Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/126/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200548 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6018200548.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobkyne: S. S. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Ly-T. M.-Z. W., Vietnamská socialistická republika, právne zást.: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-89-001/2018- SK zo dňa 19.06.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-1704-014/2017-PP zo dňa 11.09.2017, ako vecne a miestne príslušný orgán podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov") zamietol podľa § 33 ods. 6 písm. d) zákona o pobyte cudzincov žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, ktorú si podal účastník konania (žalobkyňa) dňa 09.05.2017 na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoji, doručená na OCP PZ Žilina dňa 15.06.2017, z dôvodu, že účastník konania uzavrel účelové manželstvo. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že účastník konania priložil k svojej žiadosti ako doklad potvrdzujúci účel pobytu sobášny list vydaný Obecným národným výborom v Mai Thuy, okres Le Thuy, provincia Quang Binh dňa 20.03.2017, z ktorého je zrejmé že sobáš sa uskutočnil dňa 17.03.2017. Počas konania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu bola dňa 16.08.2017 na OCP PZ Žilina spísaná zápisnica z vyjadrenia svedka T. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, manželom účastníka konania k okolnostiam uzavretia manželstva. Svedok v zápisnici uviedol, že kontakt na svoju manželku dostal cez Facebook asi vo februári 2016 od svojej sestry, ktorá žije vo Vietname a poznala cudzinku. Svedkova sestra chodila k cudzinke do kozmetického salónu, cudzinka sa dozvedela, že svedok žije na Slovensku, a preto chcela ísť žiť aj ona na Slovensko. Prvýkrát sa osobne stretol so svojou manželkou pred svadbou, priletel do Vietnamu 14.03.2017. Od udelenia prechodného pobytu na území SR svedok nebol vo Vietname. Do Vietnamu pricestoval z Maďarska a potom odcestoval dňa 23.03.2017 späť do Maďarska a následne na Slovensko. Správny orgán nadobudol pochybnosť o vážnosti dôvodov na uzavretie manželstva, nakoľko je zrejmé, že cudzinka sa s manželom pred uzavretím manželstva osobne stretla až pred svadbou, pričom komunikovali spolu len cez sociálne siete. Z vyjadrenia je zrejmé, že sa navzájom dostatočne nepoznajú. Podľa správneho orgánu cudzinka uzavrela účelové manželstvo v snahe získať pohyb na území SR, pričom skutočným dôvodom je získať na území SR zamestnanie. Keďže účastník konania uzavrel účelové manželstvo, správny orgán dospel k záveru, že bol naplnený zákonom stanovený dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR podľa § 33 ods. 6 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán v súlade s § 32 a 33 zákona o správnom konaní dal účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Účastník konania mohol svoje vyjadrenie a návrhy zaslať v lehote 7 dní od doručenia výzvy zo dňa 21.08.2017, ktorá bola účastníkovi konania zaslaná na adresu trvalého pobytu prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí poštou aj faxom. Do dňa vydania rozhodnutia OCP PZ Žilina neobdržalo žiadnu informáciu o doručení predmetnej výzvy. Zo strany účastníka konania nebolo doručené na OCP PZ Žilina žiadne vyjadrenie k predmetnej výzve. Správny orgán poukázal na článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že tento negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale právo na skutočný rodinný život ako taký. Právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle uvedeného článku nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie toho-ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je štátnym občanom. Správny orgán teda spochybnil úmysel účastníka konania uzavrieť manželstvo z dôvodu viesť rodinný život s manželom. Dôvodom uzavretia manželstva účastníka konania bol úmysel účastníka konania získať pobyt na území Slovenskej republiky. 2. O odvolaní žalobkyne proti vyššie označenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB20-89-001/2018-SK zo dňa 19.06.2018 podľa § 59 ods. 1, 2 zákona o správnom konaní odvolanie účastníčky konania proti tomuto rozhodnutiu v plnom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že dňa 16.08.2017 bola spísaná zápisnica z výsluchu svedka T. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, kde na otázku prečo spolu uzatvorili manželstvo a k okolnostiam svadby svedok uviedol, že o budúcej manželke sa dozvedel prostredníctvom sestry, sobáš uzavreli dňa 17.03.2017 v meste Quang Binh, na svadobnom obrade sa zúčastnili len oni dvaja, ako budúci manželia, rodinné posedenie sa konalo u svedkovej matky, ktorá svadbu zaplatila spolu so sestrou svedka a rodičmi nevesty. Ďalej svedok uviedol, že v spoločnej domácnosti spolu s manželkou nikdy nežili, do Vietnamu sa on vrátiť nehodlá, žije na území SR už dlho a manželka sa chce prisťahovať za ním. V závere zápisnice uviedol, že spolu s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, ale obaja chcú, aby žila jeho manželka na Slovensku a mohla tu podnikať. Dôvodom uzavretia sobáša nebolo získanie jej pobytu na území Slovenskej republiky, ale láska, aj keď spoločných potomkov zatiaľ neplánujú. Prvostupňový správny orgán umožnil účastníčke konania v zmysle § 33 zákona o správnom konaní vyjadriť sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, ako aj iné dôkazy. Výzva zo dňa 21.08.2017 bola účastníčke konania doručená prostredníctvom Zastupiteľského úradu v Hanoji a prvostupňový orgán obdržal 12.10.2017 oznámenie z Veľvyslanectva SR v Hanoji, že účastníčka konania si výzvu prevzala osobne 14.09.2017. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané pred prevzatím predmetnej výzvy účastníčkou konania, žalovaný ako odvolací orgán vzal písomné vyjadrenie účastníčky konania, doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 29.09.2017 do úvahy v odvolacom konaní. Žalovaný má za to, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k nesprávnemu interpretovaniu skutočností súvisiacich s uzatvorením manželstva, ani k údajnému nepochopeniu a neporozumeniu kladeným otázkam svedkovi pri spisovaní zápisnice, pretože sám svedok uviedol, že všetkému v plnej miere rozumie. Manžel účastníčky konania bol pred spisovaním zápisnice riadne poučený o tom, že musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o tom, že ak nerozumie slovenskému jazyku má možnosť využiť tlmočníka. Túto možnosť svedok nevyužil, nakoľko sám do zápisnice uviedol, že všetkému v plnej miere rozumie a v závere po prečítaní zápisnicu bez akýchkoľvek námietok podpísal vlastnoručným podpisom. V neskoršom písomnom doplnení výpovede síce uviedol, že v zápisnici zo dňa 16.08.2017 došlo z jeho strany k nepochopeniu významu kladených otázok, na základe čoho nepresne formuloval svoje odpovede, avšak odvolací orgán zastáva názor, že toto tvrdenie bol svedok nútený po upozornení manželkou, že ju šetrí slovenská polícia, účelovo poopraviť. Svoje tvrdenie v písomnom doplnení sa snažil oprieť o argument, že dobre nerozumie slovenskému jazyku, nakoľko na Slovensku žije len 9 rokov. Žalovaný toto dodatočné písomné doplnenie a tvrdenia v ňom uvedené považuje za účelové. V zápisnici svedka manžel účastníčky konania uviedol, že na Slovensku žije dlhodobo, tento dlhodobý čas neskôr upresnil na 9 rokov, na základe čoho odvolací orgán konštatuje, že za tento dosť dlhý čas svedok slovenskému jazyku rozumie v dostatočnej miere. Tomu v neposlednom rade nasvedčujú aj jeho presne formulované a obsahovo zmysluplné odpovede. Ako svedok zároveň uviedol, že do Vietnamu sa navrátiť nechce, pretože na Slovensku žije už dlhodobo, má tu prácu a priateľov, takže v prípade, že manželke nebude pobyt udelený, on hodlá zotrvať na území Slovenskej republiky a manželku bude sporadicky navštevovať vo Vietname (rodinu - matku a sestru navštevoval vo Vietname raz za dva roky, preto možno predpokladať, že ani manželku - účastníčku konania nenavštívi častejšie, takže spoločný rodinný život oboch manželov by nebol reálny). Odvolací orgán aj na margo uvedených tvrdení svedka - manžela účastníčky konania má za to, že toto uzatvorené manželstvo bolo účelové s cieľom získať pobyt na území Slovenskej republiky zo strany účastníčky konania. Žalovaný k námietkam účastníčky konania v jej odvolaní, ako aj k námietkam v jej vyjadrení zo dňa 21.09.2017 uviedol, že všetky získané dôkazy (záznam z pohovoru vykonaný s účastníčkou konania na Veľvyslanectve v SR v Hanoji, výpovede jej manžela do zápisnice, doplnenie jeho výpovede), ako aj preukázateľný fakt o krátkodobosti vzťahu pred uzatvorením manželstva (manžel pricestoval len 14.03.2017, sobáš uzatvorili dňa 17.03.2017 a dňa 23.03.2017 