Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 14CoPs/3/2025 6424203294 05. 03. 2025 JUDr. Martina Nemravová ECLI:SK:KSZA:2025:6424203294.2
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, zastúpeného procesným opatrovníkom E. F., zamestnankyňou Okresného súdu Žiar nad Hronom, zdravotníckym zariadením: Psychiatrická nemocnica Profesora Matulaya Kremnica, so sídlom Ulica Československej armády 234/139, 967 01 Kremnica, IČO: 00 606 987, o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22Pu/11/2024-63 zo dňa 8. januára 2025, takto rozhodol: Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22Pu/11/2024-63 zo dňa 8. januára 2025 men í tak, že prevzatie dňa 22.11.2024 A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya v Kremnici, bolo p rípustné. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že „I. Konanie zastavuje . II. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya, Kremnica oznámila Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 22.11.2024, že dňa 16.11.2024 o 17:45 hod. bol do ich zariadenia prijatý A. B., nar. XX.XX.XXXX na základe uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 3Tp/68/2023 zo dňa 28.09.2023, ktorým bolo menovanému nariadené umiestnenie v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti - PN Prof. Matulaya Kremnica na pozorovanie jeho zdravotného stavu. Pacient nie je zbavený spôsobilosti na právne úkony, informovaný súhlas s psychiatrickou hospitalizáciou pri vstupe nepodpísal. Vzhľadom na to, že pacient spĺňa kritéria k nedobrovoľnej hospitalizácii - trpí závažným duševným ochorením trvalého charakteru, v dôsledku čoho je nebezpečný voči okoliu a okrem pozorovania duševného stavu potrebuje aj liečbu, lekárom v službe bola indikovaná nedobrovoľná hospitalizácia a táto skutočnosť bola dňa 16.11.2024 hlásená na Okresný súd Žiar nad Hronom. Následne dňa 18.11.2024 po lekárskej edukácii menovaný súhlasil s psychiatrickou hospitalizáciou, liečbou a podpísal informovaný súhlas, o čom bol informovaný súd. Dňa 22.11.2024 menovaný odmietol indikovanú depotnú antipsychotickú liečbu a slovne odvolal informovaný súhlas v prítomnosti svedkov. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o závažné duševné ochorenie psychotického charakteru v akútnom dekompenzovanom štádiu s prítomnými kvalitatívnymi poruchami myslenia s dopadom na konanie, nevypočítateľnosť, narušený kontakt s realitou a riziko paticky motivovanej agresie, je indikovaná nedobrovoľná hospitalizácia, pretože pacient spĺňa kritéria. Pacient je potenciálne nebezpečný voči okoliu a neliečením hrozí závažné zhoršenie stavu, nakoľko pacient okrem pozorovania vyžaduje aj liečbu.
3. Uznesením č.k. 22Pu/11/2024-20 zo dňa 25.11.2024 okresný súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia Psychiatrickej nemocnici Prof. Matulaya v Kremnici, bolo prípustné. Na základe odvolania podaného umiestneným Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 14CoPs/18/2024-58 zo dňa 31.12.2024 predmetné uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. S poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 264 CMP okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „Zdravotnícke zariadenie oznámilo súdu dňa 30.12.2024, že umiestnený A. B., nar. XX.XX.XXXX, bol zo zdravotníckeho zariadenia prepustený dňa 27.12.2024, kedy bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Na základe uvedeného súd konanie o prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej v zdravotníckom zariadení zastavil, pretože ukončením hospitalizácie umiestneného došlo k odpadnutiu dôvodu konania.“ 5. Proti uzneseniu okresného súdu podal rozsiahle odvolanie umiestnený prostredníctvom právneho zástupcu. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 14CoPs/18/2024 zo dňa 31.12.2024 na základe odvolania právneho zástupcu účastníka konania rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 22Pu/11/2024 zo dňa 25.11.2024 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, pretože neobsahuje odôvodnenie uvedených nosných dôvodov rozhodnutia okresného súdu, z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd súčasne zdôraznil, že napriek skutočnosti, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už umiestnený nebol/nie je nedobrovoľne hospitalizovaný, je nevyhnutné zodpovedať odvolateľom nastolenú otázku zákonnosti samotného prevzatia do ústavnej (psychiatrickej) starostlivosti. Nedobrovoľná hospitalizácia, resp. umiestnenie fyzickej osoby do ústavnej starostlivosti bez jej (informovaného) súhlasu totiž predstavuje závažný zásah do osobnej slobody jednotlivca. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie) je osobitným konaním upraveným v § 252 až 271 CMP. Okresný súd Žiar nad Hronom však uznesením sp.zn. 22Pu/11/2024 zo dňa 08.01.2025 rozhodol tak, že konanie zastavil s odôvodnením, že umiestnený bol dňa 27.12.2024 prepustený do ambulantnej starostlivosti, pričom podľa okresného súdu ukončením hospitalizácie umiestneného došlo k odpadnutiu dôvodu konania. Uvedené zdôvodnenie je v priamom rozpore s vyššie uvedenými závermi Krajského súdu v Žiline. Okresný súd Žiar nad Hronom sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal skutočnosťou, či bolo prevzatie osoby A. B. do ústavu zdravotníckej starostlivosti – Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya Kremnica, dňa 16.11.2024 prípustné, a to aj napriek skutočnosti, že A. B. nie je už držaný v ústave zdravotníckej starostlivosti, tak nebolo rozhodnuté, či vôbec bolo jeho prevzatie do ústavu zdravotníckej starostlivosti dňa 16.11.2024 prípustné. Podľa A. B., neboli splnené obligatórne podmienky na jeho prevzatie a držanie v zdravotníckom zariadení. V čase rozhodovania okresného súdu o dôvodnosti detencie musia byť zákonné dôvody na prevzatie umiestneného do ústavu preukázané, čo však v danom prípade, podľa odvolateľa, splnené nebolo, nakoľko okresný súd absolútne rezignoval na skúmanie splnenia zákonných dôvodov na prevzatie umiestneného do ústavu. 