Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/105/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200802 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5019200802.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Václav Jaroščiak, správca konkurznej podstaty dlžníka: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. XXX/X, XXX XX I. nad O., sídlo správcu M. J. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX/X, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo Vo-11/2019-Ko zo dňa 21.11.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností číslo Vo-11/2019-Ko vydané dňa 21.11.2019 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím Číslo: V 11018/2017 zo dňa 29.07.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodol vo veci účastníkov uvedených v zmluve: JUDr. Václav Jaroščiak, správca, sídlo: XXX XX I., M. J. XX, správca konkurznej podstaty dlžníka: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX I. Z. O. (ako predávajúci), A. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom B. XX/X, XXX XX B. (ako kupujúci), v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, tak, že konanie podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona zastavuje. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že dňa 21.12.2017 bol na Okresnom úrade Žilina podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2017 (ďalej len zmluva) uzavretej medzi predávajúcim a kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva v katastrálnom území O. K. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a v katastrálnom území J. na LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Návrh na vklad bol zaevidovaný pod číslom konania V 11018/2017. Dňa 18.04.2018 bolo konanie o návrhu na vklad prerušené podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona a účastníkom bola určená 30 dňová lehota na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh. Nakoľko boli predmetom prevodu spoločné nehnuteľnosti, správny orgán vyzval účastníkov v súlade s ust. § 9 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách (zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách) na doručenie výpisu z registra pozemkových spoločenstiev a zároveň zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, ktorého súčasťou sú nehnuteľnosti uvedené v zmluve (obe v origináli alebo overenej kópii) a na opravu výmery prevádzaného pozemku E KN č. 1559 a pozemku E KN č. 2486/2. Vymenované nedostatky bolo potrebné odstrániť podľa § 42 ods. 2 písm. c), ods. 4 katastrálneho zákona, a to dodatkom k zmluve aj k návrhu na vklad č. 11018/2017 a zároveň bolo potrebné predložiť listiny (zmluvu a výpis z registra pozemkových spoločenstiev) preukazujúce, že predmetom prevodu sú všetky pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti. Dňa 04.03.2019 bol Okresnému úradu Žilina, katastrálny odbor doručený dodatok k návrhu na vklad a dodatok k zmluve v štyroch vyhotoveniach, ktorými boli odstránené nedostatky v časti označenia výmery vyššie označených pozemkov. Zmluva o založení pozemkového spoločenstva a výpis z registra pozemkových spoločenstiev neboli Okresnému úradu Žilina, katastrálnemu odboru predložené, a teda skutočnosť, či zmluvou dochádza k prevodu celej spoločnej nehnuteľnosti, nebola preukázaná. S poukazom na úpravu podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona správny orgán prvého stupňa rozhodol o zastavení konania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím číslo Vo-11/2019-Ko zo dňa 21.11.2019 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo odvolacie rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie katastrálneho odboru číslo V 11018/2017 zo dňa 29.07.2019 potvrdil. Žalovaný s poukazom na úpravu § 59 ods. 1 Správneho poriadku nestranne a nezávisle od prvostupňového orgánu zistil, že katastrálny odbor postupoval správne, keď prerušil konanie o návrhu na vklad rozhodnutím č. V 11018/2017 zo dňa 18.04.2018 a vyzval účastníkov na odstránenie nedostatku brániaceho rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva, a to preukázať, že prevádzané nehnuteľnosti napĺňajúce znaky poľnohospodárskeho pozemku, sa nepovažujú za poľnohospodársky pozemok podľa č. 140/2014 Z.z. v zmysle výnimiek podľa § 2 ods. 2 alebo sú splnené podmienky podľa ust. § 4 a nasl. zákona č. 140/2014 Z.z., a to v súlade s ust. § 6 ods. 8 tohto zákona. Katastrálny odbor prihliadal na skutočnosť