manžel už odcestoval späť na územie SR), okolnosti spôsobu ich zoznámenia a faktu potvrdeného oboma manželmi, že sa nikdy spolu nestretli, kontaktovali sa výlučne prostredníctvom sociálnych sietí, neviedli žiadny spoločný život, navzájom nepoznali svojich príbuzných, nemali žiadnych spoločných priateľov, svadba prebehla len za prítomnosti oboch manželov, t.j. bez prítomnosti rodinných príslušníkov, jednoznačne preukazuje, že účastníčka konania uzatvorila účelové manželstvo. Tieto skutočnosti boli zo strany prvostupňového správneho orgánu riadne prešetrené a zdokumentované. Podľa žalovaného všetky získané relevantné dôkazy jednoznačne preukázali a potvrdili skutočnosť, že prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav veci a postupoval plne v súlade s ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov, ako aj so základnými princípmi správneho konania. Ďalej žalovaný poukázal na hlavný účel manželstva, ktorým je založenie rodiny a výchova detí. Je to zväzok, ktorý sa vytvára za účelom harmonického a trvalého spolužitia, základným a prvoradým predpokladom je, aby manželia spolu žili. Poukázal na účelovosť uzatvoreného manželstva účastníčky konania. Obaja zhodne uviedli, že sa pred svadbou nikdy nevideli, jedine prostredníctvom komunikačných sietí. Je pravdepodobné, že takýmto spôsobom, t.j. bez osobného stretnutia a kontaktu medzi dvoma ľuďmi vzniklo také puto, ktoré by vyústilo v lásku a následne k uzavretiu manželstva. Sobáš prebehol bez účasti rodičov, súrodencov, svedkov, príbuzných a ďalších svadobných hostí, čo nekorešponduje s tradíciami Vietnamu, na ktoré poukázal žalovaný. Konštatoval, že je neobvyklé, aby manžel ihneď po uzatvorení manželstva opustil manželku a odcestoval do vzdialenej krajiny. Zdôraznil, že je oprávnením štátu, aby uložil primerané podmienky a obmedzenia v prípadoch povolenia prechodného pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na jeho území z dôvodu zlúčenia rodiny, konkrétne, aby bol prechodný pobyt povoľovaný len v prípadoch reálne existujúcich a fungujúcich rodinných vzťahov a nie v prípadoch zdanlivých rodinných vzťahov, ktoré reálne neplnia svoju funkciu. Prvostupňový správny orgán podľa žalovaného nezasiahol do práva účastníčky konania žiť spolu s manželom v jej domovskej krajine. Poukázal tiež na to, že v celom konaní samotná účastníčka konania zistené skutočnosti nevyvrátila, ani nepredložila také dôkazy, ktoré by viedli žalovaného k zrušeniu či zmeneniu napadnutého rozhodnutia. 3. V zákonnej lehote podala voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu žalobkyňa. Uviedla, že v konaní bola ako účastníčka konania zastúpená splnomocneným zástupcom - svojim manželom T. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v konaní vypočutý aj ako svedok a na základe jeho svedeckej výpovede správny orgán vyhodnotil žiadosť o udelenie pobytu ako účelovú a túto zamietol. Účastníčka konania namietala, že považuje postup správneho orgánu (tak v prvom ako aj druhom stupni) za nesprávny a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie pobytu na území SR, ako aj potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu za nezákonné. A to účastníčka konania zastúpená na základe splnomocnenia svojim manželom uviedla okolnosti ich zoznámenia a uzatvorenia manželstva tak, ako sú obvyklé v jej krajine. Vzhľadom na to, že zástupca účastníčky konania je taktiež občan Vietnamskej socialistickej republiky a neovláda slovenský jazyk, mal správny orgán do konania prizvať tlmočníka, ktorý by zabezpečil konanie v jazyku, ktoré mu ona ako aj jej zástupca rozumie, takýto postup však správny orgán nedodržal, zástupca účastníčky konania a zároveň aj svedok v konaní vystupoval bez prítomnosti tlmočníka, čím správny orgán účastníčke konania odňal možnosť v konaní sa riadne vyjadriť a hlavne konaniu a samotnému postupu správneho orgánu aj rozumieť. Tvrdila aj predložila Psychologický posudok zo dňa 14.08.2018 vypracovaný Mgr. U. T. M., psychologičkou Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva, Strečno, ako aj Logopedický posudok zo dňa 13.08.201 vypracovaný Mgr. N. U., logopedičkou Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva, Strečno. Z oboch posudkov je podľa žalobkyne zrejmý záver, že splnomocnený zástupca účastníčky konania nerozumie slovenskému jazyku do takej miery, aby bol schopný pochopiť otázky, ktoré mu boli kladené v