Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 17P/61/2024 1224201448 26. 11. 2024 JUDr. Peter Kalata ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201448.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q. rodená I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J., XXX XX Banská Štiavnica., toho času bytom H. a otec - W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. zastúpený Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO: 42 137 624 o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto rozhodol: I. Súd návrh otca z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom podaným na Mestskom súde Bratislava II dňa 14.05.2024, žiadal otec o vydanie rozhodnutia, ktorým súd zverí maloletú do osobnej starostlivosti otca, matku zaviaže povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur a styk maloletej s matkou neupraví. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.08.2021 č.k. 3P/51/2020 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súčasne bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej vo výške 1.000,- eur mesačne a ešte sa zaviazal uhrádzať 700,- eur na nájom bytu matky na zabezpečenie bytových potrieb maloletej. Následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.04.2024 č.k. 17P/151/2022 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervale týždeň - týždeň. Po právoplatnosti rozsudku rodičia realizovali striedavú starostlivosť, avšak na strane maloletej nastala náhla výrazná zmena pomerov spočívajúca v domáhaní sa zrušenia striedavej starostlivosti. Maloletá uprednostňuje zotrvať vo výlučnej osobnej starostlivosti otca, pričom s matkou sa chce stretávať. Maloletá v týždni, kedy je u matky, má matkou zakazovaný kontakt s otcom. Matka zakazuje maloletej zdvihnúť otcovi telefón a neustále sa negatívne vyjadruje o otcovi pred maloletou. Maloletá nemôže prejaviť pred matkou pozitívnu emóciu k otcovi, nemôže ho pred matkou objať. Matka sa správa k maloletej príliš autoritatívne. Z uvedeného dôvodu sa zrejme maloletá necíti v domácnosti matky tak komfortne. 3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že návrh nemá právnu ani vecnú oporu v skutkovom stave veci. V návrhu uvádzané súdne rozhodnutia nepochybne preukazujú, že súdy sa dostatočne, aktuálne a objektívne vyporiadali s otázkou starostlivosti rodičov o maloletú, ako aj o určenie výživného. Je rozdiel v prístupe rodičov k výchove a starostlivosti o maloletú najmä v tom, že matka sa dôsledne venuje výchove dcéry z hľadiska školskej dochádzky, domácich povinností, hygieny,
poriadku a stravovania a to na rozdiel od otca, u ktorého prevláda veľmi voľný prístup k výchove dcéry, k plneniu si jej povinností, ale i objektívnych potrieb - obliekanie, dochádzka do školy / meškanie na úvod vyučovania /. Matka vie do istej miery pochopiť' názory maloletej, ktorej v blížiacej sa puberte viac vyhovuje voľnomyšlienkársky prístup otca, menšie nároky na jej povinnosti, na hygienu, obliekanie ergo na jej objektívne veku primerané potreby. Prístup otca je v zásadnom rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine v časti povinností rodičov voči maloletému dieťaťu. Matka je toho názoru, že otcovi ide opäť len o zbavenie sa výživného, o čo sa už raz neúspešné pokúsil s tým rozdielom, že sa pokúša o to isté, ale zneužitím dcéry a vymyslených dôvodov na odôvodnenie návrhu. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci: 5. Titulom výsluchu účastníka otec uviedol, že aktuálne je medzi rodičmi realizovaná striedavá osobná starostlivosť o dcéru vo forme týždeň a týždeň. Už dlhšiu dobu mu dcéra komunikuje, že by chcela byť u otca, aj z tohto dôvodu ju zaviedol na pohovor na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v apríli 2024. Matka maloletej zakazuje zdvíhať telefón od otca, dcéra keďže sa nechce objímať s matkou, tak si vymyslela, že nemá rada dotyky, objíma sa s ňou preto len v aute ako ju odovzdá matke, aby to matka nevidela. Podarilo sa mu dosiahnuť, aby mohol dcéru sprevádzať na tréningy aj v týždni, keď ju nemá v starostlivosti. Dcéra chodí na krúžok thajského boxu, učí sa s ňou jazyky, matka jazyky neovláda. Každý deň od dcéry počúva, že nechce striedavú osobnú starostlivosť, že nechce ísť k matke. Styk navrhoval neupraviť preto, lebo maloletá mu povedala, že ona kľudne u jej matky bude s tým, že keď bude chcieť odísť, aby ju prišiel zobrať. Pokiaľ ide o výživné, to nechce, kľudne ho bude dávať na sporenie, o žiadne peniaze mu nejde. 6. Matka titulom výsluchu účastníkov konania uviedla, že nerozumie výhradám otca k jej starostlivosti o dieťa. Je pravdou, že keď už otec maloletej volá tretíkrát, tak sa pýta prečo jej toľko volá. Nevie, či to dcére prekáža. Pokiaľ je s matkou, tak sa jej snaží robiť program. Dcéra jej nekomunikovala, že by chcela byť viac s otcom. Keď matke prišlo predvolanie na súd, resp. výzva na vyjadrenie k návrhu otca, tak jej povedala dcéra na jej otázku, že chcú s otcom, aby bola u neho a so ňou podľa toho, ako sa dcéra rozhodne. Dcére výslovne nebráni v telefonovaní s otcom, len sa jej pýta, prečo jej toľko volá. Prekáža jej to preto, lebo to zasahuje do ich spoločného programu. 7. Otec býva v prenajatom 4 izbovom byte na Kolibe. Za nájom bytu aj s energiami platí 1.800,- eur mesačne. Venuje sa podnikateľskej činnosti, spoločnosť D. vlastní 5 bytových domov sú rozostavané, každé má 2 bytové jednotky. Sú tam dvaja spoluvlastníci, každý s polovičným podielom. Podniká aj v iných spoločnostiach: I.., tam je výlučným spoločníkom - spoločnosť sa venuje predajom vína, K., tam je výlučným spoločníkom - spoločnosť sa venuje automobilovému pretekárskemu tímu, N., ktoré sú majiteľmi pozemkov pod rozostavenými domami spoločnosti D. V týchto spoločnostiach má toho istého spoločníka ako v spoločnosti D. ešte je spoločníkom v spoločnosti K. tam má podiel 50%, zatiaľ sa nevenuje ničomu, mala by sa venovať projektom v informačných technológiách. Zamestnaný je v spoločnosti K. V podielovom vlastníctve s polovičným podielom vlastní chatu v Banskej Štiavnici, druhým podielovým vlastníkom je matka, kupovali to ešte pred manželstvom. Vlastní pozemok v katastrálnom území Karlova Ves, je to stavebný pozemok, nadobudol ho v roku 2021 za cenu 460.000,- eur, stavia tam dom. Iné nehnuteľnosti, ako fyzická osoba nevlastní. Jeho mesačné výdavky sú aktuálne vyššie, keďže stavia dom. Keď býval vo vlastnom dome výdavky boli iné ako v prenajatom. Vlastný dom predal v roku 2021, bol to dom po starom otcovi, v rokoch 2009 a 2010 som ho rekonštruoval. Vlastnili ho traja, jeho otec, on a brat a predaný bol za 1.957.000,- eur vrátane provízie. Otec dostal vyplatený podiel pozemok, rozostavaný dom a 300.000,- eur, pričom dom dokončuje. Jeho otec dostal sumu 570.000,eur, sumu 570.000,- eur dostal jeho brat. Stále spláca úver v súvislosti s chalupou v Banskej Štiavnici iba on, napriek tomu, že spoluvlastníčkou je aj matka. Pôvodná výška úveru bola 110.000,- eur, výška splátky je okolo 600,- eur mesačne. Ďalší úver má v súvislosti so stavbou domu, ten je vo výške 200.000,eur, splátka úveru je okolo 1.000,- eur mesačne. 8. Matka pracuje v N., zarába okolo 2.000,- eur netto. Býva na H. v prenajatom byte, od rozvodu je stále v tom istom byte. Výška nájmu je 1.150,- eur s energiami a garážou, platí ho z výplaty. Má spotrebný úver 10.000,- eur, splátka je 135,- eur mesačne. Čerpala ho v apríli - účelom bolo zakúpenie auta, kúpila si 10 ročné BMW 3, malo v tom čase najazdené 219 000 km. Okrem toho má spoločný úver spolu s otcom, ten ona nespláca. Úver bol na chalupu, mala by byť v prenájme, matka príjem z prenájmu nemá, chalupu