rozhodnutia Ústavného súdu SR, podľa ktorého ust. § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. nie sú v súlade s Ústavou SR. Neodstránenie vyššie uvedeného nedostatku nebolo dôvodom na zastavenie konania rozhodnutím číslo V 11018/2017 zo dňa 29.07.2019. Podľa žalovaného katastrálny odbor postupoval správne tiež, keď požadoval predloženie výpisu z registra pozemkových spoločenstiev a zmluvu o založení pozemkového spoločenstva. V súlade s ust. § 9 ods. 9 zákona o pozemkových spoločenstvách prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný. Katastrálny odbor postupoval v súlade s usmernením Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. USM_ÚGKK SR_2/2012 vydaným na základe zhodnotenia stavu zákonnosti Generálnou prokuratúrou SR, v zmysle ktorého pri prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti je potrebné, aby si správa katastra v rámci vykonávania dokazovania zabezpečila aj zmluvu o založení pozemkového spoločenstva, pretože z týchto dokladov by mal byť zrejmý rozsah spoločnej nehnuteľnosti ako i prípadný zákaz drobenia nad zákonom stanovenú hranicu. Zároveň v tejto časti žalovaný poukázal na to, že v zmysle listu ÚGKK SR označeného ako „Oznámenie o zmene zákona o pozemkových spoločenstvách“ zo dňa 02.07.2018 v rámci katastrálneho konania, ktoré sa týka spoločnej nehnuteľnosti, resp. pri prešetrovaní údajov katastra nehnuteľností je potrebné, aby okresný úrad, katastrálny odbor skúmal rozsah spoločnej nehnuteľnosti s ohľadom na ust. § 8 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom od 01.07.2018. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ako odvolateľa, podľa ktorého katastrálny odbor vyžadoval predloženie listín, ktoré bol povinný v zmysle zákona o byrokracii v rámci svojej úradnej činnosti získať cez informačný systém verejnej správy, žalovaný poukázal na úpravu podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona o byrokracii. V nadväznosti na takto citovanú právnu úpravu žalovaný skonštatoval, že Register pozemkových spoločenstiev nie je zaradený do informačného systému verejnej správy. Katastrálny odbor nemá prístup k informáciám evidovaným v registri pozemkových spoločenstiev. Pokiaľ žalobca ako odvolateľ tvrdí, že údaj „spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z.z.“ uvedený na LV č. XXXX, k. ú. O. K. a na LV č. XXX a XXX k. ú. J. musel byť do nich zapísaný na základe výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, a teda katastrálny odbor disponuje takouto listinou, žalovaný považuje za potrebné uviesť, že rozsah spoločnej nehnuteľnosti môže byť od založenia pozemkového spoločenstva a jeho zápisu do katastra nehnuteľností zmenený, preto je v k návrhu na vklad potrebné predložiť aktuálny výpis z registra pozemkových spoločenstiev. Pokiaľ odvolateľovi nie je zrejmé, prečo správny orgán zastavil konanie o povolení zápisu vlastníckeho práva vkladom aj pri pozemkoch, ktoré netvoria „spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z.z.“, žalovaný skonštatoval, že v súlade s ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona nie je možné návrh sčasti zamietnuť alebo povoliť. Rozhoduje sa iba o celom návrhu. K požiadavke správcu JUDr. Václava Jaroščiaka ako aj pána A. F. rozhodnúť o povolení vkladu, žalovaný uviedol, že odstránenie nedostatku podaného návrhu na vklad a jeho príloh, a teda aj dôvodu zastavenia konania predložením aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev pre Pozemkové spoločenstvo Riečnica - Horná Tižina, p.s. k odvolaniu nie je možné. Správny orgán je povinný konanie podľa ust. § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona zastaviť v prípade, ak nie sú nedostatky konania v stanovenej lehote odstránené (správny orgán nemá inú možnosť). Správny orgán síce môže odpustiť zmeškanie lehoty v prípade ust. § 28 Správneho poriadku, avšak len na žiadosť účastníkov konania a za zákonom stanovených podmienok, čo však v konkrétnom prípade nenastalo. 3. Žalobca podal včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Konštatoval, že žalovaný svojim rozhodnutím neodstránil vady a nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, čím poškodil subjektívne právo žalobcu. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a trpí vadou nedostatočného odôvodnenia. Konkrétne na odôvodnenie predloženej správnej žaloby uvádza nasledovné žalobné body: I. Správny orgán prvého stupňa zastavil konanie podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona pre neodstránenie nedostatkov návrhu na vklad, a to konkrétne, pretože nebola doložená zmluva o založení pozemkového spoločenstva a nebol doložený výpis z registra pozemkových spoločenstiev. Žalobca už v podaní odvolania v rámci administratívneho konania namietal oprávnenosť požiadavky na predloženie týchto dokladov. Konkrétne pokiaľ ide o požiadavku na doloženie zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, tvrdí žalobca jej nadbytočnosť a navyše tvrdí, že rozsah spoločnej nehnuteľnosti v čase uzavretia zmluvy o založení pozemkového spoločenstva a skutočný rozsah v čase podania návrhu na vklad môže byť rozdielny a zmluva o založení pozemkového spoločenstva túto zmenu nepreukazuje, a teda uvedená požiadavka je žalobcom označená ako požiadavka nič neriešiaca. II. Za arbitrárnu považuje žalobca požiadavku na doloženie výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, pričom poukazuje na zákon o byrokracii (zákon č. 177/2018 Z.z.), pretože pozemkové spoločenstvo je právnickou osobou (§ 3 zákona č. 97/2013 Z.z.) a je registrované v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý je vedený okresným úradom. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona o byrokracii, ktorý vo výpočte informačných systémov pre účely tohto zákona uvádza, že informačnými systémami verejnej správy na účely tohto zákona je po a) register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej správy. Podľa názoru žalobcu z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že od mesiaca november 2017 je poskytovaná elektronická služba - poskytovanie výpisu z Registra právnických osôb alebo jeho elektronický odpis pre orgány verejnej moci a konštatuje, že je asi nesporné, že Register pozemkových spoločenstiev je jedným z registrov Ministerstva vnútra SR. III. Žalobca k odvolaniu doložil výpis z Registra pozemkových spoločenstiev na Pozemkové spoločenstvo Riečnica - Horná Tižina, p.s., aby mohol o odvolaní odvolací orgán rozhodnúť, ak by dospel k záveru, že by táto požiadavka správneho orgánu prvého stupňa na predloženie takéhoto výpisu bola oprávnená, aby odvolací orgán mohol vykonať dôkaz touto listinou a zmeniť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Odvolací orgán ale vyslovil, že dokazovanie v odvolacom konaní nie je možné. Žalobca konštatuje, že nie je zistiteľné na základe akej právnej úpravy odlišnej od všeobecnej právnej úpravy podľa § 59 Správneho poriadku uvedené závery žalovaný skonštatoval a aké úvahy ho k tomu viedli. 4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 28.01.2021. Uviedol, že žalobca v správnej žalobe opätovne namieta rovnaké skutočnosti ako v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. S poukazom na úpravu podľa § 1 ods. 3 zákona č. 177/2018 Z.z. zdôraznil, že toto ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely návrhu zákona, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby uvedené v odseku 2 povinné dokladovať v listinnej podobe (register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej správy - RPO, informačný systém katastra nehnuteľností, register trestov,...). Register pozemkových spoločenstiev nie je zaradený do informačného systému verejnej správy a správny orgán prvého stupňa nemá prístup k informáciám evidovaným v registri pozemkových spoločenstiev. Zároveň žalovaný považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že údaje uvedené v RPO nie sú totožné s údajmi uvedenými vo výpise z Registra pozemkových spoločenstiev. Výpis z registra pozemkových spoločenstiev obsahuje aj zoznam nehnuteľností (čísla LV) v príslušných katastrálnych územiach, ktoré patria do pozemkového spoločenstva, pričom tieto údaje nie sú v RPO uvedené. Tieto sú potrebné pre zistenie rozsahu spoločnej nehnuteľnosti s ohľadom na úpravu § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný. Žalovaný upozornil, že Pozemkové spoločenstvo Riečnica - Horná Tižina, p.s. bolo do RPO zaevidované až 24.08.2020, teda po rozhodnutí Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru o zastavení konania. