Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 23P/84/2024 1223201094 02. 09. 2024 Mgr. Tamara Ondrušková ECLI:SK:MSBA2:2024:1223201094.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. J., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: M. Z., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. XXXX/XX, U., W.. Č.. U. Š. Č.. XXX, J. R. U., a otca: R. J., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Na F.O. XXXX/X, W., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto rozhodol: I. Maloletý Q. J., Q.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 19:00 hod., s výnimkou letných prázdnin. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny rok v júli v čase od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a každý kalendárny rok v auguste v čase od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. Otec je povinný maloletého prevziať a následne ho odovzdať do starostlivosti matky v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne, vopred, vždy do 15. kalendárneho dňa v mesiaci, k rukám matky, s účinnosťou od 14.03.2023. V. Zročné výživné za obdobie od 14.03.2023 do 31.08.2024 vo výške 3516,10 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky, do 1 mesiaca od doručenia tohto rozsudku. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2023 sa matka domáhala určenia vyživovacej povinnosti na maloletého Q. vo výške 200,- eur mesačne. Na pojednávaní dňa 06.11.2023 matka doplnila, že navrhuje, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a styk maloletého s otcom aby bol upravený každý druhý víkend od piatku do nedele. Výživné na maloletého si uplatňuje odo dňa podania návrhu. 2. Otec sa k návrhu matky nevyjadril, na výzvy súdu nereagoval, nedostavil sa na žiadne pojednávanie, a to aj napriek tomu, že súd využil všetky prostriedky, ktoré má k dispozícií na zabezpečenie účasti účastníka konania na pojednávaní (poriadková pokuta, predvedenie). Súd vec prejednal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti otca, ktorému bol návrh riadne doručený v súlade s § 116 ods. 1 CSP.
3. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, správou ÚPSVaR, ako aj výsluchom účastníkov konania na pojednávaní. Súd zistil nasledovný skutkový stav: - matka a otec maloletého nie sú manželia, dňa XX.XX.XXXX sa im narodil maloletý Q.. Rodičia maloletého v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, nekomunikujú spolu, - maloletý Q. je žiakom Základnej školy, T.W. XX, U. (potvrdenie o návšteve školy č. l. 13), maloletý v čase začatia konania navštevoval v škole družinu, kde matka uhrádzala poplatok 40,- eur mesačne (č. l. 53, č. l. 94 - 102), maloletý sa stravuje v školskej jedálni, kde matka uhrádza poplatok v priemere 16,eur mesačne (č. l. 54, č. l. 94 - 102), - matka predložila súdu pokladničné bloky, ktorými chcela deklarovať výdavky na ošatenie, obuv a školské potreby maloletého, - maloletý navštevoval v školskom roku 2023/2024 krúžok florbalu, kde matka uhrádzala poplatok 190,eur polročne (č. l. 103 - 104), - maloletému Q. bola diagnostikovaná vývinová porucha učenia prejavujúca sa v čítaní (dyslexia), v písaní (dysgrafia) a v uplatňovaní pravopisných pravidiel (dysortografia) a taktiež oslabená pozornosť ADHD (č. l. 106 - 112). matka na pojednávaní uviedla, že v súvislosti s týmito diagnózami jej nevznikajú žiadne výdavky, - matka absolvovala s maloletým kardiologické vyšetrenie, kde uhradila poplatok 7,- eur (č. l. 113 - 116), - matka bola v čase začatia konania zamestnaná v D. D. J., Y..K.., s