Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 12CoPs/15/2025 5323200048 24. 07. 2026 JUDr. Táňa Rapčanová ECLI:SK:KSZA:2026:5323200048.2
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/ XX, D., naposledy zastúpená procesným opatrovníkom: E. D. a hmotnoprávnym opatrovníkom: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. G. H. XXX/X, F., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Zuzana Stročková Cenigová, advokátka so sídlom Palárikova 2657, Čadca, o návrhu navrhovateľa: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, D., zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o, so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849 za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline, o zmenu opatrovníka, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. CA-5Ps/1/2023-253 zo dňa 13. mája 2025, takto rozhodol: uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením č. k. CA-5Ps/1/2023-253 zo dňa 13.05.2025 Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že: Navrhovateľ je povinný zaplatiť hmotnoprávnemu opatrovníkovi náhradu trov konania vo výške 824,35 eur na účet jeho právnej zástupkyne, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 a § 55 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V odôvodnení uviedol, že po zrušení pôvodného výroku o trovách konania odvolacím súdom opätovne posudzoval návrh hmotnoprávneho opatrovníka na priznanie náhrady trov konania podľa § 55 CMP. Poukázal na to, že opatrovník bol v konaní nútený brániť sa proti tvrdeniam navrhovateľa, podľa ktorých si neplnil svoje povinnosti, o opatrovankyňu sa nezaujímal, nestaral sa o jej potreby a existovalo podozrenie zo zneužívania jej finančných prostriedkov. Opatrovník zároveň poukazoval na svoje rodinné a majetkové pomery, keďže zabezpečoval výživu svojej rodiny a podieľal sa aj na úhrade výdavkov spojených so starostlivosťou o opatrovankyňu. Súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v § 52 CMP a umožňuje priznať náhradu trov konania v prípade, ak je to s ohľadom na okolnosti konkrétnej veci spravodlivé. Zdôraznil, že pri posudzovaní spravodlivosti nemožno vychádzať len z osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale predovšetkým z okolností prejednávanej veci. Súd prvej inštancie poukázal na právoplatné rozhodnutie vo veci samej, v ktorom nebol zistený žiadny zákonný dôvod na odvolanie hmotnoprávneho opatrovníka z funkcie. Pripomenul, že za dôvody zmeny opatrovníka navrhovateľ označoval najmä údajný nezáujem opatrovníka o opatrovankyňu, minimálne návštevy, zanedbávanie jej potrieb, ako aj podozrenie zo zneužívania jej finančných prostriedkov. V konaní však tieto tvrdenia preukázané neboli. Naopak, vykonaným dokazovaním bolo zistené,
že opatrovník už od prepuknutia ochorenia opatrovankyne zabezpečoval ochranu jej osobných a majetkových záujmov a hájil jej najlepší záujem. V tejto súvislosti odkázal na skutkové a právne závery obsiahnuté v odsekoch 26 až 29 právoplatného uznesenia vo veci samej. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa týkajúcej sa nepodávania správ o opatrovankyni a jej majetkových pomeroch prvostupňový súd uviedol, že táto povinnosť síce v minulosti nebola zo strany opatrovníka plnená riadne, avšak už v rozhodnutí vo veci samej dospel k záveru, že samotné porušenie tejto povinnosti bez ďalších zistení nepredstavovalo dôvod odôvodňujúci jeho odvolanie z funkcie. Toto pochybenie hodnotil v súvislosti s celkovým výkonom opatrovníckej funkcie a s ostatným správaním opatrovníka voči opatrovankyni. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou navrhovateľa, podľa ktorej nebolo potrebné právne zastúpenie opatrovníka. Uviedol, že právo na právnu pomoc je garantované čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti považujú za účelne vynaložené trovy konania. Po zohľadnení všetkých uvedených okolností dospel k záveru, že v prejednávanej veci je spravodlivé priznať hmotnoprávnemu opatrovníkovi náhradu trov konania podľa § 55 CMP, keďže navrhovateľ odôvodnil návrh na zmenu opatrovníka závažnými tvrdeniami o jeho údajnom zanedbávaní povinností a nevhodnom nakladaní s majetkom opatrovankyne, ktoré sa v konaní nepotvrdili. Následne súd prvej inštancie vyčíslil trovy právneho zastúpenia opatrovníka. Za účelne vynaložené považoval odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, účasť právnej zástupkyne na štyroch pojednávaniach a vypracovanie odvolania proti rozhodnutiu o trovách konania a režijné paušály. Celkovú výšku trov určil sumou 824,35 eur. Keďže právna zástupkyňa opatrovníka nepreukázala, že je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, odmenu o DPH nezvyšoval. Navrhovateľa následne zaviazal na úhradu uvedenej sumy. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 29.05.2025. Žiadal odvolací súd, aby zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň žiadal priznanie náhrady trov odvolacieho konania. Namietal, že v konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 55 CMP. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil okolnosti prípadu a neprihliadol na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané porušenie povinností hmotnoprávneho opatrovníka. Poukázal na závery uvedené v právoplatnom rozhodnutí vo veci samej, podľa ktorých opatrovník nepodával správy o opatrovankyni a jej majetkových pomeroch v lehotách určených rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8Ps/2/2019. Tvrdil, že práve zistené porušenie povinností opatrovníka odôvodňovalo podanie návrhu na jeho zmenu a nemožno mu vytýkať, že na tieto skutočnosti v konaní poukázal. Podľa jeho názoru preto nebolo spravodlivé priznať opatrovníkovi náhradu trov konania. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj o jeho výške jedným rozhodnutím, hoci ho vopred neoboznámil s úvahou o aplikácii § 55 CMP. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 828/2006 a tvrdil, že mu nebol poskytnutý priestor na predloženie argumentov proti priznaniu náhrady trov konania. Mal za to, že tým došlo k porušeniu zásady rovnosti strán a jeho práva na spravodlivý proces. Navrhovateľ súčasne poukazoval na svoje osobné a majetkové pomery. Uviedol, že je študentom dennej formy vysokoškolského štúdia na Žilinskej univerzite, nemá pravidelný príjem a je odkázaný najmä na finančnú podporu svojho otca a príležitostné príjmy z brigád. Tvrdil, že uložená povinnosť nahradiť trovy konania by negatívne zasiahla jeho životné pomery, štúdium a budúcu sociálnu stabilitu. Z týchto dôvodov považoval svoju sociálnu situáciu za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, na ktorú mal prvostupňový súd prihliadnuť. V odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa jeho názoru samotné zistenie porušenia povinností opatrovníka vylučovalo záver, že je spravodlivé priznať mu náhradu trov konania. Tvrdil, že súd sa náležite nezaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na jeho strane a nesprávne aplikoval § 55 CMP. 3. Hmotnoprávny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa dňa 25.06.2025. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že návrh na zmenu opatrovníka považoval za účelový a založený na tvrdeniach, ktoré sa v konaní nepotvrdili. Uviedol, že navrhovateľ v odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosť, že si v určitom období neplnil povinnosť podávať správy o opatrovankyni a jej majetkových pomeroch. K tomu uviedol, že v období, keď tieto správy nepredkladal, opatrovankyňa disponovala len invalidným dôchodkom, ktorý nepokrýval
všetky náklady spojené s jej zdravotným stavom, pobytom v zariadení, liekmi a ďalšími potrebami. Tvrdil, že tieto výdavky spolu so svojou rodinou doplácal z vlastných finančných prostriedkov, pričom v tom čase zabezpečoval výživu štyroch maloletých detí a jeho manželka bola na materskej dovolenke. Ďalej uviedol, že počas výkonu opatrovníckej funkcie zastupoval opatrovankyňu vo viacerých súdnych konaniach týkajúcich sa jej majetkových a dlhových pomerov, riešil jej záväzky voči bankovým a nebankovým subjektom a zastupoval ju aj v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zdôraznil, že až po vyplatení finančných prostriedkov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov začal