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ako účastník konania mal stanovenú lehotu, v ktorej mal nedostatky podania odstrániť s upozornením, že v prípade neodstránenia nedostatkov bude konanie zastavené. Keďže v stanovenej lehote nedostatky konania odstránené neboli, správny orgán bol povinný konanie zastaviť (správny orgán nemá inú možnosť). Žalovaný v odvolacom konaní nemôže odstraňovať nedostatky návrhu na vklad a jeho príloh tak, ako to chcel žalobca pripojením listín, ktoré bolo potrebné doložiť v stanovenej lehote. V odvolacom konaní môže žalovaný doplniť dokazovanie, ale vykonaným dokazovaním skúma, či prvostupňový správny orgán pochybil v konaní alebo či rozhodol v súlade so zákonom. Odvolacie konanie neslúži na predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania. 5. Ďalší účastník konania sa k žalobe a jej prílohám na výzvu súdu nevyjadril. 6. Vyjadrenie sa žalovaného k žalobe bolo doručené žalobcovi, ktorý podal repliku podaním zo dňa l2.04.2021, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 13.04.2021, o 14.00 hod., teda po vyhlásení rozsudku vo veci. 7. Krajský súd v Žiline na termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 13.04.2021 za splnenia zákonných podmienok podľa § 137 ods. 4 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako SSP), v spojení s úpravou § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie zákonného dôvodu pre nariadenie prejednania veci na pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP vyhlásil rozsudok. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postup týchto orgánov predchádzajúci vydaniu ich rozhodnutí podľa § 177 a nasl. SSP, vychádzajúc z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 183 SSP. Správny súd skonštatoval dôvodnosť správnej žaloby a námietok obsiahnutých v žalobných bodoch, v nadväznosti na čo podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa § 191 ods. 4 SSP o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie, rešpektujúc pritom dispozíciu žalobcu, ktorý navrhol zrušiť len rozhodnutie žalovaného. 8. Podľa § 177 ods. 1, ods. 2 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) - ďalej ako katastrálny zákon: V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona: Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona: Konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak po f) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Podľa § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej ako Správny poriadok: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 veta prvá Správneho poriadku: Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej ako zákon č. 97/2013 Z. z. alebo zákon o pozemkových spoločenstvách): Súčasťou zmluvy o spoločenstve je aj po b) zoznam údajov o spoločnej nehnuteľnosti alebo o spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve členov spoločenstva (ďalej len "zoznam nehnuteľností") podľa § 18 ods. 2. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z.: Spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len "zmluva o spoločenstve") uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica, ktorej súčasťou je prezenčná listina vlastníkov nehnuteľností alebo ich zástupcov prítomných na hlasovaní. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na prevod inému vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z.: Spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vysporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba. 9. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností doručený Okresnému úradu Žilina, odbor katastrálny dňa 21.12.2017, ktorému bolo pridelené číslo V-11018/2017. Predmetný návrh na vklad sa týka kúpnej zmluvy číslo 17044 uzavretej medzi predávajúcim a kupujúcim tak, ako sú identifikovaní v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Kúpna zmluva 17044, ktorej sa týka predmetný návrh na vklad do katastra nehnuteľností a ktorá je zo dňa 21.11.2017, je taktiež súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Rozhodnutím Číslo: V 11018/2017 zo dňa 18.04.2018 Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor prerušil konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností účastníkov uvedených v zmluve JUDr. Václava Jaroščiaka, správcu konkurznej podstaty dlžníka: U. Q., A. XXX/X, XXX XX K. K. - L. - ako predávajúci a A. F., B. XX/X, XXX XX B. - ako kupujúci, v konaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, pričom účastníkom konania určil lehotu 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh tak, ako sú identifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia. Podľa odôvodnenia rozhodnutia o prerušení konania s odkazom na § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách správny orgán prvého stupňa konštatuje, že predmetom