Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41Ps/5/2024 1224201370 25. 11. 2024 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201370.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: I.. F. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. XX, Q., zastúpená advokátkou: JUDr. Viera Caková so sídlom Štefánikova 6, Trnava, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: I.. T. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. XX, Q., na návrh navrhovateľky: M. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. XX, Q., zastúpená advokátkou: JUDr. Hedviga Gallová so sídlom Karpatské námestie 10, Bratislava, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, takto rozhodol: I.
Súd konanie z a s t a v u j e .
II.
Štátu sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 06.05.2024 sa navrhovateľka, dcéra posudzovanej, domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojej matky I.. F. B.. Svoj návrh odôvodnila tým, že I. F. B. už dlhšiu dobu trpí pretrvávajúcou poruchou s bludmi a P.F. U. S. A., čo je skonštatované v lekárskej prepúšťacej správe zo psychiatrického oddelenia nemocnice Antolská v Bratislave, v ktorom bola hospitalizovaná od 12.02.2023 do 10.03.2023. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná je dlhodobo (od roku 2003) liečená na P. - podskupina porucha s bludmi. Od roku 2004 preto aj poberala invalidný dôchodok. V roku 2004 bola znova hospitalizovaná, jej stav sa zhoršoval, v tom čase podstúpila aj spánkovú liečbu (elektrošoky do mozgu) a následne bola nastavená na medikamentóznu liečbu, čo jej zdravotný stav relatívne stabilizovalo do roku 2019, kedy prestala užívať lieky a nadmieru požívať alkoholické nápoje. Jej stav sa akútne zhoršil v jarných mesiacoch 2021, kedy začala vyvolávať a vypisovať svojej dcére - navrhovateľke, že je v nebezpečí a že sa bojí o život. Od mája 2022 začala navštevovať súkromnú psychiatrickú kliniku a začala chodiť k L.. Š.B., kde však odmietala brať lieky - údajne kvôli vedľajším účinkom, napriek tomu, že doktor sa jej snažil vyhovieť aj zmenou liekov, ale vždy mala nejaký problém a nakoniec zdôraznil, že lieky musí brať (poukázala na správy z ambulantnej liečby). Keď doktor neustúpil, prestala sa ambulantne liečiť, pričom mu pri poslednom stretnutí agresívne vynadala. V mesiaci február 2023 bola hospitalizovaná na podnet navrhovateľky, a to po tom, čo bola agresívna, v noci presúvala nábytok a robila hluk, lebo hľadala kamery, keď ju dcéra napomenula, fyzicky na ňu zaútočila, zároveň začala znova fajčiť v byte, na čo bola už niekoľkokrát upozornená predtým, dcéra jej chcela zobrať cigarety a vtedy na ňu fyzicky zaútočila. Počas hospitalizácie primárka psychiatrického oddelenia nemocnice Antolská (L.. M.) odporučila po prepustení ďalšiu liečbu v Pezinku, ale ona nesúhlasila, ďalej odporučila pozbavenie / obmedzenie svojprávnosti, nakoľko z vyšetrení je v správaní badateľný predpoklad začínajúcej demencie, hoci fyziologicky mozog zatiaľ nevykazuje významné zmeny, je to len otázka času (poukázala na prepúšťaciu správu, 4.strana). Zároveň jej bol zdiagnostikovaný alkoholizmus (abúsus alkoholu). Krátko po prepustení z nemocnice
predala rodičovský dom a do niekoľkých týždňov obdŕžala kúpnu cenu vo výške cca 67 000 eur na svoj účet, ktoré neuvážene míňa do dnešného dňa. Postupne začala vynechávať návštevy u psychiatra, prestala užívať lieky, nadmieru požívať alkohol a odmieta akúkoľvek liečbu. V súčasnosti komunikuje s navrhovateľkou a svojím manželom minimálne. Navrhovateľka má vedomosť o tom, že rozhodnutím BSK zo dňa 20.03.2024 jej bola priznaná odkázanosť na poskytovanie sociálnej služby v špecializovanom zariadení, a to na základe posudku jej odkázanosti. Všeobecný lekár osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná je L.. T. G.. Navrhovateľka navrhla, aby funkciu procesného opatrovníka vykonával manžel I.. T. B., narodený 08.02.1958, ktorý najlepšie rozumie záujmom posudzovanej, nakoľko žijú spolu v manželskom zväzku 29 rokov, od začiatku jej choroby sa o ňu riadne staral, zabezpečoval jej všetku starostlivosť, a s ustanovením do tejto funkcie súhlasil. K návrhu pripojila lekárske správy. 2. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 41Ps/5/2024-50 zo 17.05.2024 súd ustanovil posudzovanej osobe procesného opatrovníka a nariadil znalecké dokazovanie, vykonaním ktorého poveril znalkyňu L.. R. L.P.. 3. Dňa 17.09.2024 doručila znalkyňa tunajšiemu súdu vypracovaný znalecký posudok č. 30/2024. Zo znaleckého posudku okrem iného vyplynulo, že posudzovaná osoba je schopná chrániť svoje záujmy, starať sa o svoje zdravie, znalkyňa nezistila objektívne informácie o skutočnosti, že by sa posudzovaná osoba nedokázala o seba postarať. Dokáže nadväzovať vzťahy, chrániť svoje záujmy, vybavovať si veci na úradoch. Jej kognitívne funkcie sú v dostatočne potrebnej kondícii, čo jej umožňuje posúdiť a uvedomiť si dôsledky uzatváraných zmlúv a pod. 4. Dňa 31.10.2024 doručila navrhovateľka späťvzatie návrhu v celom rozsahu, poukazujúc na závery znaleckého posudku. Ďalej dôvodila tým, že jej konanie vyplývalo zo snahy predísť nešťastným udalostiam podobným v roku 2003. Jej zdravotný stav sa začal zhoršovať, odmietala liečbu vyše roka, a psychiatra si našla rýchlo zo strachu vtedy, keď sa začal riešiť tento proces. Navrhovateľka konala zo strachu o matku a jej liečbu, chcela, aby bolo o ňu postarané. Rešpektuje vyjadrenie odborníkov a je pokojnejšia, keď vie, že matka sa bude vedieť o seba aspoň zatiaľ postarať. 5. Súd výzvou zo 06.11.2024 vyzval procesného opatrovníka a osobu, o ktroej spôsobilosti sa koná, aby sa vyjadrili k späťvzatiu návrhu a uviedli, či súhlasia so zastavením konania s tým, že ak v stanovenej lehote 7 dní od doručenia výzvy svoj nesúhlas so zastavením konania nevyjadria, bude mať súd podľa § 157 ods. 2 CSP za to, že so zastavením konania súhlasia. 6. Posudzovaná osoba sa v podaní doručenom súdu 13.11.2024 vyjadrila, že so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí, avšak z dôvodu, že bolo vykonané znalecké dokazovanie, navrhuje, aby súd na pojednávaní vypočul strany konania, návrh zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, prípadne, aby zastavil konanie a priznal jej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Poprela, že sa jej zhoršoval zdravotný stav, odmietala liečbu a psychiatra si našla zo strachu ako tvrdí navrhovateľka. I.. B. len namietala u psychiatra lieky, ktoré jej robili zle a ukončila liečbu u psychiatra, s ktorým navrhovateľka vybavovala lieky bez jej prítomnosti. Navrhovateľka nemá k matke dobrý vzťah a o matku sa nezaujíma. 7. Procesnému opatrovníkovi bola výzva zo 06.11. 2024 doručená náhradným spôsobom 12.11.2024, na výzvu súdu nereagoval. 8. Navrhovateľka podaním doručeným súdu 20.11.2024 uviedla, že má za to, že v osobitostiach posudzovanej veci existujú okolnosti výnimočného charakteru odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP, a teda nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnej strane konania. Navrhovateľka založila svoj návrh na obmedzenie spôsobilosti svojej matky na základe listinných dôkazov - lekárskych správ o zdravotnom stave, konala v dobre viere zabezpečiť jej liečenie a lekársku starostlivosť, ktorú jej mama v dôsledku svojho ochorenia dlhodobo odmietala. V danom prípade bolo jednoznačné, že pri rozhodovaní vo veci samej by sa súd nezaobišiel bez znaleckého posudku, nakoľko tento bol potrebný na zistenie skutočného stavu veci a výsledok súdneho rozhodnutia by závisel od výsledku znaleckého dokazovania. Nakoľko zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, je spôsobilá zabezpečiť si svoje základné životné potreby, navrhovateľka svoj návrh vzala späť a konanie žiadala zastaviť. Navrhovateľka má za to, že vyššie uvedené dôvody, t.j. podiel oboch strán na začatí súdneho konania, ako aj povaha a okolnosti tohto prípadu možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa
a bolo by v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé, keby bola povinná znášať vzniknuté trovy právneho zastupovania protistrane, keď v čase podania návrhu sa mohla dôvodne domnievať o jeho opodstatnenosti, pretože tento návrh podala na podnet ošetrujúcich lekárov svojej matky. 9. Podľa § 29 ods. 1 až 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví (ods. 1). Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať (ods. 2). Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí (ods. 3). 10. Podľa § 251 ods. 1 a 2 CMP, trovy dôkazov platí štát (ods. 1). Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu (ods. 2). 11. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 13. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 14. Podľa § 58 ods. 1 a 2 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (ods. 2). 15. Náhrada trov v mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak CMP neustanovuje inak. V predmetnom ustanovení § 52 sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. 16. V zmysle ustanovenia § 55 CMP je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú také výnimočné okolnosti, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o trovách výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza teda do úvahy v prípadoch, keď súd po preskúmaní okolností konkrétnej veci dôjde k záveru, že ide o výnimočný prípad, a tento musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Možnosť priznania nároku na náhradu trov konania je tu rozšírená nielen na účastníkov konania, ale aj na iné subjekty. 17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a o výške trov sa neuplatní dvojfázový postup ako v konaní sporovom, ale súd rozhodne súčasne, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O povinnosti nahradiť trovy konania, okrem trov štátu, sa rozhoduje len na návrh. Takýto návrh v konaní podala v mene osoby, o ktorej spôsobilosť išlo, jej právna zástupkyňa. Žiadala, aby súd zaviazal navrhovateľku na náhradu jej trov, lebo navrhovateľka klame, nemá k matke dobrý vzťah a iné. Predpokladom postupu podľa § 251 odseku 2 CMP je, že bol podaný zjavne bezdôvodný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keď s ohľadom na všetky okolnosti bolo možné hneď usúdiť, že na takéto rozhodnutie neboli dané podmienky. Zo šikanózneho návrhu musí byť už na prvý pohľad zrejmé, že bude neúspešný. Ak sa však navrhovateľka okolnosti o bezdôvodnosti návrhu objektívne dozvedela až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania, nemožno jej túto povinnosť uložiť. Náhrada ujmy patrí osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi a štátu. Pojem ujma je širší ako len pojem trovy konania (aj keď v prípade štátu pôjde spravidla práve o trovy konania, ktoré štátu vznikli) a zahŕňa v sebe aj náhradu škody. Takisto nie je možné vylúčiť ani náhradu nemajetkovej ujmy uložením povinnosti poskytnúť primerané zadosťučinenie. Vzniknutá širšia ujma, či už majetková alebo
nemajetková, tvrdená nebola; právna zástupkyňa osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, si uplatnila voči navrhovateľke len nárok na náhradu vzniknutých trov konania. 18. S ohľadom na skutočnosť, že predpoklady pre zastavenie konania tu nastali až v jeho priebehu, a to po vypracovaní znaleckého posudku, súd sa nemohol stotožniť s názorom právnej zástupkyne osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, že navrhovateľka zavádzala súd a už vôbec nešlo o prípad, že by bol podaný šikanózny návrh zo strany navrhovateľky, keď k návrhu pripojila lekárske správy svojej matky (osoby, o ktorej spôsobilosti sa kon8), na základe ktorých mohla podať predmetný návrh. Ešte pred pojednávaním, a to po doručení znaleckého posudku vzala navrhovateľka svoj návrh späť. Rozhodnutie o trovách konania nepriznaním ich náhrady žiadnemu z účastníkov považoval súd za najviac spravodlivé a zároveň nepovažoval za spravodlivejšie, ak by ich náhradu (či už dotknutej osobe alebo štátu) uložil navrhovateľke, pretože pokiaľ nebol vypracovaný znalecký posudok, výsledok tohto konania bol nejasný. Každý z účastníkov si teda trovy tohto konania bude znášať sám. V danom prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v § 55 CMP, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 19. O trovách konania bolo rozhodnuté za použitia § 52 CMP; podľa § 251 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého trovy znaleckého dokazovania hradí štát. Poučenie: Proti I. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a) CSP). Proti II. a III. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).