Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 14CoP/144/2024 5723203003 28. 02. 2025 JUDr. Martina Nemravová ECLI:SK:KSZA:2025:5723203003.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XXXX/X, G. a otec A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XX, I. v konaní o návrhu navrhovateľov/starých rodičov: F. C., nar. XX.XX.XXXX a J. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XXXX/XX, I., na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17P/68/2023-125 zo dňa 15. februára 2024, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17P/68/2023-125 zo dňa 15. februára 2024 I., II., IV., VI., VII. a VIII. p o t v r d z u j e .
vo výrokoch
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. maloletého zveril do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov s právom maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok a prebratím dohľadu nad maloletým v čase, keď sa o neho osobne starajú; výrokom II. určil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého výživné vo výške 300 Eur mesačne, splatné vždy k 20. dňu v mesiaci vopred, k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku; výrokom III. uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci vopred, k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku; výrokom IV. upravil styk otca s maloletým na každú nedeľu od 09:00 hod. do 15:00 hod. s tým, že maloletého si otec prevezme v mieste bydliska starých rodičov a po ukončení styku maloletého v mieste ich bydliska im odovzdá; výrokom VI. uložil rodičom maloletého dieťaťa a maloletému dieťaťu podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Martin s cieľom podpory napĺňania potrieb maloletého zo strany rodičov a perspektívneho obnovenia prirodzeného vzťahu medzi rodičmi a maloletým najdlhšie po dobu 6. mesiacov; výrokom VII. uložil starým rodičom povinnosť zabezpečiť účasť maloletého na psychologickom poradenstve v Centre pre deti a rodiny Martin; výrokom VIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd prevzal do písomného vyhotovenia svojho rozhodnutia číslovanie výrokov okresným súdom napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí absentuje výrok V. 2. Okresný súd citujúc § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 46 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil návrh starých rodičov na zverenie maloletého do ich spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti ako dôvodný. Starí rodičia maloletého vo svojom návrhu popisovali, že na začiatku boli vzťahy maloletého s otcom veľmi dobré, otec sa o maloletého staral. Neskôr sa otec druhýkrát oženil a vtedy sa vzťahy zhoršili. Zlé vzťahy boli jednak medzi maloletým a otcovou novou manželkou, výrazne sa zhoršili aj vzťahy medzi otcom a maloletým. Otec sa s manželkou neskôr rozviedol, avšak po maloletom neustále kričali, vulgárne mu nadávali. Maloletý im ukázal aj modriny na ruke, o ktorých sa vyjadril, že mu ich spôsobil otec. Maloletý musel doma vykonávať rôzne domáce práce. Keď doniesol zlú známku zo školy, otec mu vulgárne nadával do debilov, ale učiť sa s ním odmietal. Celá situácia sa vyostrila v októbri 2023, kedy maloletý od otca doslova utiekol a žiadal starú mamu o pomoc. Utiekol priamo zo školy, skrýval sa po kríkoch, kde ho našla vtedy stará mama a odvtedy býva u starých rodičov. Otec si maloletého zablokoval na mobile, sociálnych sieťach, zobral mu kľúče od bytu, zámky na byte vymenil, zobral mu mobilný telefón aj permanentku na plaváreň. Maloletý sa odmieta vrátiť k otcovi. Tieto skutočnosti otec v podstate potvrdil aj na pojednávaní. Uviedol, že má toho veľa v zamestnaní, so vzdelávaním, aby dokázal zabezpečiť rodinu. Maloletého sa snaží upozorňovať na to, čo robí zle, avšak ak sa to opakuje viackrát, zdvihne naňho hlas. Snaží sa docieliť, aby sa takéto veci nediali, aby bol kľud a pohoda. Podľa jeho názoru maloletý utiekol k starým rodičom preto, pretože tam to bude mať ľahšie. Nechce, aby maloletý bol u starých rodičov, lebo títo sú kriminálnici. Nepoprel, že maloletého zablokoval vo svojom mobilnom telefóne, pretože maloletý je voči nemu drzý a nejakých spôsobom to treba potlačiť. Potvrdil tiež, že vymenil zámky na byte a maloletý kľúče nemá. Starých rodičov označil za manipulatívnych a zlých, maloletý žije v sebaklame, neustále ho ľutujú, že je chudáčik, že dostal zlú známku a podobne, huckajú ho proti nemu. Matka rovnako s návrhom starých rodičov nesúhlasila, pretože mala za to, že starí rodičia nebudú zvládať starostlivosť o maloletého. Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že výrazne naštrbené vzťahy medzi maloletým a jeho otcom boli preukázané, svoj záver oprel aj o vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý zisťoval názor maloletého, ktorý prejavil vôľu, že chce zostať u starých rodičov, lebo aktuálne nemá dobrý vzťah s otcom, cíti sa neprimerane zaťažovaný domácimi prácami, ale chcel by pracovať na zlepšení vzťahu s ním. Okresný súd prihliadol výraznou mierou na správu Referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, z ktorej vyplynulo, že maloletý má výrazne oslabený vzťah s otcom a odmietavý názor voči nemu. Vo vzťahu s otcom maloletý stratil pocit bezpečia a dôvery, otec je pre neho zdrojom strachu, pričom otcov výchovný prístup hodnotí ako hostilný a direktívny, s veľmi nízkou mierou autonómie. V prospech aktuálnej psychickej pohody maloletého dieťaťa by bolo nútenie k návratu k otcovi kontraproduktívne, pretože maloletý má pocit bezpečia a istoty u starých rodičov, ale je potrebné nastaviť pravidelné stretávanie otca s maloletým, aby sa kontakt medzi nimi neoslabil. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k presvedčeniu, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je jeho zverenie do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. 3. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o matku, táto prejavila úprimný záujem s maloletým sa stretávať, pretože podľa vlastného vyjadrenia otec jej stretávanie s maloletým neumožňoval a maloletý je pre ňu cudzím dieťaťom. Starí rodičia začali matke umožňovať stretávanie sa s maloletým a toto prebiehalo bez problémov, dokonca maloletý sa na matku tešil. V rámci konania došlo k dohode medzi starými rodičmi a matkou maloletého, že styk matke s maloletým umožnia tak, ako si to bude maloletý želať a matke to bude dovoľovať jej pracovná pozícia, preto k úprave styku maloletého s matkou okresný súd súdnym rozhodnutím nepristúpil. Na druhej strane k vzájomnej dohode medzi starými rodičmi a otcom neprichádzala do úvahy dohoda ohľadne rozsahu styku s maloletým, preto okresný súd upravil rozsah styku otca s maloletým každú nedeľu od 09:00 hod. do 15:00 hod. Reflektoval na názor maloletého pri rozsahu styku, keďže maloletý aktuálne dôrazne odmieta prespávať u otca, kde sa necíti bezpečne. 4. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti okresný súd konštatoval, že otec je zamestnaný v ŽSSR a.s. s vymeriavacím základom vyplývajúcim z lustrácie zo sociálnej poisťovne za mesiace september až január 2024 presahoval výšku 2.200 Eur, v mesiacoch november, december 2023 a január 2024 presahoval vymeriavací základ až sumu 2.400 Eur. Naviac otec príjem v období január až jún 2023 mal aj zo spoločnosti G 3 Plus s.r.o. Považská Bystrica s priemerným vymeriavacím základom 286,72 Eur a v mesiacoch január až apríl 2023 mal príjem zo spoločnosti ABAS SR Management s.r.o. Bratislava, kde jeho priemerný mesačný vymeriavací základ dosahoval 88,05 Eur. Náklady otca predstavujú sumu na bývanie 200 Eur, otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti vo výške 35 Eur na maloletú D. a vo výške 120 Eur na maloletého D.. Ďalšie výdavky má na televíziu 24,40 Eur, elektrina 35 Eur, plyn 7,00 Eur, telefón 18 Eur, tretí pilier 30 Eur, benzín 40 Eur, odbory 9,00 Eur. Na základe takto ustálených