prevodu sú nehnuteľnosti patriace do spoločnej nehnuteľnosti, čo znamená, že v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách je nutné previesť podiely ku všetkým pozemkom, ktoré patria do spoločnej nehnuteľnosti, nielen ich časť, pretože nie je možné deliť spoločnú nehnuteľnosť (z LV XXX, k. ú. J. chýbajú parcely C KN parc. č. 26/4 a parc. č. 26/5). Zároveň je potrebné doručiť Okresnému úradu Žilina, katastrálnemu odboru výpis z registra pozemkových spoločenstiev a Zmluvu o pozemkovom spoločenstve pozemkových spoločenstiev, ktorých spoločnú nehnuteľnosť tvoria nehnuteľnosti zapísané na LV v k. ú. J. a O. K. (v origináli alebo overenej kópii). Nakoľko vyššie uvedené parcely nie sú zahrnuté ani v súpise všeobecnej konkurznej podstaty, ak dôjde k ich prevodu je potrebné preukázať, že sú jej súčasťou. Uznesenie o prerušení konania bolo žalobcovi doručené dňa 24.04.2018 a žiadosťou zo dňa 24.05.2018 požiadal žalobca o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh do 30.06.2018. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu nie je žiadna reakcia správneho orgánu prvého stupňa na túto žiadosť o predĺženie lehoty zo strany žalobcu. Podaním zo dňa 04.03.2019 predložil žalobca odstránenie vady v nadväznosti na prerušenie konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva, pričom konkrétne uviedol: 1. Uzavretím Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve č. 17044, ktorým strany pôvodnú zmluvu nahrádzajú textom, v ktorom sú vytknuté pisárske vady a úplnosť označenia nehnuteľností patriacich do spoločnej nehnuteľnosti odstránené. 2. Upraveným návrhom na vklad, ktorý je podávaný ako návrh podľa Kúpnej zmluvy č. 17044 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28.02.2019 a zohľadňuje text Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve. V bode 3. poukazuje žalobca na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 20/2014 zo dňa 14.11.2018. V otázke vytknutia nesplnenia povinnosti podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. poukazuje žalobca na ust. § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pričom toto ustanovenie hodnotí ako ustanovenie, ktoré je vo vzťahu k úprave § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. ustanovením lex specialis, podľa ktorého správca konkurznej podstaty pri speňažovaní konkurznej podstaty v konkurze vedenom podľa IV. Časti - Oddlženie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je viazaný žiadnym predkupným právom. V poslednom bode označeného podania žalobca oznamuje zmenu trvalého pobytu dlžníka. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je aj v podaní žalobcu zo dňa 28.02.2019 označený Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve č. 17044 zo dňa 21.11.2017, ktorý Dodatok č. 1 je zo dňa 28.02.2019. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť podania odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré odvolanie je zo dňa 16.08.2019 a je podané žalobcom, pričom prílohou tohto podania je výpis z registra pozemkových spoločenstiev Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor s vymedzením katastrálnych území a čísiel listov vlastníctva a ktorý výpis je zo dňa 15.08.2019. 10. Konanie v tejto veci je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP, v ktorom sa uplatní zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby podľa § 183 SSP. V nadväznosti na to správny súd vyhodnocoval predloženú správnu žalobu vychádzajúc výlučne z námietok obsiahnutých v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. Vzhľadom na obsah všetkých námietok uvedených žalobcom v žalobných bodoch správnej žaloby zaujíma správny súd stanovisko v prvom rade k okruhu námietok uvedených v III. žalobnom bode. Správny súd v tejto časti vychádza z úpravy podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v spojení s § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku a v spojení s § 3 ods. 1, ods. 4 veta prvá Správneho poriadku. Katastrálny zákon nemá osobitnú úpravu odvolacieho vrátane konania o odvolaní proti rozhodnutiu o zastavení konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V nadväznosti na to sa pre odvolacie konanie o odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania o návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností v celom rozsahu uplatní všeobecná právna úprava odvolacieho konania podľa Správneho poriadku. V zmysle tejto úpravy, konkrétne podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, teda nielen v rozsahu, ktorý vyplýva z textu samotného odvolania a nielen jeho výrokovú časť, ale aj odôvodnenie, pričom skúma rozhodnutie z hľadiska zákonnosti, ale aj z hľadiska správnosti. Posudzuje či dané rozhodnutie je vecne správne a účelné. Zisťuje, či prvostupňový správny orgán rešpektoval predpisy hmotného aj procesného práva, pričom preveruje postup vykonaný prvostupňovým orgánom v rámci vydávania rozhodnutia, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu po prijatí odvolania. Odvolací správny orgán pri rozhodovaní o odvolaní nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, skutkovými zisteniami ani právnym názorom prvostupňového orgánu. Je povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo odstrániť zistené nedostatky. Pri tomto postupe môže primerane aplikovať všetky ustanovenia Správneho poriadku týkajúce sa priebehu konania. Treba mať na zreteli, že účastníci konania ako aj zúčastnená osoba sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu odvolacieho konania (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J. Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H.BECK, 2019, s. 465, 466). V pomeroch prejednávanej veci bolo v nadväznosti na uvedené potrebné vo väzbe na úpravu odvolacieho konania podľa § 59 Správneho poriadku skonštatovať absenciu právneho rámca pre žalovaným v odôvodnení jeho rozhodnutia uvedený záver, podľa ktorého: „Odstránenie nedostatkov podaného návrhu na vklad a jeho príloh, a teda aj dôvodu zastavenia konania predložením aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev pre Pozemkové spoločenstvo Riečnica - Horná Tižina, p.s. k odvolaniu, nie je možné.“ Správny súd uvádza, že pre rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol rozhodným stav (skutkový i právny vrátane podkladov rozhodnutia odvolacieho orgánu) k momentu rozhodovania žalovaného a žalovaný bol povinný zohľadniť a náležite vyhodnotiť s uvedením a odôvodnením hodnotiaceho záveru vo svojom rozhodnutí i k odvolaniu žalobcom doložený výpis z registra pozemkových spoločenstiev, ktorý bol prílohou podania jeho odvolania tak, ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu. Pokiaľ žalovaný na tento doklad - výpis z registra pozemkových spoločenstiev, z vložky R-5/502, týkajúci sa Pozemkového spoločenstva Riečnica - Horná Tižina, p.s., s obsahom ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu neprihliadal a vôbec ho nepodrobil hodnoteniu s odôvodnením, ktoré je citované vyššie, nebol postup žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu správny a nebol v súlade so zákonnou povinnosťou žalovaného ako odvolacieho orgánu postupovať podľa § 59 ods. 1, § 3 ods. 1, ods. 4 veta prvá všetko Správneho poriadku. Táto vada postupu žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu je správnym súdom hodnotená ako vada konania predstavujúca podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a tiež ako vada, ktorá predstavuje porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci (správny súd podotýka, že vecou samou je v tomto prípade rozhodnutie o zastavení konania o vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností), a teda uvedené predstavuje dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Na tomto mieste odôvodnenia považuje správny súd za dôležité uviesť, že procesnou povinnosťou žalobcu pri podaní správnej žaloby je náležité vymedzenie žalobných bodov a výlučnou kompetenciou správneho súdu je vyhodnotenie námietok, ktoré tvoria obsah žalobných bodov s vyústením do záveru o naplnení alebo nenaplnení niektorého z dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle úpravy § 191 ods. 1 písm. a) až g) SSP. Žalobca teda nie je povinný pred správnym súdom tvrdiť konkrétny dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale náležite vymedziť žalobné body. Pre uvedený záver správneho súdu o naplnení dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP je irelevantná skutočnosť uplynutia lehoty podľa rozhodnutia o prerušení konania Číslo: V 11018/2017 zo dňa 18.04.2018 a predloženie žiadaných dokladov v zmysle vymedzených príloh podania zo dňa 04.03.2019, ako i uplynutia ďalšej žalobcom požadovanej lehoty na predloženie dokladov v zmysle jeho žiadosti zo dňa 24.05.2018 (na ktorú žiadosť žalobcu správny orgán prvého stupňa ani žiadnym spôsobom nereagoval), ako i časový odstup medzi momentom uplynutia lehoty na