Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava I 4T/35/2024 1124012158 13. 03. 2025 JUDr. Branislav Harabin ECLI:SK:MSBA1:2025:1124012158.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Q. K., pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 13. 3. 2025 v Bratislave, takto rozhodol: Obžalovaný: Q. K. narodený XX. X. XXXX v N., trvale bytom K. XXX/XX, M. s a u z n á v a v i n n ý m, ž e obv. Q. K. z presne nezisteného miesta dňa 19.01.2024 v čase o 09:22 hod. odoslal prostredníctvom elektronickej pošty z emailovej adresy Q..K..H. správu, ktorá bola doručená na emailovú adresu podateľne Najvyššieho súdu SR, [email protected], v znení "Vi Haj Hitrer vi kurvi vijebane mate tam bonbu vi piče", následne v čase o 10.25 hod. odoslal z rovnakej emailovej adresy na emailovú adresu podateľne Najvyššieho súdu SR ďalšiu správu v znení "Prepáčte mi že som vám napísa ospravedlňuje sa už sa to nestane", pričom v dôsledku tejto správy musela byť príslušníkmi OO PZ Petržalka-sever za účasti psovoda v čase od 09:57 hod.do 10:20 hod. dňa 19.01.2024 vykonaná prehliadka priestorov budovy Najvyššieho súdu SR, nachádzajúca sa na Panónskej ceste 11 v Bratislave teda úmyselne spôsobil nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozšíril poplašnú správu, hoci vedel, že bola nepravdivá a mohla vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta a oznámil ju štátnemu orgánu, čím spáchal prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e: Podľa § 361 odsek 2 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 120 hodín. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá trest prepadnutia veci: mobilného telefónu značky CUBOT, zelenej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou Telecom s tel. č.: XXXX XXX XXX, PIN kód XXXX. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranne´ psychiatrické liečenie. Podľa § 74 odsek 1 Trestného zákona sa ochranne´ psychiatrické liečenie vykoná ambulantnou formou. Odôvodnenie Na hlavnom pojednávaní, nariadenom po podaní odporu proti vydanému trestnému rozkazu Okresnou prokuratúrou Bratislava V, konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V zo 17. 5. 2024, č. k. 1 Pv 32/24/1105 - 10. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanej položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení prokurátora uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, prípadne aj o ochrannom opatrení. V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to odpisu registra trestov z 12. 3. 2025, lustrácie priestupkov CESDAP z 12. 3. 2025, záverečnej správy probačného a mediačného úradníka o IPŠ z 28. 2. 2025 (možnosť uložiť trest povinnej práce), zápisnice o vydaní veci z č. l. 35, ako aj prečítaním znaleckého posudku č. 7/2024 znalca W.. W. W. z č. l. 39 - 60 (odvetvie psychiatria). K výroku o treste a ochrannom opatrení Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 120 hodín, trest prepadnutia veci - mobilného telefónu, ako aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. V kontexte uvedeného súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 361 odsek 2 Tr. zák. (1 rok až 5 rokov), pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písmeno l/ Tr. zák. - obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný bol už dva krát trestaný avšak obe odsúdenia má zahladené. Preto mu súd nepriznal priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený a ani poľahčujúcu okolnosť, že viedol riadny život, nakoľko i keď má odsúdenia zahladené, je zrejmé, že v minulosti bol uznaný vinným z úmyselného trestného činu. Ďalej súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona). Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil i to, že obžalovaný bol doteraz (aktuálne 44 rokov) dva krát trestaný, avšak obed odsúdenia ma zahladené. Posledné odsúdenie z roku 2010 však bolo za identický trestný čin ako v tejto veci, ktorú okolnosť súd rovnako bral do úvahy. Priestupkovo postihnutý nebol. Významná je však okolnosť, že obžalovaný podľa znaleckého posudku trvalo trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, ktorá mala v čase skutku vplyv na jeho rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti. Znalec zároveň ale konštatuje, že v čase spáchania skutku obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania i keď vo forenzne významne (podstatne) zníženej miere. Rovnako mohol v čase spáchania skutku svoje konanie ovládať vo forenzne významne (podstatne) zníženej miere. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti u obžalovaného boli v čase páchania skutku forenzne významne - podstatne znížené, nie však úplne vymiznuté. Bol a je tiež schopný chápať zmysel trestného konania. S prihliadnutím na načrtnuté, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby ( 1 rok až 5 rokov) a so zreteľom na výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným premietnuté do vyhlásenia o vine urobené na hlavnom pojednávaní a hlavne s poukazom na osobu obžalovaného (znalecké dokazovanie), ktorý trvalo trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, tá mala v čase skutku vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti , ktoré mal podstatne znížené (schopnosti rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť konania, ako i ovládať svoje konanie), pričom však rozpoznávacie a ovládacie schopnosti u neho neboli úplne vymiznuté, súd pristúpil k uloženiu alternatívneho trestu v podobe trestu povinnej práce, nakoľko ho považuje za dôvodný, spravodlivý a lepšie napĺňajúci účel trestu, kedy obžalovaný práve výkonom trestu povinnej práce (teda bez nároku na odmenu) bude s poukazom na jeho rozumové schopnosti adekvátnejšie „potrestaný“, aby si uvedomil následky svojho konania. Trest povinnej práce by mohol vykonať priamo v domove Sociálnych služieb v Stupave, kde aj býva a kde bude vnímať nútený výkon práce, ako adekvátnu sankciu a ponaučenie sa zo svojho konania. Nutné je sprítomniť i skutočnosť, že sám obžalovaný sa cca. hodinu po odoslaní prvého mailu sám ospravedlnil ďalšou správou adresovanú podateľni Najvyššieho súdu SR. Je preto zrejmé, že si uvedomil, čoho sa dopustil a snažil sa ospravedlniť. Prípadný podmienečný trest odňatia slobody by u obžalovaného Q.. K., vzhľadom na jeho rozumové schopnosti, nepôsobil až tak výchovne či preventívne, nakoľko by mu len plynula skúšobná doba a nemusel by nič konkrétne „navyše“ vykonať (okrem samozrejme vedenia riadneho života), čo by nemusel vnímať ako „skutočný“ trest za konanie, ktorého sa dopustil. Pri výkone trestu povinnej práce, ktorý podľa správy probačného úradníka môže vykonávať i vzhľadom na svoju invaliditu, bude vnímať, že musí niečo špecifické robiť, nad rámec svojich bežných povinností a to práve z dôvodu, že sa dopustil trestného činu. V zmysle naznačených úvah súd konanie obžalovaného hodnotí ako zlyhanie hlavne v spojení s jeho zdravotnou diagnózou (mentálna retardácia ľahkého stupňa) z čoho rezultuje záver, že skutok spáchal v stave zmenšenej príčetnosti. Preto súd ustálil, že je dôvodné a dostatočné pôsobiť na obžalovaného práve trestom povinnej práce vo výmere 120 hodín, ktorý je dostatočný a primeraný vzhľadom na spôsob spáchania skutku (aj následné „odvolanie“ bombovej hrozby), osobu obžalovaného (citované vyššie), ale i trestnú minulosť aj rovnakého druhu, aby si uvedomil vážnosť a dôsledky svojho konania. Nakoľko odsúdený spáchal skutok prostredníctvom svojho mobilného telefónu (č. l. 14) súd mu uložil i trest prepadnutia veci - mobilného telefónu (č. l. 35), ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu. Účel trestu u obžalovaného, z hľadiska jeho preventívnej, výchovnej a aj represívnej funkcie možno dosiahnuť aj trestom povinnej práce v určenej výmere a i trestom prepadnutia veci, ako plynie z výroku rozsudku. Zo všetkých uvedených hľadísk súd uložené tresty považuje za dôvodné, adekvátne, spravodlivé a zabezpečujúce naplnenie účelu trestu aj v smere, že budú mať dostatočný vplyv na nápravu obžalovaného, odradia ho od páchania akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti a zároveň nimi bude dosiahnutá i ochrana spoločnosti. Súd zároveň obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie v kontexte záverov znaleckého posudku, nakoľko obžalovaný zjavne spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti (jeho diagnóza a forenzne významne znížená miera rozpoznávacích a ovládacích schopností), pričom znalec ustálil, že potenciálne nebezpečenstvo pre spoločnosť by bolo možné v prípade, že obžalovaný nebude dodržiavať liečbu, ako ju má nastavenú a preto mu navrhol citované liečenie ambulantnou formou, čo poslúži ako vonkajšia kontrola pri prípadnej nespolupráci v budúcnosti. Podmienky pre uloženie ambulantného ochranného liečenia v zmysle výroku rozsudku vyplývajúce z § 73 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona boli preto splnené. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.