možností a schopností otca okresný súd považoval za primerané vyživovaciu povinnosť určiť vo výške 30 Eur mesačne na maloletého. 5. Pokiaľ ide o matku okresný súd konštatoval, že táto je zamestnaná v Centre sociálnych služieb Ľadoveň, kde jej vymeriavací základ z lustrácie sociálnej poisťovne vyplýval v priemere 1,091 Eur. Náklady jej vznikajú s bývaním 261 Eur, výživné na maloletú K. 40 Eur. Zároveň matka preukázala zvýšené výdavky v súvislosti so zubným ošetrením. Za takto preukázaného skutkového stavu okresný súd považoval za primerané určiť vyživovaciu povinnosť matky k maloletému vo výške 100 Eur mesačne. 6. Náklady a príjmy starých rodičov okresný súd ustálil tak, že stará matka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 437 Eur mesačne, starý otec je poberateľom starobného dôchodku vo výške 651,20 Eur mesačne. Starí rodičia majú v osobnom vlastníctve 3-zbový byt, v ktorom platia za služby spojené s užívaním bytu sumu 270 Eur mesačne. 7. Vzhľadom na narušené vzťahy maloletého s otcom ako aj vzhľadom na nerealizáciu styku matky s maloletým počas obdobia 11 rokov, okresný súd považoval za vhodné, aby sa rodičia s maloletým podrobili psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Martin, s cieľom podpory napĺňania potrieb maloletého zo strany rodičov a perspektívneho obnovenia prirodzeného vzťahu medzi rodičmi a maloletým, najdlhšie na dobu 6 mesiacov. Zároveň starým rodičom, ktorým bol maloletý zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, uložil povinnosť zabezpečiť jeho prítomnosť na tomto poradenstve. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“). 8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Priznal, že je prísny a niekedy mu chýba trpezlivosť, avšak jeho životná situácia nie je najľahšia. Snaží sa pracovať na svojich chybách a ak si to bude situácia vyžadovať, bude sa snažiť maloletému viac venovať s učením a menej ho zaťažovať domácimi prácami, čo sú podľa neho triviálne, malicherné záležitosti a nepredstavujú dôvody, pre ktoré by mal byť maloletý zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Nechápe, ako mohol okresný súd zveriť maloletého do starostlivosti ľudí, ktorí ho okradli o 30.000 Eur a ešte mu chcú zobrať aj maloletého, pričom oni sú dôvodom nestability, nekľudu a chaosu. Starí rodičia maloletého nie sú dostatočne osobne a morálne spôsobilí na poskytovanie spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, pretože mu dňa 07.09.2023 odmietli vrátiť 30.000 Eur, ktoré mal u nich odložené, a tým mu ich odcudzili. Ich zámer bol jasný, nevrátiť mu jeho peniaze, pretože mu chceli uškodiť a cez tieto peniaze ho chceli manipulovať a dotlačiť k tomu, aby urobil niečo, čo nechcel. Keď na nich podal trestné oznámenie, zľakli sa a začali z neho robiť toho zlého, pričom ich postoj bol agresívny a morálne eticky nesprávny. Po tom, ako sa zľakli trestného oznámenia, keďže vedeli, že je pracovne vyťažený, tak zmanipulovali maloletého a toho používajú ako rukojemníka, aby ho vydierali a dosiahli svojho. Chcú dosiahnuť, aby sa nestýkal so svojou bývalou manželkou a svojimi maloletými deťmi. Keď bol pred pár týždňami pre maloletého u starej matky, tá najprv zišla dolu pred vchod a povedala mu, že ak sa odvolá proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, tak podá podnet na finančnú správu, čím na neho chcela vytvárať hrubý nátlak, manipuláciu, toxicitu a ide jej len o peniaze a zlobu. 9. Otec v odvolaní uviedol, že vždy, keď s maloletým trávi čas, spolu je im veľmi dobre. Pred pár týždňami maloletého zobral k sebe domov, pričom oznámil maloletému, že je u neho jeho exmanželka spolu s maloletým D. a D., s čím maloletý nemal žiaden problém. Dokonca spolu šli do aquaparku, kde im bolo výborne a nevznikol žiaden problém ani konflikt. Má však za to, že maloletý je neustále huckaný zo strany starých rodičov, „vydieračských psychopatov, čo nenávidia svoje vnúčatá“. Spochybnil aj momentálny záujem o psychologickú poradňu prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Martin, nakoľko maloletý je neustále ovplyvňovaný starými rodičmi. Disponuje nahrávkou, ktorá preukazuje, že záujem starých rodičov o