predloženie požadovaných dokladov a samotným rozhodnutím o zastavení konania. Rovnako ako irelevantnú v týchto súvislostiach správny súd hodnotí skutočnosť vymedzenia rozsahu prieskumu realizovaného príslušným správnym orgánom prvého stupňa podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, nakoľko predmetom odvolacieho konania žalovaného na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo v zmysle úpravy § 59 ods. 1 Správneho poriadku posúdenie, či správny orgán prvého stupňa rešpektoval predpisy hmotného a procesného práva pri vydaní rozhodnutia vrátane preverenia postupu správneho orgánu prvého stupňa pri vydaní rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu prvého stupňa po prijatí odvolania, súčasťou ktorého bol ako príloha i žiadaný aktuálny výpis z registra pozemkových spoločenstiev, a ktorý výpis mal žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní k dispozícii ako podklad rozhodnutia. Naviac ani úprava podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona nie je taxatívnym výpočtom hľadísk, na základe ktorých orgán katastra vkladovanú zmluvu preskúmava, pretože ďalšie hľadiská skúmania vyplývajú z iných ustanovení katastrálneho zákona (napr. § 42 ods. 1, 2 katastrálneho zákona) alebo aj z iných právnych predpisov (napr. Občiansky zákonník). Primárne z týchto dôvodov správny súd hodnotí námietky žalobcu obsiahnuté v III. žalobnom bode ako dôvodné. Správny súd podotýka, že záver žalovaného o nezohľadnení predloženého výpisu z registra pozemkových spoločenstiev pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu nehodnotí ako nepreskúmateľný, ale ako výsledok nesprávneho postupu v odvolacom konaní žalovaného pri absencii vyššie skonštatovaného právneho rámca pre takýto postup a z neho vyvodený záver žalovaného, pričom tento postup má kvalitu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred žalovaným ako orgánom verejnej moci, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1, písm. g) SSP. Pri vyššie uvedenom primárnom závere, ktorým správny súd odôvodnil svoje rozhodnutie o zrušení napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, nevzhliada správny súd priestor pre hodnotenie námietky žalobcu, ktorá je obsahom II. žalobného bodu ohľadom arbitrárnosti požiadavky správneho orgánu prvého stupňa na doloženie výpisu z registra pozemkových spoločenstiev a ohľadom jeho dostupnosti pre správny orgán prvého stupňa ako orgán verejnej moci. Za rozhodné v pomeroch prejednávanej veci i v tejto časti označuje závery uvedené správnym súdom vo vzťahu k námietkam, ktoré sú obsiahnuté v III. žalobnom bode. Správny súd však považuje za potrebné vysloviť, že k rozhodnému momentu pre posúdenie námietky obsiahnutej v II. žalobnom bode ohľadom dostupnosti žiadaného výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, bol tento verejne dostupný (od 01.07.2018), v štruktúre obsahu ako je verejne dostupný i aktuálne, a to na základe úpravy podľa § 23 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 110/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Primárne vzhľadom na túto skutočnosť a so zohľadnením vyššie uvedeného základu rozhodnutia správneho súdu, nevzhliada správny súd dôvod pre hodnotenie argumentácie žalobcu viažucej sa na úpravu zákona č. 177/2018 Z. z. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nadbytočnosti požiadavky na predloženie zmluvy o založení pozemkového spoločenstva podľa I. žalobného bodu, správny súd poukazuje na úpravu podľa § 4 ods. 1, § 5 ods. 3 písm. b) všetko zákona č. 97/2013 Z. z. Konkrétne práve z úpravy § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 97/2013 Z. z. vyplýva, že súčasťou zmluvy o založení pozemkového spoločenstva je aj zoznam údajov o spoločnej nehnuteľnosti alebo o spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve členov spoločenstva (ďalej len „zoznam nehnuteľností“) podľa § 18 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že údaje zistiteľné zo zmluvy o založení pozemkového spoločenstva týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti v zmysle jej zadefinovania podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. sú údajmi, ktoré sa stávajú súčasťou zmluvy o založení pozemkového spoločenstva pri uzatvorení zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, pričom označená právna úprava nereguluje aktualizáciu obsahu tejto zmluvy v uvedenej časti. Na tomto mieste správny súd poukazuje na konštatovanie samotného žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého: „Rozsah spoločnej nehnuteľnosti môže byť od založenia pozemkového spoločenstva a jeho zápisu do katastra nehnuteľností zmenený, preto je k návrhu na vklad potrebné predložiť aktuálny výpis z registra pozemkových spoločenstiev.