ani nevyužíva. Na úsporách má odložených asi 10.000,- eur pre prípad núdze. Iné nehnuteľnosti okrem spoločnej chalupy s otcom maloletej nevlastní. 9. Maloletá je žiačkou piateho ročníka Súkromnej základnej školy, F. túto navštevuje od 01.10.2020. Nevyskytujú sa u nej vážnejšie problémy v prejavoch správania, voči spolužiakom je priateľská, v kolektíve je plnohodnotným členom, so spolužiakmi dobre vychádza, s nikým nemá závažný problém, na vyučovaní pracuje podľa zadaní vyučujúcich. Na vyučovanie býva pripravená, v prípade zlyhania vyvíja snahu o nápravu. V prípade opatery otca maloletá je sprevádzaná otcom a vozená autom, keď je u matky, chodí do školy mestskou hromadnou dopravou. Rodičia so školou spolupracujú. Otec hradí maloletej školu, pričom ročný poplatok je 1.400,- eur, platí mesačné platby, obedy sú v sume 16,- eur mesačne , hradí krúžok - thajský box jeden tréning stojí 25,- eur, chodí tam 2x týždenne, taktiež hradí výtvarnú v rámci školy, na trimester sa platí 150,- eur. Platí jej mobilný telefón Samsung S24 Ultra s mesačným paušálom okolo 50,- eur mesačne. Iné pravidelné platby okrem týchto neplatí. Otec matke platí výživné 1.000,- eur mesačne na maloletú, mal jej platiť ešte príspevok na nájom, ten jej ešte v roku 2021 zrušil. Matka maloletej dáva už asi dva roky 200,- eur na sporenie, platí jej aktivity s kamarátkami. Chodí 2 krát týždenne do Jump arény, chodí tam aj s kamarátkou, vstupné platí aj kamarátke, je to 10,eur na jednu osobu. Štandardne platí dcére oblečenie, a keď niečo potrebuje, taktiež jej kupuje veci v súvislosti s jej záujmami, ktoré spomínal otec. Výdavky na maloletú má len na bežnú stravu doma. Pokiaľ ide o nejaké zvýšené výdavky tie súvisia len s bezlepkovou stravou. 10. Právna zástupkyňa otca titulom záverečnej reči uviedla, že návrh považuje za dôvodný. Z pohovoru s dieťaťom podľa nej jasne vyplynulo, že chce byť u otca hoci, ako bolo oboznámené sa už ďalej nevyjadrila, nepopísala dôvody tlaku, pod ktorým sa mala cítiť. Pred pohovorom bola v starostlivosti matky, v apríli 2024 maloletá vypovedala, že jej prostredie u matky nevyhovuje, nerozumie si s ňou, nemá pocit domova, nevyhovuje jej komunikácia s matkou, nadávky matky na otca, označovanie otca za retardovaného a podobne. Uviedla tiež, že má z matky strach, že sa bojí, že jej zoberie mobil, prípade, že jej zakáže thajský box. Je pravdepodobné, že k rovnakému vzbudzovanie strachu došlo pred dnešným pohovorom. Vôľa dieťaťa však bola vyjadrená jednoznačne. Navrhla vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia rodičovských kompetencií oboch rodičov a psychologického vyšetrenia maloletej za účelom zistenia vhodnej starostlivosti. 11. Právny zástupca matky sa titulom záverečnej reči vyjadril, že je evidentné, kam otec návrhom smeruje, po tom, čo nebol úspešný pri priamom návrhu v spore o výživné, tak teraz sa pokúša o prezverenie dcéry. Samotný návrh považuje matka za účelový a nedôvodný. 12. Kolízny opatrovník nevidel dôvod na to, aby bola menená úprava styku, nakoľko tento funguje. Nesúhlasil ani s realizáciou znaleckého dokazovania, ani psychologického vyšetrenia maloletej, považoval to za zbytočné. Z ich pohľadu by pomohla zlepšená komunikácia medzi rodičmi, túto vedia v prípade potreby aj sprostredkovať a môžu ju realizovať prostredníctvom aj v rámci poradenského procesu. 13. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 14. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 15. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 18. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 19. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 23. Z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. B4-17P/151/2022 vo veci návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, že súd rozsudkom č.k. 17P/151/2022-124 zo dňa 26.04.2023 schválil rodičovskú dohodu tak, že otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú počas bežného školského roka vždy od pondelka v nepárnom kalendárnom týždni od skončenia vyučovania, najneskôr od 16.30 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom kalendárnom týždni do 16.30 hod. a matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú počas bežného školského roka vždy od pondelka v párnom kalendárnom týždni od skončenia vyučovania, najneskôr od 16.30 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 16.30 hod., pričom preberanie a odovzdávanie maloletej sa bude realizovať v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a v prípade neprítomnosti maloletej v školskom zariadení je miestom prevzatia a odovzdania miesto odovzdávajúceho rodiča. Zároveň týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/51/2020-239 zo dňa 09.08.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2021 v časti zverenia maloletej počas bežného roka (taktiež sa jednalo o rodičovskú dohodu, len s iným modelom realizácie striedavej osobnej starostlivosti). 24. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi rodičmi to napokon ani nebolo sporné, že v prípade maloletej dlhodobo prebieha striedavá osobná starostlivosť. Súd nevidí dôvod na zmenu starostlivosti o maloletú. Maloletá sa v rámci pohovoru vyjadrila, že chce byť s otcom, nedokázala sa bližšie vyjadriť k dôvodom (treba zdôrazniť, že je to pochopiteľné, počas zisťovania názoru podľahla emócii, bolo zrejmé, že sa vysporadúva s výrazným tlakom). Súd sa napokon nestotožnil so želaním maloletej, nakoľko tu objektívne nie je žiadny dôvod na to, aby bol maloletej obmedzený kontakt s matkou, teda aktuálny rovnocenný kontakt s oboma rodičmi v rámci realizovanej striedavej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sa o maloletú starajú dôkladne, sú zabezpečené potreby maloletej u oboch rodičov (vyplynulo to napokon aj zo správy pediatričky maloletej z č. l. 66 v spise, resp. zo správy zo školy, ktorú maloletá navštevuje z č. l. 214 v spise). O starostlivosť o maloletú majú záujem obaja rodičia. Správy zo šetrenia v domácnostiach rodičov vykonaných ešte v konaní pod sp. zn. B4-17P/151/2022 (č. l. 84, resp. 89 v uvedenom spise), realizovaného síce ešte v jarných mesiacoch roku 2023 konštatovali veľmi pozitívny vzťah s matkou, resp. veľmi dobrý vzťah s otcom. Obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať. Súd nemal v konaní nijako preukázané, že by matka vo vzťahu k maloletej nevykonávala riadnu starostlivosť, alebo by inak nevhodne vplývala na zdravý vývoj maloletej. Základným kritériom
je najlepší záujem maloletej, a v jej najlepšom záujme z pohľadu súdu je, aby mohla tráviť s oboma rodičmi rovnocenný plnohodnotný čas, čo je len pokračovaním zavedeného režimu, v rámci ktorého nikto zo zúčastnených (a predovšetkým samotná maloletá) nie je vo svojich právach nijako limitovaný. V danom prípade sú obaja rodičia preferenčnými rodičmi, ktorí sa o maloletú vedia postarať ako materiálne, tak aj osobnostne. Súd nepovažuje zmenu rodičovskej starostlivosti o maloletú za vhodné riešenie, pretože v konečnom dôsledku by táto bola v rozpore s jej najlepším záujmom, ktorý nemožno zamieňať s jej (aktuálnym) želaním. Súd dospel k presvedčeniu, že v súčasnosti je optimálnejšie, tak vzhľadom na kvalitu citových a emočných väzieb maloletého dieťa ku každému z rodičov, ako aj s ohľadom na vývinové potreby maloletej, pokračovať v realizácii zdieľanej výchovy, rovnocennej starostlivosti zo strany oboch rodičov formou rovnocennej striedavej osobnej starostlivosti, ako ochudobniť dcéru o plnohodnotný kontakt s matkou, čo by bolo dôsledkom vyhovenia návrhu otca. 25. Nakoľko súd zamietol návrh na zmenu úpravy starostlivosti o maloletú, zamietol tým aj návrh v časti určenia výživného matke voči maloletej. Súd má nesporné, že obaja rodičia sa na výdavkoch maloletej podieľajú v rámci realizovanej starostlivosti, s