Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41P/45/2024 1224201029 21. 08. 2024 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201029.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. D., narodené XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: U.. O. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom L. XX, XXX XX I., toho času bytom X. X, XXX XX I., zastúpená splnomocnencom: AK Neuschlová, s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359 a otca: Z. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom L. XX, I., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Eva Bognárová, advokátka so sídlom Krížna 17, 811 07 Bratislava, v konaní o uloženie výchovného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II 04.04.2024 sa matka maloletého dieťaťa: W. D., nar. XX.XX.XXXX domáhala uloženia výchovného opatrenia rodičom - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení v rozsahu 2 hodín týždenne po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že miesto pracoviska, na ktorom bude vykonané odborné poradenstvo a termíny stretnutia určí špecializované zariadenie; účelom výchovného opatrenia bude zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a nasmerovanie rodičov k akceptácii rovnocenného postavenia rodičov v živote mal. dieťaťa. 2. Otec sa k návrhu matky vyjadril v podaní doručeným súdu 27.06.2024 tak, že nevidí zmysel podaného návrhu, nakoľko matka ako aj otec môže zmeniť a upraviť svoje správanie tak, aby vzťahy medzi nimi aj vo vzťahu k synovi sa dostali na úroveň, ktorá nebude škodiť maloletému. Matkou iniciované odborné poradenstvo nepovažuje otec za nevhodné a v princípe nemal výhrady voči možnosti nariadenia výchovného opatrenia. 3. Podaním doručeným súdu 09.07.2024 vzala matka svoj návrh na nariadenie výchovného opatrenia v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. 4. Súd výzvou z 22.07.2024 vyzval kolízneho opatrovníka a otca, aby sa vyjadrili k späťvzatiu návrhu matky a uviedli, či súhlasia so zastavením konania s tým, že ak v stanovenej lehote 5 dní od doručenia výzvy svoj nesúhlas so zastavením konania nevyjadria, bude mať súd podľa § 157 ods. 2 CSP za to, že so zastavením konania súhlasia. 5. Kolízny opatrovník sa v stanovenej lehote nevyjadril, preto mal súd za to, že so zastavením konania súhlasí. Otec v podaní doručeným súdu 28.07.2024 vyjadril nesúhlas so späťvzatím návrhu, pričom dôvodil tým, že matka v čase svojho výkonu osobnej starostlivosti syna zobrala na dovolenku do zahraničia. K otcovi sa od matky nedostala informácia o tom, že syn je v zahraničí, správu sa dozvedel
od známych. Následne po návrate syn na príkaz matky otcovi klamal, že na dovolenke bol len s mamou i napriek faktu, že na dovolenke boli aj s priateľom matky. 6. Na pojednávanie nariadené na 21.08.2024 sa dostavila právna zástupkyňa otca a kolízny opatrovník. Nedostavil sa otec, ktorého neprítomnosť ani jeho právna zástupkyňa nevedela ospravedlniť, keďže jej otec prisľúbil, že sa pojednávania zúčastní; nedostavila sa matka ani jej právna zástupkyňa, ktorá podaním doručeným súdu 09.07.2024 ospravedlnila ich neúčasť na pojednávaní z dôvodu späťvzatia návrhu. Právna zástupkyňa otca uviedla, že odkedy sa rodičia dohodli, striedavá osobná starostlivosť prebieha v poriadku, nie sú tam žiadne problémy. Otec sa vyjadril, že majú problémy ohľadom iných skutočností, ale pri starostlivosti o syna problémy nemajú. Rodičia majú nevysporiadané vzájomné majetkové vzťahy z manželstva. Úvod rozpadu vzťahu bol pre otca prekvapivý, otec bol zaskočený situáciou. V rozvodovom konaní, kde som ho zastupovala otec priznal, že mal problémy so zvládnutím situácie, preto navštívil dobrovoľne odborníka, ktorého aj v súčasnosti navštevuje a táto odborná pomoc mu pomáha. 7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že otec môže požiadať o poskytnutie informácie od matky, prípadne sa domáhať súdnou cestou. Matka nedostatočne informuje otca o skutočnostiach súvisiacich s maloletým, pretože odchod maloletého z územia SR do zahraničia, hoci ide o dovolenku, je podstatná informácia. Napriek tomu uviedol, že výchovné opatrenie nie je potrebné nariaďovať. Napokon návrh podala matka, ktorá sa ani nedostavila na pojednávanie. 8. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 41P/17/2024-185 z 26.06.2024, právoplatným 09.07.2024, súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa maloletý na čas po rozvode manželstva zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že: otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého W. každý nepárny kalendárny týždeň okrem školských prázdnin, ktoré sú upravené osobitne, a to od pondelka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do 8.00 hod.; matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého W. každý párny kalendárny týždeň okrem školských prázdnin, ktoré sú upravené osobitne, a to od pondelka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do 8.00 hod.; miestom odovzdania a prevzatia maloletého W. bude základná škola/školské zariadenie, ktoré maloletý W. bude aktuálne navštevovať, okrem prípadu, ak deň odovzdania/prevzatia pripadne na deň pracovného pokoja alebo maloletý W. v deň odovzdania/prevzatia nebude môcť základnú školu / školské zariadenie navštíviť; v takomto prípade je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko odovzdávajúceho rodiča; obaja rodičia budú maloletého W. zastupovať a spravovať jeho majetok; počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné na žiadosť rodičov neurčuje; matka bude poberať rodinné prídavky na maloletého W. a uplatňovať si daňový bonus na maloletého W.. 9. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 10. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. 11. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. 12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Keďže matka vzala svoj návrh na začatie konania späť, so späťvzatím návrhu súhlasil kolízny opatrovník a súd má za to, že v konaní nie je potrebné pokračovať, súd konanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil. Pokiaľ otec vyjadril nesúhlas so zastavením konania, tento neuviedol taký dôvodov, pre ktorý by mal súd za to, aby mal v konaní pokračovať. Vo veci starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, striedavá osobná starostlivosť o maloletého medzi rodičmi prebieha v zmysle právoplatného rozsudku, čo potvrdila aj právna zástupkyňa otca. Otec navštevuje odborné poradenstvo, súd nezistil potrebu uloženia výchovného opatrenia rodičom, ktorí pokiaľ ide o maloletého riadne zabezpečujú starostlivosť a menšie nedorozumenia ako napríklad neinformovanie
otca o vzatí maloletého matkou na dovolenku do zahraničia je možné vyriešiť aj tým, že matka v prípade opätovného vycestovania do zahraničia s maloletým (hoci má ona zabezpečovať starostlivosť o maloletého v určenom čase) bude otca o tejto skutočnosti informovať, nakoľko je dôležité, aby rodičia v záujme maloletého o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletého medzi sebou komunikovali. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti I. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné Proti II. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné
(§ 357 písm. a) CSP). (§ 357 písm. m) CSP).
Právna zástupkyňa otca a kolízny opatrovník sa práva podať odvolanie vzdali svojím podpisom do zápisnice na súde, po vyhlásení rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).