“ Vo vzťahu k argumentácii, ktorou žalovaný odôvodnil požiadavku predloženia zmluvy o založení pozemkového spoločenstva podľa prvého odseku šiestej strany napadnutého rozhodnutia, teda odkazom na postup v súlade s usmernením Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. USM_ÚGKK SR_2/2012 vydaným na základe zhodnotenia stavu zákonnosti Generálnou prokuratúrou SR a listom ÚGKK SR označeným ako „Oznámenie o zmene zákona o pozemkových spoločenstvách“ zo dňa 02.07.2018, ktoré nie sú všeobecne záväznými právnymi úpravami, správny súd konštatuje, že úpravy a regulácie vo forme metodického návodu, rokovacieho poriadku a podobne, sa podľa ustálenej právnej teórie a praxe radia do kategórie vnútorných predpisov slúžiacich sa na konkretizáciu alebo výklad všeobecne záväzných predpisov vyššej právne sily, t.j. predovšetkým zákonov a vyhlášok za splnenia požiadavky, že nevybočujú z medzí daných všeobecne záväznými právnymi predpismi, to znamená, nemôžu byť s týmito prepismi v rozpore. Vzhľadom k tomu, že tieto predpisy vydáva orgán odvodzujúci túto právomoc zo svojho nadriadeného postavenia voči ostatným orgánom v rámci svojho rezortu, majú tieto predpisy charakter doplňujúcich interných predpisov bez všeobecne záväzného charakteru (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 3255/2006 z 25.9.2007). Správny súd i v tejto časti zdôrazňuje primárne relevantnú skutočnosť, podľa ktorej k momentu rozhodovania žalovaného o odvolaní žalobcu mal žalovaný ako podklad pre svoje rozhodnutie žalobcom predložený aktuálny výpis z registra pozemkových spoločenstiev vedeného okresným úradom, týkajúci sa Pozemkového spoločenstva Riečnica - Horná Tížina, p. s. vrátane vymedzenia katastrálnych území a čísiel listov vlastníctva a údaja o tom, že toto pozemkové spoločenstvo nevykonáva podnikateľskú činnosť a nemá založené spoločenstvo vlastníkov spoločne neobhospodarovaných nehnuteľností (§ 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z. z.). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že z tohto výpisu tak, ako je súčasťou pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vzniku Pozemkového spoločenstva Riečnica - Horná Tižina, p.s. zápisom do tohto registra podľa § 4 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. dňa 06.02.2014, teda so značným časovým odstupom od dátumu vyhotovenia tohto výpisu, ktorý je z 15.08.2015. Vzhľadom na to, že žalovaný v dôsledku nesprávneho procesného postupu odmietol podrobiť v rámci odvolacieho konania posúdeniu a následne vyhodnoteniu i žalobcom predložený výpis z registra pozemkových spoločenstiev týkajúci sa Pozemkového spoločenstva Riečnica - Horná Tížina, p.s. a údaje z neho vyplývajúce alebo na jeho podklade zistiteľné (napríklad z verejne dostupného katastra nehnuteľností) vo vzťahu ku skutočnostiam relevantným podľa § 9 ods. 9 v spojení s § 8 ods. 1 všetko zákona č. 97/2013 Z.z., teda vo vzťahu k zisteniu skutočnosti rozsahu spoločnej nehnuteľnosti a skutočnosti, či sa predmetnou zmluvou prevádza celá spoločná nehnuteľnosť, absentuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správnym súdom preskúmateľný záver žalovaného, prostredníctvom posúdenia zákonnosti ktorého by správny súd vôbec mohol zaujať hodnotiace stanovisko k namietanej nadbytočnosti požiadavky žalovaného na predloženie zmluvy o založení pozemkového spoločenstva. Aj uvedená skutočnosť je dôsledkom nesprávneho postupu žalovaného v rámci odvolacieho konania tak, ako vyplýva zo záverov súdu vo vyššie uvedenom odôvodnení tohto rozsudku. 11. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 169 SSP: Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 12. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca, ktorému súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil u ďalšieho účastníka vznik trov v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by ďalšiemu účastníkovi uložil správny súd a zároveň ani vznik ďalších trov, ktoré by bolo možné ďalšiemu účastníkovi konania priznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka rozhodol správny súd podľa § 169 SSP. 13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.