Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 14CoP/152/2024 5123201280 30. 09. 2024 JUDr. Martina Nemravová ECLI:SK:KSZA:2024:5123201280.3
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci manželky (matky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E., toho času: F. G. H. XXXX/XX, I., proti manželovi (otcovi): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E., v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenými kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9P/27/2023-201 zo dňa 2. októbra 2023 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9P/27/2023-268 zo dňa 19. júna 2024 a Opravným uznesením č.k. 9P/27/2023-261 zo dňa 19. júna 2024, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P/27/2023-201 zo dňa 2. októbra 2023 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9P/27/2023-268 zo dňa 19. júna 2024 a Opravným uznesením č.k. 9P/27/2023-261 zo dňa 19. júna 2024 v napadnutom výroku VI. potvr dzuje. Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozsudkom č.k. 9P/27/2023-201 zo dňa 2. októbra 2023 výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol; výrokom II. schválil rodičovskú dohodu s tým, že maloletého A. a maloletého A. zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky; výrokom III. určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; výrokom IV. zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 220 Eur a na maloletého A. sumou 180 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia; výrokom V. neupravil styk otca s maloletým A.; výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 94 CMP, § 100 CMP, § 121 CMP, § 395 ods. 1 CMP, § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 19 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 22 zákona o rodine, § 23 ods. 1 - 3 zákona o rodine, § 24 ods. 1 - 6 zákona o rodine, § 25 ods. 1 - 5 zákona o rodine, § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 43 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7 zákona o rodine, § 23 ods. 1 - 3 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 187 ods. 1 CSP, § 191 ods. 1, 2 CSP, § 32 ods. 1, 2 CMP, § 38 ods. 1, 2 CMP, § 116 CMP, § 35 CMP, § 36 CMP, § 37 CMP vyhodnotil dlhodobý rozvrat manželstva účastníkov konania ako kvalifikovaný, neodstrániteľný, nenapraviteľný. Manželstvo účastníkov konania je formálne a za príčinu rozvratu manželstva považoval okresný súd nadmerné požívanie alkoholu manželom, nezáujem
manžela o rodinu, stratu záujmu manželov napĺňať poslanie a účel manželstva. Zároveň konštatoval, že rozvod manželstva nebude v neprospech maloletých detí, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva okresný súd schválil rodičovskú dohodu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 49 ods. 1 CMP, § 52 CMP, § 57 CMP, pretože rozhodovanie o trovách konania v civilnom sporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V tomto konaní môžu byť dôvodom pre priznanie trov konania na okolnosti prípadu, ak je to vo vzťahu k nim spravodlivé. Okresný súd nemal takéto okolnosti preukázané. Účastníci konania ani náhradu trov konania nežiadali. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie manželka, namietajúc, že okresný súd rozsudkom schválil rodičovskú dohodu v inom znení, než bola predložená rodičmi maloletých detí v písomnej podobe. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej došlo k schváleniu rodičovskej dohody v súlade s písomne uzatvorenou dohodou a o trovách konania rozhodol tak, že bude mať nárok na ich náhradu v rozsahu 100% k rukám svojej právnej zástupkyne. 4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý výrok VI. rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny. 5. Vec bola okresným súdom predložená odvolaciemu súdu prvýkrát Predkladacou správou zo dňa 04.03.2024 (č.l. 247 spisu okresného súdu), a to v časti odvolania, v ktorej matka namietala schválenie rodičovskej dohody okresným súdom v rozpore s predloženou písomnou dohodou rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, pretože odvolací súd posúdil odvolanie matky ako návrh na opravu a doplnenie rozsudku okresného súdu č.k. 95/27/2023-211 zo dňa 2. októbra 2023, preto za účelom odstránenia nedostatkov vrátil okresnému súdu spisový materiál ako predčasne predložený. Okresný súd pristúpil k oprave uvedeného rozsudku opravným uznesením č. k. 9P/27/2023-261 zo dňa 19. júna 2024, ako aj k vydaniu dopĺňacieho rozsudku č.k. 9P/27/2023-268 zo dňa 19. júna 2024, ktoré rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania na základe zvoleného procesného postupu, zostalo len uznesenie o trovách konania obsiahnuté v napadnutom rozsudku, a za týmto účelom okresný súd opätovne predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu Predkladacou správou zo dňa 7. augusta 2024 (č-l- 275 spisu okresného súdu). 6. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol (výrok I.) a následnými výrokmi schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil postupom podľa § 52 CMP, pričom nenašiel dôvod pre postup podľa § 55 CMP. Zároveň konštatoval, že účastníci trovy nežiadali. 7. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Náhrada trov v mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. 9. V § 52 CMP, sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. 10. Ustanovenie § 55 CMP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o ustanovenie, u ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú také výnimočné okolnosti, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o trovách výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní týchto okolností treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní. Priznanie náhrady trov konania vedeného podľa CMP musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, pričom jedným z rozhodujúcich hľadísk bude aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi, a aby neodporovalo dobrým mravom. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza teda do úvahy v prípadoch, keď súd po preskúmaní okolností konkrétnej veci dôjde k záveru, že ide o výnimočný prípad, a tento musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. 11. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nejde o výnimočný prípad, ktorý by odôvodňoval aplikáciu § 55 CMP, pretože nezistil žiadne výnimočné okolnosti danej veci, a ani výnimočné okolnosti na strane účastníkov, z ktorých by vyplývalo, že je spravodlivé manželke priznať nárok na náhradu trov konania. Zároveň sa žiada na tomto mieste dodať, že takéto dôvody netvrdila manželka v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v rámci odvolacieho konania. 12. Odvolanie manželky neobsahuje žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému výroku okresného súdu o trovách konania. Odvolateľ je pritom povinný vymedziť, z akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal súd prvej inštancie voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť o nezákonnosti (tzv. odvolacie dôvody podľa § 365 – 366 CSP v spojení s § 62 – 63 CMP). Ohľadom právnej argumentácie sa odvolateľ nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti s konkrétnymi skutkovými námietkami. Odvolateľ musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Po vykonaní odvolacieho prieskumu potom odvolací súd konštatuje, že v odvolaní manželky neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia v tejto časti. 13. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia.“ 14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VI. potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 CMP s použitím § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 16. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.