konaní na správnom orgáne a taktiež nedokáže v slovenčine formulovať ani odpovede. Pokiaľ teda správny orgán s touto osobou konal bez prítomnosti tlmočníka, tak boli porušené práva na riadne správne konanie. Navrhla preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 31.12.2018, v ktorom v celom rozsahu zotrval na skutkových a právnych dôvodoch napadnutého rozhodnutia, podrobne sa vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam a navrhol žalobu zamietnuť podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú. 5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila replikou zo dňa 30.01.2019, v ktorej opätovne poukázala na skutočnosť, že manžel žalobkyne, ktorý bol v správnom konaní zároveň vypočutý ako svedok, je osobou, ktorá nerozumie slovenskému jazyku. V konaní boli procesné vady, ktoré spôsobili nezákonnosť postupu správneho orgánu ako aj vydanie nesprávneho a nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalovaný správny orgán počas priebehu konania nezistil, že svedok a zároveň zástupca žalobkyne nerozumie slovenskému jazyku, je jedinou možnosťou ako napraviť nezákonnosť postupu žalovaného správneho orgánu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobkyňa až v replike zo dňa 30.01.2019 požiadala o nariadenie pojednávania (poznámka súdu: vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania je náležitosťou správnej žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku a v zmysle uvedeného ustanovenia neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada). 6. Žalovaný v duplike zo dňa 15.10.2019 poukázal na skutočnosť, že pokiaľ manžel žalobkyne naozaj neovládal slovenský jazyk, mohol ako svedok sám požiadať o ustanovenie tlmočníka, čo však neučinil. Zdôraznil, že v konaní vystupoval výlučne ako svedok, nebol účastníkom konania a nebol ani splnomocnenou osobou. Potom je nepochopiteľné a otázne, prečo manželku (žalobkyňu) v odvolacom konaní zastupoval jej manžel, ktorý údajne nerozumie slovenskému jazyku, prečo nezvolil na zastupovanie svojej manželky osobu napríklad advokáta prípadne inú osobu, ktoré v plnej miere ovládajú slovenský jazyk a ktoré by boli účastníčke konania nápomocné. Svedok, manžel žalobkyne pri spisovaní zápisnice č. PPZ-HCP-BB7-1704-010/2017-PP zo dňa 16.08.2017 nevzniesol žiadnu požiadavku na prizvanie tlmočníka tlmočiaceho z jazyka vietnamského do jazyka slovenského a naopak, zápisnicu po spísaní a prečítaní bez námietok a doplnkov vlastnoručne podpísal na každej strane. Žalovaný zdôraznil, že svedok bol pred spisovaním zápisnice riadne poučený o tom, že musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o tom, že ak nerozumie slovenskému jazyku má možnosť využiť tlmočníka. V časti poučenie je uvedené, že podľa článku 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky má každý, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, alebo pred orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom právo na tlmočníka. V závere druhej strane zápisnice pod poučením je uvedené: „prehlasujem, že zákonnému poučeniu som porozumel" a záverom je uvedený vlastnoručný podpis svedka, priamo nad jeho menom. Je teda zrejmé, že možnosť využiť tlmočníka svedok nevyužil, nakoľko on sám do zápisnice uviedol, že všetkému v plnej miere rozumie. Udelením pobytu cudzinec získava možnosť jednoduchého pohybu po Európskej únii bez udeleného víza, na základe dokladu o pobyte. Cudzinecká polícia podľa žalovaného v praxi zaznamenala nespočetne mnoho prípadov účelovo uzatvorených manželstiev, ktoré skončili odchodom manžela - cudzinca do západnej Európy a jeho pobyt bol nezistiteľný, v takom prípade druhý z manželov (št. pr. Slovenskej republiky) požiada o rozvod, pobyt sa cudzincovi zruší, avšak nakoľko nie je možné zistiť, kde sa nachádza, nakoľko cielene zotrvá v niektorej z krajín Európskej únie, je viac než zrejmé, že sa už nikdy nenavráti do krajiny pôvodu, častokrát potom za ním vycestuje aj ďalšie jeho príbuzenstvo z domovskej krajiny. Záverom žalovaný opätovne poukázal na účel manželstva ako jedinečného zväzku a navrhol žalobu v súlade s ustanovením § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. 7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení s § 134 ods. 4 SSP (žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.12.2018 navrhol, aby správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a žalobkyňa postupovala v rozpore s ustanovením § 182 ods. 1 písm. g) SSP), pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 10. novembra 2020. 