Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 69P/35/2024 z 25. 11. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava II 69P/35/2024 1224200775 25. 11. 2024 Mgr. Katarína Mužilová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200775.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Y., D.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: M.. R. Y. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. M. XXXXX/XX, N. a otca: O. Y., D.. XX.XX.XXXX, Š. P. F. F., H. N. B. XXXX/XX, N., zastúpeného spoločnosťou Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, o nezhode rodičov, takto rozhodol: I. Súd u d e ľ u j e súhlas matke R. Y. C., D.. XX.XX.XXXX za otca O. Y., D.. XX.XX.XXXX s vykonaním povinného očkovania u maloletého dieťaťa: T. Y., D.. XX.XX.XXXX, po zvážení aktuálneho zdravotného stavu maloletého dieťaťa ošetrujúcim lekárom, a to proti ochoreniam: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusový zápal pečene typu B, prenosná detská obrna, osýpky, mumps a ružienka. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 11.03.2024 domáha, aby jej súd udelil súhlas namiesto otca s povinným očkovaním maloletého dieťaťa T. Y., D.. W. XX.XX.XXXX. Matka v návrhu uviedla, že napriek viacerým pokusom o získanie súhlasu otca so zaočkovaním maloletého dieťaťa, boli všetky pokusy neúspešné. Preto sa obracia na súd, aby po právnom a skutkovom posúdení veci svojim rozhodnutím nahradil súhlas otca s povinným očkovaním, nakoľko má za to, že očkovanie maloletého dieťaťa je v jeho najlepšom záujme. V zmysle ustanovenia § 35 zákona o rodine je poskytovanie zdravotnej starostlivosti podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv. Zásadne teda patrí právo rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa obom rodičom. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. V súčasnej veci došlo k nezhode medzi nimi ako rodičmi ohľadne vykonania povinného očkovania (a teda poskytnutie zdravotnej starostlivosti) maloletého dieťaťa. Ona chce dať maloleté dieťa zaočkovať povinnými očkovacími vakcínami. Otec maloletej s očkovaním povinnými očkovacími vakcínami nesúhlasí. Matka poukázala na to, že otec maloletého dieťaťa je odporcom očkovania, tak povinného ako aj nepovinného. Domnieva sa, že očkovanie spôsobuje autizmus, očkovacie látky obsahujú ťažké kovy ako napríklad ortuť alebo hliník. Otec má za to, že jeho ochorenie hrubého čreva (X. G.) bolo spôsobené následkom podania očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde. Maloletá T. doposiaľ dostala dňa 14.10.2022 iba jednu dávku vakcíny L. A., ktorá sa podáva proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu. Iné očkovania od narodenia neabsolvovala. Otec maloletej potom, ako sa dozvedel o tomto očkovaní, sa osobne dostavil do ambulancie pediatra maloletého dieťaťa, O.. O., kde ozrejmil svoj nesúhlas s očkovaním, a vysvetlil dôvody svojho nesúhlasu s očkovaním. Otec adresoval pediatričke maloletej list, kde ju informoval, že s očkovaním maloletej nesúhlasí. Následkom tohto listu pediatrička, ktorá R. O.. B. O. počas jej dlhodobejšej neprítomnosti v ambulancii, O.. R. Č., A. N., z opatrnosti odmietla

maloletú T. očkovať. Povinné očkovanie je zákonnou povinnosťou, čo potvrdilo aj uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 99/2021 zo dňa 25.02.2021, kde sa uvádza: „Inštitút povinného očkovania sa opiera o zákonnú platformu, a to o jednoznačné znenie už uvedeného ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane verejného zdravia. Ďalej ústavný súd poukazuje na závery už citovaného nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014, v ktorom bola konštatovaná súladnosť zákonom o ochrane verejného zdravia stanovenej očkovacej povinnosti s obsahom čl. 16 ods. 1 ústavy garantujúceho osobnostné práva jednotlivca. V uvedenom náleze ústavný súd jasne poukázal na to, že cieľom právnej úpravy povinného očkovania, ktorá povinnosť je samozrejme nevyhnutne spojená so zásahom do práva jednotlivca na súkromie, je naplnenie verejného záujmu na ochrane obyvateľstva, resp. života a zdravia obyvateľstva pred vznikom a šírením prenosných smrteľných ochorení.“ V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/139/2020 zo dňa 30.07.2020 platí, že: “Domnelé právo jednotlivca nepodrobiť sa povinnému očkovaniu nemožno povýšiť nad právo iných fyzických osôb byť chránený pred šírením nákazlivých chorôb.“ V zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 15CoP/32/2019 zo dňa 30.10.2019 platí, že: „V prípade právnej úpravy povinného očkovania ide o naplnenie verejného záujmu na ochrane obyvateľstva (ľudstva, resp. života a zdravia obyvateľstva) pred vznikom a šírením prenosných smrteľných ochorení, a zároveň ide o výkon pozitívneho záväzku štátu chrániť životy obyvateľov (čl. 15 Ústavy SR) a ich zdravie (čl. 40 Ústavy SR) prijímaním vhodnej legislatívy v konkrétnych oblastiach života spoločnosti.“ Matka poukázala na to, že súd rozhodnutím nerozhoduje o očkovaní maloletého dieťaťa, rozhoduje len o nahradení súhlasu (namiesto rodiča) s povinným očkovaním maloletého dieťaťa. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky MZ očkovanie osôb vykonáva lekár na základe preskripčného obmedzenia po posúdení aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby a po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa písomnej informácie pre používateľa lieku a súhrnu charakteristických vlastností lieku. Kontraindikáciu zisťuje teda očkujúci lekár. Napriek uvedeným skutočnostiam, prípadnú nevhodnosť očkovania povinnými vakcínami odkonzultovala s troma lekármi, pracujúcimi v troch separátnych zariadeniach poskytujúcich zdravotnú starostlivosť pre deti. Každý z nich sa vyjadril v tom zmysle, že u maloletej T. nie je očkovanie kontraindikované. Nakoniec, po podaní vyššie uvedenej vakcíny L. A. maloletá nemala žiadne vedľajšie účinky. Tvrdenie otca, že očkovanie spôsobuje autizmus a tvrdenie, že jeho diagnóza - X. G., zápalové ochorenie koncovej časti hrubého čreva, má spojenie s očkovaním proti kliešťovej encefalitíde, sú z medicínskeho hľadiska nepreukázané a nemajú medicínsky podklad. Presná príčina vzniku X. G. nebola doposiaľ plne objasnená, predpokladá sa súhrn viacerých faktorov vedúcich k narušeniu imunitnej odpovede v čreve s vyvolaním zápalu hrubého čreva u geneticky predisponovaných jedincov. Vzhľadom na vývoj udalostí v rodine otca má pre obavy otca čiastočné pochopenie (z ľudského hľadiska), avšak nezdieľa ich, nestotožňuje sa s nimi a považuje ich za nesúladné s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa nie je povolaním lekár, ani nemá medicínske vzdelanie a ako taký nie je odborne spôsobilou osobou na posudzovanie vhodnosti či nevhodnosti očkovania. Ona je presvedčená, že je v najlepšom záujme maloletej T., aby bola zaočkovaná v rámci schémy povinného očkovania. K návrhu matka doložila rodný list maloletého dieťaťa, rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.02.2021, sp.zn. 68P/25/2020, sms správy z komunikácie s otcom maloletého dieťaťa očkovania, výpis a aplikácie A. ohľadne absolvovaného očkovania maloletej T., list otca adresovaný ošetrujúcej detskej lekárke maloletého dieťaťa O.. B. O. A. Y., zo dňa 26.02.2024, potvrdenie od O.. R. Č., A.F., A. A. N. zo dňa 05.03.2024, lekársku správu z Polikliniky ProCare Central zo dňa 02.06.2022, lekársku správu z Národného ústavu detských chorôb zo dňa 07.06.2022 a z Onkologického ústavu sv. Alžbety - ambulancia klinickej imunológie a alergológie zo dňa 31.05.2022. 2. Podaním doručeným súdu dňa 31.03.2024 matka doplnila návrh a upresnila, že v tomto konaní sa domáha, aby jej súd udelil súhlas namiesto otca s povinným očkovaním maloletého dieťaťa T. Y., D.. W. XX.XX.XXXX proti R., H., Č. G., S. C.I. N., L.D.K. C.Ý. D., W.I. P., A.Ý. L.K. P., P.Z.V., O. V. F.X.I.; v rozsahu podľa platného očkovacieho kalendára pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky; v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, alebo alternatívne, aby súd rozhodol tak, že jej udelí súhlas namiesto otca s očkovaním maloletého dieťaťa T. Y., D.. W. XX.XX.XXXX proti R., H., Č. G., S. C.I. N., L.D.K. C.Ý. D.Á., W.I. P., A.Ý. L.K. P., P.Z.V., O. V. F.X.I.. Očkovací kalendár pre povinné pravidelné očkovanie je separátne pre každý rok určený Úradom verejného zdravotníctva SR a je dostupný na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva SR. Z očkovacieho kalendára Úradu verejného zdravotníctva SR pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých je zrejmé, že povinné očkovanie detí sa vykonáva proti chorobám záškrt, tetanus; čierny kašeľ, vírusová hepatitída B, invazívne hemofilové nákazy, detská obrna, pneumokokové invazívne ochorenia, osýpky, mumps; a ružienka. Je zrejmé, že prípadné

