Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 12CoPs/9/2024 5323200048 30. 09. 2024 JUDr. Táňa Rapčanová ECLI:SK:KSZA:2024:5323200048.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená procesným opatrovníkom Mesto D. a hmotnoprávnym opatrovníkom: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zuzana Stročková Cenigová, advokátka, so sídlom Palárikova 2657, 022 01 Čadca, o návrhu navrhovateľa: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisárik s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina, Moyzesova 20, 011 04 Žilina 1, o zmenu opatrovníka, o odvolaní hmotnoprávneho opatrovníka proti uzneseniu č. k. CA-5Ps/1/2023-186 zo dňa 13. februára 2024, takto rozhodol: uznesenie okresného súdu vo výroku II. z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok I. uznesenia okresného súdu zostáva n e d o t k n u t ý . odôvodnenie: 1. Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), uznesením č. k. CA-5Ps/1/2023-186 zo dňa 13.02.2024 rozhodol tak, že návrh na zmenu opatrovníka zamietol (výrok I.). Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal preukázaný žiadny zákonný dôvod pre odvolanie ustanoveného opatrovníka z jeho funkcie. V konaní neboli preukázané navrhovateľom tvrdené dôvody pre odvolanie spočívajúce v porušení povinnosti hmotnoprávneho opatrovníka, tvrdenia, podľa ktorých ju navštevuje len minimálne, nestará sa o jej potreby a vôbec sa o ňu nezaujíma. Okresný súd vychádzal zo Správy z Centra sociálnych služieb C. zo dňa 16.08.2023, podľa ktorej opatrovník navštevuje opatrovankyňu v priemere 2 - 3x za mesiac spolu so svojím otcom E. F. a sestrou E. C., sú je nápomocní najviac pri skvalitnení jej života a zabezpečení jej potrieb. Aj z pripojeného spisového materiálu sp. zn. 8Ps/2/2019 bolo preukázané, že opatrovník sa zodpovedne postavil k ochoreniu opatrovankyne, podal návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keď odmietala akúkoľvek zdravotnú starostlivosť a hospitalizáciu a v dôsledku ochorenia sa zaťažovala ďalšími záväzkami. Opatrovník nie je povinný osobne sa o opatrovankyňu starať, ale jeho povinnosťou je riadny výkon ochrany jej oprávnených záujmov. Aj zariadenie sociálnej starostlivosti, v ktorom je umiestnená zabezpečil opatrovník. Opatrovník síce v minulosti opomenul podávať správy o majetku opatrovankyne, avšak bolo to len v čase, keď nemala žiadne finančné prostriedky a všetko bolo hradené z prostriedkov opatrovníka. Následne už tieto správy podával. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že opatrovník podal správu dňa 15.12.2020 a následne správu o opatrovankyni a jej majetkových pomeroch až dňa 27.12.2022, 12.07.2023 a 03.01.2024. Podľa okresného súdu toto porušenie nepredstavuje dôvod spôsobilý viesť k odvolaniu hmotnoprávneho opatrovníka, keďže z celkového konania opatrovníka vyplynul jeho úprimný záujem pomôcť opatrovankyni v jej ťažkom životnom údele
a uľahčiť jej ho. Zároveň opatrovník pomáhal uhrádzať jej záväzky, ktoré vznikali, z jeho vlastných finančných prostriedkov. Keď bývalý manžel vyplatil opatrovankyni finančné prostriedky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, opatrovník podával správy o jej majetkových pomeroch, preto so zreteľom na tieto okolnosti nebolo hodnotené porušenie povinnosti podávať správy ako dôvod spôsobilý viesť k jeho odvolaniu. Ako nedôvodné hodnotil okresný súd aj skutočnosti, ktoré vytýkal navrhovateľ v súvislosti s vynakladaním prostriedkov na údržbu motorového vozidla opatrovankyne a podania návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti opatrovankyne a konanie o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Okresný súd nevyhodnotil za rozporné s oprávneným záujmom opatrovankyne vynaloženie finančných prostriedkov z jej majetku na úhradu právnych služieb poskytnutých jej v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ani okolnosť, že opatrovník nepožiadal v mene opatrovankyne o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, nehodnotil ako dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu ustanoveného hmotnoprávneho opatrovníka, keď bolo treba prihliadať na osobitné okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že opatrovankyňa nebola bezmajetná. Vo vzťahu k navrhovateľovi okresný súd prihliadol na to, že navrhovateľ je študentom vysokej školy, nie je zárobkovo činný, odkázaný na výživu svojho otca, čo vyvoláva kolíziu záujmov navrhovateľa ako osoby závislej od jeho otca so záujmami opatrovankyne. Poukázal na to, že navrhovateľovi nič nebráni, aby svoju osobnú starostlivosť matke poskytoval a môže pri matke zostať aj v dlhších hodinách. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nemal zistené žiadne výnimky odôvodňujúce priznanie nároku na náhradu niektorému z účastníkov. V rovine právnej oprel svoje rozhodnutie o § 52 a § 277 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 2. Opatrovník prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal odvolanie dňa 02.05.2024 proti výroku II. uznesenia okresného súdu. Žiadal, aby odvolací súd zrušil výrok II. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi. Odvolanie odôvodnil tým, že bol nútený brániť sa proti tvrdeniam navrhovateľa, ktoré boli nepravdivé a účelové, čo sa v konaní aj preukázalo. Je živiteľom rodiny, má 4 maloleté deti a je opatrovníkom opatrovankyne. Z vlastných finančných prostriedkov hradil všetko potrebné na čo nepostačuje jeho príjem a bolo by spravodlivé, aby mu priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konanie bolo iniciované navrhovateľom – synom opatrovankyne, ktorý ho ako opatrovníka a brata opatrovankyne osočil z neplnenia povinností, ako aj z vážneho porušenia povinností, ktoré mal voči nej, vrátane zneužívania finančných prostriedkov, ktoré nadobudla v roku 2023. Opatrovník sa proti uvedeným tvrdeniam ohradil a v konaní preukázal ich nepravdivosť a účelovosť, o čom svedčí odôvodnenie súdu, kde navrhovateľ nebol úspešný. Návrh navrhovateľa nebol vedený v snahe, aby sa stal opatrovníkom svojej matky v ďalšom období z dôvodu skutočného záujmu o ňu, ale bol založený na útokoch voči opatrovníkovi, ktorý spolu so svojou manželkou, otcom a sestrou stál v najťažších chvíľach života pri opatrovankyni, keď ju vtedajší manžel a otec navrhovateľa, ako aj navrhovateľ a jeho sestra opustili. Priznanie nároku na náhradu trov by bolo čiastočným morálnym zadosťučinením pre odporcu, ale aj za to, že namiesto toho, aby sa odporca naďalej mohol venovať len starostlivosti o svoju rodinu a o opatrovankyňu a jej potreby, musel by sa spolu s právnou zástupkyňou brániť proti nepravdivým osočujúcim tvrdeniam navrhovateľa a sám si platiť trovy právneho zastúpenia, ktoré mu v konaní vznikli. Mal za to, že okresný súd nepostupoval správne, keďže v súlade s § 53 a § 55 CMP je možná výnimka z pravidla podľa § 52 CMP. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo 2/2008 zo dňa 25.02.2009 ohľadom dôvodov osobitného zreteľa, ktoré sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníka konania. 3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca sa vyjadril k odvolaniu opatrovníka dňa 03.06.2024. Považoval výrok II. uznesenia okresného súdu za vecne správny a zákonný. V konaní podľa CMP v dôsledku verejného záujmu nie je možné uplatňovať sankčnú ani preventívnu funkciu trov konania. Platí, že každý z účastníkov si hradí trovy sám a žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. Keďže ide o konanie a výkon uskutočňované vo verejnom záujme, nemožno prípadnému navrhovateľovi klásť na ťarchu, pokiaľ konania vyvolal, hoci si nebol istý, či súd jeho nároku vyhovie. Žiadal preto zamietnuť odvolanie. 4. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu opatrovníka prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 30.04.2024. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu trov konania.
Navrhovateľ si nárok uplatnil v mimosporovom konaní, kde súd postupuje z úradnej povinnosti a zisťuje skutočný stav veci. Nie je nevyhnutné byť v takýchto konaniach zastúpený právnym zástupcom. Pri konaní o zmene opatrovníka je prítomný verejný záujem prejednávanej veci a nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania. Náhradu trov konania možno priznať len v taxatívne stanovených prípadoch v zmysle § 53 CMP. Ustanovenie § 54 CMP nie je možné v tomto prípade aplikovať z dôvodu, že žiadny z účastníkov neporušil procesnú povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením opatrovníka, ktorý uviedol, že bol nútený sa brániť voči tvrdeniam navrhovateľa. Uviedol, že okresný súd v bode 27. uznesenia konštatoval, že opatrovník porušil svoju povinnosť podávať správy o opatrovankyni a jej majetkových pomeroch v lehotách stanovených mu v rozsudku sp. zn. 8Ps/2/2019. Došlo tak k porušeniu povinnosti podávať správy o opatrovankyni a jej majetkových pomerov po jeho ustanovení do funkcie opatrovníka, keď opatrovník podal správu dňa 15.12.2020 a následnú až dňa 27.12.2022. Z toho vyplýva, že hmotnoprávny opatrovník nevykonával svoju funkciu riadne a v súlade s povinnosťami, ktoré mu boli uložené. Zámer navrhovateľa na zmenu opatrovníka bol preto spravodlivý. 5. Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina dňa 07.06.2024 oznámil prebratie vstupu do konania namiesto prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca. 6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. m/ CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu bez viazanosti obsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie okresného súdu vo výroku II. zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, § 391 CSP). Odvolaním nenapadnutý výrok I. uznesenia okresného súdu ponechal nedotknutý. 7. Okresný súd rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nemal zistené žiadne výnimky odôvodňujúce priznanie nároku na náhradu niektorému z účastníkov. 