navrhovateľ prejavovať záujem o výkon opatrovníckej funkcie, a preto návrh na zmenu opatrovníka považoval za účelový. Hmotnoprávny opatrovník poukazoval aj na priebeh starostlivosti o opatrovankyňu po prepuknutí jej ochorenia. Tvrdil, že spolu so svojou rodinou zabezpečoval jej každodennú starostlivosť, komunikáciu s lekármi, riešenie jej zdravotného stavu, dlhov a umiestnenie v zariadení sociálnych služieb. Uvádzal, že navrhovateľ a ďalší členovia najbližšej rodiny v rozhodujúcom období obdobnú pomoc neposkytovali. Za nepravdivé označil tvrdenia navrhovateľa o zanedbávaní povinností opatrovníka, o nezáujme o opatrovankyňu a o zneužívaní jej finančných prostriedkov. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že konanie nevyvolal on, ale navrhovateľ. Tvrdil, že bol nútený brániť sa proti závažným obvineniam, ktoré sa v konaní nepotvrdili. Poukázal na to, že navrhovateľ ho obviňoval z porušovania opatrovníckych povinností a zo zneužívania majetku opatrovankyne, pričom tieto tvrdenia neboli dokazovaním potvrdené. Podľa jeho názoru je preto spravodlivé, aby mu boli nahradené náklady, ktoré musel vynaložiť na svoju procesnú obranu. Súčasne nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa založenou na jeho študentskom statuse a majetkových pomeroch. Poukázal na vlastné rodinné a finančné pomery, najmä na starostlivosť o štyri maloleté deti a na výdavky, ktoré dlhodobo vynakladal v súvislosti so starostlivosťou o opatrovankyňu. Mal za to, že nie je dôvod, aby dôsledky neúspešného konania iniciovaného navrhovateľom znášal on alebo jeho rodina. 4. Navrhovateľ sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadril v replike k vyjadreniu hmotnoprávneho opatrovníka dňa 23.07.2025. Zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že súd prvej inštancie sám konštatoval nepodávanie správ zo strany hmotnoprávneho opatrovníka. Súčasne odmietol tvrdenia opatrovníka týkajúce sa jeho vzťahu k matke. Taktiež poukázal na to, že pobyt v Austrálii, financovala sestra jeho otca, pretože ako študent a normálne pracujúci človek by tam inak nemal možnosť vycestovať. 5. Procesný opatrovník a prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline sa k odvolaniu nevyjadrili. 6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP) účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. m/ CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 7. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 9. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla vyjadreného v § 52 CMP. Posúdenie splnenia podmienok pre jeho aplikáciu preto musí vychádzať z konkrétnych okolností prejednávanej veci, nie iba z procesného úspechu alebo neúspechu účastníka. 10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil okolnosti prípadu ako výnimočné a správne dospel k záveru, že priznanie náhrady trov konania hmotnoprávnemu opatrovníkovi je spravodlivé.
11. Z obsahu návrhu na zmenu opatrovníka vyplýva, že navrhovateľ tvrdil, že opatrovník si neplní svoje povinnosti, opatrovankyňu navštevuje minimálne, nestará sa o jej potreby, vôbec sa o ňu nezaujíma a existuje podozrenie zo zneužívania finančných prostriedkov opatrovankyne. Práve tieto tvrdenia mali odôvodňovať jeho odvolanie z funkcie opatrovníka. 12. Odvolací súd zdôrazňuje, že bolo potrebné zistiť existenciu niektorého z dôvodov uvedených v § 277 ods. 2 CMP, teda najmä porušovanie povinností opatrovníka alebo výkon funkcie v rozpore so záujmami opatrovankyne. 13. V konaní vo veci samej však bolo preukázané niečo iné. Dokazovaním bolo zistené, že hmotnoprávny opatrovník už od prepuknutia ochorenia opatrovankyne zabezpečoval riešenie jej zdravotného stavu, zastupoval ju v súdnych konaniach, riešil jej majetkové a dlhové pomery, zabezpečil jej umiestnenie v zariadení sociálnych služieb a podľa správy zariadenia patril medzi osoby, ktoré sa najvýraznejšie podieľali na zabezpečovaní jej potrieb. Súd prvej inštancie preto právoplatne dospel k záveru, že nebol preukázaný žiadny zákonný dôvod pre jeho odvolanie z funkcie opatrovníka. 