očkovanie maloletej T. už podľa schémy a sekvencie povinného očkovania, tak ako bola stanovená Úradom verejného zdravotníctva SR nepôjde, nakoľko tieto očkovania sa vykonávajú u detí omnoho skôr. Toto potvrdzuje aj samotný očkovací kalendár Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý uvádza, že „V prípade, ak sa nevykoná očkovanie podľa schémy uvedenej v očkovacom kalendári, postupuje sa v súlade s Prílohou č. 2a vyhlášky MZ SR č. 442/2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z. z.“. Táto Príloha 2a ustanovuje očkovacie postupy, ktoré sa vykonávajú v inom veku alebo v inom intervale, ako podľa schémy pravidelného povinného očkovania osôb. Nakoľko maloletá T. má toho času X rokov., v prípade že súd súhlas otca s povinným očkovaním nahradí, mala by byť očkovaná v zmysle individuálneho očkovacieho plánu, ktorý jej „na mieru“ stanoví a zostaví ošetrujúci lekár v čase započatia očkovania, v rozsahu podľa (v tom čase platného) očkovacieho kalendára Úradu verejného zdravotníctva SR, s prihliadnutím na ďalšie okolnosti v danom čase (zdravotný stav maloletej, dostupnosť jednotlivých vakcín v danom čase a pod.). Konkrétny druh vakcíny (jedna vakcína alebo niekoľko separátnych vakcín) ako aj výrobcu vakcíny, určuje ošetrujúci lekár, s prihliadnutím na zdravotný stav dieťaťa (v danom čase), aktuálne trhové skladové zásoby (a výpadky), ako aj s prihliadnutím na v tom čase platný očkovací kalendár. 3. Otec vo vyjadrením k návrhu matky, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.04.2024 poukázal na to, že matka je podľa neho oprávnená zabezpečiť povinné očkovanie maloletej aj bez jeho súhlasu a zdravotnícke zariadenie je povinné vykonať takéto očkovanie maloletej aj napriek jeho nesúhlasu s povinným očkovaním maloletej, pokiaľ vykonaniu takéhoto očkovania nebráni kontraindikácia. Aj matkou uvádzané ustanovenie § 6 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z. predpokladá podanie návrhu na nahradenie informovaného súhlasu zákonného zástupcu dieťaťa s povinným očkovaním dieťaťa súhlasom súdu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti dieťaťu v podobe povinného očkovania dieťaťa iba v prípade, ak takýto súhlas nie je možné zabezpečiť od žiadneho zo zákonných zástupcov dieťaťa, kedy takýto návrh na súd podáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je presvedčený, že povinné očkovanie dieťaťa je v jeho najlepšom záujme. Súd by mal vzhľadom na uvedené návrh matky bez ďalšieho odmietnuť. Na druhej strane, zdravotnícke zariadenie je povinné rešpektovať rozhodnutie súdu v konaní podľa ustanovenia § 111 písm. h) zákona č. 161/2015 Z. z., v zmysle ktorého súd rozhoduje aj o veciach maloletej, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť. Takouto vecou pritom môže byť v zmysle judikatúry aj povinné očkovanie maloletej, čo tvrdí aj matka vo svojom návrhu. Ide najmä o prípad, ak je daná kontraindikácia na konkrétne očkovanie. Dôvodom uvedeného je, že tak, ako sú povinní chrániť pri výkone rodičovských práv a povinností záujmy maloletej jej rodičia, tak v prípade, ak sa rodičia vo veci maloletej nevedia dohodnúť, čo je v najlepšom záujme maloletej, je rovnako aj súd povinný pri svojom konaní a rozhodovaní sledovať najlepší záujem maloletej. Ak by malo povinné očkovanie spôsobiť maloletej zdravotné problémy, ktoré presahujú benefity takéhoto očkovania, a matka by napriek tomu trvala na vykonaní povinného očkovania maloletej, súd by mal takémuto očkovaniu zabrániť. Ak súd neodmietne návrh matky a bude ho prejednávať, navrhuje, aby nerozhodol vo veci skôr, než predloží do konania výsledky skríningových testov maloletej, v zmysle ktorých sa buď potvrdia, alebo vyvrátia možné kontraindikácie na konkrétne očkovania. Ak sa vykonaním predmetných testov zistí kontraindikácia, v konaní uplatní protinávrh, aby súd rozhodnutím obmedzil právo matky zastupovať maloletú v súvislosti s očkovaním alternatívne, aby rozhodol, že maloletá nesmie byť podrobená povinnému očkovaniu vzhľadom na existujúcu kontraindikáciu. Otec uviedol, že už kontaktoval Skríningové centrum novorodencov SR v Detskej Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici, ktoré mu potvrdilo, že dokáže vyšetriť imunoficientný stav maloletej, pričom maloletej by sa vyšetrili parametre TREC a KREC v súvislosti s ochorením SCID. Navrhuje vykonať aj genetický test na zistenie genetickej predispozície maloletej ku komplexným ochoreniam, na zistenie, či je nosičom monogénnych dedičných chorôb, ako aj na zistenie jej farmakologickej kompatibility s rôznymi liekmi. Otec poukázal na to, že on absolvoval všetky povinné očkovania. Bezprostredne po absolvovaní očkovania proti kliešťovej encefalitíde sa u neho prejavili zdravotné komplikácie. Podobne sa prejavili zdravotné komplikácie aj u jeho synovca, ktorému bol diagnostikovaný autizmus bezprostredne po absolvovaní očkovania MMR vakcínou. Keďže však neexistuje žiaden priamy dôkaz o tom, že by predmetné zdravotné komplikácie spôsobilo očkovanie, alebo že by sa očkovanie podieľalo na vzniku predmetných zdravotných komplikácií, jeho obavy vychádzali výlučne z jeho empirického pozorovania. Matka dala maloletú dňa 14.10.2022 zaočkovať jednou dávkou vakcíny L. A. podávanej proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu. Konala bez jeho vedomia a proti jeho vôli, napriek ich predchádzajúcej dohode, v zmysle ktorej maloletú nedajú zaočkovať žiadnou vakcínou. Maloletá je od absolvovania prvého očkovania neustále chorá, čo matka pripisuje pobytu maloletej v škole. Podľa neho má zhoršenie zdravotného stavu spojitosť s absolvovaním prvého očkovania. Maloletá trpí od očkovania alergiou, sťažuje sa na bolesti brucha, je bledá a má riedke a lámavé vlasy. Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III. ÚS

449/06 zo dňa 08.02.2011 vyslovil, že odmietnutie povinného očkovania nemôže automaticky znamenať uloženie sankcie zo strany štátu, keďže vo výnimočných prípadoch je nesankcionovanie odmietnutia povinného očkovania akceptovateľné. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku č. k. 4 As 2/2013-75 zo dňa 08.02.2011 vyslovil, že samotné riziko očkovania nemôže byť dôvodom na vyhnutie sa povinnosti podrobiť sa mu, respektíve nechať podrobiť očkovaniu svoje dieťa. Tento rozsudok bol následne zrušený nálezom Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1253/14 do dňa 22.12.2015, v ktorom súd vyslovil, že ani odmietnutie povinného očkovania zo svetských dôvodov, napr. z dôvodu osobného presvedčenia, nemôže automaticky znamenať uloženie sankcie zo strany štátu, keďže vo výnimočných prípadoch je nesankcionovanie odmietnutia povinného očkovania akceptovateľné. Česká judikatúra teda vyšla v ústrety odmietnutiu povinného očkovania v dvoch konkrétnych prípadoch z dôvodu výhrady svedomia, a to z náboženských a svetských dôvodov, ktoré Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch sp. zn. III. ÚS 449/06 (náboženská výhrada svedomia) a sp. zn. I. ÚS 1253/14 (svetská výhrada svedomia) považoval vo svojej právnej podstate za úplne rovnocenné. Ústavný súd ČR z týchto dôvodov v konkrétnych prípadoch akceptoval odmietnutie povinného očkovania aj zo strany zákonného zástupcu dieťaťa. Otec uviedol, že odmieta povinné očkovanie maloletej dcéry pre jeho svetskú výhradu vo svedomí spočívajúcu v jeho opodstatnených obavách ohľadom možných nepriaznivých dôsledkov očkovania na zdravie maloletej. Jeho obavy o možné nepriaznivé následky očkovania maloletej vychádzajú z jeho vlastnej skúsenosti s očkovaním, z pozorovania dôsledkov očkovania v jeho rodine a na maloletej, z možnej predispozície maloletej na zdravotné komplikácie po očkovaní, ako aj z množstva odbornej literatúry, ktorú si naštudoval o problematike očkovania, odkedy trpí X. G. po očkovaní proti kliešťovej encefalitíde. Tieto obavy je možné potvrdiť, či rozptýliť vykonaním jednoduchých testov zdravotného stavu maloletej, pričom on bude rešpektovať výsledky týchto testov. Nie je preto dôvodné trvať na povinnom očkovaní maloletej pred vykonaním takýchto testov. 4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.04.2024 uviedla, že v zmysle § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine poskytovanie zdravotnej starostlivosti je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv. Súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je v §35 zákona o rodine uvedená. Vždy sa však musí vysporiadať s tým, či ide skutočne o podstatnú otázku, keďže táto podmienka je hmotnoprávnou podmienkou pre to, aby o veci vôbec mohol rozhodovať. Touto otázkou sa musí súd zaoberať aj v prípade, ak dospeje k záveru, že nejde o podstatnú vec; potom musí konanie zastaviť pre nedostatok právomoci vo veci rozhodovať. To, že povinné očkovanie je upravené zákonom o ochrane zdravia a formulované ako zákonná povinnosť však samo o sebe neznamená, že „uniká“ režimu §35 zákona o rodine. Skutočnosť, že sa jedná o takú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorú zákonodarca dokonca formuluje ako zákonnú povinnosť, ešte viac zdôrazňuje, že sa jedná o podstatnú vec (a nie o bežnú záležitosť). Je možné si predstaviť, že nie každé poskytovanie zdravotnej starostlivosti bude predstavovať „podstatnú“ vec týkajúcu sa výkonu rodičovských práv a povinností spadajúcu do režimu §35 zákona o rodine (ako napríklad bežná návšteva lekára pri bežnom infekte dieťaťa), ale má za to, že očkovanie dieťaťa spadá pod § 35 zákona o rodine, či už je upravené separátnym zákonom alebo nie, a či je formulované ako právna povinnosť alebo nie. Právny zástupca otca uvádza judikatúru Českej republiky, avšak opomína sa vyjadriť k judikatúre slovenských súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 99/2021 zo dňa 25.02.2021 okrem iného uviedol, že úkon povinného očkovania prezentovaný ako úkon poskytovania zdravotnej starostlivosti smerujúci k cielenému predĺženiu pacientovho života alebo zlepšenia jeho kvality, možno považovať za interpretáciu rozumnú a logickú. Na zákonom uloženú povinnosť podrobiť sa očkovaniu nadväzuje §13 vyhlášky č. 585/2008 Z.z., podľa ktorého je vždy na lekárovi vykonávajúcom očkovanie, aby vykonal pred očkovaním lekárske vyšetrenie, posúdil jeho vhodnosť vo vzťahu k zdravotnému stavu očkovanej osoby a zhodnotil a poučil fyzickú osobu (resp. rodičov dieťaťa) o možných kontraindikáciách očkovania. Krajský súd v Banskej Bystrici, v rozhodnutí sp. zn. 15CoP/32/2019 zo dňa 30.10.2019 okrem iného uviedol, že pod pojem udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti možno bez akýchkoľvek pochybností zaradiť očkovanie, ktoré patrí už odnepamäti k základnej zdravotnej starostlivosti. Súd nie je oprávnený skúmať následky, ktoré očkovanie môže spôsobiť. Kontraindikáciu zisťuje očkujúci lekár a súd sa ani touto otázkou nemôže zaoberať. Krajský súd v Prešove, v rozhodnutí sp. zn. 21CoP/82/2020 zo dňa 15.12.2020 uviedol, že súd rozhodnutím nerozhoduje o očkovaní maloletých detí, ale iba o nahradení súhlasu matky. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 3S/6/2015, zo dňa 28.02.2016 uviedol, že tvrdenie, že očkovanie spôsobuje vznik autoimunitných a iných ochorení nie je podložené dôveryhodnými vedeckými štúdiami, ktoré by jednoznačne a objektívne potvrdzovali ich príčinný vzťah. Rozsiahle epidemiologické štúdie vo viacerých krajinách nepotvrdili príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom, očkovaním a vznikom diabetes mellitus, očkovaním a poruchami imunitného systému. Krajský súd v Bratislave

