Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 23P/67/2024 1224201503 11. 06. 2024 Mgr. Tamara Ondrušková ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201503.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. B., O.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: U.. U. B., E.. U., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXXX/XX, V., právne zastúpená: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., IČO: 36 854 930, so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, a otca: Z. B., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXXX/XX, V., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.05.2024, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého Z. výživným vo výške 150,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Matka v dôvodoch svojho návrhu uviedla, že s otcom maloletého uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Do dnešného dňa nebol žiadnym súdnym rozhodnutím upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, na súde však prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému pod sp. zn. 23P/128/2023. S otcom maloletého nie je možné dospieť k žiadnej dohode a otec neprispieva na úhradu nákladov na maloletého. Nie je v možnostiach matky aby hradila takmer výlučne náklady na maloletého. Maloletý z tohto dôvodu prestal navštevovať logopéda, ako aj psychológa, keďže nie je v možnostiach matky výlučne zabezpečovať potreby maloletého. Na informatívnom stretnutí rodičov bol otec poučený ohľadom hradenia výživného a hradenia mimoriadnych nákladov na dieťa, čo sa týka zdravotných a školských vecí. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého na sumu 706,- eur, pozostávajúce z výdavkov na drogériu a hygienu 20,- eur, stravu 230,eur, lieky a lekársku starostlivosť 80,- eur, ošatenie a obuv 85,- eur, voľnočasové aktivity 69,- eur, škola 60,- eur, bývanie 92,- eur, domácnosť 20,- eur, hračky a iné 50,- eur. Maloletý má odporúčané pokračovať v logopedickej starostlivosti, avšak keďže sa otec nijako nepodieľa na nákladoch maloletého, prestal logopéda navštevovať. Poplatok bol 30,- eur za vstupné vyšetrenia a 25,- eur za jedno sedenie (mal ich 4, čo predstavovalo sumu 100,- eur). Matka sa snaží nájsť nového a štátneho logopéda, avšak zatiaľ neúspešne. Rovnako maloletý navštevoval aj psychológa v súvislosti s rozpadom vzťahu rodičov. Poplatok za jedno sedenie je 30,- eur. Maloletý je citlivá povaha a takéto sedenia mu pomáhali. Otec sa však odmietal podieľať aj na úhrade týchto nákladov. Matka však považuje za potrebné, aby maloletý chodil k logopédovi aj psychológovi. Maloletý navštevuje krúžok Hravá angličtina, kde sa platí poplatok 190,- eur ročne t. j. 16,- eur mesačne. Maloletý ide tento rok do školy v prírode a bolo potrebné zaplatiť poplatok vo výške 265,- eur, matka požiadala otca, aby zaplatil polovicu, ale otec odmietol. Úhrada je zaznamenaná v žiackej knižke maloletého. Matka taktiež hradila náklady na plavecký krúžok a s tým súvisiace náklady celkovej výške 90,- eur a ZRPŠ v hotovosti priamo do rúk triednej učiteľky. Keď je maloletý chorý, matka s ním chodí po doktoroch a kupuje lieky. Rovnako som to jedine matka, kto maloletému nakupuje oblečenie a obuv, kto mu zabezpečuje stravu do školy a zakupuje potraviny
do domácnosti pre maloletého. Jediné, čo otec maloletému hradí je krúžok futbalu v sume 55,- eur mesačne, keď je s ním mimo domu, kúpi mu stravu či uhradí spoločné aktivity. Bežné náklady, ako aj všetky mimoriadne náklady ho vôbec nezaujímajú. Nestará sa o to, či má maloletý do školy čo jesť, či má potreby do školy, či si má čo obliecť. V možnostiach otca je, aby si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletému, od 01.05.2024 by mal byť otec znovu zamestnaný v spoločnosti F.. Na informatívnom stretnutí otec uviedol, že jeho príjem bude cca 2000,- eur mesačne. Otec bol od januára 2024 do apríla 2024 nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 900,- eur, bolo mu vyplatené aj odstupné vo výške štyroch mesačných platov. Aktuálny postoj otca preukazuje, že nejde o to, že prispievať na výživu maloletého nemôže, ale že prispievať nechce. Rodičia maloletého aktuálne stále žijú v spoločnej domácnosti, podstatná starostlivosť o maloletého je však na matke. Matka sa s maloletým učí, vozí ho na krúžky a do školy, dohliada na hygienu a režim maloletého. 2. Matka k návrhu pripojila rodný list maloletého, sobášny list rodičov, zápisnicu z informatívneho výsluchu rodičov, potvrdenie o úhradách platieb za školskú družinu, výpis zo žiackej knižky o výške poplatku za školu v prírode, leták o výške poplatkov za krúžky, Zmluvu o nadštandardnej logopedickej starostlivosti, pokladničné bloky za nákupy ošatenia a obuvi, emailovú komunikáciu rodičov. 3. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadiť na návrh pred začatím konania, po začatí konania alebo po jeho skončení. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 4. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. 5. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 6. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
7. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. 8. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom matky maloletého a k návrhu pripojených listinných dôkazov ako aj s obsahom súvisiaceho spisu sp. zn. 23P/128/2023, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že v danom prípade nevzhliadol naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo nariadené otcovi maloletého platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne. Súd poukazuje na skutočnosť, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe tvrdení navrhovateľa. 9. Neodkladné opatrenie má len dočasnú povahu, preto je možné nariadiť ho len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. 10. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželmi, na tunajšom súde aktuálne prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (sp. zn. 23P/128/2023), rodičia však aktuálne ešte žijú v spoločnej domácnosti. Matka sa prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne. Matka svoj návrh dôvodila tým, že otec si dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, nepodieľa sa na úhrade nákladov na maloletého, maloletý z tohto dôvodu prestal navštevovať logopedickú aj psychologickú starostlivosť. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého na sumu 706,- eur, pozostávajúce z výdavkov na drogériu a hygienu 20,- eur, stravu 230,- eur, lieky a lekársku starostlivosť 80,- eur, ošatenie a obuv 85,- eur, voľnočasové aktivity 69,- eur, škola 60,- eur, bývanie 92,- eur, domácnosť 20,- eur, hračky a iné 50,- eur. Matka na preukázanie popísaných výdavkov doložila výpis platieb za školskú družinu vo výške 40,- eur mesačne (č. l. 13), fotokópiu žiackej knižky, kde sa uvádza suma, ktorá sa má uhradiť za školu v prírode (č. l. 14), informačný leták o ponuke krúžkov (č. l. 15), Zmluvu o poskytovaní nadštandardnej logopedickej starostlivosti (č. l. 17) a pokladničné bloky za nákup obuvi a ošatenie (č. l. 19 - 28). Z takto predložených dôkazov možno vyvodiť to, že mesačný výdavok na maloletého za školskú družinu predstavuje sumu 40,- eur. Logopedická starostlivosť v zmysle predloženej zmluvy predstavuje sumu 100,- eur za 4 sedenia, matka však v návrhu uvádza, že maloletý na logopédiu aktuálne nechodí (toto tvrdenia však matka neosvedčila). Z predloženého informačného letáku o krúžkoch (č. l .15) nemožno vyvodiť, či maloletý matkou uvádzaný krúžok skutočne navštevuje, matka nepredložila žiadne potvrdenie o úhradách. Súd na základe uvedeného konštatuje, že z matkou predložených dôkazov možno považovať za osvedčený jedine výdavok na školskú jedáleň vo výške 40,eur mesačne. Matka teda mesačné výdavky deklarované na maloletého vo výške 706,- eur neosvedčila. Matka dôvodí nariadenie neodkladného opatrenia aj tým, že v dôsledku toho, že otec neprispieva na úhradu nákladov na maloletého, prestal maloletý navštevovať logopedickú a psychologickú starostlivosť, ktorá mu bola odporúčaná. Tieto skutočnosti však matka nijako neosvedčila. Matka súce predložila Zmluvu o poskytovaní logopedickej starostlivosti, nepredložila však žiadny dôkaz o tom, kto vykonával úhrady za logopedickú starostlivosť, taktiež nepredložila žiadny dôkaz o tom, že maloletý na logopédiu prestal chodiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že z predloženej zmluvy vyplýva, že sa malo jednať o nadštandardnú logopedickú starostlivosť v súkromnom centre, čo rozhodne nespadá pod výdavky v nevyhnutnom rozsahu v kontexte § 366 CMP. Pokiaľ ide o návštevy psychológa, toto skutkové tvrdenie matka neosvedčila žiadnym dôkazom. Súd sa oboznámil aj s obsahom listinných dôkazov v konaní vo veci samej sp. zn. 23P/128/2023, avšak ani obsahom tohto spisu nie sú také listinné dôkazy, ktoré by osvedčovali tvrdenia matka o mesačných výdavkoch na maloletého resp. tvrdenia o tom, že maloletý prestal navštevovať logopédiu a psychológa. Matka vo svojom návrh navyše uvádza,