8. Aj v mimosporovom procese obdobne ako v sporovom procese sa uplatňuje právo na spravodlivý proces. Toto právo vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, je zahrnuté v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. v čl. 38 ods. 2 zák. č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Obsah práva na spravodlivý proces zahŕňa aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, t. j. jednou zo zložiek je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Požiadavka odôvodnenia rozhodnutia ako jedna zo základných vlastností spravodlivého procesu má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov. V prípade, že rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, resp. zistené skutočnosti nezodpovedajú skutočnému stavu, jedná sa o pochybenie súdu porušujúce právo na spravodlivý proces, ktoré spôsobí, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé a je daná nepreskúmateľnosť, spravidla aj protiústavnosť rozhodnutia. Konkrétne sa táto povinnosť súdu nachádza v § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia je povinný okrem iného vysvetliť jasne a výstižne ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal ako ich hodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Tu súd môže odkázať aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd zároveň dbá, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. V kontexte výkladu tohto ustanovenia je pre súd rozhodujúci vo veci potrebné, aby sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami takým spôsobom, aby si mohli účastníci odôvodniť, z akého dôvodu nemôže ich uplatnená argumentácia obstáť, dostatočným spôsobom vysvetliť právne úvahy vo vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. Ak sú právne závery súdu v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo je nemožné interpretovať odôvodnenie súdneho rozhodnutia, porušujú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru. Inými slovami z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať pri vyvodení záverov aké skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové tvrdenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov.
9. Pokiaľ sa týka záveru okresného súdu o trovách konania, tento rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP, pričom svoje odôvodnenie uviedol len veľmi stroho a nedostatočne tak, že nezistil žiadne výnimky odôvodňujúce priznanie nároku na náhradu trov niektorému z účastníkov konania. Ako odvolací súd zistil zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.02.2024, opatrovník žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Aj keď v mimosporovom konaní sa vychádza z generálnej klauzuly § 52 CMP, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, jej prelomenie je možné na základe § 55 CMP, ak priznanie trov konania je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Bolo preto povinnosťou okresného súdu vysporiadať sa dôkladne s otázkou nároku opatrovníka na náhradu trov konania, tak aby uviedol aké okolnosti zohľadnil a posúdil pri nepriznaní nároku na náhradu trov konania a z akých dôvodov nebolo dôvodné uplatniť moderačné oprávnenie súdu podľa § 55 CMP. 10. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd sa nevysporiadal s okolnosťami prípadu, tak aby bolo možné jeho úvahu podrobiť prieskumu odvolacieho súdu z hľadiska toho, či a prečo nie je spravodlivé priznanie náhrady trov konania opatrovníkovi. V súvislosti s takto posúdeným nárokom na náhradu trov konania, t. j. nevykonaným zisťovaním skutkových okolností a neuvedením svojich úvah ohľadom posúdenia existencie alebo neexistencie takých okolností, pre ktoré by bolo spravodlivé nepriznať trovy konania, sa jedná o prípad porušenia práva na spravodlivý proces, nakoľko zbavuje účastníka konania možnosti poznať, na základe čoho súd rozhodol pri výroku o trovách konania. 11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP za aplikácie podľa § 2 ods. 1 CMP zrušil uznesenie okresného súdu vo výroku II., keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prvostupňový súd v dôsledku toho nesprávne právne posúdil vec, nevykonal a nevyhodnotil prípadné dôkazy za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a nezahrnul ich do odôvodnenia rozhodnutia. Uvedené pochybenie tak ani neumožňuje vykonať odvolací prieskum a rozhodovanie okresného súdu po stránke vecnej správnosti. Zároveň tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, nakoľko presahuje rámec a zmysel odvolacieho konania. Podľa § 391 ods. 1 CSP v uvádzanom rozsahu bola preto vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. V ďalšom konaní okresný súd vykoná dôsledné prešetrenie, či v konaní sú alebo nie sú okolnosti, ktoré by mohli spravodlivo zakladať uplatnený nárok na náhradu trov konania v súlade s § 55 CMP. Z riadne vykonaného dokazovania vyvodí príslušné závery pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Okresný súd bude zisťované skutočnosti posudzovať aj v kontexte s námietkami a argumentáciou produkovanou opatrovníkom a ostatnými účastníkmi v ich podaniach v rámci odvolacieho konania. V odôvodnení uvedie na základe akých osvedčených skutočností a na základe akých dôkazov dospel k svojim záverom. Po objasnení a zistení potrebných skutočností okresný súd opätovne vec právne posúdi a v zmysle vyššie uvedeného vo veci nanovo rozhodne s tým, že v ďalšom postupe je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP). V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátanie trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto uznesenie odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).