v rozhodnutí sp.zn. 1S/15/2014 zo dňa 01.07.2015 uviedol, že ochrana dieťaťa pred prenosnými ochoreniami očkovaním je právom dieťaťa, ktoré mu nesmie odoprieť ani jeho rodič, ani jeho zákonný zástupca len na základe ich subjektívneho posúdenia. Z vyššie uvedenej rozhodovacej praxe súdov vyplývajú závery, že povinné očkovanie je úkonom poskytovania zdravotnej starostlivosti spadajúce pod §35 zákona o rodine, súdy nerozhodujú o očkovaní detí, ale iba o nahradení súhlasu (druhého) rodiča a súd nie je oprávnený skúmať následky, ktoré očkovanie môže spôsobiť, to môže iba lekár. V judikatúre SR nie je také rozhodnutie, ktorým by súhlas rodiča s povinným očkovaním nenahradil, odvolávajúc sa napríklad na fakt, že takéto poskytnutie zdravotnej starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane verejného zdravia povinné. Argumentačná línia vo vyjadrení otca predstavuje obvyklé tézy odporcov očkovania. Otcovi v návrhu zo dňa 11.03.2024 poskytla posúdenie od troch separátnych odborníkov, ktorí stav maloletej posúdili a každý jeden z nich kontraindikáciu vylúčil. Ak otec navrhoval vykonanie TREC/KREC testu na potvrdenie resp. vyvrátenie SCID (Z. Ť. G. L.), dopytovala sa na vhodnosť a pridanú hodnotu vykonania takéhoto vyšetrenia u ošetrujúceho imunológa maloletého dieťaťa O.. U. O., ktorá tento test neindikuje a uviedla, že tento test sa typicky vykonáva na novorodencoch v rámci novorodeneckého skríningu. Otec navrhuje genetický test na zistenie genetickej predispozície maloletej ku „komplexným ochoreniam“, na zistenie, či je nosičom „monogénnych dedičných chorôb“, ako aj na zistenie jej farmakologickej kompatibility s „rôznymi“ liekmi. Ako príklad takéhoto DNA testu uvádza „test“ od spoločnosti TellMeGen, ktorý je v SR ponúkaný na fitness stránke www.gymbeam.sk., kde si možno okrem tohto test-kitu zakúpiť aj športové oblečenie alebo športovú výživu. Odborníci neevidujú žiaden test ku „komplexným“ ochoreniam. Ak by existoval diagnostický test na zistenie predispozícií ku „komplexným ochoreniam“, tak by to zrejme predstavovalo úplnú revolúciu v medicíne. Ak otec uvádza, že maloletá je po nástupe do základnej školy neustále chorá (čo otec pripisuje očkovaniu), jej chorobnosť je porovnateľná s chorobnosťou jej spolužiakov. Ak otec tvrdí, že jeho obavy súvisiace s očkovaním vychádzajú z jeho „empirického pozorovania“ a že si na tému očkovania preštudoval množstvo „odbornej literatúry“, ktoré ho vedú k záveru o nevhodnosti očkovania pre maloleté dieťa, nie je si vedomá, že by otec medzi časom získal odborné medicínske vzdelanie alebo relevantnú prax v tejto oblasti. Sociálna sieť Facebook, ani iné sociálne siete (alebo iné „zdroje“ na ktoré otec často odkazuje) nepredstavujú „odbornú literatúru“. To, že otec je schopný veriť (doslova) bludom, preukazujú aj jeho vyjadrenia na sociálnych sieťach. Nesúhlas s očkovaním nepredstavuje jeho izolovanú a jedinú medicínsku výhradu. Vo všeobecnosti popiera zmysluplnosť medikamentóznej liečby a farmaceutických spoločností. Usmernenia licencovaných lekárov nie sú pre neho smerodajné, sám otec (pracujúci v oblasti finančného poradenstva) sa považuje za vhodnejšieho odborníka. V praxi to vyúsťuje do situácií, kedy ona podáva dieťaťu lieky predpísané lekárom, tieto sa však počas času, keď je dieťa u otca, častokrát neužívajú. Ak maloletej lekár predpíše pediatrický liek na infekciu horných dýchacích ciest H. (registrovaný v SR od roku 1996), otec ho počas pobytu dieťaťa u neho nepodá, nakoľko obsahuje „nebezpečné látky“. Výsledkom je, že sa dieťa od otca vracia nedoliečené, často v horšom stave, ako keď k otcovi odchádzalo. Matka poukázala na to, že počas pandémie Covid, dal otec maloletému dieťaťu vystaviť lekárske „potvrdenie“ o tom, že zdravotný stav maloletej je kontraindikáciou na to, aby nosila rúško. Maloleté dieťa nikdy s nosením rúška nemalo problém a daného lekára nikdy osobne nenavštívilo. Lekár A. I., ktorý toto „potvrdenie“ na žiadosť otca T. vystavil, je v Rakúsku disciplinárne a trestne stíhaný, bola mu odňatá licencia na výkon povolania a údajne sa momentálne nachádza v Tanzánii. Otec uvádza, že odmieta povinné očkovanie pre výhradu vo svedomí. V tomto smere cituje judikatúru Ústavného súdu Českej republiky. Opomína však judikatúru SR, ktorá je diametrálne odlišná od judikatúry ČR na túto otázku. Otázkou výhrady svedomia sa detailne zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky, najmä v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014. Ústavný súd SR v tomto náleze poukázal na ochrannú úlohu štátu a uviedol, že: „Žiadna medicínska metóda dosiaľ nezachránila toľko životov na celom svete ako očkovanie“ a „Úprava povinného očkovania napĺňa pozitívny záväzok štátu podľa čl. 40 ústavy SR.“ Na otázku výhrady svedomia je potrebné aplikovať vyššie uvedenú judikatúru najvyšších súdnych autorít zo SR, najmä vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR a nie judikatúru z Českej republiky. Diskusia o otázke očkovania by mala spĺňať isté kvalitatívne kritériá a mala by byť doplnená presvedčivými dôkazmi, inak sa míňa účinku. Rešpektuje otca ako druhého rodiča ich dcéry, ale nepovažuje diskusiu s otcom ohľadne očkovania (a všeobecnejšie ohľadne poskytovania zdravotnej starostlivosti maloletému dieťaťu) za diskusiu spĺňajúcu tieto atribúty. Ako matka si uvedomuje, že s očkovaním sú nevyhnutne spojené nejaké riziká, avšak považuje za väčšie riziko fakt, že maloleté dieťa nie je očkované. 5. Matka v podaní doručenom súdu dňa 02.07.2024 oznámila, že maloletej T. bola diagnostikovaná Y. - V. P. H. Č.. Y. sa vyskytuje u geneticky predisponovaných jedincov, u ktorých príjem gluténu (lepku)

vedie prostredníctvom imunitnej reakcie k poškodeniu buniek tenkého čreva. Dieťaťu je nariadená striktná celoživotná bezlepková diéta. Ošetrujúci detský gastroenterológ O.. G. nielen uviedla, že očkovanie pre maloletú T. nie je kontraindikované, ale priam „očkovanie odporučila“, podľa platného očkovacieho kalendára. V uvedenom vyjadrení matka doplnila návrh na rozhodnutie súdu formou piatich alternatívnych petitov tak, že v konaní sa domáha, aby jej súd udelil súhlas namiesto otca s povinným očkovaním maloletého dieťaťa T. Y., D.. W. XX.XX XXXX (prvý navrhovaný petit) alternatívne, aby jej súd udelil súhlas namiesto otca s povinným očkovaním maloletého dieťaťa T. Y., D.. W. XX.XX.XXXX proti R., H., Č. G., S. C. N., L. C. D., W. P., A. L.D. P., P., O. V. F.; v rozsahu podľa platného očkovacieho kalendára pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky; v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (druhý navrhovaný petit) alternatívne, aby jej súd udelil súhlas namiesto otca s očkovaním maloletého dieťaťa T. Y., D.. W.V. XX.XX.XXXX proti R., H., Č. G., S. C. N., L.Í. C. D., W. P., A. L. P.I., P., O. V. F. (tretí navrhovaný petit) alternatívne, aby jej súd udelil súhlas namiesto otca s povinným očkovaním maloletého W. T. Y., D.. W. XX.V. XXXX, a to nasledovne: Ak maloleté dieťa nedovŕšilo 7. rok veku, očkovať sa bude nasledovne: - samostatná VHB vakcína proti vírusovej hepatitíde B, - o dva mesiace neskôr DTaP+IPV vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne a samostatná VHB vakcína proti vírusovej hepatitíde B, - o šesť mesiacov neskôr DTaP+IPV vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne + samostatná VHB vakcína proti vírusovej hepatitíde B, - o šesť až dvanásť mesiacov neskôr DTaP+IPV vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne;- MMR vakcína proti osýpkam, mumpsu a ružienke kedykoľvek. Ak maloleté dieťa dovŕšilo 7. rok veku, očkovať sa bude nasledovne: - samostatná VHB vakcína proti vírusovej hepatitíde B, - o dva mesiace neskôr Tdap+IPV vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne + samostatná VHB vakcína proti vírusovej hepatitíde B, - o šesť mesiacov neskôr Tdap+IPV vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne + samostatná VHB vakcína proti vírusovej hepatitíde B, - o šesť až dvanásť mesiacov neskôr Tdap+IPV vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne, po 3. dávke alebo až v 13. roku veku, - MMR vakcína proti osýpkam, mumpsu a ružienke prvá dávka kedykoľvek a druhá dávka v 11. roku veku, kde minimálny odstup medzi dávkami sú 4 týždne, pričom, očkovanie vykoná lekár po zvážení kontraindikácií a zdravotného stavu maloletého dieťaťa; ak sa dávka vakcíny nepodá vo vyššie uvedenom časovom intervale, podá sa čo najskôr (štvrtý navrhovaný petit) alternatívne, aby súd udelil súhlas namiesto otca s povinným očkovaním maloletého dieťaťa T. Y., D.. W.V. XX.V. XXXX a to nasledovne: Ak maloleté dieťa nedovŕšilo 7. rok veku, očkovať sa bude nasledovne: - samostatná VHB vakcína (Engerix B10µg); - o dva mesiace neskôr DTaP+IPV vakcína (Infanrix Polio alebo Tetraxim) + samostatná VHB vakcína (Engerix B10µg); - o šesť mesiacov neskôr DTaP+IPV vakcína (Infanrix Polio alebo Tetraxim) + samostatná VHB vakcína (Engerix B10µg); - o šesť až dvanásť mesiacov neskôr DTaP+IPV vakcína (InfanrixPolio alebo Tetraxim); - MMR vakcína (Priorix alebo MMR Vax Pro) kedykoľvek. Ak maloleté dieťa dovŕšilo 7. rok veku, očkovať sa bude nasledovne: - samostatná VHB vakcína (Engerix B10µg); - o dva mesiace neskôr Tdap+IPV vakcína (Boostrix Polio) + samostatná VHB vakcína (Engerix B10µg); - o šesť mesiacov neskôr Tdap+IPV vakcína (Boostrix Polio) + samostatná VHB vakcína (Engerix B10µg); - o šesť až dvanásť mesiacov neskôr Tdap+IPV vakcína (Boostrix Polio) po 3. dávke alebo až v 13. roku veku; - MMR vakcína (Priorix alebo MMR Vax Pro) prvá dávka kedykoľvek a druhá dávka v 11.roku veku, kde minimálny odstup medzi dávkami sú 4 týždne, pričom očkovanie vykoná lekár po zvážení kontraindikácií a zdravotného stavu maloletého dieťaťa, pri nedostupnosti vakcíny sa použije iná vakcína rovnakého antigénneho zloženia, a ak sa dávka vakcíny nepodá vo vyššie uvedenom časovom intervale, podá sa čo najskôr. (piaty navrhovaný petit).

