Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 27Sa/28/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200375 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5020200375.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom T., XXX XX N., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.09.2020 r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21.05.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť o invalidný dôchodok podanú žalobcom dňa 20.04.2020. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na úpravu podľa § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 všetko zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skonštatoval, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš zo dňa 20.04.2020 nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 20.04.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán), príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z., pričom tento odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21.05.2020 vo veci invalidného dôchodku potvrdil rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.09.2020 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo napadnuté rozhodnutie). Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací správny orgán poukázal na skutočnosť podania odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom žalobca vyjadril nesúhlas s posúdením zdravotného stavu pri jeho opätovnom vyhodnocovaní a žiadal zohľadniť všetky jeho zdravotné postihnutia. Ako prílohu podania odvolania žalobca predložil kópiu napadnutého rozhodnutia. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu a dospel k záveru, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie potrebné potvrdiť. Odvolací správny orgán poukázal na úpravu podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznil, že lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Odvolací správny orgán poukázal na úpravu podľa § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení, ktoré je citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, a to dňa 10.06.2020, s výsledkom podľa ktorého posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na svojom pôvodnom posudku a nevyhovel odvolaniu účastníka konania v nadväznosti na čo predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 14.07.2020 so záverom, podľa ktorého účastník konania bol liečený ortopédom od januára 2019 pre zhoršené bolesti driekovej chrbtice po úraze. Ortopédom bolo diagnostikované pohmoždenie, absolvoval rehabilitáciu s čiastočným zmiernením potiaží. Ortopedickým vyšetrením aj vyšetrením na rehabilitačnom pracovisku bola objektivizovaná v úvode stredne ťažká porucha statodynamiky, po rehabilitácii s úpravou, nie je objektivizované koreňové dráždenie. Pre udávané bolesti do pravej dolnej končatiny, slabosť a zakopávanie tiež parestézie v pravej dolnej končatine, neskôr v ľavej, bol účastník konania vyšetrený v júli 2019 neurológom. Pri vyšetrení udával mierne dorzalgie driekovej chrbtice, občasné tŕpnutie pravej dolnej končatiny po zadnej strane, tŕpnutie chodidiel a zakopávanie pri chôdzi. Pri vyšetrení bola objektivizovaná ľahká porucha statodpoynamiky driekovej chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia, postoj a chôdza sú v norme, znížené až nevýbavné sú reflexy L2-S2 s odporučením EMG vyšetrenia dolných končatín realizované v októbri 2019 so známkami motorickej demyelinizačnej polyneuropatie dolných končatín, bolo realizované aj EMG vyšetrenie horných končatín pre tŕpnutie prstov s nálezom demyelinizačnej motorickej lézie nervus medianus pri syndróme karpálneho tunela I. stupňa a senzitívnej lézie nervus ulnaris. V decembri 2019 bola začatá antineuropatická liečba. V septembri bola diagnostikovaná periférna hypotyreóza klinicky so zvýšenou únavou po liečbe s ústupom a bola začatá substitučná liečba. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Poprade za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil dorzalgie, ktoré pri uvedenom náleze zdôvodňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Polyneuropatia je aktuálne bez závažného funkčného postihu dolných končatín, kde bola začatá liečba v decembri 2019 a aktuálne nezdôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vo vzťahu k žalobcom v odvolaní uvádzanej skutočnosti, že neboli v posudku spomenuté bolesti kolenných zhybov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v odbornom posudku o invalidite uviedol, že ich nehodnotil, pretože v posúdení boli doložené ortopedické vyšetrenia z roku 2013 a 2017, ktoré boli realizované pre bolesti kolien. Ďalšie ortopedické vyšetrenia o aktuálnom funkčnom stave kolien neboli doložené. Na účely invalidity bol hodnotený aktuálny funkčný stav orgánu. Pokiaľ účastník konania - žalobca uviedol, že nebolo vzaté na vedomie