Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 13CoP/49/2025 3124201428 16. 04. 2025 JUDr. Mária Dubcová ECLI:SK:KSZA:2025:3124201428.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/X, XXX XX D., proti osobe povinnej platiť výživné: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpenej zástupcom: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní matky – osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07. mája 2024 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 77Pc/5/2024-91 zo dňa 04. decembra 2024, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07. mája 2024 vo výrokoch I., II., IV. v spojení s výrokmi II., III. dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 77Pc/5/2024-91 zo dňa 04. decembra 2024 p o t v r d z u j e . Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07. mája 2024 vo výroku III. v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 77Pc/5/2024-91 zo dňa 04. decembra 2024 m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. NM-5P/107/2018-38 zo dňa 10.06.2019 s a m e n í v časti výšky výživného, ako aj v časti adresáta výživného. Odvolanie osoby povinnej platiť výživné zo dňa 22.01.2025 proti výroku I. dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 77Pc/5/2024-91 zo dňa 04. decembra 2024 odmieta. Žiaden z účastníkov
nemá
nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07. mája 2024 okresný súd podľa výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť E. F., nar. XX.XX.XXXX, na navrhovateľku, a to zo sumy 150,- Eur mesačne na 250,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.02.2024. Podľa výroku II. nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 01.02.2024 do 30.04.2024 v sume 300,- Eur je E. F. povinná zaplatiť navrhovateľke v 15,- Eur mesačných splátkach, splatných spolu s výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Podľa výroku III. sa zmenil rozsudok Okresného súdu NP-5P/107/2018-38 zo dňa 10.06.2019 v časti výšky výživného.
Nové
Mesto
nad
Váhom
č.k.
Výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, jeho odôvodnenie. Okresný súd vykonal dokazovanie, na výsledky ktorého aplikoval ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku. 3. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. NM-5P/107/2018-38 zo dňa 10.06.2019 súd rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľky a v tom čase maloletú navrhovateľku zveril do osobnej starostlivosti otca. Zo strany matky určil výživné vo výške 150,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V čase posledného súdneho rozhodnutia pri určení výživného bolo vychádzané z príjmu osoby povinnej – matky, ktorý bol v tom čase vo výške 999,- Eur v priemere netto. Z potvrdenia o príjme osoby povinnej vyplynulo, že tento príjem bol i s daňovým bonusom vo výške 43,12 Eur. Otec navrhovateľky v tom čase dosahoval príjem vo výške 861,- Eur. Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. 4. Okresný súd poukázal na to, že navrhovateľka toho času navštevuje Hotelovú akadémiu Ľudovíta Wintera Piešťany, 3. ročník. Počas školského týždňa býva na internáte, inak v spoločnej domácnosti s otcom, a to v prenajatom byte, kde platia nájomné vrátane energií vo výške 400,- Eur mesačne. Navrhovateľka mesačné náklady uviedla: poplatok za internát vo výške 40,- Eur mesačne, strava počas školy vo výške 100,- Eur, cestovné vo výške 12,- Eur, iné náklady na školu ako stužková, ZRPŠ, výlety vo výške 40,- Eur, mesačné náklady na drogériu 70,- Eur, lieky 80,- Eur, stravu mimo školy 50,- Eur a oblečenie 50,- Eur. Navrhovateľka poukázala na zdravotné problémy, s čím má spojené zvýšené výdavky, a to poplatky na zakupované lieky, približne v hodnote 80,- Eur mesačne (Isoprinosine, Herpes komplex, Herpesin, Spirabel, Alvesco, Mometasone, Emadine, Lagosa, Vitamic C, Vigantol, B Komplex). Predložila lekársku správu D. B. a lekársku správu D. G. C., z ktorých vyplýval zhoršený zdravotný stav navrhovateľky a potreba užívania viacerých liekov. Otec navrhovateľky je zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 650,- Eur netto. 5. Okresný súd poukázal na výdavky povinnej z výživného – matky navrhovateľky, ako aj jej príjem 1.039,50 Eur netto bez daňového bonusu, pričom nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Skonštatoval, že od posledného súdneho rozhodnutia nastali zmeny tak v pomeroch na strane osoby povinnej platiť výživné, druhého rodiča, ako aj v pomeroch plnoletého dieťaťa ako oprávnenej osoby, ktoré odôvodňovali zmenu pôvodného rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľky nastali zmeny v tom, že sa stala študentkou 3. ročníka strednej školy (Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera Piešťany), s návštevou ktorej sú spojené zvýšené výdavky. V čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom navrhovateľka navštevovala 2. stupeň základnej školy. Na strane navrhovateľky zmenou školy došlo k zvýšeniu nákladov. Výživné na navrhovateľku zo strany osoby povinnej nebolo upravované 5 rokov. Zmena pomerov bola daná aj fyzickým rastom navrhovateľky, ako aj jej vývinom. Oprávnené potreby navrhovateľky, a s tým súvisiace výdavky od poslednej úpravy výživného narástli aj v dôsledku vývoja životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine) - nárast cien vecí bežnej potreby, zvýšené ceny energií, inflácia, a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného. 6. Podľa okresného súdu navrhovateľka má bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním, obliekaním, návštevou školy, pričom bolo možné konštatovať, že tieto výdavky sú bežnými výdavkami, ktoré nie je nijako zvlášť potrebné preukazovať. Výdavky uvádzané navrhovateľkou sa okresnému súdu javili ako štandardné, reálne. Zvýšené výdavky navrhovateľky spojené so zdravotným stavom boli preukázané predložením lekárskych správ, z ktorých vyplýva nutnosť užívania navrhovateľkou uvádzaných liekov. Výdavky navrhovateľky, ktoré uvádzala, boli len výdavkami nevyhnutnými (strava, hygiena, oblečenie, obuv, školské potreby, zdravotná starostlivosť). Medzi výdavkami neboli uvádzané výdavky, ktoré by mohli byť vynakladané aj v súvislosti s odôvodnenými potrebami na kultúrne, športové, voľnočasové aktivity alebo rekreačné potreby navrhovateľky. Medzi výdavkami neboli uvedené ani jednorazové mimoriadne výdavky. Navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, keďže sa toho času pripravuje na povolanie, navštevuje strednú školu, je odkázaná svojou výživou na rodičov. Nič by na tom nezmenila ani skutočnosť, ak by si navrhovateľka privyrobila na brigáde, ako tvrdila osoba povinná. Navrhovateľka tohto času by mala primárne študovať a venovať sa škole a školským povinnostiam, pričom by nemala byť zaťažovaná tým, že si musí sama zabezpečovať finančné prostriedky na svoje živobytie. U rodičov navrhovateľky je ich vyživovacia povinnosť primárna a základná, ktorej nemôžu