6. Odvolateľ uviedol v odvolaní, že súd skúma, či umiestnený bol prevzatý do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu, ktorý je upravený v zákone o zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ, ktorý je povinný urobiť oznámenie súdu, má súčasne povinnosť preukázať, že na zadržanie pacienta existujú dôvody. Ako vyplýva z rozhodnutí ESĽP (napr. Hutchinson Reid v. Spojené kráľovstvo), zdôvodnenie má byť presvedčivé a musí obsahovať odborné posúdenie zdravotného stavu pacienta, ako aj preukázanie bezprostrednej nebezpečnosti pacienta, ktorá je spôsobená duševnou chorobou (I. ÚS 79/93). Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2022, sp. zn. 2 Cdo 154/2021, prevzatie chorého do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 ústavy. Závery, že došlo k porušeniu čl. 5 ods. 4 dohovoru, podľa umiestneného potvrdzuje aj prípad Tám v. Slovensko, ktorým sa zaoberal ESĽP. Konaním Okresného súdu Žiar nad Hronom podľa umiestneného došlo k porušeniu práv A. B.. Informovaný súhlas zo strany A. B. v zmysle potrebných náležitostí uvedených v zákone č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti udelený nebol, nakoľko A. B. nebol riadne poučený. Vynútenie takéhoto súhlasu nemôže mať za následok jeho poskytnutie v medziach a v súlade so zákonom. Menovaný sa pri vykonaní porady s obhajcom dňa 26.11.2024 vyjadril, že dňa 16.11.2024 podpísal nejaké papiere pod nátlakom a v časovej tiesni a keďže predpokladal, že sa mohlo jednať o informovaný súhlas, takýto súhlas poskytnutý nedobrovoľne pre každý prípad aj písomne odvolal. Poukázal na § 252 a nasl. CMP, v znení ktorých je zrejmé, že sa jedná o dve konania na seba navzájom nadväzujúce. Prvým konaním je rozhodnutie o prípustnosti prevzatia, teda, či umiestnenie a obmedzenie vo voľnom pohybe, resp. styku s vonkajším
svetom bolo zákonné. V zmysle § 263 CMP, je zrejmé, že súd nerozhoduje o prepustení umiestneného zo zdravotníckeho zariadenia, ale rozhoduje uznesením tak, že vysloví, či prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné alebo nie. Sama skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie medzičasom umiestneného prepustí, nespôsobuje odpadnutie dôvodu pre rozhodnutie, ktorým je výlučne posúdenie prípustnosti alebo neprípustnosti prevzatia. Rovnako tak zdravotnícke zariadenie je v zmysle § 264 CMP oprávnené umiestneného prepustiť aj v prípade, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo súdom vyslovené ako prípustné. Je teda zrejmé, že súd je povinný rozhodnúť o prípustnosti alebo neprípustnosti prevzatia umiestneného. Až v následnom konaní v prípade, že dôjde k vysloveniu prípustnosti a nedôjde k prepusteniu umiestneného samotným zdravotníckym zariadením, rozhoduje súd o držaní umiestneného v zdravotníckom zariadení ako pokračujúce konanie v zmysle § 265 CMP a len v tomto prípade je možné, a to až po vyslovení prípustnosti prevzatia umiestneného, v prípade jeho prepustenia zastaviť konanie z dôvodu, na ktorý odkazuje súd prvého stupňa v napadnutom uznesení. 7. Umiestnený v odvolaní namietal, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s otázkou odôvodnenia zastavenia konania zákonným spôsobom, teda neodkazuje na konkrétne ustanovenia zákona, na základe ktorých by tak učiniť mal a mohol a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, a teda nezákonné. S použitím § 161 ods. 2 CSP, podľa ktorého sa má jednať o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, sa nemožno stotožniť, nakoľko je zrejmé, že skutočnosť prevzatia umiestneného bez písomného súhlasu nastala a je potrebné o nej rozhodnúť. Teda nedošlo k naplneniu ustanovení týkajúcich sa nedostatku procesnej podmienky. Okresný súd Žiar nad Hronom sa v rozhodnutí sp. zn. 22Pu/11/2024 zo dňa 08.01.2025 aj napriek rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 14CoPs/18/2024 zo dňa 31.12.2024 a jeho záväzného pokynu vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou. V konaní sp.zn. 22Pu/11/2024 nebol A. B. poučený o svojich právach, poučenie nebolo umiestnenému doručované, a tak ako vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise, toto podpísal výlučne zástupca primára G. H., ktorý napísal že „odmietol prevziať“, z doručenky nie je zrejmé, kto za súd, ako súdny doručovateľ poučenie doručoval, chýba rovnako podpis doručovateľa, a rovnako tak nie je uvedený ani dôvod odmietnutia prevzatia. Umiestnený nebol poučený o svojich právach, a to najmä práve zvoliť si zástupcu. Uvedené sa malo udiať dňa 25.11.2024, t.j. deň pred vykonaním porady obhajcu s obvineným v trestnej veci. Umiestnený informoval svojho obhajcu, že mu nikto nič nedoručoval, nikto mu nedával nič podpísať. Pokiaľ ide o doručenku