8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 21.06.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného) prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušnom štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom alebo s trvalým pobytom. Podľa § 33 ods. 6 písm. d) citovaného zákona policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uzavrel účelové manželstvo. 9. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 09.05.2017 podala osobne na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoji, Vietnamska republika žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky a ako dôvod uviedla zlúčenie rodiny. K žiadosti pripojila sobášny list konzulárne osvedčený dňa 20.03.2017, z fotokópie prekladu ktorého vyplýva, že sobáš sa uskutočnil dňa 17.03.2017. V administratívnom spise sa ďalej nachádza fotokópia splnomocnenia s prekladom do slovenského jazyka podpísaná žalobkyňou dňa 03.11.2017, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa splnomocňuje pána T. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, miesto pobytu: Q. W., A.. X. H.. XX/XX, XXX XX W., SR, cestovný pas č. NXXXXXXX, povolenie na pobyt č. H., zastupovaním žalobkyne pred orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky, konkrétne pred oddelením cudzineckej polície, pri vybavovaní všetkých formalít súvisiacich s jej žiadosťou o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR. Podľa fotokópie prekladu splnomocnenia menovaný je oprávnený zastupovať žalobkyňu pri podpisovaní a prevzatí nielen niektorých, ale všetkých dokumentov súvisiacich s jej žiadosťou o udelenie povolenia na prechodný pobyt, zastupovaním žalobkyne pri oprave, zmene, doplnení dokumentov a pri podaní sťažností, resp. pri vzdaní sa práva na podanie sťažností proti rozhodnutiam orgánov verejnej moci, zastupovaním žalobkyne v konaní pred orgánmi verejnej moci SR, konkrétne pred oddelením cudzineckej polície, pri podpisovaní a prevzatí biometrickej karty povolenia na prechodný pobyt vydanej týmto orgánom, pričom menovaný je oprávnený samostatne konať v mene žalobkyne pri vybavovaní uvedeného úkonu. Ďalej menovaného žalobkyňa splnomocnila na zastupovanie vo všetkých právnych záležitostiach, vrátane záležitostí súvisiacich s realizáciou úkonov uvedených v splnomocnení, môže samostatne v mene žalobkyne konať a podpísať písomnosti a dokumenty. Označené splnomocnenie bolo konzulárne osvedčené s dátumom 07.11.2017. 10. V administratívnom spise sa tiež nachádza zápisnica z vyjadrenia svedka podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, z ktorej vyplýva, že I. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X. H. XX/XX, Q. W., W., konateľ Vina Slovakia, s.r.o., prevádzka Bytča, ženatý, bol dňa 16.08.2017 vypočúvaný na Oddelení cudzineckej polície PZ v Žiline k okolnostiam uzavretia manželstva v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel zlúčenia rodiny podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z., ktorú podala manželka S. S. A. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnam, dňa 09.05.2017 na Veľvyslanectve SR v Hanoji. V zmysle uvedeného poučenia svedok bol poučený podľa ustanovení § 31 ods. 1 a § 35 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom bol tiež poučený podľa článku 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo pred orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom, právo na tlmočníka. V zápisnici je uvedené, že svedok prehlásil, že zákonnému poučeniu porozumel, čo vlastnoručne podpísal. V závere zápisnice sa uvádza, že k uvedenej veci nemá čo viac dodať, je to všetko čo chce vo vyjadrení uviesť, vyjadril sa dobrovoľne, bez nátlaku zo strany správneho orgánu, jeho vyjadrenie sa zakladá na pravde a po prečítaní zápisnice súhlasí s jej obsahom a nežiada vykonať žiadne zmeny, ani jej doplnenie, čo potvrdzuje svojim podpisom. 11. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala, že považuje postup správneho orgánu v prvom ako aj druhom stupni za nesprávny a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie pobytu na území SR, ako aj potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu za nezákonné, správny súd vyhodnotil túto námietku žalobkyne ako nedôvodnú. Poukazuje pritom na odôvodnenie rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline č. PPZ-HCP-BB7-1704-014/2017-PP zo dňa 11.09.2017, ktorým bola podľa § 33 ods. 6 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov zamietnutá žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, podaná dňa 09.05.2017 na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoji, doručená na OCP PZ Žilina dňa 15.06.2017, z dôvodu, že účastník konania uzavrel účelové manželstvo, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-89-001/2018-SK zo dňa 19.06.2018, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zo dňa 11.09.2017 potvrdené a odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu zamietnuté, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a považuje obe rozhodnutia za správne a zákonné. Nestotožnil sa ani s námietkou žalobkyne, že správny orgán mal do konania prizvať tlmočníka, ktorý by zabezpečil konanie v jazyku, ktorému tak účastníčka konania ako aj jej zástupca rozumie. Poukazuje pritom na zápisnicu č. PPZ-HCP-BB7-1704-010/2017-PP zo dňa 16.08.2017 o vyjadrení svedka I. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že svedok bol riadne poučený, okrem iného podľa článku 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky o práve na tlmočníka, ktoré právo neuplatnil, žiadnym spôsobom sa jeho realizácie nedomáhal, a nevyjadril ani žiadnu pochybnosť, pokiaľ ide o komunikáciu v slovenskom jazyku so správnym orgánom, ktorý ho ako svedka predvolal. Z predmetnej zápisnice zo dňa 16.08.2017 je zrejmé, že odpovede svedka sú na kladené otázky na úrovni, vyjadroval sa presne k veci, bez náznaku, že kladené otázky nepochopil, pričom odpovedal presne na otázky, ktoré mu boli kladené. Z obsahu zápisnice nevyplýva žiadne nepochopenie ani jedinej z kladených otázok. Svedok sa nedomáhal prítomnosti žiadneho tlmočníka, o práve na tlmočníka bol riadne poučený. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že ako dlhodobý obyvateľ Slovenskej republiky v dostatočnom rozsahu ovládal slovenský jazyk a porozumel v plnom rozsahu otázkam, ktoré mu boli kladené. Uvedené svedčí aj o tom, že predložené listinné dôkazy - psychologický posudok zo dňa 14.08.2018 a logopedický posudok zo dňa 13.08.2018 sú účelové, pričom je potrebné zdôrazniť, že boli predložené až v súdnom konaní k žalobe a nebolo nimi argumentované v priebehu správneho konania. Ide teda o listinné dôkazy nevyžiadané správnym súdom, ani správnym orgánom, ktoré sú v úplnom protiklade so zisteným skutkovým stavom. Je nepochybné, že I. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol vypočutý na Oddelení cudzineckej polície PZ v Žiline dňa 16.08.2017, žije na Slovensku 10 rokov, podniká ako živnostník, musí potom ovládať základné (a možno aj rozšírené) zručnosti pri komunikácii nielen pri bežnom styku ale aj pri náročnejšej komunikácii s orgánmi štátnej správy, napríklad daňovým úradom, živnostenským úradom, sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou a pod.. Zistené dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila spolu so žalobou, a to psychologický posudok zo dňa 14.08.2018 a logopedický posudok zo dňa 13.08.2018 správny súd musel vyhodnotiť ako účelové. V rozpore s tvrdením žalobkyne poukazuje tiež na obsah jej splnomocnenia zo dňa 03.11.2017, ktoré udelila pánovi T. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, pričom je nelogické, aby žalobkyňa udelila plnomocenstvo svojmu manželovi v takom rozsahu, ako to vyplýva z jeho písomného prekladu v administratívnom spise, pokiaľ by v požadovanom rozsahu neovládal slovenský jazyk. 12. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil žalobné námietky, ktoré žalobkyňa uplatnila v podanej žalobe za nedôvodné a konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v priebehu konania vyšlo najavo, preto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 13. Žaloba bola zamietnutá, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešný žalovaný. Žalobkyňa nemá podľa § 167 SSP a contrario nárok na náhradu trov konania, v nadväznosti na čo jej správny súd náhradu trov konania, v nadväznosti na čo jej správny súd náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ako úspešnému účastníkovi v konaní súd nevzhliadol naplnenie podmienky výnimočnosti situácie pre priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP, na základe čoho žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.