tým, že otec v súlade so schválenou rodičovskou dohodou uhrádza matke výživné. To, či je dôvodné, aby otec platil výživné stanovené rozhodnutím súdu (schválenou rodičovskou dohodou), bolo otázkou konania na Okresnom súde Bratislava I (rozsudok sp. zn. 76P/6/2021-281 z 22.09.2022), ako aj na Krajskom súde v Trnave (uznesenie sp. zn. 14CoP/22/2023 zo 16.11.2023). Prvoinštančný súd v tomto konaní vyhodnocoval tak možnosti rodičov maloletej, ako aj jej oprávnené potreby, a aj to, či od schválenia rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (sp. zn. 3P/51/2020-239 z 09.08.2021) došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom, pričom záverom tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho bolo, že taká zmena pomerov nenastala. V tomto aktuálnom konaní sa otec len zmeny vyživovacej povinnosti (bez ďalšieho) nedomáhal. Ani jeden z rodičov zároveň ani len netvrdil, že by bez ďalšieho nastala zmena v oprávnených potrebách maloletej, resp. možnostiach rodičov, ktorá by odôvodňovala (bez ďalšieho) zmenu v rozhodnutí o výživnom. Otcov návrh na určenie vyživovacej povinnosti matke tak súvisel s jeho návrhom na zmenu vo forme starostlivosti o maloletú. Nakoľko súd samotnému návrhu na zmenu vo forme starostlivosti o maloletú spočívajúcu vo zverení maloletej do starostlivosti otca (a to bez úpravy styku s matkou) nevyhovel, súd napokon účastníkmi doručované listiny ohľadom ohľadom oprávnených potrieb maloletej, resp. možností rodičov v rámci dokazovanie nevyhodnocoval (toto vyhodnotenie by malo význam len pri vyhoveniu návrhu otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti, čo by malo za následok potrebu rozhodnúť o výživnom matky a za tým účelom súd pôvodne aj adresoval účastníkom výzvy tak ohľadom aktuálnych možností rodičov, resp. potrieb maloletej). Súd takto postupoval aj s ohľadom na skutočnosť, že otázka zmeny pomerov bola preskúmaná vyhodnotená vyššie uvedenými rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I, resp. Krajského súdu Bratislava II prakticky pol roka pred tým, ako sa otec domáhal zmeny starostlivosti o maloletú v tomto konaní, v ktorom navyše sama o sebe zmena pomerov napokon ani nebola tvrdená. 26. Súd nevyhovel návrhu otca na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia rodičovských kompetencií oboch rodičov a realizácie psychologického vyšetrenie maloletej za účelom zistenia vhodnej starostlivosti navrhovaného otcom (s návrhom nesúhlasil ani kolízny opatrovník). Z celého priebehu konania vôbec nie je zrejmé, k čomu by mal smerovať výsledok takéhoto dokazovania. Na mieste by bolo iba v prípade, že by bolo dôvodné podozrenie z patologického správania niektorého z rodičov k dieťaťu. Takéto správanie v konaní nevyplynulo, pričom súd poukazuje na to, že zo správ o šetrení pobytu rodičov vyplýva, že obaja rodičia sú spôsobilými na výkon starostlivosti o maloletú a striedavá osobná starostlivosť, ktorá prebieha funguje a je v záujme maloletej. Vzhľadom na všetky okolnosti súd nepovažuje za potrebné preukazovať rodičovské kompetencie, ako ani vystavovať maloletú znaleckému dokazovaniu, keďže maloletá potrebuje predovšetkým rešpektujúci prístup k okolnostiam definujúcim jej objektívny najlepší záujem zo strany oboch rodičova budovanie kvalitných väzieb s oboma rodičmi. S otcom založenej rozsiahlej a intenzívnej komunikácie s maloletou v období od 16.04.2023 do 28.09.2024 mal súd za preukázaný vrúcny vzťah medzi otcom a maloletou, ktorý je samozrejme žiadaným pozitívom, voči ktorému nemožno mať výhrady. Prevažná časť komunikácie (ktorá často začína už skoro ráno, je takmer na dennodennej báze a často končí veľmi neskoro v noci) obsahuje prejavy lásky tak rodiča voči dieťaťu, ako aj dieťaťa voči rodičovi a opakované deklarovanie, že sa na seba tešia a chýbajú si, na čom taktiež nie je nič zlé, ale nie je to dôvodom na ukončenie prakticky tri roky realizovanej striedavej osobnej starostlivosti voči maloletej, aktuálne vo veku 10 rokov, napriek tomu, že takéto želanie otcovi (a aj súdu v rámci zisťovania pohovoru pred súdom) maloletá deklaruje, nakoľko v konečnom dôsledku by to reštriktívne zasiahlo do vzťahu maloletej s matkou. Čo súd nevyhodnocoval pozitívne, je v rámci