adresovanú psychiatrickej nemocnici Kremnica, tak túto podpisovala rovnaká osoba, ako doručenku za A. B., pričom v tomto prípade doručenka nebola opatrená ani len pečiatkou, či menom preberajúcej osoby. Opäť sa jedná o doručenku, ktorá nebola riadne vypísaná, nie je zrejmé, kto a kedy ju doručoval, akým spôsobom, a či vôbec psychiatrická nemocnica o uvedenom vedela. Podľa odvolateľa je zavádzajúce tvrdenie psychiatrickej nemocnice, že umiestnený ústne odvolal svoj súhlas. V spise sa nachádza len záznam o údajnom odvolaní súhlasu zo dňa 22.11.2024 o 9:00 hod., kde je napísané, „odmietol podpis“, pričom nie je uvedené, o akého pacienta sa jedná, aký súhlas mal byť odvolaný, teda či súhlas zo dňa 16.11.2024, ktorý tak, ako vyplýva z predmetného spisu, daný nebol alebo zo dňa 18.11.2024, o ktorom nie je v spise žiadny písomný záznam. Na predmetnej listine je len uvedené, že pacient odmieta podávanie ordinovanej injekcie, a že odmietol podpísať odvolanie informovaného súhlasu. 8. V odvolaní umiestnený uviedol, že konanie zo strany personálu psychiatrickej nemocnice považoval za nezákonné, keď A. B. na jednej strane dňa 16.11.2024 donútili informovaný súhlas podpísať a potom napísali, že odmieta podpísať odvolanie tohto informovaného súhlasu. A. B. pri osobnej porade zo dňa 26.11.2024 uviedol svojmu obhajcovi, že mu nedávali nič podpísať okrem informovaného súhlasu dňa 16.11.2024, pričom mu malo byť uvedené, že pokiaľ to nepodpíše, môže zotrvať v nemocnici aj 3 mesiace. Žiadny ďalší doklad, listiny ani nič iné neboli menovanému do 26.11.2024 doručované, ani dávané na podpis. Všetko sa tak dialo bez jeho prítomnosti a bez informovania, čomu má zodpovedať aj výsluch lekára zo dňa 25.11.2024 a jeho odpoveď na č.l. 19.spisu „keď niečo povie, tak to bude bludná interpretácia“, je zrejmé, že A. B. personál nemocnice nič neoznamuje, nevysvetľuje, nepoučuje ho, a aj keď súd mal možnosť menovaného vypočuť, neučinil tak, iba ho vzhliadol. Je zarážajúce, že pri telefonickom rozhovore s menovaným dňa 04.12.2024 tento uviedol, že mu bolo doručené uznesenie sp.zn. 22Pu/11/2024 zo dňa 25.11.2024, tak nasledujúci deň po vykonaní porady s obhajcom, t.j. 27.11.2024, pričom o doručovaní takého uznesenia v spise nie je žiadna zmienka, okresný súd uznesenie menovanému ani len nedoručoval, obvinený sa nemohol skontaktovať so svojim obhajcom a skonzultovať s ním tak dianie okolo jeho osoby v psychiatrickej nemocnici. Neboli, podľa odvolateľa, splnené zákonné predpoklady na to, aby súd upustil od výsluchu A. B. a tohto iba vzhliadol. Okolnosťou, ktorá odôvodňuje upustiť od výsluchu, je zlý zdravotný stav osoby (napr. kóma, ťažký stupeň duševného postihnutia, vrodené dlhodobé závažné ochorenie). Jedným z dôvodov, pre ktorý možno upustiť od
výsluchu, je, že tento by s ohľadom na zdravotný stav bol na ujmu osoby. Ak súd upustí od výsluchu osoby, zákon ukladá sudcovi povinnosť osobu, o ktorej detencii sa koná, vzhliadnuť. V gramatickom zmysle je význam slova vzhliadnutie vyjadriteľný ako priamy očný kontakt, predpokladá teda osobný, primárne vizuálny kontakt. Právna úprava nevymedzuje, akým spôsobom sa má vzhliadnutie uskutočniť, ani dĺžku trvania vzhliadnutia (určite však pojmovo ani reálne nemožno stotožniť vzhliadnutie s kedy sudca osobu krátko „zazrie“).“(Šmyčková, R., Števček, M., Kotercová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1112s.) Z uznesenia sp. zn. 22Pu/11/2024 zo dňa 25.11.2024, ktoré napadol odvolaním, vyplývalo, že výsluch pacienta nebol vzhľadom na jeho zdravotný stav možný, preto súd pristúpil k jeho vzhliadnutiu. Súd náležite neodôvodnil, prečo výsluch nebolo možné vykonať, prevzal len názor lekára, ktorý vypočutie neodporúčal. V prejednávanej veci sa však nevyskytla žiadna objektívna okolnosť, ktorá by skutočne odôvodňovala výsluch A. B., práve naopak, lekár uviedol, že A. B. je schopný komunikovať, je pri vedomý a na otázky je schopný odpovedať. Pokiaľ súd v takejto situácii upustil od výsluchu, odvolateľ mal zato, že konal v rozpore so zákonom. Samotné vzhliadnutie bolo uskutočnené akceptovateľným spôsobom. Zo zápisnice zo dňa 25.11.2024 vyplýva, že okresný súd menovaného vzhliadol, ktorý sa pohyboval po chodbe na oddelení. Podľa odvolateľa sa teda nejednalo o osobný kontakt, tak ako je to uvedené v citácii z komentára, ale naopak jednalo sa o situáciu, kedy sudca osobu krátko zazrel pohybujúc sa po chodbe. Nie je zrejmé podľa odvolateľa „ na základe čoho došlo k odvolaniu informovaného súhlasu, keď A. B. takto učinil písomne až dňa 26.11.2024, pričom na údajnom ústnom odvolaní, resp. jeho zázname meno A. B. a ani žiadne iné meno uvedené nie je.