predchádzať iné výdavky. Pokiaľ išlo o porovnanie pomerov na strane osoby povinnej platiť výživné, tejto sa zvýšil príjem o cca 80,- Eur netto oproti poslednej úprave výživného. Pokiaľ aj osoba povinná platí hypotekárny úver na zakúpený byt, tak v konečnom dôsledku vynakladá prostriedky na zabezpečenie svojho bývania, ktorý spôsob vynakladania je na jej uvážení. 7. Pokiaľ išlo o porovnanie pomerov na strane otca navrhovateľky, ktorý má voči navrhovateľke tiež vyživovaciu povinnosť a prispieva na výživu navrhovateľky, tomuto sa znížil príjem oproti poslednej úprave cca o 250,- Eur mesačne netto, ku ktorej skutočnosti okresný súd neprihliadol, pretože neboli zistené dôvody, pre ktoré by si otec navrhovateľky nemohol zabezpečiť zodpovedajúci príjem. Bolo konštatované, že do tohto času bol to práve otec, ktorý hradil všetky výdavky navrhovateľky nad sumu 150,- Eur mesačne, ktorou navrhovateľke prispievala osoba povinná platiť výživné – matka navrhovateľky. Okresný súd prihliadol i k poberaným rodinným prídavkom na navrhovateľku, ktoré sú vo výške 60,- Eur mesačne a na daňový bonus, ktorý je toho času 50,- Eur mesačne. 8. Na základe zisteného okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť E. F., nar. XX.XX.XXXX na navrhovateľku, a to zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2024. Dňom 01.02.2024 boli na strane navrhovateľky prezentované a preukázané zvýšené výdavky. Podľa zisteného skutkového stavu sa okresnému súdu javí zvýšené výživné na sumu 250,Eur mesačne ako zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam matky navrhovateľky ako osoby povinnej platiť výživné. Okresný súd rozhodol o nedoplatku na splatnom výživnom za obdobie od 01.02.2024 do 30.04.2024 v sume 300,- Eur, ktorý nedoplatok je E. F. povinná zaplatiť navrhovateľke v 15,- Eur mesačných splátkach, splatných spolu s výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. Výživné bolo zvýšené o sumu 100,- Eur, nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie február až marec 2024 predstavoval nedoplatok v sume 300,- Eur (100,- Eur x 3 mesiace). Rozsudkom okresného súdu sa súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. NM-5P/107/2018-38 zo dňa 10.06.2019 v časti výšky výživného. 9. Proti rozsudku okresného súdu č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07. mája 2024 v zákonnej lehote podala odvolanie osoba povinná z výživného – matka navrhovateľky (ďalej aj len „osoba povinná platiť výživné“, resp. „matka navrhovateľky“). V podanom odvolaní matka navrhovateľky zvýraznila to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne rozhodnutie okresného súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že podstatné je vyhlásenie, že má záujem podieľať sa na vývoji a vývine dcéry – navrhovateľky aj prostredníctvom výživného, avšak nie v okresným súdom určenej výške 250,- Eur mesačne, ktorú považovala za likvidačnú, ak výdavky matky sú vyššie, ako je jej príjem, čo uviedla pred okresným súdom. Podľa matky navrhovateľky sa okresný súd nevysporiadal s jej námietkami ohľadom jej majetkových pomerov a k potrebe nazerania na majetkové pomery otca. V odvolaní matka navrhovateľky poukázala na iné súdne rozhodnutia ako rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6CoP/17/2015 zo dňa 17.09.2015, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Cop/20/2015, komentár k Zákonu o rodine. Okresný súd nezobral do úvahy zdravotný stav, nereflektoval k zhoršenej finančnej situácii matky navrhovateľky po úhrade poplatkov, ako aj, že u matky sa podstatným spôsobom príjem nezvýšil oproti pôvodnému rozhodnutiu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu neporovnával terajšie a staré pomery na strane matky. Nereflektoval na jej vyjadrenia o nízkom príjme otca navrhovateľky, na príjem navrhovateľky z brigádnickej činnosti. Matka navrhovateľky nesúhlasila s výdavkami otca navrhovateľky spojenými s bývaním, ak samotná navrhovateľka uviedla, že platia na nájom 400,- Eur; okresný súd neskúmal, či navrhovateľka sa prostredníctvom brigád podieľa na úhrade výdavkov nájomného z dôvodu nízkeho príjmu otca a v akej výške. Uviedla, že jej výdavok na hypotekárny úver sa bude od nového roka 2025 navyšovať z dôvodu konca fixačného obdobia, čo sa dotkne majetkových pomerov matky navrhovateľky. 10. V ďalšej časti odvolania matka navrhovateľky poukázala na vysporiadanie BSM s otcom navrhovateľky. Otcovi navrhovateľky vyplatila vyrovnací podiel vo výške 10.000,- Eur a následne, keď sa stala vlastníčkou bytu a nebytového priestoru zapísaných na LV č. XXXX, refinancovala úver z dôvodu úhrad nižších splátok úveru. Namietala závery v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ak hypotekárny úver si vzala na seba z dôvodu vysporiadania BSM s otcom navrhovateľky v roku 2019. To, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, jej nemôže byť na ujmu, ak hradí poplatky mesačne, t.č. 474,93 Eur. Matke navrhovateľky nemôže byť na ujmu ani to, že otec navrhovateľky si nezabezpečil vlastné bývanie a s navrhovateľkou si prenajímajú jednoizbový byt. Matka navrhovateľku nevyhadzovala zo svojho bývania, dokonca doteraz tam má trvalý pobyt. Poukázala na svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam
nadobudnutým dedením. Akceptovala to, že navrhovateľke sa zmenili pomery, ak prešla zo stupňa ZŠ na stupeň SŠ, s čím sú spojené aj výdavky, avšak okresný súd neskúmal všetky výdavky navrhovateľky komplexne a ani či je v možnostiach matky prispievať na navrhovateľku vyšším výživným a v akej výške. Poukázala na Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 03.04.2024, keď uviedla, že nesúhlasí so sumou 300,- Eur mesačne, ale so sumou 180,- Eur mesačne. Poukázala na výdavky vo výške 1.137,90 Eur, ktoré musí mesačne vynaložiť. Zdôraznila, že na jej strane nedošlo podstatným spôsobom k zmene okolností vo výške príjmu oproti roku 2019, pričom jej výdavky stúpli a vzrástla i inflácia, ktorá sa jej dotkla. Nemôže doplácať na nízky príjem otca k potrebám dcéry. Nesúhlasila s posúdením okresného súdu o bežných výdavkoch na navrhovateľku podľa odseku 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Matka navrhovateľky nesúhlasila s výdavkami na lieky navrhovateľky, spôsob ich užívania. Poukázala na cenové možnosti u jednotlivých liekov, ich doplatok. Rozporovala výdavky navrhovateľky vo výške 80,- Eur/mesiac a iné lieky, vitamíny nezdokladovala. Rozporovala aj výdavok na drogériu vo výške 70,Eur, pretože na internáte sa o hygienu spoločných priestorov starajú iné osoby, nie navrhovateľka. Otec navrhovateľky poberá rodinné prídavky a od 11/2023 si uplatnil aj daňový bonus na navrhovateľku. Mala za to, že nedoplatok na splatnom výživnom podľa výroku II. rozsudku okresného súdu nemôže požívať právnu ochranu, a to aj s poukazom na obsah Lekárskeho