6. Otec vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.10.2024 uviedol, že aj samotný zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v § 51 ods. 1 písm. a) pripúšťa výnimku z uložených povinností, práve týkajúcu sa povinného očkovania, a to z dôvodu známych kontraindikácií. V zmysle informácií zverejnených Európskou komisiou dňa 09.11.2019 a v zmysle správy talianskej vyšetrovacej komisie zo dňa 07.02.2018 sa neustále objavujú odborné vyjadrenia na reálne a preukázateľné riziko pôsobenia očkovacích vakcín na zdravie detí, ako aj dospelých jedincov. Dôležité je taktiež poznamenať, že konečné rozhodnutie a zodpovednosť za rozhodnutie o očkovaní dieťaťa je síce zo strany štátu prenesená na lekára, avšak Slovenská republika nemá prijatý zákon na odškodňovanie nežiadúcich účinkov očkovania. Ak teda chce štát pristupovať k nahradzovaniu prejavu vôle rodičov s povinným očkovaním dieťaťa, mal by ešte predtým aspoň kreovať efektívny mechanizmus na povinné odškodňovanie osôb poškodených povinným očkovaním. Matka popiera to, na čom sa dohodli na prvom informatívnom stretnutí konanom dňa 08.04.2024, na ktorom nepodmieňovala vykonanie TREC/ KREC testu názorom O.. U. O. ohľadom jeho prínosov či vhodnosti jeho vykonania, iba spochybňovala možnosť vykonania TREC/KREC testu na maloletej vzhľadom na vek maloletej. Matka uviedla, že pokiaľ je takýto test možné vykonať aj na maloletej, s vykonaním takéhoto testu súhlasí a on sa zaviazal rešpektovať výsledky TREC/KREC testu. Matka ignoruje jeho dôvodnú obavu, že L. sa mohol u maloletej vytvoriť po prvom očkovaní a ignoruje aj skutočnosť, že vykonanie TREC/KREC testu celkom zjavne musí dávať zmysel aj u detí vo veku maloletej, ak ho vykonávajú aj u detí v jej veku. On sám absolvoval všetky povinné očkovania. Bezprostredne po absolvovaní očkovania proti G. I. sa u neho prejavili zdravotné komplikácie. Podobne sa prejavili zdravotné komplikácie aj u jeho synovca, ktorému bol diagnostikovaný Autizmus bezprostredne po absolvovaní očkovania MMR vakcínou. Keďže však neexistuje žiaden priamy dôkaz o tom, že by predmetné zdravotné komplikácie spôsobilo očkovanie, alebo že by sa očkovanie podieľalo na vzniku predmetných zdravotných komplikácií, jeho obavy súvisiace s očkovaním vychádzajú výlučne z jeho empirického pozorovania, čo samozrejme neznamená, že nie sú opodstatnené. Aj zdravotný stav maloletej sa od absolvovania prvého očkovania zhoršil. Matka dala maloletú dňa 14.10.2022 zaočkovať jednou dávkou vakcíny L. A. podávanej proti H., R. V. Č. G.. Povinné očkovanie maloletej on odmieta pre jeho svetskú výhradu vo svedomí, spočívajúcu v jeho opodstatnených obavách ohľadom možných nepriaznivých dôsledkov očkovania na zdravie maloletej. Jeho obavy vychádzajú z vlastnej skúsenosti s očkovaním, z pozorovania dôsledkov očkovania v jeho rodine a na maloletej, z možnej predispozície maloletej na zdravotné komplikácie po očkovaní, ako aj z množstva odbornej literatúry, ktorú si naštudoval o problematike očkovania, odkedy trpí X. G.. Matka uviedla, že maloletej bola diagnostikovaná Y.. Zo vzájomnej komunikácie medzi ním a matkou je zrejmé, že on vždy trpezlivo vnímal sťažnosti maloletej a dôsledne sa staral o jej zdravie a potreby, keď jej zakaždým starostlivo pripravoval a naďalej pripravuje zdravú desiatu zloženú najmä z ovocia a zeleniny, zatiaľ čo matka neprikladala sťažnostiam maloletej žiadnu váhu a napriek jej sťažnostiam na bolesti brucha či problémy s trávením, vyrážky či svrbenie, jej aj naďalej na desiatu balila pečivo, sladkosti či iné nezdravé veci, ktoré maloletá nakoniec väčšinou ani nezjedla a radšej ostala po celý deň hladná bez jedla, ako by mala opäť trpieť na dôsledky, ktoré jej konzumácia jedál od matky spôsobovala. Má za to, že vznik Y. u maloletej je dôsledkom nezdravej stravy poskytovanej maloletej zo strany matky, ktorá bola nedostatočne vnímavá voči zdravotnému stavu maloletej a aj napriek viacerým upozorneniam z jeho strany ignorovala zjavné príznaky a svojím konaním roky zhoršovala zdravotný stav maloletej. Ani po diagnostikovaní Y. sa prístup matky k stravovaniu maloletej zásadne nezmenil, zatiaľ čo on aj naďalej pri strave pre maloletú dbá na bohatý prísun ovocia a zeleniny. Hlavným účelom návrhu matky je odporovať mu, bez ohľadu na jeho obavy o zdravie maloletej. Dôkazom povrchného záujmu matky o starostlivosť o maloletú je aj zápal ucha maloletej spôsobený novými náušnicami zakúpenými zo strany matky, ktorá si tento zápal zjavne ani len nevšimla, keďže nie je nijako liečený, resp. jeho o tomto zápale ani len neinformovala. Nesúhlasí s očkovaním maloletej, kým komplexné vyšetrenia maloletej nevylúčia ohrozenie jej nalomeného zdravia. Vznik autoimunitného ochorenie maloletej v podobe Y. môže byť dôsledkom nie len nezdravej stravy maloletej poskytovanej jej zo strany matky, ale môže byť aj dôsledkom absolvovania prvého očkovania maloletej jednou dávkou vakcíny L. A.. Keďže on trpí X. G.W., Y. môže byť aj výsledkom genetiky, teda dedičnej predispozície maloletej, pričom Y. je iba prvým štádiom Y. Y., do ktorej by mohol prerásť zdravotný stav maloletej. Matka neprejavuje záujem hlbšie skúmať a spoznávať zdravotný stav maloletej, v predmetnom smere nehľadá žiadnu alternatívu ani iné vyšetrenie, ktoré by ich mohlo uistiť, že ďalšie očkovanie maloletej nespôsobí viac ťažkostí než úžitku a v predmetnom smere sa spolieha výlučne na O.. U. O.. V uvedenom konaní sa bráni voči očkovaniu maloletej preočkovanosťou populácie (bezvýznamnosťou absencie očkovania u maloletej vo vzťahu ku kolektívnej imunite), jeho svetskou výhradou vo svedomí spočívajúcou v opodstatnených obavách ohľadom možných nepriaznivých dôsledkov očkovania na zdravie maloletej,

ako aj zdravotnými kontraindikáciami maloletej a jej predispozíciami vzhľadom na viaceré rodinné anamnézy. Po absolvovaní očkovania proti G. I. mu bolo diagnostikované auto-imunitné ochorenie X. G., jeho synovcovi bol po absolvovaní očkovania MMR vakcínou diagnostikovaný V. a maloletej bolo po absolvovaní prvého očkovania jednou dávkou vakcíny L. A. diagnostikované autoimunitné ochorenie Y.. Súd by mal návrh matky zamietnuť, aby tak predišiel nesprávnemu rozhodnutiu zo strany lekára, či matky a jeho nenávratným dôsledkom na zdravie maloletej. Pri rozhodovaní o návrhu matky by mal vziať do úvahy existujúce zdravotné kontraindikácie maloletej, keďže úlohou súdu je vzhľadom na celkovú preočkovanosť populácie najmä sledovať najlepší záujem maloletej. 7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, výsluchom svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise ako aj s obsahom všetkých spisov týkajúcich sa maloletého dieťaťa a ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: 8. Vo veci maloletého dieťaťa bolo doposiaľ rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 68P/25/2020 - 217 zo dňa 08.02.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 15CoP/25/2023 - 948 zo dňa 13.03.2024, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloletú T. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa bežným výživným vo výške 600,- eur a výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 60,- eur. Uvedeným rozhodnutím súd upravil styk otca s maloletou T. na každý párny kalendárny týždeň v utorok od 14.00 hod. do 18.00 hod. a od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 14.00 hod. do piatku do 18.00 hod., počas vianočných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roku od 09.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 18.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 09.00 hod., počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 01.07. od 09.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od nedele predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 09.00 hod. do nasledujúcej soboty do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od piatku od 18.00 hod. do pondelka do 18.00 hod.. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2024. 9. Dňa 08.04.2024 prebehlo na Mestskom súde Bratislava II informatívne stretnutie s rodičmi a koordinátorom súdu za účelom zistenia interdisciplinárnych možností riešenia nezhody rodičov. Matka zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že pediatrička nechce z opatrnosti bez súhlasu otca očkovanie maloletej vykonať, a to napriek tomu, že ide o povinné očkovanie. Otec uviedol, že si uvedomuje, že ide o povinné očkovanie a je prístupný matke súhlas udeliť. Očakával by však predchádzajúcu konverzáciu o tejto problematike. Jeho nesúhlas pramenil najmä z toho, že ho matka o ničom vopred neinformuje. Podľa neho je maloletá nonstop chorá, má alergie, keďže sa škriabe na chrbte. Nie je odporca očkovania, ale chcel by vylúčiť možné komplikácie po očkovaní napríklad tým, že sa vopred zistí zdravotný stav maloletej, alergologickými testami alebo genetickými testami. Jeho synovcovi po očkovaní ako 1,5 ročnému do 24 hodín diagnostikovali autizmus, preto má pred týmto krokom nedôveru a nechce maloletú vystaviť zdravotnému riziku. Matka v tejto súvislosti uviedla, že maloletej boli krvné testy robené, mala zistenú miernu alergiu na histamín, avšak tá sa po čase upravila. Aktuálne nemá maloletá žiadne zdravotné komplikácie. Uvedené si dala potvrdiť viacerými lekármi. Rovnako má záujem nevystaviť maloletú zdravotnému riziku, ktoré jej podľa nej práveže hrozí, ak nebude zaočkovaná. Má za to, že v tomto veku sa už autizmus u nej neprejaví. Rodičia sa v rámci informatívneho stretnutia snažili konštruktívne komunikovať, ako možný prienik v tejto problematike, bolo navrhnuté vykonanie TREC KREC testu, s čím obidvaja rodičia súhlasili. Matka súhlasila s tým, že skúsi maloletej tento test zabezpečiť a upovedomí súd či je možné tento test u maloletej vykonať. Intervencia zo strany súdu neviedla k dosiahnutia zhody rodičov na tému povinného očkovania maloletého dieťaťa a obaja rodičia ponechali napokon túto otázku na rozhodnutie súdu. 10. Matka v konaní pred súdom zotrvala na návrhu na udelenie súhlasu s povinným očkovaním maloletého dieťaťa, vo forme piatich alternatívnych petitov. Uviedla, že bola nútená podať takýto návrh, aj keď ide o povinné očkovanie, keďže otec kontaktoval ošetrujúceho lekára ako aj spoločnosť A.-Y. s tým, že nesúhlasí s povinným očkovaním ich dcéry. Lekár odmietol z opatrnosti ich dcéru zaočkovať a chce mať v tejto veci rozhodnutie súdu. Je toho názoru, že povinné očkovanie je forma poskytovania zdravotnej starostlivosti v zmysle § 35 zákona o rodine, ide o podstatnú otázku výkonu rodičovských