že otec hradí maloletému futbalový krúžok vo výške 55,- eur mesačne, rovnako mu uhrádza stravu mimo domova. Rodičia maloletého aktuálne ešte žijú v spoločnej domácnosti, matka však v návrhu neuvádza, kto z rodičov uhrádza mesačné náklady na bývanie. V prípade, ak tieto uhrádza otec, je potrebné to zohľadniť ako podieľanie sa na uhrádzaní nákladov na maloletého, nakoľko na maloletého pripadá pomerná časť mesačných nákladov na bývanie. Matka však toto vo svojom návrhu nešpecifikuje. Do konania sp. zn. 23P/128/2023 vo veci samej matka predložila predpisy zálohových platieb ktoré zahŕňajú mesačné náklady na bývanie, pričom všetky tieto predpisy znejú na meno otca. Uvedené ešte nepreukazuje, že ich otec aj reálne uhrádza, matka však uvedené v návrhu vôbec nešpecifikovala, súd sa teda musel zaoberať aj touto skutočnosťou. Rovnako v konaní vo veci samej matka predložila potvrdenie o svojom príjme, z ktorého vyplýva, že priemerný mesačný príjem matky zo mzdy je 2282,11 eur netto, matky je aj poberateľkou daňového bonusu na maloletého vo výške 140,- eur mesačne, čo rovnako vyplýva z potvrdenia o príjme založeného do konania vo veci samej. 11. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že nemá objektívne preukázané pomery rodičov a najmä odôvodnené potreby maloletého, a to ani v rozsahu potrebnom v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. tieto pomery resp. odôvodnené potreby nie sú ani len osvedčené. Súd konštatuje, že matka neosvedčila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého neodkladným opatrením. Súd opätovne poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s § 366 CMP nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Súd má za to, že úprava nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k výživnému je koncipovaná tak, že takéto neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak je preukázateľne ohrozená výživa maloletého dieťaťa a aj v takom prípade sa výživné určuje len v nevyhnutnej miere. Matka v návrhu uviedla, že otec maloletému uhrádza krúžok futbalu vo výške 55,- eur, taktiež mu hrádza stravu mimo domova. Matka nešpecifikovala, ktorý z rodičov sa v akej miere podieľa na úhrade nákladov na bývanie. Skutkové tvrdenie o tom, že sa otec odmieta podieľať na úhrade nákladov na maloletého matka preukazuje emailovou komunikáciou (č. l. 29 - 30), avšak z tejto komunikácie nemožno jednoznačne a preukázateľne vyvodiť nevôľu otca podieľať sa úhrade nákladov maloletého. Ak sa otec skutočne na úhrade nákladov maloletého nepodieľa , tak ako tvrdí matka (tvrdenia matky nie sú ničím osvedčené), súd takéto konanie určite neschvaľuje, na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP to však postačujúce nie je, najmä po zohľadnení skutočnosti, že mesačný príjem matky je cca 2200,- eur netto, okrem toho je matka poberateľkou daňového bonusu na maloletého. Vzhľadom na uvedené má súd má zato, že výživa maloletého je zo strany matky zabezpečená, a to aj vzhľadom na jej mesačný príjem. Výdavky na maloletého nemožno objektívne zhodnotiť, nakoľko neboli vôbec osvedčené. Súd vychádzal zo skutočností, ktoré mal v tomto štádiu konania aspoň osvedčené, a na základe toho dospel k záveru, že nevzhliadol také ohrozenie výživy maloletého, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. Záverom súd dodáva, že v konaní vo veci samej sp. z. 23P/128/2023 je už vytýčený termín pojednávania, pričom v konaní vo veci samej je daný priestor na riadne preukázanie či už odôvodnených potrieb maloletého ako aj majetkových pomerov povinného rodiča (otca). 12. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo iné dôležité záujmy. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré má slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. Samotná skutočnosť, že otec na výživu maloletého aktuálne neprispieva, nie je dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia. Na to, aby bolo neodkladné opatrenie v tejto časti dôvodné, je nevyhnutné, aby matka aspoň osvedčila, že výživa maloletého je ohrozená natoľko, že nie sú zabezpečené ani tie najnevyhnutnejšie potreby maloletého dieťaťa. V zmysle vyššie uvedeného preto súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že výživa maloletého dieťaťa nemôže byť potenciálne ohrozená bez uloženia povinnosti otcovi platiť na jeho výživu v rozsahu zodpovedajúcom v nevyhnutnej miere. Súd dáva navrhovateľke do pozornosti, že neodkladným opatrením sa výživné určuje len v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa. V posudzovanom prípade teda súd dospel k záveru, že matka nepreukázal také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného.
13. Záverom súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa, v danom prípade s ohľadom na matkou predložené dôkazy, nestalo. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).