nálezu zo dňa 16.04.2024 z ambulancie imunológie, pokiaľ nebolo preukázané, že lieková anamnéza je potrebná na každý mesiac, naviac niektoré lieky sú indikované len v prípade ťažkostí, potreby a pod.. Nemal byť určený nedoplatok na splatnom výživnom. Okresný súd neurčil deň opakujúceho sa plnenia splátok spolu s výživným, t.j. do akého dňa každého mesiaca má matka hradiť výživné spolu s opakujúcimi sa splátkami. V návrhu navrhovateľka žiadala výživné do 20-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Matka navrhovateľky poukázala aj na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ak výživné nemožno priznať v prípade, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľa k nej nevzhliada, neprejavuje jej úctu, záujem, nestará sa o ňu, napriek tomu, že matka má navrhovateľku rada. Na druhej strane nemá záujem, aby navrhovateľke nebolo priznané žiadne výživné, ale aby výživné určené rozsudkom okresného súdu bolo znížené na sumu 180,- Eur mesačne. V závere odôvodnenia odvolania matka navrhovateľky poukázala na to, že nemôže doplácať na finančnú situáciu otca, ktorý tiež má vyživovaciu povinnosť voči dcére. Na strane matky navrhovateľky nedošlo oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu k zmene pomerov vo vyššom rozsahu. Okresný súd sa nevysporiadal s námietkami matky navrhovateľky, nezaoberal sa pracovnými možnosťami otca navrhovateľky a navrhovateľka nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala svoje tvrdenia. Podľa matky v prípade dokazovania nebola na oboch stranách použitá rovnosť zbraní. Navrhovateľka nepreukázala, či skutočne uhrádza za internát sumu vo výške 40,- Eur, v akej výške uhrádza obedy v škole, cestovné. Uviedla, že nechce lipnúť na každom eure, ale chce preukázať odvolaciemu súdu, že bolo rozhodnuté na základe nesprávnych skutkových zistení. Matke navrhovateľky nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd nereflektoval na skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni oboch rodičov, neskúmal majetkové pomery otca. Vec nesprávne právne posúdil, preto navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že vyživovacia povinnosť bude zvýšená zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne, ktoré výživné bude splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku a súčasne bude zrušený výrok II. rozsudku okresného súdu o zameškanom výživnom. Vzhľadom k závislosti výrokov I., II. s výrokom III. matka navrhovateľky uviedla, že sa odvoláva aj voči výroku III.. Alternatívne žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 11. K odvolaniu matky navrhovateľky sa vyjadrila navrhovateľka. Mala za to, že okresný súd dostatočne zistil skutočný stav veci a umožnil matke sa dôkladne vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, tak na prvom, ako aj na druhom pojednávaní. Pokiaľ matka tvrdí, že má záujem sa podieľať na vývine a vývoji navrhovateľky, tak by celý čas posielala výživné + daňový bonus. Matka sa nepriznala, že žije v jednej domácnosti v trojizbovom byte s partnerom už 5 rokov. Okresný súd porovnával príjem otca a príjem matky, k čomu boli doložené potrebné papiere. Matka navrhovateľky vlastní byt, je spoluvlastníčkou ďalších nehnuteľností, aj napriek tomu prispieva na život navrhovateľky menej ako otec. Navrhovateľka uviedla, že si našla sezónnu brigádu až koncom júna, po skončení školského roka. Nie je pravdou, že by s otcom platila nájomné, keďže toto výhradne platí len otec zo svojej výplaty. Brigádu si našla pre seba, aby si zarobila ako mladý študent a nie na platenie nájmu. Zabezpečenie jednoizbového bytu je dočasné riešenie. Škola, na ktorú navrhovateľka chodí, stojí mesačne okolo 150,- Eur. Strava dospelého človeka
mesačne vychádza minimálne 200,- Eur. Pokiaľ matka navrhuje zvýšiť výživné zo sumy 150,- Eur na 180,- Eur, t.j. o 30,- Eur, tak táto suma nepokryje náklady navrhovateľky. Podľa odvolania je zrejmé, že matka myslí len na seba. Matka navrhovateľke nikdy neposielala peniaze navyše, ani na narodeniny, ani na meniny. Na jednej strane tvrdí, že sa chce podieľať na vývoji navrhovateľky a na druhej strane rieši centy. Na lieky predložila lekárske správy a nevidí dôvod na ich spochybňovanie. Do výdavkov na internát sa počítal aj toaletný papier, mydlo na ruky, kozmetika. V organizačných pokynoch sú uvedené náklady na stravovanie, ubytovanie v školskom internáte, ktoré sa cca 2 roky nemenili. Matka navrhovateľky sa viac zaujíma o náklady za lieky, ako o zdravotný stav navrhovateľky. Ak aj matka poukazuje na dobré mravy, tak navrhovateľka uviedla, že bola to samotná matka, ktorá pred súdom o rozvode o nej povedala, že je humusáčka, sumo zápasník a dopúšťala sa podobných urážok na jej osobu. Ponižovala ju pri športe, pred kamarátkami. Jediný záujem, ktorý prejavuje, je len cez výživné. Navrhovateľka uviedla, že záujem k matke neprejavuje od doby, ako zistila, že po jej narodení sa vyjadrila, že si mala ešte užívať mladosť a rodina je pre ňu väzenie a deti záťaž. Okresný súd za vyšetrovacieho princípu preveroval výdavky navrhovateľky, ktoré sú reálne. Matka navrhovateľky mala priestor na vyjadrenie. Práve priestor pre navrhovateľku bol obmedzený, pretože neustále rozprávala len matka. Predložila žiadane lekárske správy. Otec navrhovateľku v kontakte s matkou neovplyvňoval, avšak navrhovateľka sama pre správanie matky odmietala za ňou chodiť. Z dôvodu, že matka spochybňuje výdavky navrhovateľky na školu, navrhovateľka k odvolaniu doložila papier zo školy, z ktorého vyplýva, aká suma sa má hradiť za internát a aká za stravu. Hoci matka tvrdí, že nechce lipnúť na každom eure, jej vyjadrenia sú opakom. Matka navrhovateľky poukazuje na otcove schopnosti a možnosti nájsť si lepšie finančne platenú prácu, avšak navrhovateľka mala za to, že aj matka by si mohla nájsť lepšiu prácu na pokrytie svojich finančných nákladov, ak žije údajne sama v trojizbovom byte a je spoluvlastníčkou ďalších nehnuteľností. Uviedla, že celý daňový bonus za rok 2023 do dnešného dňa 31.07.2024 jej nebol vyplatený. Matka navrhovateľky nemá inú vyživovaciu povinnosť. Nesúhlasila s odvolacím návrhom matky. 12. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadrila matka navrhovateľky podaním zo dňa 13.08.2024 prostredníctvom zvoleného zástupcu. Zotrvala na odvolacích dôvodoch a dodala, že sa všemožne snažila o city navrhovateľky ako dcéry, jej priazeň, avšak otec zámerne očierňoval matku pred navrhovateľkou. Uviedla zmysel daňového bonusu s poukazom na ust. § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. s tým, že tento nie je možné zohľadniť pri určovaní výšky výživného tak, ako prídavok na dieťa, a to z dôvodu, že daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca, ak ho uplatňuje mesačne. V byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, býva matka navrhovateľky sama. Partner matky navrhovateľky nemá v byte trvalý pobyt. Otec navrhovateľky nikdy nevedel hospodáriť s peniazmi. Pokiaľ ide o výlučné vlastníctvo k bytu, k jeho nadobudnutiu sa vyjadrila v odvolaní. Celodennú stravu má navrhovateľka zabezpečenú na internáte a len počas víkendov sa stravuje u otca. Odmieta zodpovednosť ohľadom zdravotného stavu navrhovateľky, konkrétne poškodenia kolien. Navrhovateľku viedla k športu a naučila ju lyžovať, plávať, bicyklovať, korčuľovať. Matka navrhovateľky nevykonala žiaden protiprávny úkon vo vzťahu k zadováženiu si podkladov o výške úhrady liekov zo strany navrhovateľky. Matka navrhovateľky nerieši centy, len poukazuje na skutočnosti, ktoré chce, aby boli objasnené pre rozhodnutie súdu. Nespochybňuje lekárske správy o zdravotnom stave navrhovateľky, poukazovala len na cyklus užívania liekov a mesačné výdavky. Zaujíma sa o zdravotný stav navrhovateľky. Pokiaľ v minulosti povedala navrhovateľke, že je humusáčka, tak to vychádzalo z toho, aby pôsobila na navrhovateľku výchovne, ak špinavé prádlo neodkladala do prania. Dcéru – navrhovateľku nikdy neponižovala, naopak ju podporovala. Nikdy nepovedala, že by si chcela užívať a nemala mať deti. Verí, že navrhovateľka raz pochopí, že ju má rada. Matka navrhovateľky sa ďalej vyjadrila aj k vyplatenému vyrovnaciemu podielu otcovi navrhovateľky pri vysporiadaní spoločnej nehnuteľnosti – bytu. 13. Okresný súd po vrátení spisového materiálu krajským súdom podaním zo dňa 08.10.2024 (č.l. 85 spisu) s uvedením, že je potrebné rozhodnúť o celom podanom návrhu navrhovateľky, t.j. o splatnosti výživného, o adresátovi výživného, ak je navrhovateľka plnoletá, dopĺňacím rozsudkom č.k. 77Pc/5/2024-91 zo dňa 04. decembra 2024 výrokom I. vo zvyšnej časti návrh zamietol. Výrokom II. bola E. F., nar. XX.XX.XXXX, uložená povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 250,Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Výrokom III. o trovách konania spojených s dopĺňacím rozsudkom bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
14. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala voči osobe povinnej platiť výživné vydania rozhodnutia, ktorým súd zvýši vyživovaciu povinnosť osoby povinnej na sumu 300,- Eur mesačne, a to do 20-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Ďalej uviedol, že rozsudkom č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07.05.2024 rozhodol tak, že podľa výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť E. F., nar. XX.XX.XXXX, na navrhovateľku, a to zo sumy 150,- Eur mesačne na 250,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.02.2024. Výrokom II. nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 01.02.2024 do 30.04.2024 v sume 300,Eur uložil E. F. zaplatiť navrhovateľke v 15,- Eur mesačných splátkach, splatných spolu s výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. NM-5P/107/2018-38 zo dňa 10.06.2019 v časti výšky výživného a výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 15. Okresný súd v odôvodnení dopĺňacieho rozsudku poukázal na ust. § 225 ods. 1 až 3 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a keďže rozsudkom č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07.05.2024 nerozhodol o celom návrhu navrhovateľky, pričom nerozhodol o splatnosti výživného, ako aj adresátovi výživného podľa návrhu navrhovateľky a nerozhodol ani o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného nad priznanú sumu výživného vo výške 250,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2024, s poukazom na vykonané dokazovanie a odôvodnenie rozsudku zo dňa 07.05.2024 návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti nad priznané výživné vo výške 250,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2024 ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ išlo o splatnosť výživného, ktoré je osoba povinná platiť mesačne navrhovateľke ako osobe oprávnenej, táto súhlasila so splatnosťou 20-teho dňa v mesiaci. Z dôvodu, že navrhovateľka ako oprávnená je toho času plnoletá, bolo potrebné, aby výživné zo strany osoby povinnej bolo platené k rukám navrhovateľky, a preto dopĺňacím rozsudkom rozhodol aj o tom, že E. F., nar. XX.XX.XXXX je povinná platiť navrhovateľke výživné v sume 250,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, pričom rozsudkom č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07.05.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. NM-5P/107/2018-38 zo dňa 10.06.2019, v časti výšky výživného, ako aj v časti adresáta výživného. 16. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 17. V zákonnej lehote proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu č.k. 77Pc/5/2024-91 zo dňa 04. decembra 2024 podala odvolanie matka navrhovateľky ako osoba povinná platiť výživné. Uviedla, že zotrváva na odvolaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 10.07.2024. Z dôvodu zmätočnosti rozhodnutí okresného súdu napáda tak rozsudok, ako aj dopĺňací rozsudok, ktoré podľa nej vo vzájomnej súvislosti sú nezrozumiteľné, neurčité. Namietala nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu veci, porušenie procesných práv, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, ako aj, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dopĺňací rozsudok, podľa matky navrhovateľky, je nezrozumiteľný, neurčitý, pretože pri zmene posledného súdneho rozhodnutia v časti výšky výživného nie je vyjadrená zmena v časti adresáta výživného, ktorá je vyjadrená iba v odseku 12. odôvodnenia rozsudku, avšak voči odôvodneniu rozsudku odvolanie nie je prípustné. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd nerešpektoval podnet Krajského súdu v Žiline pri vrátení odvolacej právnej veci ako predčasne predloženej zo dňa 08.10.2024, v ktorom odvolací súd napomohol okresnému súdu a určil mu postup k rozhodnutiu, keď nebolo rozhodnuté o splatnosti výživného, ako aj, že posledné súdne rozhodnutie má byť zmenené nielen v časti výživného, ale aj v časti adresáta výživného, ak je navrhovateľka plnoletá. Podľa matky dopĺňacím rozsudkom nebolo rozhodnuté vo výrokovej časti o zmene pôvodného rozsudku v časti adresáta výživného, a tým bolo matke navrhovateľky znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva. Ak nie je vyjadrená zmena adresáta výživného, tak matka navrhovateľky má právnu neistotu vo vzťahu k osobe platiť výživné, t.j. či k rukám otca alebo navrhovateľky. Zmätočnosť, podľa matky navrhovateľky, je aj vo výroku I. dopĺňacieho rozsudku, ak malo dôjsť i k zamietnutiu zameškaného výživného, pretože ak vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý, tak nerozumie, či konajúci súd zamietol len prevyšujúcu časť navrhovateľkou požadovaného výživného alebo došlo aj k zamietnutiu zameškaného výživného. Namietala nesprávny procesný postup okresného súdu pri vydávaní rozsudku, ako aj dopĺňacieho rozsudku.
Vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti zotrvala na dôvodoch a prílohách odvolania, podaného proti rozsudku okresného súdu. Uviedla, že od 04/2025 má zvýšenú splátku hypotéky o viac ako 40,Eur. Má záujem podieľať sa na vývoji a vývine dcéry – navrhovateľky, avšak stanovená výška výživného v sume 250,- Eur je pre ňu likvidačná a navrhuje zvýšiť výživné na sumu 180,- Eur mesačne. Matka mala za to, že okresný súd sa nevysporiadal s jej námietkami k majetkovým pomerom. Poukázala na rozhodovaciu činnosť iných odvolacích súdov, ako aj komentár k Zákonu o rodine, ak pre zmenu rozhodnutia o výživnom je rozhodujúca závažná zmena pomerov. Podľa matky k takejto závažnej zmene pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu o výživnom nedošlo. Namietala, že okresný súd sa nezaoberal zlým zdravotným stavom matky, nereflektoval k jej zhoršenej finančnej situácii, ani k tomu, že jej príjem sa oproti pôvodnému súdnemu rozhodnutiu podstatným spôsobom nezvýšil. Neskúmal, či zmena pomerov na strane osoby oprávnenej, t.j. na strane navrhovateľky, korešponduje s pomermi na strane osoby povinnej – jej matky. Poukázala na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, kedy obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, čo nebolo zohľadnené u otca navrhovateľky, ktorý vyštudoval Vojenskú strednú školu leteckú a v jeho schopnostiach a možnostiach je mať vyšší príjem, ako preukázal okresnému súdu. Namietala závery okresného súdu v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ak bolo konštatované len to, že u otca sa znížil oproti poslednej úprave o cca 250,- Eur mesačne netto jeho príjem, ale neboli zistené dôvody, pre ktoré k tomu došlo, resp. dôvody, pre ktoré by si otec navrhovateľky nemohol zabezpečiť zodpovedajúci príjem. Poukázala na samotné vyjadrenia navrhovateľky, ktorá brigádnickou činnosťou mala príjem a sama uviedla, že platí s otcom 400,- Eur mesačne nájomné, a preto rozporovala závery okresného súdu, ktorý konštatoval hradenie výdavkov navrhovateľky len otcom. 18. V ďalšej časti odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku matka navrhovateľky poukázala na samostatné konanie, v ktorom rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. NM-5P/107/2018-38 zo dňa 10.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.07.2019, došlo k zániku BSM rodičov navrhovateľky, na základe ktorého vysporiadania BSM nadobudla vlastníctvo k bytu a vyplatila otcovi navrhovateľky vyrovnací podiel 10.000,- Eur. Z dôvodu, že sa stala vlastníčkou bytu a nebytového priestoru, došlo k refinancovaniu úveru, a preto nie je správne vyjadrenie okresného súdu v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že finančné prostriedky vynakladá na zabezpečenie svojho bývania, ktorý spôsob vynakladania je na jej uvážení. To, že je vlastníčkou nehnuteľnosti a za túto nehnuteľnosť – byt platí poplatky, jej nemôže byť na škodu. I napriek vyporiadaniu BSM otec navrhovateľky si nezabezpečil vlastné bývanie. Matka navrhovateľky poukázala na rozsah nehnuteľností nadobudnutých titulom dedenia. 19. Matka navrhovateľky nepoprela, že na strane navrhovateľky nastala zmena pomerov, keď zo stupňa ZŠ je študentkou strednej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, avšak okresným súdom určené výživné 250,- Eur mesačne nie je v jej schopnostiach a možnostiach platiť, pretože nebolo reflektované na jej výdavky a majetkové pomery. Vyjadrila sa, že v jej možnostiach je platiť výživné v sume 180,- Eur mesačne. Vzhľadom k predbežnej vykonateľnosti rozsudku platí navrhovateľke výživné 250,- Eur mesačne, avšak je to pre ňu likvidačné. Od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom na strane matky, ako osoby povinnej platiť výživné, nedošlo k podstatným zmenám vo výške príjmu. Nesúhlasila s posúdením okresného súdu o bežných výdavkoch navrhovateľky v odseku 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku a podrobne poukázala na liekovú genézu navrhovateľky a ich výdavkovú zložku, ktorú rozporovala s ohľadom na pravidelnosť takýchto výdavkov, výšku doplatku liekov, t.j. rozporovala výšku úhrady za lieky predloženú navrhovateľkou. Nesúhlasila s výdavkami na drogériu vo výške 70,- Eur, keďže nejde o bežný výdavok. Otec navrhovateľky poberá rodinné prídavky, uplatnil si aj daňový bonus na navrhovateľku, čo nebolo vzaté do úvahy. Matka navrhovateľky poukázala na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine s tým, že navrhovateľka jej neprejavuje úctu, záujem, avšak na úpravu dobrých mravov nepoukázala z dôvodu, aby navrhovateľke nebolo priznané žiadne výživné, ale vo výške navrhnutej matkou. Ako ona, aj otec navrhovateľky má voči nej vyživovaciu povinnosť za stavu, keď dcéra - navrhovateľka toho času nebýva počas celého týždňa s otcom, ale je na internáte. U otca je možnosť zabezpečiť si lepší príjem a podieľať sa na vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Navrhovateľka nepredložila všetky dôkazy na svoje tvrdenia, na druhej strane matka navrhovateľky dokladala dôkazy. Okresný súd prihliadol len na tvrdenia navrhovateľky, matka bola v nevýhodnom a nespravodlivom postavení, pre štádium dokazovania nebola zachovaná rovnosť zbraní. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti na navrhovateľku podľa rozsudku a dopĺňacieho rozsudku bol nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie, nesprávny procesný postup, ktorým boli porušené práva matky navrhovateľky ako osoby povinnej platiť výživné, preto navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť s určením výživného v sume 180,- Eur
mesačne, alternatívne rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pôvodným rozsudkom, ako aj dopĺňacím rozsudkom, bolo rozhodnuté o trovách prvoinštančného konania a podľa matky navrhovateľky takéto rozhodnutie o trovách dopĺňacím rozsudkom predstavuje procesné pochybenie. 20. K odvolaniu osoby povinnej platiť výživné sa vyjadrila navrhovateľka v podaní zo dňa 07.02.2025 (č.l. 115-119 spisu). Uviedla, že nechápe matkine zmätenie a jej neistotu komu a do koľkého dňa v mesiaci má platiť výživné, ak o tom bolo rozhodnuté. Pokiaľ ide o nedoplatok na splatnom výživnom, tak matka navrhovateľke zaplatila stanovenú splátku iba dvakrát. Do dnešného dňa sa matka o navrhovateľku poriadne nezaujímala. Dáva do popredia povinnosť obidvoch rodičov sa podieľať na jej výžive, pričom bola to matka, ktorá okrem sumy 150,- Eur jej nič neplatila a všetko jej platil otec. Nájomné platí výhradne len otec z výplaty a ak si našla brigádu pre seba, tak preto, aby si zarobila ako študentka. Na jednej strane súhlasí so zmenou pomerov na strane navrhovateľky a i napriek tomu navrhuje zvýšiť výživné o 30,Eur. Lieky v určitých dňoch si navrhovateľka vyberala spolu s kartičkou na zľavy, ktorú nemá vždy pri sebe. Na lieky predložila lekárske správy a nevidí dôvod na ich spochybňovanie. Balenie liekov dostáva podľa toho, aké sú v lekárni aktuálne k dispozícii. Na internáte sa stará o čistiace prostriedky, keď je tam ubytovaná a do výdavkov započítala aj toaletný papier, mydlo na ruky a kozmetiku. Otec navrhovateľky poberá rodinné prídavky od doby zverenia navrhovateľky do jeho opatery a od 10/2023 si uplatňuje na navrhovateľku daňový bonus. Do 10/2023 si daňový bonus uplatňovala matka, ktorý si nechala na vlastné potreby. Navrhovateľka uviedla, že predložila súdu všetky lekárske správy a potvrdenia, dôkazy, ktoré boli od nej žiadané. Nie je pravdou, že by okresný súd presadzoval názory navrhovateľky. Bola to matka, ktorá zväčša pred súdom rozprávala. Všetky výdavky uviedla na základe reálnych skutočností. Ak zdôrazňuje, že na vyživovacej povinnosti sa majú podieľať obaja rodičia a poukazuje na otcove schopnosti a možnosti si zabezpečiť finančne lepšiu prácu, tak takúto lepšiu prácu by si podľa navrhovateľky mohla zabezpečiť aj jej matka. Nesúhlasila s návrhom matky, ktorá nemá inú vyživovaciu povinnosť. 21. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadrila matka. Uviedla, že mala veľký záujem sa s navrhovateľkou stretávať, ale jej to nebolo nijako umožnené. Navrhovateľke posielala každé narodeniny, meniny, na Mikuláša a Vianoce aj Deň detí buď darčeky alebo financie. Navrhovateľke vyplatila aj daňový bonus vo výške 932,70 Eur. Do dnešného dňa si navrhovateľka nezrušila trvalý pobyt v mieste jej bydliska i napriek tomu, že už je svojprávna. Uviedla, že rozporuje čiastku za stravu na školskom internáte. Navrhovateľka nenavštevuje školu celý školský rok. Odmietla, že by sa k receptom na lieky, ktoré mala navrhovateľka, dostala protiprávne, pretože bola to navrhovateľka, ktorá používa kartičku na zľavu, ktorá patrila jej ako matke. Uviedla, že má navrhovateľku rada a je nešťastná z toho, že sa dala zmanipulovať svojim otcom. Trvala na tom, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach platiť výživné 250,- Eur mesačne. 22. Ďalšie podania do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nenasledovali. 23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote proti rozsudku okresného súdu a dopĺňacieho rozsudku osobou povinnou platiť výživné, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. § 65 CMP, § 66 CMP a contrario v spojení s ust. § 155 CMP rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV. v spojení s výrokmi II., III. dopĺňacieho rozsudku potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výroku III. rozsudok okresného súdu v spojení dopĺňacím rozsudkom zmenil za aplikácie ust. § 388 CSP v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu. Odvolanie osoby povinnej platiť výživné vo výroku I. dopĺňacieho rozsudku bolo odmietnuté ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 386 písm. b) CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/49/2025-135 zo dňa 07.04.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.04.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 25. K postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou navrhovateľky bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario sa uvádza, že pre vyhodnotenie rozsahu a dôvodov odvolania nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak postačovalo preskúmanie veci na
