Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/246/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318201261 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5318201261.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Občianske združenie Centrum právnej pomoci Bratislava, so sídlom Silvánska 11, 841 04 Bratislava, IČO: 51 937 573, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Černejová & Hrbek, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/30/2018-136 zo dňa 5. apríla 2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.300,28 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Nárok žalobcu posudzoval podľa § 497, § 499 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), j), k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. 3. Súd prvej inštancie v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preto preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa samotnou zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky a podrobiť ju preskúmaniu. Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, uzavretú medzi právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.) v postavení veriteľa a žalobcom v postavení dlžníka dňa 28.11.2013, súd prvej inštancie vyhodnotil ako platnú. Podľa súdu prvej inštancie tvrdenia žalobcu v tomto smere neboli jednoznačné, dostatočne konkretizované. Nezistil však dôvody neplatnosti zmluvy, resp. jej časti, vzhľadom k čomu by potom bolo možné nárok uplatnený žalobou právne kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie získané prijatím plnenia bez právneho dôvodu, nie z neplatného právneho úkonu. Najskôr úverovú zmluvu, a to z pohľadu náležitostí, ktoré má podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať, preskúmal. Zmluva bola uzavretá písomne, bola uzavretá platne, nespĺňa však všetky zákonom požadované náležitosti, preto sa úver na základe nej poskytnutý považuje za bezúročný a bez poplatkov. 4. Podľa súdu prvej inštancie zmluva o spotrebiteľskom úvere č. AK4610504130, resp. 7129479 (nebolo sporné, že šlo o jednu a tú istú zmluvu) zo dňa 28.11.2013 neobsahuje všetky náležitosti určené § 9 ods. 2 ZoSÚ, a to adresu, na ktorej je spotrebiteľ oprávnený uplatniť sťažnosť. Neobsahuje ani náležitosť týkajúcu sa vymedzenia konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie poukázal na to, že tento údaj má byť v zmluve uvedený jednoznačne, teda uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, pričom pokiaľ tieto údaje majú vyplývať zo všeobecných obchodných podmienok, tak k tomu súd uvádza, že obchodné podmienky majú iba bližšie špecifikovať a vysvetľovať údaje, ktoré sú uvedené v zmluve a všetky zákonné náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. 5. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že zmluve chýba i ďalšia náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V tejto súvislosti považoval súd prvej inštancie za podstatné poukázať na tú skutočnosť, že zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru prehľadne vymedzuje povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania žalobcu ako spotrebiteľa naplnené neboli. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru. 6. Podľa súdu prvej inštancie zákon uvádza, že zmluva musí obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že niet pochybností, že zákon celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle zmlúv, ktoré nečlenia splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky úveru a poplatky úveru. 7. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený vo výške 27 %, avšak táto hodnota nebola určená správne. Súd prvej inštancie vychádzal zo samotnej zmluvy, z ktorej vyplýva výška splátky s poistením 148,43 eur (v splátkovom kalendári predloženom žalobcom na č. l. 18 sú už zapracované zmeny v dôsledku započítania splátkových prázdnin v trvaní troch mesiacov v zmysle listu predchodcu žalovaného zo dňa 29.04.2014 na č. l. 21, v dôsledku čoho došlo počnúc mesiacom 7/2014 k zmene výšky mesačnej splátky na 159,68 eur, vrátane poistenia). Podľa súdu prvej inštancie tento údaj vyplýva aj z oboch prehľadov splátok doručených stranami sporu. Nebolo sporné, že žalovaný do výšky splátky (144,25 eur) započítal aj splátku poistenia (4,18 eur). Súd prvej inštancie sa aj na námietku žalobcu zaoberal uzavretím poistnej zmluvy. Dospel k záveru, že v spore nebolo žalovaným preukázané platné uzatvorenie poistnej zmluvy. Poistenie pod bodom 8. zmluvy, označené ako poistenie schopnosti splácať splátky, ktoré malo vzniknúť na základe rámcovej zmluvy o poistení uzavretej medzi predchodcom žalovaného a Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. a na základe všeobecných poistných podmienok Poisťovne Cardif Slovakia, a. s., pričom nebolo zrejmé, či s týmito podmienkami bol žalobca vôbec oboznámený, podľa názoru súdu nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Okrem toho súd prvej inštancie uviedol, že uvedenie údajov týkajúcich sa poistenia bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takéhoto stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalobca sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, ale