“ Výsluch zo dňa 25.11.2024 bol vykonaný bez prítomnosti obhajcu, aj napriek tomu, že A. B. je umiestnený v psychiatrickej nemocnici v súvislosti s trestným konaním a na základe procesných úkonov týkajúcich sa trestného konania. Nie je zrejmé, prečo Okresný súd Žiar nad Hronom o prevzatí A. B. do psychiatrickej nemocnice vôbec rozhoduje, keďže tento bol za účelom pozorovania v zdravotníckom zariadení predvedený na základe ustanovení trestného poriadku a nie na základe civilného konania. Dôvody, pre ktoré mal byť A. B. prevzatý do psychiatrickej liečebne, a teda, že tento sa mal podľa vyjadrenia lekára správať agresívne, čo nevyplývalo podľa odvolateľa zo žiadneho listinného dôkazu, žiadnej svedeckej výpovede a takáto agresivita okrem verbálneho trvania na svojich právach zaznamenaná v prijímacej správe, ktorá ani nie je súčasťou spisu, neexistuje. Poukázal na výsluch lekára zo dňa 25.11.2024, v ktorom tento uvádza na č.l. 18 spisu dole, že agresivita má vyplývať z podania sťažnosti na suseda k tzv. kirulanskej tendencii (správne má byť kverilanská tendencia), ku ktorej malo dôjsť v roku 2023, pri ktorom malo dôjsť k závažnému konfliktu medzi susedom, bol tam zavolaný aj policajt PZ, preto v dôsledku toho psychického konania pacient je potencionálne nebezpečný pre spoločnosť. Nie je zrejmé, o aký konflikt sa má jednať, kde sú o ňom záznamy, a pod. Skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie voči A. B., sa stal v roku 2020. Od uvedeného obdobia nebol A. B. trestne stíhaný, odsúdený, a to ani len v rámci priestupkového konania. Umiestnenému A. B. majú byť porušované jeho práva nevypovedať a nevyjadrovať sa k okolnostiam a skutku, ktorý sa mu kladie v prebiehajúcom trestnom konaní za vinu, personál, teda lekári sa ho bez prítomnosti obhajcu pýtajú na tieto okolnosti a v podstate je donútený vypovedať aj napriek jeho základnému ľudskému právu nevypovedať. Personál nemocnice sa ho opakovane dotazuje na to, či sa nechce zabiť, načo im odpovedá, že nie, prečo by to robil, uvedené menovaný svojvoľne informoval svojho obhajcu, a preto nie je zrejmé, z čoho má vyplývať tvrdenie lekára, uvedené na čl. 18 „je veľmi vysoké riziko agresie, môže byť sebevraždený pokus, pretože on skrýva svoje chorobné pocity“. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnúť tak, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné a priznať plnú náhradu trov konania, a to od ústavu zdravotníckej starostlivosti – Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya Kremnica. 9. V podaní označenom ako doplnenie odvolania umiestnený žiadal doplniť odvolanie o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoPs/2/2025. Konanie vedené pod sp. zn. 28Pu/4/2024 bolo prvotné konanie založené na tom skutkovom základe, že dňa 16.11.2024 bolo Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručené oznámenie zdravotníckeho zariadenia - Psychiatrickej nemocnice Profesora Matulaya Kremnica, že do tohto zariadenia bol dňa 16.11.2024 o 17:45 hod. prijatý pacient A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pri príjme nepodpísal informovaný súhlas s hospitalizáciou. Dňa 19.11.2024 bolo súdu doručené oznámenie Psychiatrickej nemocnice Kremnica, že umiestnený podpísal písomný informovaný súhlas s hospitalizáciou a naďalej pokračuje v hospitalizácii dobrovoľnou formou. Uvedené udelenie písomného informovaného súhlasu s prijatím do ústavnej zdravotnej starostlivosti založilo v tom čase nedostatok podmienok ďalšieho konania vo veci, na základe čoho súd konanie zastavil podľa § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uznesením č.k. 28Pu/4/2024-22 zo dňa 19.11.2024. Na základe odvolania umiestneného Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13CoPs/17/2024 zo dňa 20.12.2024 uznesenie okresného súdu č.k. 28Pu/4/2024-22 zo dňa 19.11.2024 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd Žiar nad Hronom
uznesením sp. zn. 28Pu/4/2024 zo dňa 30.12.2024 konanie zastavil. Voči predmetnému uzneseniu podal umiestnený odvolanie, na základe čoho Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13CoPs/2/2025 napadnuté uznesenie potvrdil z dôvodu neskôr vyvolaného konania pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 22Pu/11/2024. Krajský súd v uznesení sp. zn. 13CoPs/2/2025 ďalej uviedol, že má za to, že tu bol nedostatok podmienky konania, ak došlo k zastaveniu konania, a to pre štádium rozhodovania okresného súdu o umiestnení p. A. B. do zdravotníckeho zariadenia dňa 16.11.2024 a ním udeleného súhlasu, ktorý ak následne bol odvolaný, začalo pred Okresným súdom Žiar nad Hronom konanie pod sp. zn. 22Pu/11/2024. Keďže skôr začaté konanie sp.zn. 28Pu/4/2024 bolo zastavené z dôvodu prebiehajúceho konania sp. zn. 22Pu/11/2024, z opatrnosti predložil do konania uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoPs/2/2025, v ktorom sa súd nezaoberal tým, či boli splnené zákonné podmienky k momentu prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu, že pokiaľ neboli splnené procesné podmienky pre konanie, tak nemohlo dôjsť ani k vyhodnocovaniu týchto zákonných podmienok (ne)prípustnosti prevzatia. Zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, či vôbec bolo prevzatie A. B. do ústavu zdravotníckej starostlivosti dňa 16.11.2024 prípustné. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto uznesenia. 11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12. Podľa § 6 ods. 4 prvá veta zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. 13. Podľa § 6 ods. 6, 7 a 8 zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas; takáto osoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti. Ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný súhlas, poskytovateľ môže dať návrh na súd, ak je to v záujme osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. V tomto prípade súhlas súdu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života tejto osoby. Každý, kto má právo dať informovaný súhlas, má aj právo informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať. 14. Podľa § 6 ods. 9 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ochranného liečenia uloženého súdom, detencie uloženej súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 16. Podľa § 6 ods. 9 písm. e) zákona č. 576/2004 Z.z., informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti do rozhodnutia o vydaní predbežného príkazu na umiestnenie osoby do zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o osobu, o ktorej umiestnení do zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti rozhoduje sudca podľa Trestného poriadku. 17. Podľa § 6 ods. 10 zákona o zdravotnej starostlivosti, spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu sú súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie (§ 21). Ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca [odsek 5 písm. b)], súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj vyjadrenie osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. 18. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 252 CMP, na konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie.
21. Podľa § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. 22. Podľa § 254 ods. 2 CMP, súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh. 23. Podľa § 255 ods. 1 CMP, účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie. 24. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie) je osobitným konaním upraveným v § 252 až 271 CMP. 25. Ako vyplynulo z obsahu spisu podľa mailu (č.l. 2 spisu, bez prezentačnej pečiatky okresného súdu) zo dňa 22.11.2024, Psychiatrická nemocnica Profesora Matulaya Kremnica, so sídlom Kremnica, Okresnému súdu Žiar nad Hronom ohlásila nedobrovoľnú hospitalizáciu A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol dňa 16.11.2024 o 17,45 hod. prijatý na B - oddelenie na základe uznesenia Okresného súdu Martin zo dňa 28.09.2023 sp.zn. 3Tp/68/2023, ktorým menovanému bolo nariadené umiestnenie v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti na pozorovanie jeho zdravotného stavu. Pacient nie je zbavený spôsobilosti na právne úkony, informovaný súhlas s psychiatrickou hospitalizáciou pri vstupe nepodpísal. Pacient spĺňa kritéria k nedobrovoľnej hospitalizácii - trpí závažným duševným ochorením trvalého charakteru, v dôsledku čoho je nebezpečný voči svojmu okoliu a okrem pozorovania duševného stavu potrebuje aj liečbu, lekárom v službe bola indikovaná nedobrovoľná hospitalizácia a táto skutočnosť bola dňa 16.11.2024 hlásená okresnému súdu. Dňa 22.11.2024 umiestnený odmietol indikovanú depotnú liečbu antipsychotickú liečbu. Slovne odvolal informovaný súhlas v prítomnosti svedkov (lekár, stredný zdravotný personál). Je indikovaná nedobrovoľná hospitalizácia, pretože pacient spĺňa kritériá - je potencionálne nebezpečný voči okoliu a neliečením hrozí závažné zhoršenie stavu, pacient okrem pozorovania vyžaduje aj liečbu (č.l. 2 spisu). 26. Z obsahu spisu na č.l. 4 odvolací súd zistil, že okresný súd rozhodol vo veci uznesením č.k. 22Pu/11/2024-4 zo dňa 25. novembra 2024, o začatí konania vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia A. B., nar. XX.XX.XXXX v zdravotníckom zariadení bez návrhu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2024. 27. Súd prvej inštancie v uznesení č.k. 22Pu/11/2024-20 zo dňa 25. novembra 2024 vyslovil, že prevzatie umiestneného do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia - Psychiatrickej nemocnici Prof. Matulaya, Kremnica, bolo prípustné. Odvolací súd rozhodol vo veci uznesením č.k. 14CoP/18/2024-58 zo dňa 31.12.2024 tak, že uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22Pu/11/2024-20 zo dňa 25. novembra 2024 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v ods. 40. odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že preskúmaním „odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, pretože neobsahuje odôvodnenie vyššie uvedených nosných dôvodov rozhodnutia okresného súdu. V odôvodnení rozhodnutia musí byť konkrétne odôvodnené a musí obsahovať zrozumiteľne vysvetlené úvahy súdu, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania. V danom prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd prvej inštancie vo veci nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom. V dôsledku tohto potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP uznesenie okresného súdu zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 28. Podľa zistení odvolacieho súdu v prejednávanej veci, okresný súd sa pokynmi odvolacieho súdu neriadil a nerešpektoval závery vyslovené v uznesení odvolacieho súdu v jasnom príkaze krajského súdu vyplývajúceho z rozhodnutia č.k. 14CoP/18/2024-58 zo dňa 31.12.2024, žiadnu z uložených povinností nesplnil a len konštatoval skutočnosť, že umiestnený bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia dňa 27.12.2024 a ukončením hospitalizácie umiestneného došlo k odpadnutiu dôvodu konania. Okresný súd podľa zistenia odvolacieho súdu odignoroval skutočnosť, že prepustenie umiesteného bolo už konštatované odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k.14CoP/18/2024-58 zo dňa 31.12.2024 v ods. 24. (č.l. 60 spisu) a takisto odignoroval závery odvolacieho súdu v ods. 24. „Napriek skutočnosti, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu
už umiestnený nebol/nie je nedobrovoľne hospitalizovaný, je nevyhnutné zodpovedať odvolateľom nastolenú otázku zákonnosti samotného prevzatia do ústavnej (psychiatrickej) starostlivosti. Nedobrovoľná hospitalizácia, resp. umiestnenie fyzickej osoby do ústavnej starostlivosti bez jej (informovaného) súhlasu totiž predstavuje závažný zásah do osobnej slobody jednotlivca. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie) je osobitným konaním upraveným v § 252 až 271 CMP“ a bez ďalšieho rozhodol uznesením, ktorým konanie zastavil, bez toho, aby zodpovedal odvolateľom nastolenú otázku zákonnosti samotného prevzatia do ústavnej (psychiatrickej) starostlivosti. Okresný súd teda podľa zistení odvolacieho súdu postupoval v rozpore so zákonnou úpravou § 391 ods. 2 CSP. 29. Odvolací súd môže v zmysle § 388 CSP zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je odvolanie dôvodné a má za to, že nie sú podmienky pre jeho potvrdenie, alebo zrušenie, sám môže rozhodnúť vo veci; ide o prípad, ak okresný súd nerozhodol správne a ak doterajšie výsledky konania ukazujú, že je možné o veci rozhodnúť. Vyšší súd je tu preto, aby meritórne napravoval pochybenia nižšieho súdu, a nie aby vyvodzoval procesné „sankcie“ voči účastníkom, či okresnému súdu iba preto, že nepostupoval v zmysle jeho požiadavky. Tým sa urobí zadosť aj požiadavke rýchlosti súdneho konania, ktorá je v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavným princípom. Časový horizont toho, kedy sa účastníkom dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradla celkovej spravodlivosti konania. Čím je tento časový horizont dlhší, tým sa viac roztvárajú kontúry spravodlivosti ako v očiach účastníkov, tak aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej mienky, všetko vo väzbe na zákonnú úpravu v § 390 CSP. 30. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu je oprávnený urobiť záver po tom, čo určité skutkové a právne závery zjavne vyplývajú zo skutočností zaznamenaných v súdnom spise, ktoré sú významné pre posúdenie, či prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, a teda zo zákonných dôvodov. 31. Podstatou podaného odvolania teda bola námietka nesprávneho postupu okresného súdu, ak nebolo rozhodnuté, či vôbec bolo prevzatie p. A. B. do ústavnej zdravotnej starostlivosti dňa 16.11.2024 prípustné (odvolanie č.l. 71 spisu), a to bez ohľadu, že následne bol menovaný z tohto zariadenia prepustený, pretože pre uvedené štádium bol súd povinný skúmať, či boli zákonné dôvody na prevzatie p. A. B. do zdravotníckeho zariadenia. V odvolaní bolo poukázané na § 252 a nasl. CMP, z ktorých vyplýva, že ide o dve konania pri pozbavení slobody, pričom vzhľadom aj na judikatúru ESĽP okresný súd nevyhodnocoval zákonné podmienky k prípustnosti prevzatia umiestneného, svoje rozhodnutie podľa odvolateľa nedostatočne odôvodnil. Podľa odvolateľa má ísť o nezákonné rozhodnutie, pretože nie je tu nedostatok procesnej podmienky konania, pre ktorú napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. 32. Krajský súd v súlade s vyššie už uvedeným zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu za aplikácie § 6 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z.z. a vyhodnocovania štádia prevzatia p. A. B., a to v rovine námietok odvolateľa k dátumu 16.11.2024 (odvolanie č.l. 71 spisu), uvádza, že k tomuto dátumu bol podľa právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoPs /2/2025 zo dňa 21.01.2025 podľa ods. 20 odôvodnenia zo strany menovaného udelený súhlas s prijatím do ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo vyplynulo z dokladu o informovanom súhlase pacienta, keď uviedol, že hospitalizáciu prijíma, uvedené podpísal a súčasne dal súhlas a podpísal aj vykonanie navrhnutých postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti počas trvania hospitalizácie. Vzhľadom k uvedenému podľa § 161 ods. 2 CSP bola tu prekážka pre ďalšie konanie okresným súdom, a preto ak napadnutým uznesením konanie zastavil, tak vo výsledku jeho rozhodnutie bolo vecne správne, pretože pokiaľ následne svoj informovaný súhlas s hospitalizáciou p. A. B. odvolal, tak pre uvedené štádium odvolaného súhlasu okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na vyvolané konanie pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn. 22Pu/11/2024 (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoPs/2/2025 zo dňa 21.01.2025 podľa ods. 20.). Podľa ods. 22. odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoPs /2/2025 zo dňa 21.01.2025 „Súčasťou súdneho spisu je aj uznesenie Okresného súdu Martin sp.zn. 3Tp/68/2023 zo dňa 28.09.2023, ktorým podľa § 148 ods. 3 Trestného poriadku bolo nariadené, aby bol vyšetrený duševný stav obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom C. D. XXX, pozorovaním v zdravotníckom ústave. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Martin bola podaná sťažnosť obvineným A. B., o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 3Tpo/69/2023-18 zo dňa 02. novembra 2023 tak, že túto zamietol ako nedôvodnú. Z uznesenia Okresného súdu Martin sp.zn. 3Tp/68/2023 zo dňa 28.09.2023 vyplýva, okrem iného, konštatovanie súdom, že pozorovanie v zdravotníckom zariadení je závažným zásahom do základných práv a slobôd obvineného, pretože pozorovaním duševného stavu v zdravotníckom zariadení dochádza k obmedzeniu jedného z najvýznamnejších práv človeka – práva na osobnú slobodu. Ďalej sa v tomto uznesení Okresného súdu Martin konštatuje, že nevyhnutnosť