základe spisovej dokumentácie, pokiaľ účastníci konania, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/1, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp.zn. 3 Cdo 51/2011, sp.zn. 3 Cdo 186/2012, sp.zn. 7 Cdo 56/2011). Prioritne krajský súd poukazuje na to, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci v akceptovateľnom rozsahu, z ktorého skutkového stavu zisteného okresným súdom vychádzal aj odvolací súd. 26. K odvolaniu podanému matkou navrhovateľky a k dôvodom odvolania krajský súd poukazuje na to, že konanie o návrhu navrhovateľky, ako plnoletého nezaopatreného dieťaťa, bolo konaním, ktoré sa začína len na návrh (§ 155 CMP), preto odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania matky navrhovateľky. 27. Základom odvolania matky navrhovateľky bolo, že nesúhlasila so zvýšením vyživovacej povinnosti zo sumy 150,- Eur mesačne na 250,- Eur mesačne, pretože podľa nej táto nezodpovedá odôvodneným výdavkom, potrebám navrhovateľky a ani príjmovým možnostiam a schopnostiam matky navrhovateľky, ak okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Matka navrhovateľky namietala, že zvýšená vyživovacia povinnosť je pre ňu likvidačná, u ktorej okresný súd nezohľadnil námietky matky, ako aj, že nemôžu byť na jej ujmu nízke príjmové možnosti otca navrhovateľky, ktorý má tiež vyživovaciu povinnosť. Okresný súd nezohľadnil príjmy z brigádnickej činnosti navrhovateľky pri hradení nájomného. Neboli preukázané výdavkové položky na lieky navrhovateľky, nezohľadnenie ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, neakceptovanie toho, že oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu nenastala podstatná zmena pomerov na strane majetkových pomerov a príjmových možností matky navrhovateľky ako osoby povinnej z výživného. Matka navrhovateľky v odvolaní namietala, že okresný súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 28. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Rovnosť zbraní sa prejavuje ako rovnaká miera možnosti uplatňovania prostriedkov procesného útoku, ale aj procesnej obrany v medziach stanovených CSP, či CMP. Obsah princípu rovnosti sporových strán v civilnom sporovom i mimosporovom konaní sa tak prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť, spočívajúca v takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia, napr. právo navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k dokazovaniu, či zúčastniť sa pojednávania a pod.. Rovnosť účastníkov v konaní sa zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností na uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Konajúci súd popri rovnosti účastníkov konania musí zaručiť aj plynulosť a rýchlosť konania, čo predpokladá selekciu len podstatných argumentov, ktoré bude súd predkladať na vyjadrenie protistrane (sp. zn. III. ÚS 402/08), z čoho vyplýva, že zásada rovnosti účastníkov konania nie je absolútna. Procesnú rovnosť nemožno vykladať tak, že by zákonodarca nemohol stanoviť rozdielny rozsah procesných práv a povinností v rôznych druhoch konania. 29. Odvolací súd sa oboznámil s priebehom konania, dokazovania pred okresným súdom a konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva matky navrhovateľky na spravodlivý súdny proces. Tak navrhovateľka, ako aj jej matka, mali súdom prvej inštancie vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň bola dodržaná zásada, ktorá vylučovala mať možnosť podstatnej výhody voči druhému účastníkovi konania. Navrhovateľka, ako aj jej matka, ktorá je osobou povinnou z výživného, mali zabezpečené pred súdom prvej inštancie rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k zásahu do práv, resp. oprávnených záujmov niektorého z účastníkov daného konania. Z obsahu spisu nevyplynulo ani to, že by došlo k porušeniu zásady
rovnosti strán sporu a že by odvolateľka bola postupom okresného súdu na svojich procesných právach akokoľvek ukrátená. 30. Okresný súd zákonne postupoval, ak v rámci vykonávaného dokazovania za aplikácie ust. § 26, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine vyhodnocoval zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/107/2018-38 zo dňa 10. júna 2019 okrem iného bola určená povinnosť matke navrhovateľky prispievať mesačne na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky sumou 150,- Eur vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Krajský súd má za to, že nepochybne k zmene pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu došlo už samotnou dĺžkou doby, ktorá uplynula od posledného súdneho rozhodnutia, t.j. doba piatich rokov. Už samotná táto doba dávala základ pre zvýšenie vyživovacej povinnosti matke navrhovateľky. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu o výživnom, ak relevantnosť sa zisťovala porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako boli zisťované k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. To, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia posudzuje súd v tej ktorej konkrétnej veci, a preto nebolo namieste, ak matka navrhovateľky v odvolaní poukazovala na iné súdne rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Krajský súd má za to, na základe skutkového stavu zisteného okresným súdom, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, ktorá dávala základ pre zvýšenie vyživovacej povinnosti matke navrhovateľky, a toto zvýšenie zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne zodpovedá nielen odôvodneným výdavkom a potrebám navrhovateľky, ale aj schopnostiam a možnostiam matky navrhovateľky. 31. V danej veci došlo k zmene pomerov, ktorá bola dôsledkom objektívneho plynutia času na strane navrhovateľky, ktorá oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu dosiahla vek plnoletosti, navštevuje Hotelovú akadémiu Ľudovíta Wintera Piešťany, 3. ročník, jej vek v čase rozhodnutia okresného súdu bol 18 rokov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, keď bola vo veku 13 rokov, t.j. v okamihu podania návrhu doručeného Okresnému súdu Trenčín dňa 01.02.2024 bola navrhovateľka cca o 5 rokov staršia. S pribúdajúcim vekom nepochybne narastajú životné potreby dieťaťa a nevyhnutne aj náklady spojené s jeho výživou. Vzhľadom k uvedenému okresný súd vecne správne skonštatoval zmenu pomerov na strane navrhovateľky ako oprávnenej z výživného, a to v náraste jej potrieb, preukázaných výdavkov. Navrhovateľka v danom konaní nebola povinná detailne preukazovať jednotlivé výdavky tak, ako to namietala v podanom odvolaní matka navrhovateľky, keďže nepochybne nárast týchto odôvodnených potrieb, výdavkov, tu nastal. Krajský súd z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach poukazuje na špecifikáciu výdavkov navrhovateľky v odseku 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07. mája 2024, ak výdavky navrhovateľky sú štandardnými, nevyhnutnými výdavkami spojenými so stravovaním, bývaním, hygienou, obliekaním a plnením si školských povinností, ktoré tak ako uviedol okresný súd, boli bežnými výdavkami, ktoré nebolo potrebné osobitne preukazovať. Výdavky navrhovateľky súvisiace s jej zdravotným stavom mali základ v lekárskych správach, ku ktorým z titulu absencie medicínskeho vzdelania na strane matky navrhovateľky táto nemá odbornú spôsobilosť na ich vyhodnocovanie, relevantné posudzovanie. Súd rovnako nedisponuje odbornou medicínskou spôsobilosťou k tomu, aby zasiahol do záverov lekárskych správ a spôsobu doporučenej medikamentóznej liečby u navrhovateľky, resp. do nastavenej liečby, a preto nijakým spôsobom neobstáli odvolacie dôvody matky navrhovateľky, ktorými „vyhodnocovala“ spôsob užívania toho ktorého lieku, a s tým súvisiaci výdavok. Aj matka navrhovateľky ako rodič nepochybne má mať záujem na tom, aby navrhovateľka mala zdravý nielen psychický, ale aj fyzický vývin, preto je namieste, aby sa k tejto položke výdavkov na lieky stavala zodpovedne, pretože odvolací súd verí tomu, že je aj v záujme matky, aby navrhovateľka bola zdravá. Krajský súd preto nepovažoval za relevantné tie odvolacie dôvody matky navrhovateľky, ktorými bližšie vyjadrovala cenové možnosti u jednotlivých liekov, u ktorých by mohli byť podľa nej dosiahnuté zľavové, resp. nižšie doplatky. Podstatné je, aby lieky, ktoré má užívať navrhovateľka podľa lekárskych správ, jej zdravotný stav zlepšili, čo nepochybne má mať a krajský súd verí tomu, že aj má na zreteli ako prvé matka navrhovateľky.