EMG vyšetrenie zo dňa 01.10.2019 a lekárska správa zo dňa 11.12.2019 z neurologickej ambulancie, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad skonštatoval, že EMG vyšetrenie bolo v lekárskych správach zaradené aj v posudkovom hodnotení uvedené. V EMG vyšetrení nebol uvedený stupeň polyneuropatie dolných končatín, v odborných vyšetreniach bez uvedenia výrazných klinických známok polyneuropatie, bez závažného funkčného postihu končatín, a preto toto vyšetrenie nezdôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekárska správa z neurologickej ambulancie zo dňa 11.12.2019 bola citovaná a je zohľadnená pri posudkovom hodnotení posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie sa stotožnil s hodnotením, ktoré bolo prevedené posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky a nemá dôvod na jeho zmenu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Poprade určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. b), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z percentuálneho rozpätia od 20% do 35%). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Odvolací správny orgán poukázal na konkrétne lekárske správy, ktoré boli pre posúdenie zdravotného stavu zohľadnené. Skonštatoval, že presvedčenie účastníka konania, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je subjektívne, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonov zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazné prostriedky (odborné vyšetrenia), ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Keďže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci odvolacieho konania je naďalej 30%, invalidita nevznikla. V nadväznosti na to, pretože účastník konania nie je invalidný o nároku účastníka konania bolo napadnutým rozhodnutím rozhodnuté správne a v súlade s úpravou § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. 3. Žalobca podaním zo dňa 29.09.2020 podal včas správnu žalobu, ktorou navrhol rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (žalobca uvedené označil ako rozhodnutie Sociálnej poisťovne - poznámka správneho súdu) číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.09.2020 preskúmať s odôvodnením, podľa ktorého sa jedná o rozhodnutie o jeho odvolaní voči zámerne chybnému rozhodnutiu, ktorým bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá, pričom žalobca má ako zdravotne postihnutá osoba vo veľkom rozsahu na invalidný dôchodok nesporný nárok. Žalobca považuje uvedené za nehanebný a hlavne neľudský krok voči nemu a vníma to ako pokus zúčastnených osôb o kompletnú ekonomickú likvidáciu jeho osoby (sociálnu vraždu). Žiada, aby krajský súd dal vec na poriadok a priznal mu nárok na invalidný dôchodok v takom rozsahu, ako mu prináleží a aby osoby, ktoré sa podieľali na rozhodovaní o invalidnom dôchodku boli z tejto možnosti už navždy vylúčené a neškodili viac takto neodborne, cieleným zľahčovaním, nepravdami nikomu z ľudí, ktorí majú vážne zdravotné problémy. Tieto osoby si vôbec neuvedomujú, aké sú sociálne dôsledky a dopady ich rozhodnutí na dotknutých obyvateľov a celé rodiny. Osudy zdravotne postihnutých ľudí ich vôbec nezaujímajú, sú to neempatickí ľudia a nemajú tam čo robiť. K predloženej správnej žalobe pripojil žalobca poslednú prepúšťaciu správcu z ÚVN Ružomberok. 4. Podaním zo dňa 19.11.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.09.2020 bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej ústredie so sídlom v Poprade zo dňa 14.07.2020, podľa ktorého nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30%. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznil, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych správ a nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidný. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Z rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne jasne a zreteľne vyplýva o aké dôkazné prostriedky oprel svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací orgán žalovanej dospel k záveru, že správna úvaha prvostupňového správneho orgánu týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobcu bola náležite odôvodnená a nevybočuje zo zákonných atribútov. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 6 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorej poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. V nadväznosti na odôvodnenie správnej žaloby žalovaný skonštatoval, že pokiaľ sa žalobca domnieva, že jeho práva a právom chránené záujmy boli porušené, prípadne nedodržané v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania má právo domáhať sa týchto práv a právom chránených záujmov na súde v súlade so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Pokiaľ žalobca tvrdil, že bolo voči nemu postupované nehanebne a neľudsky žalovaný skonštatoval, že uvedené žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a nepreukázal, že by došlo vo vzťahu k nemu k diskriminácii. Zdôraznil, že platné právne predpisy SR presne určujú, kedy vzniká nárok na invalidný dôchodok a správne orgány sa od tejto úpravy nemôžu v žiadnom prípade odchýliť. 