podsúvanie v rámci komunikácie dojmu (a to zo strany otca ako dospelého rodiča, voči maloletej, ktorá je 10 ročným dieťaťom), že jedine práve oni dvaja „sú ten najlepší tím“, a že v konečnom dôsledku jediným správnym riešením je rozhodnutie súdu podľa návrhu otca o zverení do jeho výlučnej starostlivosti (doslova sa tam nachádza odkaz na termín pojednávania), s čím sa už stotožniť v žiadnom prípade nemožno. Zároveň z komunikácie možno uzavrieť, že otec bez racionálneho vyhodnotenia takmer bezvýhradne opakovane komunikuje maloletej, že jej želaniam vyhovie, zároveň, tak ako vyzdvihuje ich dvoch ako tím, matkinu autoritu v komunikácii s maloletou fakticky devalvuje, a to tak skryto (keď uvádza, že matka by na neho podala trestné oznámenie) resp. úplne otvorene, či už označovaním matky za osobu s problémami s alkoholom, zaťahovaním maloletej do takýchto otázok, alebo rôznymi spiklenectva (dohadovanie tajných stretnutí), čo predstavuje riziko vytvárania priameho konfliktu loajality. Nepochopiteľné je to obzvlášť s ohľadom na argumentáciu otca, že matka sa otcovi nezdraví, že ho pred maloletou zhadzuje. Nepochopiteľné je tiež nevyhranenie otca voči maloletou použitému vulgarizmu, resp. vulgárne vyjadrovanie sa otca v rámci komunikácie s maloletou 9 ročnou dcérou. Toto všetko však nie je dôvodom na vykonanie otcom navrhovaného znaleckého dokazovania, je to dôvodom na to, aby sa obaja rodičia zamysleli nad tým, čo chcú pre svoju maloletú dcéru. Či je to pokojné detstvo, plné spomienok na oboch rodičov, ktorí síce nežijú v spoločnej domácnosti, ale dokážu si vážiť jeden druhého a vytvoriť pre ňu tak nerušený priestor pre kvalitný a rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, alebo to bude detstvo plné konfliktov, spojených s neustálymi súdnymi pojednávaniami a vťahovaním maloletej do konfliktov rodičov a presadzovaním záujmov rodičov na úkor záujmov maloletej. Na to, aby rodičia dokázali riešiť situáciu, nepotrebujú z pohľadu súdu znalecké dokazovanie, riešením je zmena postojov, a vzájomného správania sa rodičov navzájom. S tým je spojené aj riešenie každodenných situácií, rešpekt medzi rodičmi navzájom nájdenie vhodného modelu komunikácie medzi rodičom a maloletom v čase, keď je u druhého rodiča, vrátane možnosti spolu telefonovať (nie je dôvod brániť tomu zo strany rodiča, u ktorého sa v rámci režimu striedavej osobnej starostlivosti, čo otec matke vyčítal, zároveň si otec musí uvedomiť, že má dostatok priestoru na budovanie vzťahu s maloletou, tak v rámci osobnej starostlivosti, ale je zrejmé, že medzi ním aj maloletou aj mimo spolu stráveného času prebieha intenzívna komunikácia). Súd preto apeluje na oboch rodičov, aby svoje úsilie zamerali týmto smerom, a to predovšetkým z dôvodu, že aktuálna situácia spojená s neustálym konfliktom rodičov, spojeným s realizovanými súdnymi konaniami, vyčerpáva predovšetkým maloletú, pričom sú to rodičia, ktorí jej môže vytvoriť zdravý priestor na život a nerušený vývoj. Toto je spôsob, aby sa situácie mohla vrátiť späť do obdobia jarných mesiacov roku 2023, kedy aj samotná maloletá deklarovala vysoko pozitívny vzťah k obom rodičom, ktorí sú z pohľadu súdu práve tými osobami, v ktorých rukách sa riešenie nachádza. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Matka, právny zástupca matky a kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôže odvolať. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V Bratislave dňa 26.11.2024 JUDr. Peter Kalata sudca