka nachystala G. každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., doteraz tak neurobila a v čase, keď prišiel po G., nedala mu ho, pričom jedenkrát bol prítomný aj najstarší syn Y., pričom manželka aj Y. za prítomnosti G. kričali a vytvárali konflikt, preto po pár minútach odišiel, aby nestresoval G.. V prílohe prikladá foto, sms, od najstaršieho syna Y., aby mal súd možnosť si urobiť obraz o správaní syna k otcovi a jeho výchovnom vplyve na najmladšieho G., kde sa tento vulgárne voči otcovi vyjadruje. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. 5. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je neodkladným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je táto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastoliť pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem maloletého dieťaťa. 12. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danej právnej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým konajúci súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Otec podaným návrhom osvedčil naliehavosť predbežnej úpravy pomerov účastníkov, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziace záujmu maloletého dieťaťa, ktoré odôvodňujú okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že konajúci súd správne vyhodnotil situáciu a dôsledne sa vysporiadal so skutočnosťami uvedenými otcom maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie jasne, zrozumiteľne a presvedčivo zákonným spôsobom odôvodnil, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie vecne správne a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie mal osvedčený stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú neusporiadané, konfliktné, doslova vyostrené a o úprave styku sa nevedia dohodnúť. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov, v danom prípade matky o realizácii výchovného prostredia. Posúdenie najvyššieho záujmu dieťaťa je však otázkou právnou nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde v čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi a právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom a frekvenciou úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ktorá zodpovedá účelu neodkladného opatrenia, ktorým je len dočasná úprava pomerov v nevyhnutnom rozsahu a súčasne zohľadňuje aj vek maloletého dieťaťa. Odvolací súd je toho názoru, že takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, pretože tvrdenia matky o tom, že dieťa sa otca bojí, odvolací súd považuje vyslovene za účelové, aby zabránila sa stretávaniu s dieťaťom. Je nevyhnutné, aby do rozhodnutia vo veci samej bolo zabezpečené zachovanie vzťahu dieťaťa s otcom, aby sa tak obmedzilo nebezpečenstvo odcudzenia sa a zároveň takáto úprava zodpovedá aj zistenému skutkovému stavu v rámci konania o neodkladnom opatrení. odvolací súd zdôrazňuje, že súd musí upraviť styk, ak s okolnosti prípadu usúdi, že medzi rodičmi pretrvávajú negatívne emócie, ktoré ohrozujú realizáciu stretávania sa, ak by stretávanie malo byť ponechané len na dohodu. V žiadnom prípade nebolo možné a nebolo by ani v záujme dieťaťa zakázať styk otca s dieťaťom, ako sa domáha matka. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na styku s dieťaťom, je potrebné, aby rozhodol súd a keďže v súčasnom štádiu takejto dohody rodičia nie sú schopní, matka to vyslovene odmieta, pričom odvolací súd je presvedčený, že neúspech a rozvrat manželstva spôsobil, že matka prenáša túto skutočnosť na dieťa, keď sa nedokáže vyrovnať s tým, že jej vzťah s otcom nevyšiel. Odvolací súd nehodnotí, kto je príčinou rozvratu a súčasnej situácie tohto rozvratu, pretože súd má vždy na zreteľ záujem maloletého dieťaťa, preto je potrebné, aby si matka uvedomila, že aj otec má nezastupiteľné miesto vo výchove dieťaťa, a preto nemôže brániť dieťaťu a otcovi, aby sa vzájomne stretávali. V ďalšom konaní bude ako vyplýva zo spisového materiálu nariadené vo veci dokazovanie, preto je potrebné, aby si matka uvedomila, že ide o dočasné riešenie, keď konečné rozhodnutie súd prvej inštancie príjme až po dôkladnom zistení skutkového stavu aj za pomoci znaleckého dokazovania. V súčasnosti je však nevyhnutné, aby sa rodičia povzniesli nad svoje nezhody a rozdielnosti a snažili sa situáciu riešiť, keď už nie vzájomnou ústretovosťou, aspoň vzájomnou toleranciou a komunikáciou, kde bude na zreteli predovšetkým záujem ich spoločného syna G., o ktorého nepochybne obidvom rodičom ide, a preto si musia uvedomiť, aby dieťa nestresovali, aby tak netrpelo napätými vzťahmi, ktoré v súčasnosti existujú medzi jeho rodičmi. 13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)