priemerným čistým mesačným príjmom v roku 2023 vo výške 1171,41 eur, v období od januára 2024 do júna 2024 vo výške 1409,45 eur. Matka poberá na maloletého rodinné prídavky a uplatňuje si na maloletého daňový bonus. Matka je od júla 2024 nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 730,- eur, - matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, vlastní motorové vozidlo značky Peugeot 508, ktoré spláca mesačne po 106,- eur. Okrem toho spláca pôžičku vo výške 80,- eur, ktorú si brala ešte spolu s otcom maloletého (č. l. 118 - 121), - matka aktuálne býva v rodinnom dome v J. R. U., ktorý patrí jej kamarátovi, matka uviedla, že sa podieľa na úhrade nákladov za elektrinu vo výške 60,- eur mesačne a plyn vo výške 87,- eur mesačne, - otec maloletého bol v čase začatia konania zamestnaný v spoločnosti G., Y..N..K.., kde dostával mesačnú mzdu vo výške 180,- eur (pracovná zmluva č. l. 24), - otec predložil súdu nájomnú zmluvu, podľa ktorej mal otec uhrádzať nájomné vo výške 700,- eur mesačne. Nájomné zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do 29.02.2024 (nájomná zmluva č. l. 27), - z lustrácie vykonanej cez Sociálnu poisťovňu súd zistil, že otec je aktuálne zamestnaný v spoločnosti J. Y..N..K.. Dopytom na predmetnú spoločnosť súd zistil, že hrubá mesačná mzda otca predstavuje sumu 870,- eur, - zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 29.07.2024 vyplýva, že otec sa stretáva s maloletým počas školského roka každý druhý víkend, počas letných prázdnin trávi u otca čas v 2 - 3 týždňových úsekoch. Otec si styk so synom dohaduje priamo s maloletým, matku neinformuje. Matka uviedla, že po návrate od otca je správanie maloletého problematické, býva na matku nepríjemný a arogantný. Maloletý je žiakom X. ročníka ZŠ T.W., U., kde dosahuje veľmi dobré výsledky. Maloletý z dôvodu porúch v učení a v správaní, ktoré mu boli diagnostikované, navštevuje školskú psychologičku. Matka má so synom kamarátsky vzťah, rešpektuje jeho diagnózy, musí byť pri ňom pokojná a trpezlivá. 4. Pred súdom matka uviedla, že na podanom návrhu trvá, s otcom maloletého sa rozišli, keď mal maloletý X rokov, od toho času otec na výživu maloletého neprispieva. Matka na maloletého poberá rodinné prídavky a daňový bonus, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, vlastní auto značky Peugeot 505, ktoré spláca, taktiež spláca pôžičku vo výške 80,- eur mesačne, ktorú si brali ešte s otcom maloletého. Matka spolu s maloletým býva v rodinnom dome u svojho kamaráta, v J. R. U.. Mesačné výdavky na maloletého pozostávajú z výdavkov na družinu vo výške 40,- eur, školská jedáleň 16,- eur, ZRPŠ 40,- eur polročne. maloletému bolo diagnostikované ADHD a poruchy učenia. na pojednávaní dňa 02.09.2024 matka doplnila, že otec sa s maloletým stretáva počas školského roka každý druhý víkend od piatka do nedele, s tým že otec maloletého vyzdvihne v škole a odovzdá ho jej matke. Počas leta 2024 bol maloletý u otca 3 týždne v júli a 2 týždne v auguste. S otcom maloletého nekomunikujú vôbec, otec sa nepodieľa na hradení výdavkov na maloletého, výživné neplatí. Matka má vedomosť o tom, že otec zriadil maloletému účet v banke, nič viac však k tomu uviesť nevedela. Matka je od júla 2024 nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 730,- eur. Z práce ju prepustili. Maloletý v školskom roku 2024/2025 už nechodí do školskej družiny, ohľadom krúžkov sa ešte nevedela s určitosťou vyjadriť. Maloletý má záujem navštevovať krúžok výtvarnej, kde sa uhrádza rovnaký poplatok ako za florbal.