nariadenia pozorovania obvineného v zdravotníckom zariadení je zásahom do práva na slobodu obvineného, ktorý je proporcionálny s prihliadnutím k povahe a závažnosti násilnej trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený stíhaný.“ 33. Z rozhodnutia odvolacieho súdu sp.zn. 13CoPs/2/2025 zo dňa 21.01.2025 vyplýva, že „Za vzatia do úvahy už vyššie uvedených zhodnotení krajský súd má za to, že tu bol nedostatok podmienky konania, ak došlo k zastaveniu konania, a to pre štádium rozhodovania okresného súdu o umiestnení p. A. B. do zdravotníckeho zariadenia dňa 16.11.2024 a ním udeleného súhlasu, ktorý ak následne bol odvolaný, začalo pred Okresným súdom Žiar nad Hronom konanie pod sp.zn. 22Pu/11/2024.“ „F. A. B. bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia z titulu uznesenia Okresného súdu Martin zo dňa 28.09.2023 sp.zn. 3Tp/68/2023, ktorým menovanému bolo nariadené umiestnenie v zdravotníckom zariadení za účelom vyšetrenia jeho duševného stavu. Krajský súd k záverom svojho rozhodnutia uvádza, že sa vyhodnocuje, či boli splnené zákonné podmienky k momentu prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia a pokiaľ k tomuto momentu neboli splnené procesné podmienky pre konanie, tak nemohlo dôjsť ani k vyhodnocovaniu týchto zákonných podmienok k (ne)prípustnosti prevzatia. Pre dané konanie pred okresným súdom bol umiestneným udelený súhlas, za súčasného prijatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin sp.zn. 3Tp/68/2023 zo dňa 28.09.2023. Informovaný súhlas, ak bol odvolaný, tak v danej situácii na tomto základe bolo vyvolané samostatné konanie pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn. 22Pu/11/2024.“ 34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že vec vedená pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn. 22Pu/11/2024 začala dňa 22.11.2024 podaním Oznámenie zo dňa 22.11.2024, ktorým Psychiatrická nemocnica Profesora Matulaya Kremnica, so sídlom Kremnica, Okresnému súdu Žiar nad Hronom ohlásila nedobrovoľnú hospitalizáciu A. B., nar. XX.XX.XXXX. V tomto smere bola pre odvolací súd v prejednávanej veci nosná skutočnosť dátumu dôjdenia Oznámenia (č.l. 2 spisu) na okresný súd dňa 22.11.2024 ako i odvolanie súhlasu umiestneným dňa 22.11.2024, pokiaľ uvádzal odvolateľ v odvolaní skutkové okolnosti viažuce sa k dátumu 26.11.2024, tak vzhľadom na časové súvislosti v predchádzajúcich odsekoch nemohli byť takými, aby sa odvolací súd vo vyvolanom odvolacom konaní stotožnil s odvolateľom. Pokiaľ išlo o časový úsek od 16.11.2024 do 22.11.2024, tak tento úsek bol predmetom konania Okresného súdu Žiar na Hronom č.k. 28Pu/4/2024-65 zo dňa 30. decembra 2024 a následne odvolacieho konania Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoPs/2/2025, ktorý v ods. 20. uviedol, že „za aplikácie ust. § 6 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z.z. a vyhodnocovania štádia prevzatia p. A. B., a to k dátumu 16.11.2024, uvádza, že k tomuto dátumu bol zo strany menovaného udelený súhlas s prijatím do ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo vyplynulo z dokladu o informovanom súhlase pacienta, keď uviedol, že hospitalizáciu prijíma, uvedené podpísal a súčasne dal súhlas a podpísal aj vykonanie navrhnutých postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti počas trvania hospitalizácie“ a tiež, že „pokiaľ následne svoj informovaný súhlas s hospitalizáciou p. A. B. odvolal, tak pre uvedené štádium odvolaného súhlasu okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na vyvolané konanie pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn. 22Pu/11/2024.“ 35. Odvolací súd zvýrazňuje, že Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 upravuje osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, a to, aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by bol niekto v rozpore so zákonom a bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný. Účelom detenčného konania je zaručiť ochranu jedného z ľudských práv, ktorým je právo na osobnú slobodu. Aj keď súd posudzuje zákonnosť k momentu zadržania, tak skončenie konania bez vydania meritórneho rozhodnutia je v rozpore s týmto účelom, pretože právo zadržanej osoby na rozhodnutie súdu o zákonnosti zadržania garantované v článku 5 odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd môže byť zabezpečené len rozhodnutím súdu, v ktorom sa súd vysporiada s otázkou, či zadržanie bolo zákonné alebo nie. 36. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, dodržal procesný postup v zmysle § 252 a nasl. CMP vzťahujúci sa na konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, ktoré je konaním detenčným, v ktorom súd rozhodne o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení. Uvedené konanie môže súd začať aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia s tým, že účastníkom konania o prípustnosti prevzatia v zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie. Krajský súd upriamuje pozornosť na citáciu § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti v spojení s § 9 ods. 4 predmetného zákona, ak v prípade potreby ústavnej starostlivosti sa zisťuje buď duševná porucha alebo príznaky duševnej poruchy. Podľa vykonaného dokazovania, boli konštatované príznaky, a to psychotické príznaky, pre ktoré je riziko ohrozenia samotného zdravia umiestneného a zhoršenia jeho zdravotného stavu, ak pacient má pokrivený pohľad na svet, nepostihuje realitu, má v myslení prítomné bludy. Vzhľadom k zistenému skutkovému stavu, vypočutiu ošetrujúceho lekára dňa 25.11.2024 a prvé štádium detenčného konania, keď sa posudzuje