maloletého nie je úprimný, pretože pri spoločnom rozhovore mu jeho matka uviedla, že ona nemá záujem o maloletého. Naopak, on je ten, čo to myslí s maloletým úprimne a naozaj s ním chce byť. 10. V rozsudku súdu prvej inštancie sú podľa tvrdení otca v odvolaní uvedené veľmi klamlivé informácie o jeho príjme, pričom v prvom polroku roku 2023 zarábal cca 770 Eur mesačne v čistom od ŽSSK a.s. a nevie uviesť presný príjem z brigád. Absolútne odmietol príjem v prvom polroku 2.200 Eur a v druhom polroku takisto jeho príjem nebol 2.400 Eur, pričom doložil aj potvrdenie od zamestnávateľa a na súdnom pojednávaní sa k nemu aj vyjadril. Nesúhlasil s určením výšky výživného vo výške 300 Eur mesačne, pretože má aj dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Výživné určené súdom prvej inštancie považuje za
neprimerané aj vo vzťahu k výživnému, ktoré bolo určené matke maloletého. V rozsudku súdu prvej inštancie absolútne absentujú výdavky, ktoré v konaní tvrdil. 11. Otec v odvolaní uviedol, že v rozhodnutí je množstvo nezrovnalostí, ktoré mu prídu až účelové a zaujaté voči jeho osobe zo strany konajúcej sudkyne. Problém maloletého je, že žiarli a nevie sa vysporiadať s pocitmi, keď je s jeho súrodencami alebo exmanželkou. Keď sa toto naučí, tak nebude vznikať žiaden problém. To, že takúto situáciu by mal maloletý vedieť spracovať, potvrdila aj psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Správa psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ktorá bola predložená súdu a z ktorej okresný súd vychádzal, nie je podľa neho objektívna a veci v nech sú len vytrhávané z kontextu. Za neprofesionálny prístup zákonnej sudkyne považuje a jej vyjadrenie na pojednávaní, že už sa nemá zaoberať vecami týkajúcimi sa trestného oznámenia, ktoré podal voči starým rodičom maloletého. Zákonná sudkyňa rovnako nezobrala na zreteľ jeho vyjadrenie zo dňa 26.01.2024 a úplne ho odignorovala. 12. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca odporučil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 13. Stará matka k odvolaniu otca vo svojom vyjadrení uviedla, že už z odvolania otca je zrejmé, že mu na maloletom nezáleží a rieši len peniaze, taktiež otec nemá úprimný záujem o stretávanie sa s maloletým. Všetky stretnutia medzi maloletým a otcom od októbra 2023 doteraz boli o tom, že musela maloletého prehovárať, aby sa s otcom stretol. Situáciu, ktorú popísal otec vo vzťahu k aquaparku nezodpovedá tomu, čo sa skutočne stalo. Jej aj maloletému sľúbil, že pôjdu tam, kde povie maloletý (Martinská plaváreň). Prikázal mu, aby si so sebou zobral jedlo, pretože doma nič nemá, pretože ide rovno z práce. Po príchode k bydlisku otca, otec trval na tom, aby maloletý čakal v aute, čo on odmietol, pretože otec ho veľakrát nechal v aute čakať aj 2 hodiny. Keď otec nemal inú možnosť, musel sa priznať, že v byte je jeho bývalá manželka a maloleté deti. Exmanželka otca rozhodla, že všetci spolu pôjdu do Turčianskych Teplíc a maloletý za tie roky, čo s otcom prežil, tak neodporuje a v podstate všetko pretrpí. Keď sa vrátil domov, tak ju maloletý obvinil, že ho donútila ísť s otcom a s jeho bývalou manželkou. Tak sa vzájomne s maloletým dohodli, že bude o ich stretnutiach rozhodovať maloletý, pokiaľ neprebehne psychologické poradenstvo v Centre pre deti a rodiny Martin. Maloletému sa v tejto dobe nechce nikam chodiť, lebo za svojho života ešte nežil v kľude v jednej domácnosti. Pri otcovi bol jeho život taký, že nevedel, kde bude zajtra. Od 18. mesiacov bol v kuse prevlačovaný. Otec bol zo strany Centra pre deti a rodiny Martin vyzvaný, aby sa začal dobrovoľne zúčastňovať na psychologickom poradenstve aj napriek tomu, že rozsudok v tejto časti ešte nie je právoplatný, čo otec rázne odmietol. Maloletý od októbra 2023 s otcom v spoločnej domácnosti nežije a za toto obdobie mu otec nedal ani cent. Otec neoprávnene poberal prídavky a daňový bonus, na ktoré nárok nemal. Takisto výživné, ktoré uhrádzala matka maloletého k jeho rukám, používal pre svoju potrebu. Otcovi vyhovuje, že maloletý s ním nežije v spoločnej domácnosti. Jediné, čo mu vadí je, že príde o prídavky, daňový bonus a výživné od matky maloletého. Ak otec tvrdí, že nie sú morálne spôsobilí na výkon náhradnej osobnej starostlivosti, tak on potom už vôbec nie. Bol prejednávaný Okresným úradom v Martine za to, že dal facku synovi svojej bývalej manželky. Z tohto dôvodu prišiel aj o preukaz SBS. Maloletý sa k otcovi vrátiť nechce, otec stratil jeho dôveru a už mu nevie poskytnúť pocit lásky, ochrany, bezpečia. 