Matka nemá vedomosť o tom, že by otec trpel zdravotnými ťažkosťami. Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd vyhovel návrhu matky, a teda maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým upravil každý druhý víkend a špeciálne počas letných prázdnin. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, navrhla zaviazať otca výživným vo výške 200,- eur mesačne. 5. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 6. Súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní v tomto konaní. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a nie je tomu inak ani v posudzovanom prípade. Záujmom dieťaťa je nepochybne to, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie jeho osobnosti. 7. Ústavnoprávny základ pri rozhodovaní súdu o úprave osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov (čl. 7) a rodičia majú právo na to, aby od nich dieťa nebolo proti svojej vôli zásadne oddelené, ibaže by príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určili, že takéto opatrenie je v záujme dieťaťa. Listina základných práv a slobôd poskytuje ochranu rodine, rodičovstvu a právam oboch rodičov (čl. 32). Zmyslom rozhodnutia o úprave osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je dospieť k usporiadaniu vzťahov medzi rodičmi a deťmi v súlade so záujmom maloletého dieťaťa tak, aby bola zabezpečená jeho psychická a fyzická pohoda, emočný a intelektový vývin, aby dieťa nebolo vystavené stredu. 8. Právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku zdravého psychického vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Rodič, ktorému maloletého dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 28 Zákona o rodine. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
9. Záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené do starostlivosti oboch rodičov (aby tak boli zachované rovnocenné väzby s oboma rodičmi), a pokiaľ to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a okrem iného uznáva rolu (úlohu a dôležitosť) druhého rodiča v živote dieťaťa, nie je voči nemu a priori (negatívne) zameraný a je presvedčený, že aj druhý rodič je dobrým rodičom. Takéto pôsobenie preferenčného rodiča vytvára väčší priestor na to, aby dieťa vo väčšej miere absorbovalo výchovné pôsobenie druhého rodiča, a zároveň zvyšuje pravdepodobnosť pozitívnej intenzívnej emocionálnej väzby dieťaťa k druhému rodičovi (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky z 23.02.2010, sp. zn. III. ÚS 1206/2009; nález Ústavného súdu Českej republiky z 27.01.2005, sp. zn. I. ÚS 48/2004). 10. V súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 zákona o rodine bol v konaní vypočutý maloletý Q. a bol zisťovaný jeho názor a predstava v otázke úpravy styku s druhým rodičom. Súd považoval názor maloletého za dôležitý, a to najmä na participačné práva maloletého zakotvené v Zákone o rodine i v Dohovore o právach dieťaťa. Maloletý bol v konaní vypočutý kolíznou opatrovníčkou. Vo svojej výpovedi uviedol, že býva s maminou a s jej partnerom, s ktorým si niekedy rozumie, niekedy má svoje dni, kedy býva naštvaný, ale nie naňho, na prácu. Nebije ho ani mu neubližuje. S mamou sa najradšej bicykluje a pozerá televíziu. K tatovi chodí počas školy každý druhý víkend, je mu to málo, chcel by chodiť viac. Počas leta bol dva týždne u maminy a potom u tatina. Počas školy sa nedá byť viac u tatina, nakoľko býva v W. a on má školu v U.. Chce, aby to zostalo tak, ako to je, vyhovuje mu to. Ak doma pomáha, dostáva vreckové. Má účet, ktorý mu zriadil tatino, má od neho kartu ale nevie, koľko mu tam tatino posiela. 11. Cieľom ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine ale aj v súdnom konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy ale ako aktívny účastník výchovného procesu. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Právo dieťaťa byť v súdnom konaní vypočuté korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku. Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť svoj názor samostatne vyjadriť. Musí mať však úplne za preukázané, že ide skutočne o názor dieťaťa. 12. „Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa“ (R 34/2014). 13. Poukazujúc na vykonané dokazovanie je súd presvedčený, že je v záujme maloletého Q., aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka má všetky predpoklady na zabezpečovanie plnohodnotnej starostlivosti o maloletého. Na strane matky neboli zistené okolnosti, ktoré by jej v starostlivosti o dieťa bránili. Z výpovede matky, ako aj z vykonaného šetrenia v domácnosti matky nemal súd žiadne pochybnosti o tom, že maloletý Q. má vytvorené vyhovujúce podmienky pre zdravý fyzický aj psychický v domácnosti matky. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy aj to, že otec sa počas celého konania k návrhu matky nevyjadril, nereagoval na výzvy súdu, nezúčastňoval sa pojednávaní, súd preto nemal inú možnosť ako zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd rovnako prihliadol na názor maloletého, ktorý uviedol, že aktuálna situácia mu vyhovuje a nechce na nej nič meniť. Súd vzhľadom na vyššie uvedené, po zvážení a posúdení všetkých potrebných kritérií a vyhodnotení vykonaných dôkazov zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Mal za to, že táto forma osobnej starostlivosti je v najlepšom záujme maloletého. 14. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, súd bral do úvahy najmä aktuálny stav a taktiež názor maloletého. V konaní bolo zistené, že otec sa s maloletým aktuálne stretáva každý druhý víkend od piatku do nedele. Maloletý sa vyjadril, že táto forma styku s otcom mu vyhovuje, vzhľadom k tomu, že otec býva v W., počas školského roka nie je možné sa s otcom stretávať častejšie. Súd vychádzal z najlepšieho záujmu dieťaťa, lebo podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa dieťaťa. Tento najlepší záujem súd posudzoval s ohľadom aj na ďalšie práva dieťaťa, ako právo dieťaťa na rodinný a súkromný život, ktoré mu poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 8 a čl. 14 v nadväznosti
na právo na starostlivosť oboch rodičov garantované čl. 7 a 9 Dohovoru o právach dieťaťa; rovnako participačného práva dieťaťa vyplývajúceho z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri posudzovaní tohto najlepšieho záujmu dieťaťa súd záujem vyvažoval so záujmami rodičov. S odkazom aj na prípad Sahin vers. Nemecko sa súd snažil nájsť primeranú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa a záujmom rodičov, s osobitným dôrazom na maloletého Q.. Matka navrhla upraviť styk otca s maloletým v súlade s aktuálnym stavom. Súd nemal dôvod takejto úprave styku nevyhovieť, a to aj s ohľadom na prejavený názor maloletého. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd, pokiaľ ide o styk otca s maloletým, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku majúc za to, že je to v najlepšom záujme maloletého Q.. Súd osobitne upravil stretávanie sa otca s maloletým počas letných prázdnin, taktiež v súlade s tým, ako stretávanie maloletého s otcom počas leta prebieha. Súd považoval za spravodlivé a taktiež za súladné s najlepším záujmom maloletého upraviť styk otca s maloletým počas leta tak, že maloletý bude v starostlivosti otca vždy dva týždne v júli a dva týždne v auguste. Uvedená úprava zodpovedá veku maloletého, taktiež má súd za to, že je v súlade s najlepším záujmom maloletého. 15. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladanejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). 16. Pri skúmaní majetkových pomerov súd zistil, že matka je aktuálne (od júla 2024 nezamestnaná), poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 730,- eur mesačne. V období od podania návrhu až do júla 2024 bola matka zamestnaná v spoločnosti D. D. J. Y..N..K.., kde jej priemerný mesačný príjem bol postupne od 1100,- eur netto až do 1400,- eur (1/2024 - 6/2024) netto. V čase, keď bola matka zamestnaná, poberala na maloletého daňový bonus vo výške 140,- eur mesačne, okrem toho poberá na maloletého rodinné prídavky vo výške 60,- eur mesačne. Iný príjem matka nemá. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, je vlastníčkou motorového vozidla značky Peugeot 508, na ktorý spláca úver v mesačných splátkach po 106,- eur, okrem toho spláca pôžičku v mesačných splátkach po 80,- eur, ktorú si brala ešte spolu s otcom maloletého. Matka aktuálne býva spolu s maloletým u svojho priateľa, v rodinnom dome v J. R. U.. Matka tvrdila, že na domácnosť prispieva úhradou nákladov na elektrinu a plyn, uvedené však matka dostatočne nepreukázala. Matka síce predložila poštové poukážky, prostredníctvom ktorých bola uhrádzaná elektrina a plyn, tieto doklady však znejú na meno partnera matky, matka nepreukázala dostatočne, že na úhrade týchto nákladov sa skutočne podieľa. Pokiaľ ide o mesačné náklady na maloletého Q., súd na základe vykonaného dokazovania považoval za odôvodnené a preukázané náklady pozostávajúce z výdavku na stravu vo výške 200,- eur, ošatenie a obuv vo výške 70,- eur, stravu v školskej jedálni 16,- eur, lieky a vitamíny 15,- eur, drogériu a kozmetiku 10,- eur, vreckové 10,- eur, krúžok 40,- eur, spolu vo výške 361,- eur mesačne. Súd neuznal v plnom rozsahu výdavok na vreckové, tak ako si uplatnila matka, vo výške 30,- eur mesačne. Uvedenú sumu súd považoval za neprimeranú v prípade XX ročného chlapca, za primeranú a spĺňajúcu aj účel výchovný v súvislosti s nadobudnutím postupných zručností nakladania s financiami, zohľadňujúc vek XX rokov, považoval