5. Žalobca repliku vo veci nepodal. 6. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj postup týchto orgánov predchádzajúci ich vydaniu, pričom pri prieskume zákonnosti postupoval podľa § 199 a nasl. SSP (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP), zohľadniac skutočnosť, že v tejto veci sa jedná o sociálnu vec v zmysle úpravy § 199 ods. 1 písm. a) SSP. Správny súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí, pretože nezistil dôvodnosť správnej žaloby a ani iné skutočnosti, ktoré by mali viesť ku zrušeniu rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a skonštatujúc absenciu existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 25.02.2021 správny súd vyhlásil verejne vo veci rozsudok. 7. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k 16.09.2020 (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.): Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Podľa § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z.: Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Podľa § 153 ods. 1, písm. b, ods. 3, písm. a, ods. 5, ods. 6, ods. 8, Zákona č. 461/2003 Z. z.: Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť po b) dôchodkového poistenia. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie po a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.: Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z.: Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z.: Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP: Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak po a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), po b) rozhoduje podľa § 192. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 SSP: Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie po a) Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP: Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 8. Podľa úpravy vyplývajúcej z § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu k postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočnosti, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy vedúce k vydaniu ich rozhodnutí sú v súlade s relevantnou procesnoprávnou a hmotnoprávnou úpravou. Uvedené vymedzenie predmetu prieskumu zákonnosti správneho súdu vylučuje, aby správny súd priamo v tomto konaní rozhodoval o samotnom priznaní invalidného dôchodku a o vylúčení osôb, ktoré sa podieľali na rozhodovaní v rámci administratívneho konania tak, ako to navrhoval žalobca. Z vyššie konštatovaného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že vychádzal pri svojom rozhodnutí vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu z odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš o invalidite zo dňa 20.04.2020, ktorý bol podkladom pre vyslovenie posudkového záveru, podľa ktorého žalobca nie je invalidný. Uvedený odborný posudok zo dňa 20.04.2020 je prílohou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a v písomnom vyhotovení i súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Podľa tohto odborného posudku zo dňa 20.04.2020 (ďalej ako posudok zo dňa 20.04.2020 alebo odborný posudok zo dňa 20.04.2020), ktorého sa týka i v administratívnom spise pripojené oznámenie o vykonanej lekárskej prehliadke (dátum tlače 28.04.2020), bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu vykonané posudkovým lekárom v neprítomnosti žalobcu, na základe vyhodnotenia odborných nálezov, ktoré sú identifikované v časti „Odborné nálezy“ posudku zo dňa 20.04.2020. V rámci vymedzenia chorôb je skonštatované iné poškodenie medzistavcovej platničky bližšie určené M 51.8, polyneuropatia dolných končatín, syndróm karpálneho tunela I. stupňa vľavo a senzitívna lézia n. ulnaris vľavo, hypotyreóza, choroba: kód MKCH-10, úraz kód MKCH-10. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie je uvedené s odkazom na kapitolu XV Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatie, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku; (20 až 35%) s vymedzením rozsahu rozhodujúceho zdravotného postihnutia: 30% a s vymedzením iného zdravotného postihnutia - zvýšenia percentuálnej miery o 0%. V obsahu časti Posudok je konštatovaná Polyneuropatia aktuálne bez závažného funkčného postihu dolných končatín, kde bola začatá v decembri 2019 liečba, aktuálne nezdôvodňuje zvýšenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Následne za samotným Posudkom, pracovnou rekomandáciou a odporúčaním je uvedený výrok posudku, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 30%, invalidita nevznikla. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol v súvislosti s ním podaným odvolaním proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa opätovne posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, a to dňa 10.06.2020, výsledkom ktorého opätovného posudzovania zdravotného stavu je posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, ktorý je obsahom lekárskej správy - zápisnice zo dňa 10.06.2020, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Podľa obsahu tohto dôkazu bolo posúdenie invalidity vykonané bez prítomnosti účastníka konania (v súlade s úpravou § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie. Posúdenie zdravotného stavu vykonal posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. J. D.. Lekárska správa - zápisnica dokumentuje aktuálne ochorenia žalobcu a aktuálnu liečbu žalobcu. V časti Posudok sumarizuje lekárske vyšetrenia - lekárske správy a doplnené odborné nálezy, ktoré posudkový lekár pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu zohľadnil s vyústením do ustálenia choroby, rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia zhodne s týmito údajmi a závermi ako je uvedené v posudku zo dňa 20.04.2020. V rámci časti „Celkový posudok“ reaguje posudkový lekár hodnotiacimi závermi na odvolaciu argumentáciu žalobcu spojenú s jeho tvrdeniami týkajúcimi zdravotného stavu, keď uvádza, že posudkový lekár nehodnotil bolesti kolenných zhybov žalobcu, pretože k posúdeniu boli priložené ortopedické vyšetrenia z roku 2013 a 2017, ktoré boli realizované pre bolesti kolien, ďalšie ortopedické vyšetrenia o aktuálnom funkčnom stave kolien nedoložené. Na účely invalidity tu posudkový lekár hodnotí aktuálny funkčný stav orgánu. Pokiaľ účastník konania uvádzal, že nebolo vzaté na vedomie EMG vyšetrenie z 01.10.2019 a lekárska správa z 11.12.2019 neurologickej ambulancie, posudkový lekár konštatuje, že EMG vyšetrenie bolo v lekárskych správach zaradené a aj v posudkovom hodnotení uvedené - v EMG vyšetrení neuvedený stupeň polyneuropatie dolných končatín, v odborných vyšetreniach bez uvedenia výrazných klinických známok polyneuropatie, bez závažného funkčného postihu končatín, preto neodôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekárska správa z neurologickej ambulancie z 11.12.2019 je citovaná aj použitá pri posudkovom hodnotení. Posudkový lekár konštatuje, že nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu a odstupuje spisovú dokumentáciu k ďalšiemu konaniu. Lekárska správa - zápisnica z 10.06.2020 je opatrená podpisom posudkového lekára MUDr. J. D. a overená podpisom posudkového lekára - koordinátora MUDr. W. A.. Záver tejto lekárskej správy vymedzuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 30%. Z obsahu rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne vyplýva, že odvolací orgán pri závere, podľa ktorého žalobca nespĺňa podmienku potrebnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre záver o jeho invalidite, vychádza zo záverov o posúdení zdravotného stavu žalobcu ako boli ustálené posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, pobočka Poprad, podľa posudku obsiahnutého v lekárskej správe - zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14.07.2020 posudkového lekára Mgr. MUDr. J. X., posudkovej lekárky sociálneho poistenia, ktorá lekárska správa - zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 14.07.2020 je obsahom pripojeného administratívneho spisu. Podľa obsahu tohto dôkazu bolo predmetom posudzovania posúdenie invalidity na základe konania o odvolaní žalobcu zo dňa 29.05.2020 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 21.05.2020 z dôvodu neuznania invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 20.04.2020. Posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ústredí Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Poprade v konaní o odvolaní posudzuje zdravotný stav účastníka konania v neprítomnosti na základe doložených odborných lekárskych nálezov v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s úpravou § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú lekárske vyšetrenia identifikované na strane 2 tejto lekárskej správy. V časti „Odborný lekársky posudok“ sú podrobne identifikované lekárske vyšetrenia - lekárske správy, ktoré boli posudzované a zohľadňované v súvislosti s posúdením zdravotného stavu žalobcu. Identifikácia choroby, rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia v celom rozsahu korešponduje vymedzeniu týchto skutočností podľa predchádzajúcich dvoch posudkov (posudok zo dňa 20.04.2020 a posudok zo dňa 10.06.2020). V časti Celkový posudok je skonštatované, že žalobca je 43-ročný vyučený stolár, naposledy zamestnaný ako vodič, liečený ortopédom od januára 2019 pre zhoršené bolesti driekovej chrbtice po úraze. Ortopédom