práva, o ktorej by sa mali s otcom dieťaťa dohodnúť. K ich dohode nedošlo. Zo strany ošetrujúcich lekárov dieťaťa má štyri potvrdenia o tom, že neexistuje žiadna kontraindikácia pre očkovanie dcéry. Dcére bola nedávno diagnostikovaná Y.. Ošetrujúca gastroenterologička nie len že uviedla, že nie sú žiadne kontraindikácie, ale očkovanie priam odporúča. Pre otca ako odporcu očkovania sú typické vyjadrenia, kde uvádza akúsi svetskú výhradu vo svedomí, vychádza zo svojich empirických pozorovaní a bez akéhokoľvek vzdelania hovorí o dcériných predispozíciách na autizmus. Pri dcére sa dožaduje vykonania TREC-KREC testov, aby sa zistila genetická predispozícia na určité ochorenia. Vykonanie tohto testu konzultovala s ošetrujúcou lekárkou O.. O., ktorá takýto test neindikovala a považuje jeho vykonanie za úplne absurdné. Nebráni sa vykonaniu testovania dieťaťa, musí však ísť o testovanie zmysluplné, ktorého výsledky bude možné aj reálne vyhodnotiť a ktoré bude odporúčané ošetrujúcim lekárom. Otcom navrhnuté testy majú nulovú výpovednú hodnotu. Hoci otec nemá medicínske vzdelanie, pasuje sa do úlohy lekára. V správach, ktoré jej adresoval, dokonca sám uvádza, že má väčší prehľad o liekoch ako nejaký licencovaný lekár. Keď je dcéra v jeho starostlivosti, odmieta jej podávať lieky, ktoré má naordinované lekárom. V období covidu jej dal dokonca bez jej vyšetrenia vystaviť doklad o tom, že nemôže mať zo zdravotných dôvodov prekryté horné dýchacie cesty. Lekár, ktorý mu vystavil toto potvrdenie je v Rakúsku trestne stíhaný. V písomnom podaní z opatrnosti navrhla 5 alternatívnych petitov, ohľadom toho ako by mal byť nahradený súhlas otca. Tieto petity zohľadňujú vek dieťa, kedy má byť očkované, vakcíny, ktoré majú byť podané a sú uvádzané aj ochorenia voči ktorým má byť dieťa očkované. Dcéra má do dnešného času podanú len jednu vakcínu, a to prvú dávku očkovania voči ochoreniam R., H., Č.L. G. V. W. P.. Vzhľadom na vek dcéry jej k dnešnému dňu chýba druhá a tretia dávka očkovania voči ochoreniu R., H., Č. G., W. P., A. V. W. W. O. S.-P. S. P. P., O., F., A., W. V. H. W.Á. P. S. P. S. C.. Debata s otcom je zložitá, keďže je to antisystémovo zmýšľajúci človek. Diskusia nikam nevedie a ona ju ukončí, keď začne byť dehonestujúca. Toho času sa na základnej škole, ktorú dcéra navštevuje, objavil Č. G. V. C. L.. Naozaj si nemyslí, že tieto ochorenia je možné liečiť materinou dúškou a akupunkturistickou ihlou, ako navrhuje otec. Nikto z nich nevie ako vzniká Y., ktorú dcéra má. Dcéra je asymptomatická, bez prejavov a testy je boli robené hlavne na žiadosť otca. V tomto konaní otec raz uviedol, že súhlas s očkovaním nedá, neskôr chcel odklad, potom chcel testy a následne hovorí o podaní vakcín bez hliníka. Ide len o umelé predlžovanie sporu. Ani jeden z prítomných svedkov nevidí žiadny dôvod a kontraindikáciu, aby dieťa nemohlo byť očkované, a preto navrhuje, aby súd nahradil súhlas otca s povinným očkovaním. Žiadny z lekárov neuviedol, že je nevyhnutné odložiť očkovanie dieťaťa. O odložení očkovania sa hovorilo len ako o istej forme konsenzu, teda dosiahnutia určitého kompromisu s otcom. Účelom odkladu malo byť odstránenie obáv otca z očkovania dieťaťa. T. nemôže byť liečená otcom, ktorý nemá príslušné vzdelanie a sám sa nevyrovnal so svojim auto-imunitným ochorením. 11. Otec vyjadril nesúhlas s povinným očkovaním dcéry. Uviedol, že túto problematiku má dobre naštudovanú, v rodine majú viaceré prípady, kedy očkovanie spôsobilo viaceré choroby. On sám bol očkovaný proti I. a následne mu bola diagnostikovaná X.R. G.. Jeho synovec dostal 24 hodín po MMR vakcíne autizmus a teraz už vedia, že dcéra má po očkovaní autoimunitné ochorenie - Y.. Je zhrozený z toho, že matka najprv nedala dcéru päť rokov očkovať a zrazu sa dozvie, že dcéra dostala v roku 2022 prvú vakcínu. Matka dlhodobo zanedbala zdravotný stav dieťaťa. Upozorňoval ju, že dcéra nie je zdravá. Má riedke vlasy, kruhy pod očami, je bledá. Je to závažná vec, ktorú matka neriešila. Na informatívnom stretnutí sa dohodli, o tom, že dcére dajú spraviť tzv. TREC-KREC test, malo ísť o jednoduchý odber z prsta, odber mal byť vyhodnocovaný v nemocnici Banská Bystrica. Uvedená dohoda sa nerealizovala. Výsledky testov by vyhodnotila dcérina pediatrička. S povinným očkovaním dcéry dá súhlas vtedy, keď bude dieťa vyšetrené a všetky hodnoty IgA ( TTG) budú nulové, očkovacia látka nebude obsahovať hliník a súčasne ak mu niekto zaručí, že sa dcére nič nestane a nedostane žiadne ochorenie. On sám konzultoval svoj zdravotný stav ako aj možnú predispozíciu dcéry s niektorými lekármi, ich mená však uviesť nechce. Žiadny z lekárov mu tieto tvrdenia nedá na papier. Povedali mu, že ak dá dcéru, čo i len raz očkovať, zvyšuje sa pravdepodobnosť že dostane auto-imunitné ochorenie. Do rozvodu manželstva bol medzi nimi s matkou konsenzus v neočkovaní dieťaťa. Tento návrh matky prišiel bezprostredne po rozvode ako určitá forma protestu proti nemu. Otec poukázal na to, že zo štúdie úradu verejného zdravotníctva, vyplýva, že hoci celková zaočkovanosť populácie rokmi klesá, stále je dostatočná pre zachovanie kolektívnej imunity. Z uvedeného je zrejmé, že očkovanie maloletého dieťaťa nie je nevyhnutné pre ochranu verejného zdravia. Na webovej stránke úradu verejného zdravotníctva sú uvedené presné údaje ohľadom očkovania v EÚ a rôzny prístup krajín k očkovaniu. Až 15 krajín v rámci EÚ nemá zavedené žiadne povinné očkovanie, 14 krajín má zavedené aspoň 1 očkovanie. V Slovenskej republike je v rámci povinného očkovania desať očkovaní. Otec navrhol súdu, aby nenechal posúdenie vhodnosti očkovania na lekároch, ale aby návrh matky zamietol. Aj v prípade lekárov existujú takí, ktorí

preferujú alternatívnu medicínu a nie sú zástancami povinného očkovania. Ide napr. o pediatra O.. M. G., ktorá zastáva alternatívny prístup k liečbe. V našom právnom poriadku je zodpovednosť prenesená na lekára, nikto však nerieši následky a možné nároky na náhradu škody v prípade nejakých následkov. Ide mu len o zdravie dcéry. Má povinnosť ju chrániť. Ani jeden zo svedkov nevedel vylúčiť, že sa dcére nič nestane. Nikto nevie vylúčiť, že Y., ktorú dostala, má z prvého očkovania. Má obavy, keďže synovec dostal po očkovaní autizmus, čo bolo spôsobené hliníkom vo vakcínach. Nerozumie tomu, prečo matka odovzdáva zodpovednosť za zdravie dcéry do rúk lekárom. Aj O.. O. V. O.. O. odporučili počkať s očkovaním, iba O.. G.á hovorila o otázke konsenzu pri odklade očkovania s tým, že nemá problém počkať s očkovaním dieťaťa, že dieťaťu sa nič nestane. Jeden z lekárov hovorí o nedostatočnej imunite, druhý zvažuje, že by bolo vhodné počkať s očkovaním do stabilizácie chronického ochorenia a ani jeden z lekárov nevedel vylúčiť možnosť trvalých následkov po očkovaní maloletého dieťaťa. Keďže aj názory odborníkov sa líšia, navrhuje, aby bol návrh matky zamietnutý. 12. Svedkyňa O.. U. O. v konaní pred súdom uviedla, že maloletá T. je jej pacientkou v imuno-alergologickej ambulancii. Prvý krát bola vyšetrená, keď mala 3 roky, a to kvôli zvýšenej chorobnosti, druhý krát bola vyšetrená nedávno. Išlo o preventívne vyšetrenie na žiadosť otca. Bola jej diagnostikovaná Y.. Pravdepodobnosť, že pacientka dostala Y. v súvislosti s očkovaním je veľmi nízka, nedá sa to však vylúčiť. Podľa výsledkov dieťaťa toho času neexistuje kontraindikácia k povinnému očkovaniu. Odporúčala by však počkať s očkovaním do kontroly odberu, keď bude IgA nulové. Očkovanie bude vykonávať pediater, ona môže len povedať, či očkovanie odporúča alebo nie. Nežiaduce účinky sú popísané v balení lieku. To či bude vedľajší účinok v podobe kožných prejavov, abscesu, teploty alebo neurologických prejavov nevie predpokladať žiadny lekár. Všeobecne sú dané absolútne kontraindikácie očkovania - anafylaktický šok po predchádzajúcom očkovaní, kedy ďalšia dávka nesmie byť podaná. Potom existujú relatívne kontraindikácie, kedy dochádza k posunu v očkovaní a tým je napr. aktuálny infekt, alebo nezaliečené auto-imunitné ochorenie. K otázkam súvislosti očkovania s autizmom, svedkyňa uviedla, že vie vylúčiť, že po očkovaní v siedmych rokoch veku dieťaťa vznikne autizmus. Rovnako alergie ani sekundárna imuno-deficiencia nesúvisia s povinnou vakcináciou. Podľa odberov maloletá T. nemá zníženú imunitu, má bežné výsledky. Dobre manažovaná celiakia nemá vplyv na imunitu. 13. Svedkyňa O.. O. G. uviedla, že maloletá T. je jej pacientka v gastroenterologickej ambulancii. Maloletému dieťaťu bola diagnostikovaná Y.. Ide o auto-imunitné geneticky podmienené, celoživotné ochorenie. U Y. má vhodná strava veľký vplyv na zdravie pacienta. K otázkam ohľadom imunity u maloletého dieťaťa, svedkyňa uviedla, že pokiaľ je dodržiavaná diéta, imunita dieťaťa je v poriadku. Maloletá T. má imunoglobulíny v poriadku, jej zdravotný stav je stabilizovaný, matka dodržiava určenú diétu. Je oboznámená s celkovým zdravotným stavom dieťaťa a uvedená diagnóza nie je žiadnou kontraindikáciou pre očkovanie. Povinné očkovanie je naopak veľmi potrebné kvôli zníženej imunite. Odporúčané sú dokonca aj nepovinné očkovania. Pre T. je ako pre dievča nesmierne dôležité napr. očkovanie proti F. V. P., keďže v budúcnosti by mohla mať vážne problémy práve v období tehotenstva, kedy tieto ochorenia priamo spôsobujú závažné vývojové poškodenia plodu. Pri otázkach súvisu diagnostikovaného ochorenia s prvým očkovaním dieťaťa, svedkyňa jednoznačne vylúčila súvis medzi týmito skutočnosťami a poukázala na to, vakcína L. A., ktorá bola dieťaťu podaná je neživá vakcína, pri ktorej takýto súvis nie je možný. Svedkyňa rovnako jednoznačne odmietla možný súvis vzniku autizmu s očkovaním. Poukázala na to, že ku každému chronickému pacientovi sa pristupuje individuálne. Neživé vakcíny nespôsobujú žiadne trvalé následky. Pokiaľ ide o živé vakcíny (napr. MMR vakcína) tu je potrebné pri chronických pacientoch dávať pozor, aby pri očkovaní bolo dieťa akútne zdravé. Pred očkovaním by mohol byť dieťaťu vykonaný napr. test CRP, na zistenie či nie je akútne choré. Pri otázkach pravdepodobnosti výskytu ochorenia - Y. Y. v súvislosti s očkovaním, svedkyňa uviedla, že sa nedá vylúčiť, že maloleté dieťa v budúcnosti takéto ochorenie môže mať, keďže je to geneticky podmienené ochorenie, nedostane ho však v súvislosti s očkovaním. Pri otázkach súvisiacich s odkladom očkovania svedkyňa odklad očkovania neodporučila. Uviedla však, že nič sa nestane, ak sa počká, kým budú hodnoty protilátok proti TTG v poriadku. Pri živých vakcínach je možné teoreticky zvážiť odklad očkovania, hoci to rodičia štandardne nežiadajú. Hodnoty IgA sa kontrolujú po pol roku, neskôr po roku. Pri dodržiavaní diéty sú po roku hodnoty stabilné. Pri maloletej T. si je istá, že bude mať do roka resp. roka a pol hodnoty IgA stabilné, ak sa bude dodržiavať diéta. 14. Svedkyňa O.. B. O., ktorá je ošetrujúcim pediatrom maloletého dieťaťa od januára 2020 v konaní pred súdom potvrdila, že maloletá T. mala podané len prvé základné očkovanie, ktoré mala pôvodne dostať v treťom mesiaci života. Otec dieťaťa nesúhlasil s očkovaním. V zdravotnej dokumentácii nenašla záznam o tom, že by nesplnenie si povinnosti s povinným očkovaním bolo hlásené Regionálnemu úradu