14. Odvolací súd podčiarkuje, že navrhovateľ dôvodne poukazuje na zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého opatrovník v období od 15.12.2020 do 27.12.2022 nepodával správy o opatrovankyni a jej majetkových pomeroch v lehotách určených rozhodnutím súdu. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná. Zo samotného zistenia tohto pochybenia však ešte nevyplýva záver, že návrh na zmenu opatrovníka bol dôvodný alebo že nebolo možné priznať náhradu trov konania podľa § 55 CMP. 15. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ netvrdil iba oneskorené podávanie správ. Tvrdil aj minimálny záujem opatrovníka o opatrovankyňu, zanedbávanie jej potrieb a podozrenie zo zneužívania jej majetku. Práve tieto tvrdenia predstavovali podstatnú časť skutkového základu návrhu na zmenu opatrovníka. 16. Dokazovaním však nebolo zistené, že by sa opatrovník na úkor opatrovankyne obohacoval, že by finančné prostriedky zneužíval alebo, že by výkon opatrovníckej funkcie vykonával v rozpore so záujmami opatrovankyne. Naopak bolo zistené, že sa dlhodobo podieľal na ochrane jej osobných a majetkových záujmov a že viaceré výdavky spojené s opatrovankyňou uhrádzal aj z vlastných finančných prostriedkov. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu práve v tejto okolnosti spočíva výnimočnosť prejednávanej veci. Hoci navrhovateľ poukázal na reálne pochybenie pri plnení jednej z povinností opatrovníka, toto pochybenie však nepredstavovalo dôvod na jeho odvolanie z funkcie a neosvedčovalo tvrdenia navrhovateľa o zanedbávaní opatrovankyne alebo zneužívaní jej majetku. Súčasne sa tieto tvrdenia dotýkali osoby, ktorá podľa skutkových zistení súdu dlhodobo zabezpečovala ochranu práv a záujmov opatrovankyne a bola nútená brániť sa v súdnom konaní prostredníctvom právnej zástupkyne. 18. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o priznaní náhrady trov konania podľa § 55 CMP bez toho, aby ho vopred oboznámil s úvahou o aplikácii tohto ustanovenia a poskytol mu priestor na prednesenie argumentov proti takémuto postupu, odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil. Zo spisu vyplýva, že hmotnoprávny opatrovník si nárok na náhradu trov konania riadne uplatnil a jeho priznania sa výslovne domáhal. Navrhovateľ bol s návrhom hmotnoprávneho opatrovníka na priznanie náhrady trov konania oboznámený a vyjadril sa k nemu podaním zo dňa 05.06.2024. Mal preto vytvorený procesný priestor predniesť skutkové aj právne argumenty proti priznaniu náhrady trov konania vrátane argumentov týkajúcich sa aplikácie § 55 CMP. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie napokon tieto argumenty neakceptoval a dospel k odlišnému právnemu záveru, neznamená porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý proces ani zásady rovnosti účastníkov konania. Odvolací súd preto nezistil, že by postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa účinne uplatňovať jeho procesné práva. 19. Neobstojí ani odvolacia námietka, podľa ktorej súd prvej inštancie neprihliadol na študentský status navrhovateľa a jeho majetkové pomery. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní podľa § 55 CMP nemožno kritérium spravodlivosti zužovať iba na sociálne alebo majetkové pomery účastníkov. Rozhodujúce sú predovšetkým okolnosti konkrétnej veci. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ je študentom vysokej školy, preto bez ďalšieho neodôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania účastníkovi, v prospech ktorého hovoria okolnosti prípadu.
20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil okolnosti prípadu ako také, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 55 CMP. Ako vecne správne rozhodnutie ho preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 21. Aj keď si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 55 CMP. Skutočnosť, že odvolací súd považoval priznanie náhrady trov konania hmotnoprávnemu opatrovníkovi v prvostupňovom konaní za spravodlivé, sama osebe neodôvodňuje priznanie trov navrhovateľovi v odvolacom konaní. Keďže hmotnoprávny opatrovník náhradu trov odvolacieho konania nežiadal priznať, odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).