32. Pokiaľ navrhovateľka si zabezpečila príjem z brigádnickej činnosti, tak táto skutočnosť nenahrádza vyživovaciu povinnosť matky, ak navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, pretože sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie. 33. Zo subjektívneho hľadiska sú pre rozhodnutie o výživnom dôležité schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Okresný súd správne poukázal na majetkové pomery, príjmové možnosti, schopnosti matky navrhovateľky, ktorej priemerný mesačný príjem k dátumu rozhodnutia okresného súdu bol 1.039,50 Eur netto bez daňového bonusu, pričom ani ona a ani otec navrhovateľky nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ak aj matka navrhovateľky poukázala na rozsah svojich výdavkov, tak krajský súd zvýrazňuje to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine). Vzhľadom k príjmovým možnostiam matky navrhovateľky nie je možné súhlasiť, že okresným súdom zvýšené výživné na sumu 250,- Eur mesačne by malo mať likvidačný následok na matku navrhovateľky. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07. mája 2024 poukázal na príjmové možnosti rodičov navrhovateľky v čase posledného súdneho rozhodnutia a k dátumu napadnutého rozsudku okresného súdu v odsekoch 5., 6., 7., 12.. Krajský súd má za to, že vzhľadom k príjmovým možnostiam matky navrhovateľky 1.039,50 Eur netto bez daňového bonusu a k jej majetkovým pomerom s ohľadom k tomu, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je v jej možnostiach a schopnostiach platiť okresným súdom zvýšené výživné na sumu 250,- Eur mesačne. Ak aj matka navrhovateľky v odvolaní v rovine výdavkov poukazovala na to, že sa jej zvýši splátka hypotekárneho úveru od nového roka 2025, tak v súdnom konaní nie je možné prihliadať na výdavky do budúcna, ale je potrebné vychádzať z aktuálneho stavu. Naviac výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd pri rozhodovaní vychádza z aktuálnych pomerov, nie z tvrdení, ktoré môžu, prípadne majú nastať do budúcna, a preto pokiaľ aj matka navrhovateľky uvádzala zvýšenie výšky hypotekárneho úveru od nového roka 2025, táto námietka nemohla relevantným spôsobom ovplyvniť rozsudok okresného súdu o zvýšenej vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky, za súčasného konštatovania, že vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred ostatnými výdavkami. 34. Matka v odvolaní poukazovala aj na nepriznanie výživného z dôvodu dobrých mravov v zmysle ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Namietala, že navrhovateľka jej neprejavuje úctu, nemá o ňu záujem, nestará sa o ňu. K uvedenému sa navrhovateľka vyjadrila tak, že matka ju ponižovala, urážala. Krajský súd má za to, že vzájomné obviňovanie sa zo strany navrhovateľky a jej matky má svoj pôvod v narušených vzťahoch, ktoré však nemohli zasiahnuť do vecne správneho rozhodnutia okresného súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky. Naviac matka navrhovateľky pre aplikáciu ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine nepredložila dôkazy. Svojím rozhodnutím okresný súd nepoprel vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky. Súdnym rozhodnutím len vyhodnotil, či nastala zmena pomerov u matky navrhovateľky ako osoby povinnej z výživného a zmena pomerov na strane navrhovateľky, ktoré zistené zmeny dali základ pre zvýšenie vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky. 35. Rodinné prídavky, pokiaľ na ne matka navrhovateľky poukazovala, môžu slúžiť aj na pokrytie výdavkov navrhovateľky, avšak nenahrádzajú vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky. 36. K odvolacím dôvodom matky navrhovateľky krajský súd zvýrazňuje to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí, bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Aj v danej veci matka navrhovateľky má mať snahu a vynaložiť úsilie, aby si v čo najväčšom možnom rozsahu plnila vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ktorou jej vytvorí podmienky pre jej zdravý vývin a vývoj. 37. Podľa § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, preto pokiaľ navrhovateľka doručila návrh na okresný súd dňa 01.02.2024, od ktorého dátumu žiadala priznať výživné, tak postup okresného súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.02.2024, t.j. od momentu začatia súdneho konania doručením návrhu navrhovateľky na okresný súd, bol správny. 38. Ani jeden z odvolacích dôvodov matky navrhovateľky nebol relevantný, preto krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07. mája 2024 vo
výrokoch I., II., IV. potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteniami, skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení tohto rozsudku viažucom sa k predmetným výrokovým častiam. 39. Osoba povinná platiť výživné – matka navrhovateľky odvolaním zo dňa 22.01.2025 napadla výrok I. dopĺňacieho rozsudku č.k. 77Pc/5/2024-91 zo dňa 04. decembra 2024 (ďalej aj len „dopĺňací rozsudok“), ktorým vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľky zamietnutý. Konanie navrhovateľky o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa je konaním, ktoré je možné začať len na návrh (§ 155 CMP). Ak výrokom I. dopĺňacieho rozsudku bol vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietnutý, osobou oprávnenou na podanie odvolania v tejto výrokovej časti bola len navrhovateľka, v neprospech ktorej táto výroková časť vyznela a nie osoba povinná platiť výživné. 40. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 42. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 43. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že výroková časť I. dopĺňacieho rozsudku, ktorým vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľky zamietnutý, nevyznela v neprospech osoby povinnej platiť výživné preto, ak táto osoba podala odvolanie, odvolací súd ho odmietol za aplikácie ust. § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. V tomto smere je už ustálená rozhodovacia činnosť všeobecných súdov, podľa ktorej z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím okresného súdu v celom rozsahu vyhovené. Predmetom odvolacieho konania proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu mohol byť tak len výrok II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania spojených s konaním o dopĺňacom rozsudku. 44. Okresný súd o návrhu navrhovateľky rozhodol po riadne zistenom skutkovom stave veci, ktorý následne správne právne posúdil. Krajský súd nezistil nesprávny procesný postup, ani inú vadu konania, pre ktorú by bolo zasiahnuté do práv osoby povinnej platiť výživné, ktorý by predstavoval porušenie práva na spravodlivý proces. Tak navrhovateľka, ako aj osoba povinná platiť výživné mali v rovnakej miere zabezpečené právo na realizáciu svojich procesných práv a plnenie procesných povinností. Ani navrhovateľka, ani osoba povinná platiť výživné nemali postupom okresného súdu vytvorené nerovné podmienky a okresný súd priebehom samotného dokazovania ani jednu nezvýhodnil. Navrhovateľka, ako aj osoba povinná platiť výživné, mali poskytnutú rovnakú možnosť na uplatňovanie práv a na ich ochranu. 45. Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom sú rozhodnutiami, ktorými zrozumiteľným a určitým spôsobom bola vyjadrená povinnosť matke platiť navrhovateľke zvýšené výživné zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2024 (výrok I. rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07. mája 2024), ako aj vyjadrený nedoplatok na splatnom výživnom (výrok II. predmetného rozsudku). Určitým, zrozumiteľným spôsobom v rámci dopĺňacieho rozsudku (výrok II.) okresný súd u povinnosti platiť navrhovateľke výživné v sume 250,- Eur mesačne, vyjadril lehotu splatnosti vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Vecne správne postupoval okresný súd, ak po vrátení odvolacej právnej veci krajským súdom podaním zo dňa 08.10.2024, keď nebolo rozhodnuté o celom návrhu navrhovateľky, lehote splatnosti a o adresátovi zvýšeného výživného rozhodol dopĺňacím rozsudkom. Nie je možné akceptovať odvolací dôvod osoby povinnej platiť výživné o nerešpektovaní podnetu Krajského súdu v Žiline okresným súdom, resp. že odvolací súd napomohol a určil okresnému súdu postup k rozhodnutiu, ak je tu procesnoprávny predpis, ktorý v ust. § 225 ods. 1 CSP má úpravu, že ak súd nerozhodol o niektorej časti návrhu, resp. o niektorej časti predmetu konania, tak svoje rozhodnutie doplní, a to práve vydaním dopĺňacieho rozsudku, čo uskutočnil okresný súd. 46. Nie je možné súhlasiť s odvolacím dôvodom osoby povinnej platiť výživné, že rozsudkom okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom má stav právnej neistoty, pretože výrokom II. dopĺňacieho rozsudku je jasným a určitým spôsobom vyjadrená povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 250,Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, t.j. je vyjadrený adresát výživného.