verejného zdravotníctva. Ak súd nahradí súhlas otca s očkovaním a matka požiada o zaočkovanie dieťaťa, očkovanie dieťaťa bude vykonávať ona. Je oboznámená s celkovým zdravotným stavom dieťaťa, ktorému sa momentálne darí celkom dobre. Každé chronické ochorenie zhoršuje imunitu, všetci odborní lekári sa zhodujú v tom že takí pacienti majú byť očkovaní. K otázkam pravdepodobnosti, či očkovanie spustilo u maloletej Y., svedkyňa poukázala na to, že by nemalo ísť o príčinnú súvislosť, avšak príčinnú súvislosť nemôže úplne vylúčiť. Rovnako nemôže úplne vylúčiť, že maloletá T. môže po očkovaní dostať Y. Y.. Zaočkovanosť populácie klesla z 99% na 96% a Y. narastá, čiže skôr za Y. môže životné prostredie a stravovanie, ako očkovanie. Pri uvedomení si, čo priniesol záškrt v minulosti, a že ochorenia ako záškrt a tetanus sú smrteľné ochorenia, nie je pri očkovaní o čom diskutovať. Aj teraz, keď prichádza k takej veľkej migrácii obyvateľov z Ukrajiny (ktorí majú všetci pri uvedených ochoreniach bez ohľadu na ich vek, uvedený rovnaký dátum očkovania) obáva sa, že o chvíľu sa tu takéto závažné ochorenia vrátia. Pri ochorení akým je záškrt budú pacienti s oslabenou imunitou prví, ktorí takéto ochorenie dostanú. Obáva sa, že ak klesne zaočkovanosť pod 90% bude kolektívna imunita zlá. V praxi sa nestretla s trvalými následkami po očkovaní, má však pacienta, pri ktorom po očkovaní bol diagnostikovaný autizmus. Rodičia sa rozhodli druhé dieťa neočkovať a aj pri tomto dieťati bol diagnostikovaný autizmus. Z jej pohľadu ako ošetrujúceho pediatra dieťaťa aktuálne nie je indikovaný odklad očkovania, je však ochotná vzhľadom na vyjadrenie otca urobiť kompromis. Podľa veku dieťaťa by k dnešnému dňu malo byť z povinného očkovania očkované proti P. R., H., Č. G., S. C. N., W. P., P.Ý., O. V. F.. Z dobrovoľného očkovania je odporúčané vzhľadom na vek dieťaťa očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Pokiaľ nebolo dieťa očkované podľa očkovacieho kalendára podľa veku, postupuje sa podľa určeného manuálu na očkovanie pre určený vek, pričom sa vždy vyberá tá najúčinnejšia a najvýhodnejšia vakcína, ktorá je na trhu a pred každým očkovaním je dieťa vyšetrené. K problematike hliníka vo vakcínach sa svedkyňa vyjadrila tak, že je štúdiami dokázané, že deti ktoré jedia v školských jedálňach s hliníkovými lyžicami, majú vyššiu dávku hliníka ako je obsiahnutá vo vakcínach. 15. Kolízny opatrovník sa po vypočutí svedkov - lekárov priklonil k tomu, aby bolo maloleté dieťa očkované, aj napriek nešpecifikovanému strachu otca. 16. Z dokladov doložených matkou vyplýva nasledovné: - listom zo dňa 26.02.2024 adresovaným pediatrovi maloletého dieťaťa O.. B. O., otec maloletého dieťaťa oznámil svoj nesúhlas s očkovaním maloletej T. a uviedol, že jeho obava z očkovania je založená na subjektívnom presvedčení o nesprávnosti očkovania. Obavy pramenia zo skutočnosti, že mu očkovaní proti kliešťovej encefalitíde bola diagnostikovaná X. G. a v roku 2012 bol u jeho synovca, ktorý bol dovtedy zdravý dieťaťom, diagnostikovaný autizmus, kedy práve po absolvovaní očkovania MMR nastala u neho v priebehu 24 hodín náhla zmena zdravotného stavu, - podľa potvrdenia pediatra O.. R. Č. zo dňa 05.03.2024 maloletá T. Y., D.. XX.XX.XXXX nebude očkovaná vzhľadom na nesúhlas otca dieťaťa, - zo správy O.. W. D. (pediatrická imunológia a alergológia) zo dňa 02.06.2022, ako aj zo správy O.. R. G. (imunológ a alergológ) zo dňa 07.06.2022 vyplýva, že u maloletého dieťaťa nie je z imunoalergologického hľadiska kontraindikácia k povinnej vakcinácii (očkovanie inaktivovanými a živými atenuovanými vakcínami), - podľa správy O.. U. O. zo dňa 31.05.2022 u maloletej T. Y. nie je kontraindikácia k očkovaniu dostupnými očkovacími látkami, - podľa správy O.. O. G. (gastroenterológ) zo dňa 12.06.2024 bola maloletej T. diagnostikovaná Y. Y. s odporúčanou celoživotnou bezlepkovou dietoterapiou. Ošetrujúca lekárka uvádza, že u maloletého dieťaťa nie je kontraindikácia akéhokoľvek očkovania a odporúča očkovanie podľa očkovacieho kalendára. 17. Z dokladov doložených otcom vyplýva nasledovné: - podľa e-mailovej komunikácie s L.. A.. R. O., A.. (SCN SR - DFNsP Banská Bystrica) zo dňa 12.04.2024, DFNsP Banská Bystrica otcovi na jeho dopyt oznámila, že môžu vyšetriť imunoficientný

stav dieťaťa aj mimo novorodeneckého skríningu ako samoplatcovi, ochorenie, ktoré vyšetrujú sa volá SCID , dieťaťu sa vyšetria parametre TREC a KREC. 18. Ošetrujúca pediatrička e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 21.10.2024 súdu oznámila, že maloletá T. Y. je v jej starostlivosti od 27.1.2020, teda od jej 2 rokov aj 5 mesiacov. Podľa zdravotnej dokumentácie dovtedy prekonala viacero infektov dýchacích ciest, aj s ATB liečbou. Dieťa nebolo dovtedy vôbec očkované. Opakovane s matkou preberali problém očkovania. Matka by súhlasila s očkovaním, ale otec nie. Dohodli sa na doočkovaní podľa manuálu pre prácu primárneho pediatra a schéme očkovania v neskoršom veku, ako je určený vek. V čase 14.10.2022 mala 5 rokov a jeden mesiac bolo doporučené začať : L. A. V. I.. Dňa 14.10.2022 podali 1. dávku L. A. a na očkovanie I. už sa nedostavili pre protesty otca. V podanej látke L. A. je očkovanie proti: R., H., Č. G. /. S. V. A. W. P.na. T. mala byť od narodenia zaočkovaná podľa očkovacieho kalendára nasledovne: v 3 mesiaci života : 1. INFANRIX HEXA - záškrt, tetanus, čierny kašel, vírusová hepatitida B, invazívne hemofily a detská obrna, 1. PREVENAR - pneumokokové invazívne ochorenie, v 5. mesiaci života 2. INFANRIX POLIO, 2. PREVENAR, v 11. mesiaci - 3. INFANRIX POLIO, 3. PREVENAR, v 15. mesiaci života - PRIORIX / MMR- očkovanie proti mumps, osýpky, rubeola, v 5. roku života - preočkovanie PRIORIX/MMR, v 6. roku života : INFANRIX POLIO , preočkovanie : záškrt, tetanus, čierny kašeľ, prenosná detská obrna. Maloletá T. mala doteraz absolvovať 9 očkovaní proti rôznym závažným ochoreniam. Má podanú jednu jedinú dávku, a to 14.10.2022 vo veku 5 rokov a jeden mesiac. Dôvodom odmietania očkovania je otcova obava z poškodenia zdravotného stavu a nástupu autoimúnneho ochorenia - u otca - X. G. po očkovaní proti kliešťom a autizmu u synovca vo veku 3 rokov po očkovaní MMR. 19. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku ( ďalej aj ako „Dohovor o právach dieťaťa“) podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 20. Podľa čl. 24 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššie dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných zariadení. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa usilujú o zabezpečenie toho, aby žiadne dieťa nebolo pozbavené svojho práva na prístup k takým zdravotníckym službám. 21. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. 22. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej aj ako „zákon o ochrane zdravia“) fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii, karanténe, zvýšenému zdravotnému dozoru a lekárskemu dohľadu. 23. Podľa § 62 písm. a) zákona o ochrane zdravia Ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. 24. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení ( ďalej aj ako „vyhláška“) očkovanie proti prenosným ochoreniam zahŕňa povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek. 25. Podľa § 5 ods. 4 vyhlášky očkovacie postupy, ktoré sa vykonávajú v inom veku alebo v inom intervale ako podľa schémy pravidelného povinného očkovania osôb, sú uvedené v prílohe č. 2a <https:// www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/585/>.

26. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 vyhlášky očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva najskôr prvý deň desiateho týždňa života dieťaťa. Očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva najskôr prvý deň 15. mesiaca života dieťaťa. 27. Podľa § 13 ods. 1 prvá veta vyhlášky očkovanie osôb vykonáva lekár na základe preskripčného obmedzenia alebo ním poverená sestra po posúdení aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby a po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa písomnej informácie pre používateľa lieku a súhrnu charakteristických vlastností lieku. 28. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) a písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej aj ako „zákon o zdravotnej starostlivosti) informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas; takáto osoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti. 29. Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 30. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. 31. Podľa § 35 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 32. Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Je ním deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia. Rozhodnutie zákonodarcu o tom, že určitý druh očkovania bude povinný, je rozhodnutím, ktorým realizuje ústavným poriadkom danú možnosť legislatívnych zásahov v oblasti verejného zdravotníctva. Na účely ochrany základných práv a slobôd je nevyhnutné ústavnú úpravu v čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy interpretovať veľmi striktne ako ústavnú normu, ktorá dovoľuje uložiť povinnosti v podzákonnom právnom predpise výhradne „et intra legem“. Právna úprava povinného očkovania v zmysle § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a § 6 vyhlášky upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení napĺňajú pozitívny záväzok štátu podľa čl. 40 ústavy. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014) 33. Citované ustanovenie § 35 zákona o rodine, umožňuje rodičom obrátiť sa na súd v prípade, že sa nedohodnú o tzv. podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Čo sa ex lege považuje za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností zákon uvádza iba demonštratívne. Keďže výpočet nie je taxatívny, posúdenie, či ide podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, alebo bežnú vec, závisí od úvahy súdu. Uvedený výpočet (vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, správa majetku maloletého dieťaťa, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie) však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov. Názory rodičov boli rozdielne. Kým matka maloletého dieťaťa považovala otázku povinnej vakcinácie jednoznačne za podstatnú otázku spadajúcu pod výklad ustanovenia § 35 zákona o rodine, o ktorej by mal pri nezhode rodičov rozhodovať súd, otec argumentoval tým, že nakoľko ide o zákonnú povinnosť, môže dať matka zaočkovať maloleté dieťa aj bez jeho súhlasu a v tomto prípade teda nejde o podstatnú otázku o ktorej by mal súd rozhodovať. Ako prvú skutočnosť pred meritórnym rozhodovaním, musel teda súd vyhodnocovať existenciu hmotnoprávnej podmienky na to, aby o veci vôbec mohol rozhodovať, t.j. či predmet nezhody rodičov predstavuje podstatnú otázku výkonu rodičovských práv a povinností. Ak by súd túto otázku nepodradil pod režim § 35 zákona o rodine, dostáva sa v tomto

konkrétnom prípade rodič podávajúci návrh ( matka) do patovej situácie. Na jednej strane má otec za to, že môže matka ako zákonný zástupca rozhodnúť a dať súhlas s povinnou vakcináciou maloletého dieťaťa a nepotrebuje na to jeho súhlas, avšak okamžite kontaktuje pediatra dieťaťa s výhradami a nesúhlasom s povinnou vakcináciou, následkom čoho lekár vyžaduje súhlas oboch rodičov a odmietne dieťa zaočkovať, bez súhlasu súdu, obávajúc sa právnych následkov konania bez informovaného súhlasu oboch rodičov. Samotná skutočnosť, že ide o povinnosť uloženú zákonom na čo poukazoval otec, ešte nevyhnutne nevedie k tomu, aby otázka povinnej vakcinácie bola vyňatá spod režimu § 35 zákona o rodine. Uvedenému nasvedčuje aj judikatúra súdov, ktoré v otázke povinnej vakcinácie rozhodovali o nezhode rodičov (viď napr. rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 11.06.2019, sp. zn. 12P/20/2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.10.2019, sp. zn. 15CoP/32/2019) a rozhodujú aj v iných obdobných otázkach, kde rodičom určité povinnosti vyplývajú priamo zo zákona (viď napr. povinnosť rodiča zapísať maloleté dieťa do školy na plnenie povinnej školskej dochádzky, kde ak jeden z rodičov odmietne udeliť súhlas, súdy štandardne rozhodujú o nezhode rodičov pri zápise maloletého dieťaťa do školy na plnenie povinnej školskej dochádzky). To, že v tomto prípade ide o povinnosť uloženú zákonom, o to viac zdôrazňuje, že ide o dôležitú a podstatnú vec pri výkone rodičovských práv a povinností, ktorú je potrebné subsumovať pod pojem uvedený v § 35 zákona o rodine „udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti“. V zmysle vyššie uvedeného súd teda vychádzal z toho, že nezhoda rodičov s povinnou vakcináciou je podstatnou otázkou o ktorej sa rodičia musia dohodnúť, resp. pri nezhode rodičov, súd na návrh jedného z nich autoritatívne po vykonanom dokazovaní rozhodne o uvedenej otázke. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu môže byť výlučne rodič a vzhľadom na prirodzený konflikt záujmov musí maloleté dieťa v konaní ex lege zastupovať kolízny opatrovník podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine. 34. Konanie o nezhode rodičov je konaním výlučne návrhovým, kde súd nemôže zasiahnuť v podobe prekročenia návrhového oprávnenia rodičov. Pri uvedenom treba vychádzať z toho, že predmet konania a to aký súhlas za druhého rodiča je žiadaný, môže určovať iba ten, kto sa udelenia takého súhlasu domáha. (pozn. vzhľadom na to, že ide o konanie vo veci maloletého dieťaťa a s ohľadom na charakter mimosporového konania výrok rozhodnutia súdu, nemusí byť ale úplne totožný s navrhovaným petitom a súd môže formálne nedostatky petitu opraviť). Matka súdu predložila viaceré alternatívne petity zohľadňujúce vek dieťaťa, druh vakcíny, obdobie kedy majú byť maloletému dieťaťu vakcíny podané a definovala voči akým ochoreniam má byť maloleté dieťa očkované. Z procesného hľadiska je potrebné uviesť, keďže súd po vykonanom dokazovaní udelil matke súhlas s povinnou vakcináciou maloletého dieťaťa pričom považoval jeden z navrhovaných petitov za dostatočne určitý a vykonateľný, vo zvyšnej časti návrh nezamietol, keďže návrh vo forme alternatívneho petitu znamená pre súd možnosť voľby, ktorému z navrhovaných petitov vyhovie. Nakoľko teda súd vyhovel jednému z navrhovaných petitov, z procesného hľadiska teda nebol dôvod na zamietnutie návrhu vo zvyšnej časti. 35. Súd mal preukázané, že v otázke povinnej vakcinácie maloletej T. existuje medzi jej rodičmi nezhoda pri výkone rodičovských práv a povinností, preto vo vykonanom dokazovaní rozhodol podľa § 35 zákona o rodine o udelení súhlasu matke za otca s vykonaním povinného očkovania u maloletej T., po zvážení aktuálneho zdravotného stavu maloletého dieťaťa ošetrujúcim lekárom, a to proti ochoreniam: R., H., Č. G., S. R. A. H. N., A. W. P., P.A., O. V. F.. Súd H. F. D. P. P. O. W., F. U. P. X. Z. D. P. Z. A. P. O. W.. Hoci sa otec v konaní domáhal toho, aby súd nenechal zodpovednosť za rozhodnutie o očkovaní na lekára, k uvedenému treba uviesť, že takémuto postupu bráni zákonná úprava. Súd neočkuje maloleté dieťa, ani nevyhodnocuje dočasnú, ani trvalú kontraindikáciu k očkovaniu, ust. § 13 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení ponecháva konečné rozhodnutie a zodpovednosť za rozhodnutie o očkovaní dieťaťa na lekára. 36. Úvahy konajúceho súdu smerovali spočiatku k možnosti zmierneho riešenia so zameraním sa na odstránenie pochybností otca s povinnou vakcináciou (pozn. pochybnosti otca boli len v rovine subjektívnych dojmov, bez racionálneho a vedecky odôvodneného základu). K odstráneniu pochybností malo viesť vykonanie otcom požadovaných testov a vyšetrenia imunitného profilu a genetickej predispozície maloletej ku komplexným ochoreniam. (pozn. uvedené testy nebolo potrebné vykonať z pohľadu dokazovania v konaní pred súdom, keďže k zdravotnému stavu maloletého dieťaťa sa dostatočne vyjadrili ošetrujúci lekári, išlo výlučne len o hľadanie konsenzu medzi rodičmi). V priebehu konania, vzhľadom na vyjadrenia otca, sa táto otázka stala bezpredmetnou, keďže aj pri „dobrých výsledkoch“ z testovania dieťaťa, by uvedené neviedlo k súhlasu otca s povinným očkovaním. ( pozn. sám otec uviedol na pojednávaní, že súhlas s povinným očkovaním dcéry dá vtedy, keď bude dieťa