diagnostikované pohmoždenie, absolvoval rehabilitáciu s čiastkovým zmiernením potiaží, ortopedickým vyšetrením aj vyšetrením na rehabilitačnom pracovisku objektivizovaná v úvode stredne ťažká porucha statodynamiky, po rehabilitácii s úpravou, nie je objektivizované koreňové dráždenie. Pri udávanej bolesti do pravej dolnej končatiny, slabosť a zakopávanie, tiež parestézie v pravej dolnej končatine, neskôr aj v ľavej, vyšetrením v júli 2019 neurológom - pri vyšetrení udáva mierne dorzalgie driekovej chrbtice, občasné tŕpnutie pravej dolnej končatiny po zadnej strane, tŕpnutie chodidiel, zakopávanie pri chôdzi. Pri vyšetrení objektivizovaná ľahká porucha statodynamiky driekovej chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia, postoj a chôdza sú v norme, znížené až nevýbavné sú reflexy L2-S2 s doporučením EMG vyšetrenia dolných končatín realizované v októbri 2019 so známkami motorickej demyelinizačnej polyneuropatie dolných končatín, realizované aj EMG horných končatín pre tŕpnutie prstov, s nálezom demyelinizačnej motorickej lézie n. medianus pri syndróme karpálneho tunela I. stupňa a senzitívnej lézie n. ulnaris. V decembri 2019 začatá antineuropatická liečba. V septembri 2019 zdiagnostikovaná periférna hypotyreóza klinicky so zvýšenou únavou po liečbe s ústupom začatá substitučná liečba. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie sa stotožňuje s hodnotením, ktoré bolo prevedené posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky a nemá dôvod na zmenu. Podľa výroku posudku nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách predstavuje 30%, invalidita nevznikla. Z uvedeného obsahu posudkov obsiahnutých v administratívnom spise vyplýva, že v rámci administratívneho konania bol zdravotný stav žalobcu v súvislosti s jeho žiadosťou o invalidný dôchodok opakovane, dôsledne a komplexne posudzovaný posudkovými lekármi, ktorých závery sú opreté o presne a konkrétne identifikované lekárske správy a výsledky vyšetrení, ktoré boli v rámci posudzovania zdravotného stavu vyhodnocované. Pokiaľ žalobca ku správnej žalobe predložil ako prílohu prepúšťaciu správu z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok - fakultná nemocnica, klinika neurologická s údajom o prijatí 21.09.2020 a o prepustení 25.09.2020 je potrebné zdôrazniť, že tento dôkaz vzhľadom na časový úsek, ktorý pokrýva, spadá do obdobia po rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu, teda po 09.09.2020, a teda nemohol byť pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu v rámci odvolacieho konania v administratívnom konaní zohľadnený. V tejto časti považuje správny súd za dôležité poukázať na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžso 59/2009 (R 112/2011) zo dňa 20.05.2010, podľa ktorého: Súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom konania podľa piatej časti druhej hlavy OSP (Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - poznámka správneho súdu) lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu. Uvedené závery Najvyššieho súdu SR sú aplikovateľné i pre rozhodovanie správneho súdu podľa správneho súdneho poriadku, práve s ohľadom na úpravu podľa § 135 ods. 1 SSP i v tejto veci. V nadväznosti na uvedené nemohla označená prepúšťacia správa mať relevanciu ani v konaní pred správnym súdom, pretože tento posudzoval zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného k rozhodnému momentu v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru a v nadväznosti na úpravu podľa § 135 ods. 1 SSP t.j. k momentu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, teda k 16.09.2020. Posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a posudzovanie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu je v zmysle ustálenej judikatúry a právnej úpravy podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom lekárskej posudkovej činnosti, ktorú pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie. V súlade s uvedeným postupovali i správny orgán prvého stupňa a odvolací správny orgán, ktoré za základ svojich rozhodnutí, ako podklad vzali posudky vypracované v rámci administratívneho konania (a to konkrétne správny orgán prvého stupňa posudok zo dňa 20.04.2020 a odvolací správny orgán, posudok vypracovaný v súvislosti s už podaným odvolaním žalobcu zo dňa 10.06.2020 a predovšetkým posudok zo dňa 14.06.2020). Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na úpravu podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorej je vo výlučnej kompetencii rozhodovať o potrebe osobnej účasti posudzovaného. V nadväznosti na to, pokiaľ ako vyplýva z posudkov posudkových lekárov realizovali títo posúdenie zdravotného stavu žalobcu bez jeho osobnej prítomnosti a pri súčasnej absencii žiadosti žalobcu o osobnú prítomnosť pri posudzovaní (skutočnosť prejavenia takejto vôle žalobcom z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva), je takýto ich postup súladný s uvedenou právnou úpravou (a to bez ohľadu na súčasne existujúcu situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu v čase posudzovania). Závery uvedených posudkov sú komplexné s identifikáciou východísk a skutkových zistení, posudky obsahujú zákonné náležitosti a dôsledné vyhodnotenie skutočností, na ktorých posudkoví lekári založili svoje závery, ktoré sú vo všetkých uvedených posudkoch zhodné, pokiaľ ide o vymedzenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, iného zdravotného postihnutia a záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu v rozsahu 30% vrátane odôvodnenia záveru nezvýšenia určenej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. ako vyplýva z posudku zo dňa 20.04.2020 a zo dňa 10.06.2020, s ktorým sa posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie stotožnil a po vysporiadaní sa s námietkami žalobcu v odvolaní nevzhliadol dôvod na zmenu. Uvedená zhoda záverov v označených posudkoch svedčí o ich objektívnosti a posilňuje presvedčivosť ich odborných záverov. V nadväznosti na to, pokiaľ správne orgány na podklade uvedených posudkov v administratívnom konaní rozhodli tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného skonštatovania ich záverov v odôvodnení, a to po náležitom vyhodnotení posudkov, ktoré sa premietlo do skutkových a právnych záverov rozhodnutí správnych orgánov, sú ich rozhodnutia zákonné. Správny súd zdôrazňuje, že zo strany žalobcu neboli v správnom konaní preukázané také skutočnosti, ktoré by relevantne závery v posudku, ktorý bol základom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tým i samotného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa spochybnili a odôvodnili záver o potrebe ďalšieho dokazovania v otázke posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Takéto skutočnosti žalobca nepreukázal a odvolací správny orgán nezistil ani v odvolacom konaní a rovnako takéto skutočnosti neboli žalobcom preukázané a správnym súdom zistené ani v konaní pred správnym súdom. V nadväznosti na to nie je možné správnym súdom skonštatovať existenciu skutočností, ktoré by relevantne spochybnili dostatočné a náležité skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, ktoré boli týmito orgánmi správne právne posúdené. Správny súd zdôrazňuje, že ako zákonný hodnotí i procesný postup správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, ktorý vyústil do ich zákonných rozhodnutí. K žalobcom predloženej prepúšťacej správe zaujal správny súd stanovisko už vyššie so záverom, podľa ktorého táto nie je relevantným dôkazom spôsobilým spochybniť závery správneho orgánu prvého stupňa a odvolacieho správneho orgánu primárne z dôvodu časových súvislostí, ktoré sa týkajú skutočností, o ktorých táto prepúšťacia správa ako dôkaz svedčí. Osobitne k otázke nároku na invalidný dôchodok správny súd zdôrazňuje, že sa jedná o nárok, ktorý vzniká na základe splnenia zákonom stanovených podmienok vyplývajúcich z verejnoprávnej úpravy, ktoré podmienky musia byť splnené čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho správnej žalobe sú výsledkom jeho subjektívneho presvedčenia, ktoré však nemôže suplovať splnenie práve týchto zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. Zároveň správny súd v tejto časti odôvodnenia zdôrazňuje, že posudzoval zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a odvolacieho správneho orgánu, ako aj postupy týchto orgánov, ktoré vyústili do ich rozhodnutí. Uvedené posudzovanie zákonnosti nezahŕňa právomoc rozhodnúť o samotnom priznaní nároku na invalidný dôchodok, prípadne o vylúčení osôb rozhodujúcich o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok v súlade s návrhom žalobcu. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd nezistil žalobcom tvrdené postupy správnych orgánov a osôb konajúcich v ich mene, ktorými by bol žalobca ukrátený na svojich právach alebo akokoľvek diskriminovaný, či znevýhodnený. Vychádzajúc z uvedeného správny súd na základe preskúmania zákonnosti postupov a rozhodnutí správnych orgánov konštatuje, že nezistil žiaden relevantný dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani odvolacieho správneho orgánu, na základe čoho rozhodol o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP. 9. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 10. Žaloba bola zamietnutá, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalovaný. Žalobcovi v nadväznosti na to nebola náhrada trov konania priznaná podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo zistené splnenie podmienky výnimočnosti v zmysle úpravy § 168 SSP nebola náhrada trov konania priznaná ani žalovanému. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.