zákonnosť k momentu prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, krajský súd konštatuje zachovanie zákonných podmienok. V čase prevzatia umiesteného do zdravotníckeho zariadenia boli konštatované príznaky duševnej poruchy, pre ktoré je následne aj riziko ohrozenia zdravia, zdravotného stavu umiestneného, pre ktorú skutočnosť vyžaduje ústavnú liečbu. Inými slovami vyjadrené, ak bolo preukázané, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo spôsobom zohľadňujúcim jeho aktuálny zdravotný stav, tak odvolací súd vyslovil prípustnosť jeho prevzatia do zdravotníckeho zariadenia za aplikácie § 262 ods. 1 CMP. Krajský súd má za to, že hospitalizácia a nastavenie umiestneného na potrebnú liečbu bolo tak jednoznačne v jeho záujme, a s tým súvisiace poskytovanie zdravotnej starostlivosti primerané, keďže v konaní prevýšil záujem ochrany umiestneného nad jeho osobnou slobodou, preto nebolo možné konštatovať porušenie jeho práv v súvislosti s umiestnením do zdravotníckeho zariadenia. 37. V odvolaní odvolateľ namietal, že vzhliadnutie vykonané okresným súdom nespĺňalo kritériá vyžadované pre vzhliadnutie. Odvolací súd výlučne vo vzťahu k tejto odvolacej veci, berúc do úvahy okolnosti prejednávanej veci, po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že okresný súd si splnil svoju povinnosť vzhliadnuť odvolateľa, takže na túto svoju povinnosť nerezignoval. Vzhliadnutie vykonané okresným súdom podľa obsahu spisového materiálu zodpovedá okolnostiam prejednávanej veci a rešpektovalo zdravotný stav umiestneného v čase vzhliadnutia. Pokiaľ vykonané vzhliadnutie nezodpovedalo požiadavkám umiestneného, neznamená, že nezodpovedá zákonným kritériám. Okresný súd vzhliadol umiestneného, získal informácie od ošetrujúceho lekára, zo zdravotnej dokumentácie. Pripomína odvolací súd, že je to práve ošetrujúci lekár, ktorý má o okolnostiach prevzatia pacienta do zdravotníckeho zariadenia, je to ten ktorý na základe prvotného diagnostického vyšetrenia bezprostredné poznatky, posudzuje prítomnosť poruchy u pacienta a riziká ohrozenia, určuje cielený typ liečby a sleduje vývoj. 38. Odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu považuje za potrebné akcentovať svoje východiská, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí, v zmysle ktorých pri vyslovení zákonnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, sa vyžaduje komplexný pohľad, ktorý nerozlišuje medzi posúdením hmotnoprávnych a procesnoprávnych otázok z dôvodu, že i prípadné porušenie procesnoprávnych záruk môže viesť k porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 6 ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. e/ Dohovoru. Odvolací súd sa musel vysporiadať s odvolaním z pohľadu jeho základných práv odvolateľa, pričom konštatuje, že nebola zmarená podstata zákonom upraveného procesu a nebolo porušené základné právo odvolateľa. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, čo je účelom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení tak, ako to vyplýva z už uvedených kritérií. Účelom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení nie je len formálne dodržanie jednotlivých ustanovení § 252 až § 261 CMP alebo lehôt podľa čl. 17 ods. 6 ústavy, ale zistenie toho, či sú dôvody na obmedzenie osobnej slobody (pozri Nález Ústavného súdu SR z 09. marca 2021, sp. zn. III. ÚS 199/2020). K tomu v tomto prípade došlo, a preto nebolo odvolacím súdom možné konštatovať rozpor s právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 39. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, rozhodol o podstate, po tom, čo skutkové a právne závery zjavne vyplývajú zo skutočností zaznamenaných v súdnom spise, ktoré sú významné pre posúdenie, či prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, a teda zo zákonných dôvodov, vzhľadom na zistený skutkový stav, po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, po výsluchu ošetrujúceho lekára a vzhliadnutí umiestneného dospel k záveru, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. Pri príjme bola spolupráca s umiestneným výrazne sťažená, úsudkové schopnosti umiestneného boli chorobne narušené, umiestnený nechápal situáciu, v konaní boli prítomné negativistické prejavy s odmietaním liečby. Za takto zisteného skutkového stavu mal odvolací súd preukázané, že prevzatie umiestneného, napriek neudeleniu písomného informovaného súhlasu s hospitalizáciou, bolo prípustné a nutné vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré umiestnený v čase prevzatia potencionálne predstavoval pre okolie. Ďalší dohľad a liečba umiestneného bola nutná, z dôvodu rizika zhoršenia jeho zdravotného stavu. Krajský súd na základe týchto záverov rozhodnutie okresného súdu zmenil. 40. Ďalšie odvolacie argumenty už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn. III. ÚS 209/04, sp.zn. II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.“ 41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 42. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.