vyšetrené a všetky hodnoty IgA (TTG) budú nulové, očkovacia látka nebude obsahovať hliník a súčasne ak mu niekto zaručí, že sa dcére nič nestane a nedostane žiadne ochorenie). Po uvedenom vyjadrení, bolo zrejmé, že k odstráneniu pochybností otca o povinnej vakcinácii a súhlasu s vakcináciou nemôže dôjsť, keďže výber „vlastnej bezhliníkovej vakcíny“ a poskytnutie garancie „že dcéra nedostane žiadne ochorenie“, ktorej sa domáha, nebude nikdy objektívne možné. 37. Maloleté dieťa, ktoré je vo veku X F., doteraz absolvovalo jedno jediné povinné očkovanie ( dňa 14.10.2022 vakcína L. A. - proti H., R. V. Č. G.), hoci z ust. § 51 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane zdravia (zák. č.355/2007 Z. z.) vyplýva zákonná povinnosť očkovania v súvislosti s predchádzaním prenosu chorôb. Nedodržaním tejto povinnosti sa rodičia dieťaťa dopúšťajú v zmysle § 56 ods. 1 písm. k) uvedeného zákona priestupku na úseku verejného zdravotníctva, za ktorý je Regionálny úrad verejného zdravotníctva oprávnený uložiť v zmysle § 56 ods. 2 uvedeného zákona pokutu. Je všeobecne známou skutočnosťou, že očkovanie patrí k najlepším a najúspešnejším metódam v prevencii vzniku a šíreniu infekčných ochorení v populácii a každý rok ochráni milióny životov na celom svete. Očkovanie detí vedie k vysokej kolektívnej imunite, ktorá je nevyhnutná na prerušenie cirkulácie pôvodcov v populácii. Očkovanie sa vykonáva u všeobecného lekára z dôvodu ochrany jednotlivca ako aj celej spoločnosti pred infekciami, ktoré vedú k život ohrozujúcim stavom, epidémiám, nakoľko sú prenosné z človeka na človeka. Pravidelné očkovanie detí má svoj pevný kalendár, ktorý je potrebné dodržať. Každý štát na svete má takýto časový harmonogram bez ohľadu na to, či ide o očkovanie povinné alebo odporúčané, čo je ľahko zistiteľné z verejne prístupných zdrojov. Každý odklad očkovania nesie so sebou riziko pre dieťa, že takéto ochorenie dostane a jej priebeh je o to závažnejší, čím je dieťa mladšie (v prípade maloletej T. dieťaťa s chronickým autoimunitným ochorením uvedené platí dvojnásobne). Domnelé právo jednotlivca nepodrobiť sa povinnému očkovaniu nemožno povýšiť nad právo iných fyzických osôb byť chránený pred šírením nákazlivých chorôb. Argumenty otca ohľadom toho, že očkovanie maloletého dieťaťa nie je potrebné pre ochranu verejného zdravia, keďže zaočkovanosť je dostatočná pre zachovanie kolektívnej imunity, nepovažoval súd za pravdivé tvrdenia. Odborníci dlhodobo poukazujú na to, že klesá celková zaočkovanosť. Na uvedenú tendenciu poklesu zaočkovanosti z 99% na 96% pritom poukázala aj svedkyňa O.. O., ktorá v súvislosti aj s veľkou migráciou občanov Ukrajiny (pri ktorých je pravdepodobné, že nebola vykonaná povinná vakcinácia) vyjadrila obavu z návratu závažných smrteľných ochorení, ako napríklad záškrt a tetanus. Je všeobecne známe, že práve pandémia Covid priniesla do spoločnosti výrazný rozkol v otázke očkovania a počet odporcov očkovania ( či už povinného, ako aj nepovinného) začal výrazne narastať. Ak sa začne, každý kto nesúhlasí s očkovaním, odvolávať na to, že kolektívna imunita je dostatočná a ochrana verejného zdravia, očkovanie nevyžaduje, v spoločnosti príde veľmi rýchlo k poklesu zaočkovanosti pod 90%, ktorú odborníci považujú už za alarmujúcu v súvislosti možným nástupom rôznych epidémií. Samotné povinné očkovanie teda chráni tak osoby, ktoré ho dostanú, aj osoby, ktoré z medicínskych dôvodov nemôžu byť zaočkované a sú odkázané na kolektívnu imunitu proti závažným nákazlivým ochoreniam. Skutočnosť, že otec nedôveruje modernej medicíne, overeným vedeckým a medicínskym postupom, volí inú cestu alternatívnych prístupov, samoštúdia a vzdelávania v odvetví v ktorom je iba laikom, je jeho slobodným rozhodnutím. Ako každý dospelý človek znáša následky svojich rozhodnutí. Avšak maloleté dieťa o tom, ako sa bude pristupovať k otázke poskytovania zdravotnej starostlivosti nerozhoduje samé, keďže nemá ani spôsobilosť, ani dostatočné vedomosti, ani vlastné názory na to, ako pristupovať k tejto otázke. Rozhodujú zaňho jeho rodičia. Je potrebné uviesť, že súd s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť v uvedenom konaní nevypočúval maloleté dieťa, keďže pohovor s maloletým dieťaťom by bol len formálnym a pre maloleté dieťa neprimerane zaťažujúcim úkonom, ktorý nemôže byť rozhodujúci pre rozhodnutie súdu. Súd pritom vychádzal z toho, že je pre maloleté dieťa, ktoré bolo v nedávnej dobe v rámci odvolacieho konania (pozn. konanie o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu) vypočuté súdom, zbytočne stresujúce, aby sa opätovne dostalo do centra nezhody svojich rodičov. V uvedenom prípade treba brať pritom na zreteľ aj tú skutočnosť, že maloleté dieťa je o problematike povinného očkovania informované zo strany rodičov ako aj ošetrujúceho pediatra, keďže prvú vakcínu zo série povinných očkovaní už dostalo dňa 14.10.2022. Maloleté dieťa je vo veku, kedy logicky nie je možné od neho očakávať relevantné vyjadrenie k povinnému očkovaniu, keďže reálne vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť ešte nedokáže chápať uvedenú problematiku a význam povinnej vakcinácie. Nech by bol výsledok zisťovania názoru dieťaťa akýkoľvek, nemohlo by to ovplyvniť rozhodnutie súdu smerom k udeleniu súhlasu s povinným očkovaním maloletého dieťaťa, keďže táto povinnosť rodičom ako zákonným zástupcom vyplýva priamo zo zákona. 38. Dohovor o právach dieťaťa v čl. 24 dieťaťu priznáva právo na dosiahnutie najvyššie dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných zariadení a zaväzuje

Slovenskú republiku zabezpečiť, aby žiadne dieťa nebolo pozbavené svojho práva na prístup k takým zdravotníckym službám. Slovenská republika, ako zmluvný štát Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa okrem iného v čl. 12 tohto paktu zaviazala na vytvorenie podmienok, ktoré by každému zabezpečili lekársku pomoc a starostlivosť v prípade choroby. Z uvedeného teda vyplýva, že základným právom maloletého dieťaťa je právo na prístup k zdravotnej starostlivosti, ktorá je založená na vedeckom poznaní a princípoch. Právny rámec povinného očkovania vyplýva z § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z., pričom za splnenie si tejto povinnosti zodpovedajú rodičia maloletého dieťaťa v súlade s § 51 ods. 3 citovaného zákona. Uvedený zákon priamo neurčuje choroby, proti ktorým je očkovanie povinné. Určuje ich v ust. § 6 ods. 1, ods. 2 vykonávací predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.585/2008 Z.z.. 39. Súd po vykonanom dokazovaní vyhovel návrhu matky s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, majú za to, že povinnú vakcináciu vyžaduje tak verejný záujem, teda ochrana verejného zdravia z dôvodu predchádzania nákazy a šírenia pre ľudí nebezpečných ochorení (tzv. pozitívny záväzok štátu chrániť životy obyvateľov a ich zdravie), ako aj záujem samotného maloletého dieťaťa a ochrana jeho zdravia. Súd udelil súhlas s povinnou vakcináciou voči ochoreniam vymedzeným v §6 ods.1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.585/2008 Z.z., z ktorých je vzhľadom na vyjadrenie pediatra maloletého dieťaťa podľa veku dieťaťa povinné očkovanie voči ochoreniam záškrt, tetanus, čierny kašeľ, prenosná detská obrna, vírusový zápal pečene typu B, osýpky, mumps a ružienka. Súd do výroku rozhodnutia nepoňal presné označenie vakcín, ktoré sa podľa aktuálnej dostupnosti na trhu môžu meniť, keďže voľba najvhodnejšej vakcíny pre maloleté dieťa je na ošetrujúcom lekárovi. Rovnako vo výroku nevymedzoval časový harmonogram očkovania, ktorý podlieha podľa § 5 ods. 4 vyhlášky č.585/2008 Z.z. osobitnému režimu. Z výpovede všetkých svedkýň ošetrujúcich lekárok maloletého dieťaťa (pediater, imuno-alergológ, gastroenterológ maloletého dieťaťa) ako aj doložených lekárskych správ jednoznačne vyplynulo, že neexistuje kontraindikácia k povinnému očkovaniu maloletého dieťaťa. Svedkyňa O.. G. dokonca poukázala na to, že pri pacientoch s autoimunitným ochorením platí potreba očkovania dvojnásobne. Hoci otec argumentoval tým, že aj O.. O. V. O.. O. odporučili počkať s očkovaním, je zrejmé, že svedkyňa O.. O. (rovnako aj O.. G.) hovorili o odklade očkovania nie z dôvodu, že to vyžaduje zdravotný stav dieťaťa, ale z dôvodu hľadania určitého konsenzu a aby došlo k odstráneniu pochybností otca. Pri otázke povinnej vakcinácie však treba odlišovať absolútne kontraindikácie k očkovaniu, ktoré vylúčili všetky svedkyne (ak by totižto existovali, prejavili by sa už po prvom očkovaní maloletého dieťa v roku 2022) a dočasné kontraindikácie (ktoré môžu nastať kedykoľvek na krátke časové obdobie - napr. nezastabilizované chronické ochorenie alebo akútny infekt u maloletého dieťaťa). Hoci svedkyňa O.. O. odporúčala počkať s očkovaním do kontroly odberov dieťaťa, keď bude IgA nulové, uvedené nemohlo viesť k zamietnutiu návrhu matky. Z vyjadrenia svedkyne vyplýva, že hovorí z jej pohľadu o relatívnej kontraindikácii (pozn. uvedenú kontraindikáciu však nevzhliadli ani svedkyňa O.. O. - pediater maloletého dieťaťa, ani O.. G. - gastroenterológ maloletého dieťaťa), táto svedkyňa rovnako v zhode s ostatnými, absolútnu kontraindikáciu k povinnému očkovaniu nevzhliadla. Ak by aj existovala nejaká dočasná kontraindikácia k očkovaniu (ktorá sa môže vyskytnúť u maloletého dieťaťa kedykoľvek), uvedené nemôže viesť k zamietnutiu návrhu, keďže v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.585/2008 Z.z., očkovanie osôb vykonáva lekár po posúdení aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby a po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania, a toto rozhodnutie o dočasnom odklade nerobí teda súd. Otec v konaní uvádzal, že odmieta povinné očkovanie maloletej dcéry pre jeho svetskú výhradu vo svedomí spočívajúcu v jeho opodstatnených obavách ohľadom možných nepriaznivých dôsledkov očkovania na zdravie maloletej dcéry. Rozhodne v tomto konaní, nemožno považovať za „opodstatnené obavy“ otca, obavy človeka-laika bez príslušného vzdelania, ktoré vychádzajú len zo samoštúdia problematiky, z jeho empirickej skúsenosti, z pozorovania dôsledkov očkovania (bez dokázania akejkoľvek príčinnej súvislosti odborníkom z príslušného odvetvia medicíny). Otec nemá medicínske vzdelanie, nie je odborníkom v danej oblasti, preto súd nemohol prihliadnuť na jeho nepodložené a nepreukázané laické vyjadrenia o škodlivosti očkovania, ktoré sú zjavne ovplyvnené sociálnymi sieťami. K uvedenému je potrebné uviesť, že je na zamyslenie, že otec hovorí o obavách z možných nepriaznivých následkov povinného očkovania, ale vôbec sa neobáva a nereflektuje na varovanie ošetrujúcich lekárov, čo všetko sa môže stať jeho maloletej dcére, ak ochorie na niektoré ochorenia, ktoré spôsobujú závažne následky na zdraví (napr. rubeola), prípadne na niektoré smrteľné ochorenia (napr. záškrt, tetanus) voči ktorým by mohla byť chránená v rámci povinnej vakcinácie. S poukazom na aktuálnu právnu úpravu, čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodovaciu prax všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky (vrátane nálezu PL. ÚS 10/2013) nie

je pochýb o tom, že očkovanie je nielen v záujme jednotlivca, ale aj širšej spoločnosti, teda vo verejnom záujme. 40. O nároku na náhradu trov konania, ktoré nežiadal priznať žiaden z účastníkov konania, súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.