prijal už naformulované poistenie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti s náležitosťou RPMN súd prvej inštancie poukázal na to, že do RPMN sa nezahŕňajú len jednorazové poplatky, ako napríklad poplatok za poskytnutie pôžičky, ale aj poplatky pravidelné, ktoré sa platia každý mesiac ku splátke pôžičky, napríklad poplatok za vedenie účtu alebo aj poplatok za poistenie úveru a podobne. Predchodca žalovaného síce v zmluve k sume 4,18 % uviedol, že ide o mesačnú výšku poistenia a v rámci vyjadrení dôvodil, že táto sa neuvádza medzi údaje potrebné pre výpočet RPMN, s čím sa však súd prvej inštancie v danom prípade nemohol stotožniť. Bol toho názoru, že keďže nedošlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy v súlade s § 788 Občianskeho zákonníka, uvedenú sumu započítanú do splátky úveru možno kvalifikovať ako pravidelný mesačný poplatok za poistenie úveru, ktorý je potrebné do RPMN zahrnúť. Pri zahrnutí sumy splátky obsahujúcej aj poistenie, teda 148,43 eur, predstavovala RPMN nie 27 %, ale 28,79 %. V zmluve bola teda uvedená nesprávne, v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľa. 8. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahovala viaceré základné zákonné náležitosti, úver na základe nej poskytnutý sa pokladá za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému tak mohol vzniknúť len nárok na úhradu rozdielu medzi poskytnutým úverom a plneniami žalobcu. Nebolo sporné, že z úveru 5.000,- eur žalobca uhradil celkovo sumu 7.300,28 eur, teda o 2.000,28 eur viac, než mal. V tomto rozsahu (plnenia prevyšujúceho výšku poskytnutej pôžičky) sa žalovaný obohatil, pričom jeho obohatenie spočívalo v prijatí plnenia bez právneho dôvodu. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. 9. O trovách tohto sporového konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, podľa úspechu v spore. Podľa súdu prvej inštancie žalobca, ktorého žalobe súd v celom rozsahu vyhovel, bol úspešný v rozsahu 100 %, v tomto rozsahu mu voči neúspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania. Ich náhradu si však neuplatnil, súd mu ju preto nepriznal. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vychádza predmetný rozsudok, nie je správny a navyše je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. Už v čase vyhlásenia rozsudku bola predmetná právna otázka podľa názoru odvolateľa vyriešená aktuálnou judikatúrou (dovolacieho súdu) Najvyššieho súdu SR, a to uzneseniami NS SR sp. zn. 4Cdo 211/17 zo 17.04.2018, sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa 22.02.2018. Ďalej namietal, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase jej uzavretia, vrátane údaja o mesačnej splátke, či celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. K údajnej absencii adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, odvolateľ uviedol, že čl. VII. ods. 16 bod 16.7 zmluvy o úvere znie tak, že klient je oprávnený akékoľvek podnety týkajúce sa kvality a správnosti služieb poskytnutých spoločnosťou uplatniť vo forme reklamácie, ktorú zasiela na adresu: Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok. K údajnej nesprávnosti výpočtu RPMN uvedeného v zmluve o úvere v dôsledku súdom prvej inštancie tvrdenej neplatnosti uzatvoreného poistenia schopnosti splácať splátky úveru uviedol, že prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky úveru sa nachádza v čl. 4 na prvej strane zmluvy o úvere, kde mal žalobca možnosť voľby prijať základný súbor poistenia, komplexný súbor poistenia alebo poistenie odmietnuť. Z uvedeného dôvodu je záver súdu o tom, že sa žalobca pre poistenie nerozhodol, zjavne nesprávny. Napokon namietal odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré obsahuje vady spôsobujúce porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, resp. zmeniť tak, že žalobu žalobcu zamietne. 11. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý pokladá rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, keďže súd v odôvodnení rozhodnutia skutkové tvrdenia podrobne posúdil a vykonal dôkazy, ktoré taktiež správne vyhodnotil. Odvolateľ sa konania pred súdom prvej inštancie nezúčastnil, čím nevyužil možnosť predložiť vlastné dôkazy a tvrdenia. Poukázal na to, že zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti. Žalobca má za to, že platobnú disciplínu dodržiaval, nikdy nebol so splácaním v omeškaní, nakoľko hneď na začiatku splácania uhrádzal splátky v mesačných intervaloch. Pri podpise spotrebiteľskej zmluvy nemal vedomosť, o aký produkt sa jedná, pričom k podpisu mu neboli predložené dokumenty v celku, naraz aj so zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo výške 5.000,- eur, ktoré pôvodne žiadal. Nikdy mu nebolo vysvetlené ani mu nebola predložená poistná zmluva a ani nevedel, čo bolo vlastne poistené a na aké riziká. V tejto súvislosti poukázal na obchodnú praktiku týkajúcu sa klamania spotrebiteľa, keďže za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie alebo neoznámi obchodný účel, obchodné praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ príjme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Žalobca má za to, že