14. Matka k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie do času, kým sa opätovne neobnovia rodinné väzby jej a maloletého. Potvrdila, že s maloletým sa stretáva na základe vzájomnej dohody, z čoho vyplýva, že rešpektuje maloletého potreby a jeho psychická pohoda a vývin je pre ňu najdôležitejšia. 15. Otec opätovne poukazoval na to, že rodičia mu odmietli vydať 30.000 Eur, ktoré mal u nich odložené. Uviedol, že stará matka maloletého bola dlhé roky nezamestnaná a teraz poberá najnižší možný dôchodok. V živote ona ani starý otec maloletého neplatili hypotéku, dostali od štátu byt a mali zamestnanie. Po celý život sa na nič nezmohli, nenadobudli žiadny majetok, pričom on, keď bol malý, bol chudý chlapec bez podpory v rodine. To, čo si pamätá zo svojho detstva je, že po ňom stará matka maloletého, keď bol malý, vrieskala alebo ho ignorovala, nemal si čo obliecť, obuť. Starý otec ho k ničomu neviedol, za celý život mu možno povedal dve vety. Bola to stará matka, ktorá naviedla maloletého na túto vlnu a iba sa vezie na tom, čo on pre maloletého urobil správne, ako ho od malička viedol. Stále sa snaží byť s maloletým v kontakte, ale on je vedený k tomu, aby bol v odpore. Teraz je úplne spustnutý, nikam nechodí, sedí doma, celý čas je pred obrazovkami. Má za to, že príkladom mu je stará
matka („psychopatka, čo mi ukradla peniaze“) a s tým nikto nič neurobí ani psychológ z Centra pre deti a rodiny v Martine. Stará matka si s maloletým nevie dať sama rady a už nevie z toho vycúvať. Snaží sa prekrúcať aj čas, ktorý trávil s maloletým v aquaparku v Turčianskych Tepliciach. Opätovne zopakoval to, že maloletý nemal problém ísť do bytu, v ktorom v tom čase bola aj jeho exmanželka a maloleté deti. Jeho exmanželka navrhla, že pôjdu do aquaparku, s čím maloletý bez problémov súhlasil. Tri hodiny sa v aquaparku hrali, zabávali, následne ho odviezol k starej matke. Po tomto styku už maloletý s ním nikam nechcel ísť a predpokladá, že tak bolo kvôli tomu, že sa o tom bavil so starou matkou a táto mu niečo nahovorila a aby sa stará mama necítila zle, tak sa mu vyhýba. Maloletý je v nebezpečenstve pri starých rodičoch, „psychopatoch, čo mu manipulujú hlavičku“. 16. Otec k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že tento orgán je zaujatý voči jeho osobe. Podotkol, že spolu s pracovníčkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin spolupracuje dlhé roky. Na úrade bolo spísaných niekoľko vyjadrení a úradných záznamov a žiada ich všetky doplniť do spisu ako dôkaz. Požiadal doplniť ako dôkaz jeho vyjadrenie, ktoré zakázal zverejňovať a ktoré urobil s riaditeľkou úradu práce, sociálnych veci a rodiny. To, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny si zastáva takých nemorálnych ľudí, ako sú starí rodičia maloletého a ešte im odporúča aj zveriť maloleté dieťa, považuje za nenormálne. Do spisu otec doručil e-mailovú komunikáciu s matkou maloletého. 17. Otec opätovne vo svojom následnom vyjadrení poukazuje na ustavičnú manipuláciu maloletého, ktorú prikladá a opätovne spochybnil morálnu spôsobilosť starých rodičov ako predpoklad pre zverenie maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Predložil aj výplatné pásky za mesiace august, september a október. Maloletý v škole dostáva množstvo poznámok za správanie, ktoré sa neustále zhoršuje kvôli prostrediu, kde býva a k čomu ho vedie „psychicky narušená“ stará matka. Predložil rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti k jeho ďalším dvom maloletým deťom. 18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie. 19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP). 20. Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 zákona o rodine) je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo
nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. 21. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov. 22. Primárne odvolací súd uvádza, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v otázke jeho zverenia bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 16P/67/2013-520 zo dňa 06.10.2015, ktorým bol maloletý na základe dohody rodičov zverený do osobnej starostlivosti otca. Z obsahu spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že starí rodičia maloletého dieťaťa (rodičia zo strany otca) sa návrhom vo veci samej domáhali zverenia maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a to z dôvodu, že otec, ktorému bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti súdnym rozhodnutím osobnú starostlivosť o maloletého aktuálne nedokáže zabezpečiť a matka maloletého o výkon osobnej starostlivosti záujem nemá. V čase podania návrhu vo veci samej sa maloletý nachádzal už v ich faktickej starostlivosti. 23. Otec v odvolaní opakovane spochybňoval morálnu spôsobilosť starých rodičov na výkon tohto druhu starostlivosti, poukazujúc na nevrátenie finančnej čiastky 30.000 Eur, ktorú si u nich v minulosti uschoval. Odvolací súd pripomína, že osoba, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti musí spĺňať okrem iného aj morálne predpoklady a spôsobom svojho života, vrátane osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, musí zaručovať, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine, ani žiadny iný predpis neupravuje, čo konkrétne musí navrhovateľ zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať, resp. čo musí súdu preukázať. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na § 39 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ustanovenia fyzická osoba, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, nie je spôsobilá na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti, ak a) bola odsúdená za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere vyššej ako jeden rok, a to aj, ak jej bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu, alebo b) bola odsúdená za úmyselný trestný čin za niektorý z trestných činov proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži, proti iným právam a slobodám, proti mieru a ľudskosti, alebo bola odsúdená za niektorý z trestných činov terorizmu a extrémizmu, a to aj, ak jej bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu. V danom prípade podľa odvolacieho súdu, skutočnosti tvrdené otcom, nie sú prekážkou zverenia maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Stotožňuje sa odvolací súd s názorom okresného súdu, že otázka vyriešenia tohto konfliktu medzi otcom a starými rodičmi je otázkou spadajúcou do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní, a až výsledky trestného konania by mohli predstavovať prekážku vo výkone spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov o maloletého. Dodáva sa, že v aktuálnom konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nebolo sporné, že starí rodičia maloletého doposiaľ neboli súdne trestaní. 24. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s odvolacou argumentáciou otca o manipulácii názoru maloletého vo vzťahu k jeho osobe zo strany starých rodičov, najmä starej matky, i keď je zrejmé, že maloletý nie je chránený pred problémovým vzťahom účastníkov, a to ani jedným z nich. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi otcom a starými rodičmi sú napäté konfliktné vzťahy. Z psychologickej správy z Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 15.01.2024 (č.l. 62 spisu okresného súdu) vyplýva, že situácia medzi starými rodičmi a otcom je značne ovplyvnená trestným konaním otca proti starým rodičom, pričom tento