47. V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku osoba povinná platiť výživné namietala, že v rámci výdavkov má od 04/2025 zvýšenú aj splátku hypotéky. K uvedenému nie je možné prihliadnuť, ak v zmysle § 62 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 48. Okresný súd dôsledne posudzoval zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, túto vykvalifikoval. Nepochybne už samotná doba, ktorá uplynula od posledného súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné, dávala základ pre zvýšenie výživného pre navrhovateľku. Zmena pomerov bola preukázaná na strane navrhovateľky, ktorá v čase posledného súdneho rozhodnutia navštevovala základnú školu a toho času je študentkou strednej školy. Osoba povinná platiť výživné – matka navrhovateľky nemá inú vyživovaciu povinnosť. Bol zdokladovaný príjem, schopnosti a možnosti na strane matky navrhovateľky ako osoby povinnej platiť výživné, a preto nebol opodstatnený odvolací dôvod osoby povinnej platiť výživné, že určená zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne by mala mať pre ňu likvidačný dôsledok. 49. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného pre navrhovateľku okresný súd sa zaoberal aj pomermi na strane otca navrhovateľky. Nepochybne na výživu navrhovateľky má povinnosť prispievať aj jej otec, avšak na základe návrhu navrhovateľky sa konalo a rozhodovalo o vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky, t.j. predmetom konania nebolo výživné voči otcovi navrhovateľky. V tomto smere preto nebol opodstatnený ani odvolací dôvod osoby povinnej platiť výživné – matky navrhovateľky, aký potencionálny príjem by mohol dosahovať otec navrhovateľky, voči ktorému, ak navrhovateľka nepodala návrh, tak možno usudzovať, že si voči nej plní svoju vyživovaciu povinnosť. 50. Okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie pre svoje rozhodnutie a ani v tomto smere nebola opodstatnená námietka v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku. Ak osoba povinná platiť výživné – matka navrhovateľky v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku poukazovala na liekovú genézu navrhovateľky a ich výdavkovú zložku, tak nepochybne boli podľa lekárskych správ preukázané zdravotné problémy navrhovateľky, v súvislosti s ktorými je potreba užívania liekov. Ak v tomto smere matka navrhovateľky spochybňovala periodicitu ich užívania, rozsah doplatkov, tak rozhodne súd nie je povolaný k tomu, aby z farmaceutického hľadiska a chodu jednotlivých lekární vyhodnocoval možnosti doplatkových zliav k jednotlivým liekom. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky a predpísanú liečbu, jej zdravotné komplikácie, tak súd nie je oprávnený a ani odborne spôsobilý k tomu, aby zasahoval do nastavenej medikamentóznej liečby navrhovateľky, preto v tomto smere odvolanie osoby povinnej platiť výživné proti dopĺňaciemu rozsudku nebolo relevantné. 51. Ak matka navrhovateľky namietala výdavok na drogériu, hygienu vo výške 70,- Eur, tak je potrebné uviesť, že ide o bežný výdavok. K bežným výdavkom patria aj výdavky na stravu, ošatenie, obuv, školské potreby a tieto bežné výdavky podľa ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecné súdy položkovite nedokazujú. Predmetom dokazovania sú mimoriadne výdavky, nie bežné, štandardné potreby a s nimi súvisiace výdavky. 52. Postupom okresného súdu nedošlo k zásahu do práva matky navrhovateľky na spravodlivý súdny proces, podstatou ktorého je možnosť fyzických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie, k čom pred okresným súdom došlo. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu – účastníka konania nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecných záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Ako uviedol krajský súd vyššie, práva osoby povinnej platiť výživné postupom súdu prvej inštancie neboli porušené. To, že sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, nepredstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces. 53. Pre vecnú správnosť rozhodnutia a neopodstatnenosť odvolacích dôvodov osoby povinnej platiť výživné, bol rozsudok okresného súdu č.k. 77Pc/5/2024-38 zo dňa 07. mája 2024 vo výrokoch I., II., IV. v spojení s výrokmi II., III. dopĺňacieho rozsudku č.k. 77Pc/5/2024-91 zo dňa 04. decembra 2024 potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 54. Okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné zo sumy 150,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne a z dôvodu plnoletosti navrhovateľky určil, že adresátom zvýšeného výživného je navrhovateľka. Ak okresný súd výrokom III. rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom posledné súdne rozhodnutie zmenil len v časti výšky výživného a nie aj v časti adresáta výživného, tak išlo len o formálny nedostatok, ktorý odstránil krajský súd zmenou výroku III. rozsudku okresného súdu č.k. 77Pc/5/2024-38
zo dňa 07. mája 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 77Pc/5/2024-91 zo dňa 04. decembra 2024 v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu. 55. Ak aj osoba povinná platiť výživné v odvolaní poukazovala na výrokovú časť rozsudku okresného súdu a dopĺňacieho rozsudku v trovách konania, tak je potrebné uviesť, že výrok o trovách konania je vždy závislým výrokom, a preto sa stáva predmetom odvolacieho konania. 56. Krajský súd dodáva, že v odôvodnení svojho rozsudku nebol povinný dať odpoveď na každý jeden odvolací dôvod, či pripomienku, ktorý/ú vyjadrila matka navrhovateľky, pretože bolo nevyhnutné reagovať len na podstatné a relevantné odvolacie argumenty, k čomu odôvodnením rozsudku krajského súdu došlo. Je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. 57. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.