sa jednalo o plnenie, ktoré si ako spotrebiteľ nevyžiadal, a to s poukazom na ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, a teda, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie z plnenia bez právneho dôvodu. Rozsudok pokladá za zákonný, netrpiaci žiadnymi vadami. Výška úrokovej sadzby je neprimeranou odplatou, keďže ide o hrubú úžeru a RPMN je nesprávne vypočítaná. Poukázal tiež na to, že existuje množstvo súdnych konaní v celej SR, v ktorých je žalovaný Consumer Finance Holding, ako aj jeho nástupca Všeobecná úverová banka neúspešný, a to v dôsledku porušovania spotrebiteľského práva. Preto navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovaného v rozsahu danom ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. Niet pochybností a nespochybňuje to ani jedna zo strán sporu, že predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného založený Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 28.11.2013 je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalovaného ako dodávateľ pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň ide o spotrebiteľský úver v zmysle ZoSÚ. 14. Odvolanie žalovaného je postavené predovšetkým na odvolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v otázke výpočtu RPMN. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Konkrétne žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho považoval podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a b) citovaného zákona úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o najľahšej pôžičke neobsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN a rozdelenie splátok na istinu a úroky, ako aj poplatok za poistenie ani s tým, že v zmluve je nesprávne vyčíslená RPMN v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že do celkových nákladov nie je započítané poistné. 15. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný. 16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti žalobcom uplatneného nároku založil na závere, že výška RPMN nebola v spotrebiteľskej zmluve uvedená správne, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V dôvodoch rozhodnutia pritom prezentoval, na základe akých skutočností a akých zákonných ustanovení dospel k skutkovému zisteniu o nesprávnosti údaju RPMN. V tomto smere poukázal nielen na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinné v čase uzavretia zmluvy), ale aj tie parametre, ktoré zahrnul do výpočtu RPMN. Súd prvej inštancie správne zistil, že vo formulárovej zmluve bolo dojednané aj platenie mesačnej splátky poistenia. V splátkovom kalendári je uvedená mesačná splátka 148,43 eur vrátane mesačnej splátky poistenia vo výške 4,18 eur, platenie splátky poistenia však nebolo zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa. Ak by poistenie nebolo súčasťou nákladov, ktoré hradí spotrebiteľ, potom by splátka pripadajúca na poistenie bola uvádzaná osobitne. Súd prvej inštancie správne zistil, že po vynásobení všetkých splátok, vrátane poistenia, celková suma nezodpovedala celkovým nákladom o dohodnutej odplate. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom spotrebiteľskej zmluvy. Správny je preto aj ďalší záver súdu prvej inštancie, že pri zahrnutí sumy splátky obsahujúcej aj poistenie, teda 148,43 eur nepredstavuje RPMN 27 %, ale 28,79 %, čo znamená, že v zmluve je výška RPMN upravená v nižšej výške, teda nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd sa teda s vyššie uvedeným postupom súdu prvej inštancie pri výpočte RPMN v celom rozsahu stotožňuje, pretože z výpočtu uvádzaného súdom prvej inštancie je zrejmé, z akých údajov vychádzal a ktoré ustanovenia použil. 17. Pokiaľ je ročná percentuálna miera nákladov v úverovej zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, považuje sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. 18. Pretože nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere v neprospech spotrebiteľa je samo osebe dostatočným dôvodom pre posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, zaoberal sa odvolací súd správnosťou ostatných dôvodov, z ktorých súd prvej inštancie tiež dôvodil, že úver je bezúročný a bez poplatkov už len okrajovo. 19. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, tu sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018, podľa ktorého: „ ...je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej-ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy ,výška', alebo ,počet' či ,termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov', je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje“. V nadväznosti na predchádzajúci výklad odvolací súd konštatuje, že ani nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie ohľadne tejto náležitosti spotrebiteľského úveru nie je spôsobilá zmeniť záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 20. Námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. 21. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ustanovenie § 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným. 22. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalobca, ktorému tak vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)