súd sumu vreckového vo výške 10 eur mesačne. Za nadhodnotený považoval súd aj výdavok 100,- eur mesačne na ošatenie a obuv, pričom za primeranú a odôvodnenú súd považoval sumu 70,- eur mesačne. Pokiaľ ide o krúžok, maloletý v priebehu konania navštevoval krúžok florbalu, kde matka uhrádzala mesačne sumu 40,- eur, v čase posledného pojednávania (02.09.2024), čo bolo na začiatku nového školského roka, matka s určitosťou nevedela povedať, či bude maloletý pokračovať v návšteve krúžku florbalu, uviedla však, že maloletý má záujem navštevovať krúžok výtvarnej, kde sa uhrádza rovnaký poplatok. Súd výdavok vo výške 40,- eur na krúžok uznal, má za to, že je právom každého dieťaťa na krúžok chodiť, uvedené pozitívne prispieva na priaznivý fyzický aj psychický vývoj dieťaťa. V čase začatia konania resp. v jeho priebehu chodil maloletý do družiny, kde matka uhrádzala poplatok 40,- eur mesačne, aktuálne už družinu nenavštevuje. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, tieto sa nepodarilo hodnoverne zistiť, nakoľko otec nechodil na súdne pojednávania, nepreberal si súdne zásielky. Súd z vlastnej činnosti zistil, že otec je aktuálne zamestnaný v spoločnosti J. Y..N..K.. s príjmom 870,- eur brutto. Na začiatku konania otec predložil súdu nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej mal otec uhrádzať nájomné vo výške 700,- eur mesačne, táto nájomná zmluva však bola uzatvorená na dobu určitú, do 29.02.2024. Súd nevie, aké sú resp. aj aké reálne boli skutočné mesačné náklady otca na bývanie. Z predloženej nájomnej zmluvy nemožno zistiť, či otec býval v byte sám, alebo či nájom zdieľal s inou osobou. Skutočnosť, že sa otec vyhýba súdnemu konaniu však nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Konanie a počínanie si otca je zarážajúce, na prvom mieste by uňho mal byť jeho maloletý syn a mal by spraviť všetko pre to, aby bol spôsobilý poskytnúť synovi výživné v takom rozsahu, aby sa maloletý Q. mohol ďalej rozvíjať a vytvárať si predpoklady na ďalšie uplatnenie v živote. Podľa tvrdení matky otec od okamihu, ako sa s matkou maloletého rozišli, t. j. od veku X rokov maloletého, na výživu maloletého neprispieva vôbec, čo súd považuje za absolútne neprípustné, v rozpore s najlepším záujmom maloletého ako aj v rozpore so zákonom o rodine, keď prvoradou povinnosťou otca je vyživovacia povinnosť voči jeho maloletému dieťaťu. Otec svojim ľahostajným a nezodpovedným prístupom, keď sa nezúčastňoval súdnych pojednávaní a nepreberal si súdne zásielky, tvrdenia matky nevyvrátil. Pri zohľadnení týchto skutočností súd musí vychádzať zo zásady potencionality príjmu, otec je vo veku XX rokov v produktívnom veku, súd nemá vedomosť o žiadnych zdravotných ťažkostiach, ktoré by otcovi bránili pracovať resp. nájsť si lepšie platenú prácu. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca zamestnať sa a dosahovať príjem v takej výške, aby bol schopný podieľať sa na úhradách nevyhnutných potrieb svojho maloletého dieťaťa. Súd po vyhodnotení všetkých skutkových ako aj listinných dôkazov, vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj z § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, taktiež zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby školopovinného dieťaťa, pri ktorom všetky náklady znáša matka, dospel súd k záveru, že je v možnostiach otca platiť výživné na maloletého Q. vo výške 200,- eur mesačne. Uvedenú sumu výživného súd rovnako považoval za postačujúcu na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého, aj po zohľadnení miery osobnej starostlivosti každého z rodičov. 17. Súd priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu t. j. od 14.03.2023 do 31.08.2024 vzniklo otcovi zročné výživné na maloletého Q. vo výške 3516,10 eur (17 mesiacov + 18 dní omeškania x 200,- eur = 3516,10 eur), ktoré je otec povinný uhradiť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. 18. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Súd nezistil žiaden taká dôvod, ktorý by niektorému z rodičov toto právo odopieral. 19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II (od 01.06.2023 na Mestskom súde Bratislava II), písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).