vystupňovaný konflikt nebolo možné vyriešiť ani psychologickým poradenstvom. Tento konflikt má dopad na prežívanie a psychické rozpoloženie maloletého, je nevyhnutné zabraňovať a chrániť maloletého pred vplyvom ich konfliktu, čo sa do t.č. uskutočňovalo v minimálnej miere. 25. Napriek týmto konštatovaniam obsiahnutým v správe z Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 15.01.2024 nebolo žiadnym spôsobom v konaní preukázané, že by vyslovený názor maloletého nebol jeho vlastný a bol by len dôsledkom manipulácie, negatívneho ovplyvňovania zo strany tretej osoby/starých rodičov tak, ako tvrdí otec. V rámci konania bol názor maloletého zisťovaný opakovane, kolíznym opatrovníkom ako aj psychologičkou Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Maloletého vzťah s otcom je aktuálne oslabený a jeho názor voči otcovi je odmietavý. Vo vzťahu s otcom stratil pocit bezpečia a dôvery, je pre neho skôr zdrojom strachu, pričom otcov výchovný prístup hodnotí ako hostilný a direktívny s veľmi nízkou mierou autonómie, málokedy ho dokáže otec potešiť a povzbudiť. Z pohľadu maloletého otec vo svojej rodičovskej role zlyhal, prijal by si, aby otec nebol výbušný, aby mu venoval viac pozornosti a záujmu aj pri príprave do školy, aby mu bol otec podporou a pomocou a nenútil ho do styku s jeho bývalou partnerkou. Maloletý naopak cíti uspokojovanie potreby lásky a bezpečia najmä zo strany starej matky, starí rodičia mu vytvárajú bezpečné a pokojné prostredie, ktoré by potreboval aj u otca. Odvolací súd zvýrazňuje, že maloleté dieťa má právo vyjadriť svoj názor v predmetnej veci, ktorá sa ho týka. Maloletému dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, je potrebné zabezpečiť právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni (čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa). Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni vyspelosti dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie ich najlepšieho záujmu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 492/2015 zo dňa 22.06.2016). Vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého bolo potrebné, aby tak okresný súd, ako i odvolací súd vzal do úvahy vyššie uvedený názor maloletého pri svojom rozhodovaní. Tu musí odvolací súd zdôrazniť, že negatíva popisované maloletým vo výchove otca, otec v konaní pred súdom prvej inštancie, ako i v odvolacom konaní priznal, resp. nevyvrátil. Ak otec vo svojich podaniach verbalizuje svoju ochotu a schopnosť vytýkané nedostatky vo svojej starostlivosti odstrániť, resp. na nich pracovať, bude na mieste a nepochybne aj v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, aby ich odstránil/zmiernil; v konečnom dôsledku podľa § 45 ods. 9 zákona o rodine je skutočnosť, či rodičia (v danom prípade otec) môžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pravidelne hodnotená. 26. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval argumentáciu otca uvedenú v odvolaní za spôsobilú založiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku o zverení maloletého zo spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto otázke podľa odvolacieho súdu vecne správne. 27. Odvolanie otca neobsahuje žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému výroku okresného súdu o úprave jeho styku s maloletým, ani vo vzťahu k nariadenému výchovnému opatreniu. Odvolateľ je pritom povinný vymedziť, z akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal súd prvej inštancie voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť o nezákonnosti (tzv. odvolacie dôvody podľa § 365 – 366 CSP v spojení s § 62 – 63 CMP). Ohľadom právnej argumentácie sa odvolateľ nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti s konkrétnymi skutkovými námietkami. Odvolateľ musí uviesť, aké aspekty dejov, či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Po vykonaní odvolacieho prieskumu potom odvolací súd konštatuje, že v odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia v tejto časti.
28. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia.“ 29. K postupu okresného súdu pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti rodičov, odvolací súd uvádza, že súčasťou výroku o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť aj výrok, ktorým súd upraví vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu. Pri určení výšky výživného súd vychádza zo zásad, ktoré zákon o rodine zakotvil vo svojej III. časti, pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, konkrétne v § 62 – 65. Jedinou formou plnenia vyživovacej povinnosti, ktorú súdu umožňuje uložiť, je platenie výživného (peňažného plnenia) v pravidelných mesačných intervaloch. Rodič v tomto prípade nemôže nahradiť platenie výživného osobnou starostlivosťou, ani vecnými plneniami, ktorých cenu by si s výživným započítal. 30. Povinnosť platiť výživné sa určuje každému z rodičov osobitne. Zásadne by suma, určená rodičom ako výživné, mala pokryť celé mesačné náklady maloletého dieťaťa. Nie je povinnosťou náhradného rodiča maloleté dieťa vyživovať. Preto by si mal súd pri určovaní výšky výživného najprv obstarať výpočet mesačných nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Tieto sú tvorené nákladmi na bývanie, stravovanie, školu, mimoškolské aktivity, záujmovú činnosť, voľný čas, dopravu, telefonovanie, výlety, lekárske ošetrenie, hygienu a pod. Následne by mal súd na základe možností, schopností a majetkových pomerov rodičov rozhodnúť, akým dielom sa každý z nich bude podieľať na zabezpečení potrieb dieťaťa tak, aby životná úroveň rodičov nebola vyššia než životná úroveň dieťaťa. 31. Odvolací súd konštatuje, že otec neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali súdom stanovenú výšku výživného, či preukazovali jej neprimeranosť. V súvislosti s odvolacou argumentáciou otca, že v napadnutom rozsudku okresného súdu sú klamlivé informácie o jeho príjme, uvádzajúc svoj príjem v prvom polroku 770 Eur mesačne v čistom od ŽSSR plus príjem z brigád v neurčitom rozsahu („neviem koľko z brigád, ale nie veľa“), odmietajúc záver okresného súdu o príjme v prvom polroku roku 2023 vo výške 2.200 Eur a v druhom polroku 2.400 Eur, poukazuje odvolací súd na ods. 44 napadnutého rozsudku okresného súdu. Z označeného odseku napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pracoval s hodnotami zodpovedajúcimi vymeriavaciemu základu otca v mesiacoch september 2023 – január 2024, nie s výškou čistého príjmu otca. Odvolací súd upresňuje, že z lustrácie otca v SP (č.l. 123 – 124 spisu okresného súdu) vyplýva, že vymeriavací základ otca v spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. bol v auguste 2023 vo výške 1.202,94 Eur, v septembri 2023 vo výške 2.249,28 Eur, v októbri 2023 vo výške 2.205,27 Eur, v novembri 2023 vo výške 2.407,61 Eur, v decembri 2023 vo výške 2.434,13 Eur a v januári 2024 vo výške 2.427,39 Eur. Pokiaľ okresný súd považoval za preukázané z lustrácie sociálnej poisťovne, že otcom vymeriavaní základ za mesiace september až január 2024 presahoval výšku 2.200 Eur, v mesiacoch november 2023 – január 2024 presahoval sumu 2.400 Eur, nemal odvolací súd dôvod odkloniť sa od týchto záverov súdu prvej inštancie. Závery okresného súdu nie sú v rozpore ani s údajmi uvedenými v potvrdení zamestnávateľa otca o výške jeho čistého príjmu a výške daňového bonusu (č.l. 67 spisu okresného súdu), z ktorého vyplýva čistý príjem otca v júli 2023 vo výške 933,16 Eur + daňový bonus 140 Eur, v auguste 2023 vo výške 916,23 Eur + daňový bonus 140 Eur, v septembri 2023 vo výške 1.650,18 Eur + daňový bonus 140 Eur, v októbri 2023 vo výške 1.619.31 Eur + daňový bonus 140 Eur, v novembri 2023 vo výške 1.761,25 Eur + daňový bonus 140 Eur, v decembri 2023 vo výške 1.779,85 Eur + daňový bonus 140 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentom otca, že písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie síce neobsahuje jeho výdavky na hypotéku, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otcovi tieto náklady vznikajú. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri určení primeranej výšky výživného je rozhodujúcim faktorom príjem povinného rodiča, od ktorého sa odvíja objektívna možnosť podieľať sa primeranou sumou na výživnom na dieťa. K listinám predkladaným otcom vo vyvolanom odvolacom konaní ako aj k jeho návrhom na doplnenie dokazovania, odvolací súd uvádza, že obsah spisového materiálu do rozhodnutia okresného súdu napadnutým rozsudkom predstavuje dostatočný základ pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a teda nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie vykonané okresným súdom.
32. Pokiaľ ide o výhrady odvolateľa k objektívnosti zákonnej sudkyne, tieto odvolateľ bližšie nerozviedol, iba naznačoval isté pochybnosti o jej nezaujatosti, ale nepodložil ich žiadnym pádnym argumentom ani nepoukázal na situáciu, v ktorej sa mala zachovať nestranne. To isté platí aj pre výhrady otca k nestrannosti kolízneho opatrovníka. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokov I., II., IV., VI., VII. a VIII. potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere
hlasov 3:0.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.