Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 59P/50/2024 1224201520 03. 07. 2024 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201520.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. X, E., toho času F. XX, G., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. X, E., a otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XX, G., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, Mierové nám. 1, Ilava, na návrh navrhovateľky - starej matky maloletého: J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. X, E., toho času F. XX, G., o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd zveruje maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, E., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. II. Matka je povinná platiť výživné na maloletého A. vo výške 80 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého A. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.05.2024 sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti. 2. Vo svojom návrhu uviedla, že matka jej bez slov v januári 2024 priniesla maloletého A. a odvtedy je dieťa u nej v domácnosti a zabezpečuje mu starostlivosť. Matka sa o A. zaujíma len sporadicky, od januára 2024 s ním bola v kontakte cca. 6-krát, finančne nič neprispieva, asi nepracuje a pravdepodobne požíva omamné látky. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody v Ilave. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia zo dňa 28.05.2024, i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z rodného listu súd zistil, že rodičmi maloletého A. sú otec E. B., nar. XX.XX.XXXX a matka H. I., nar. XX.XX.XXXX. 5. Mestský súd Bratislava II uznesením č. k. 59P/51/2024-27 zo dňa 31.05.2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti navrhovateľky. 6. Z lustrácie v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže súd zistil, že otec sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, od 14.01.2022 do 14.07.2030. 7. Zo správy o sociálnom šetrení súd zistil, že kolízny opatrovník dňa 27.05.2024 vykonal šetrenie pomerov u navrhovateľky na adrese F. XX, G.. Navrhovateľka býva s partnerom pánom I. K. a maloletým A. v 3-izbovom byte, kompletne zariadenom a udržiavanom na veľmi dobrej hygienickej úrovni, ktorý je v osobnom vlastníctve partnera navrhovateľky. Maloletý A. má vlastnú detskú izbu, ktorá je zariadená podľa jeho aktuálnych potrieb. Navrhovateľka pracuje ako pekárka, toho času bola dlhodobo pracovne neschopná pre zdravotné problémy s chrbticou. Vyjadrila sa, že o maloletého sa stará od januára 2024, kedy ho matka zanechala u nej a odišla na neznáme miesto, s maloletým bola v kontakte nepravidelne asi 6-krát. Stará matka uviedla, že si myslí, že jej dcéra požíva omamné látky, ktoré jej boli zistené z moču aj pri narodení maloletého A., a tiež uviedla, že nevie, či matka pracuje. Dieťa navštevuje Materskú školu, F. X, G.. Ošetrujúcu lekárku stará matka nevedela uviesť, pretože sa nevie telefonicky skontaktovať s matkou maloletého. Navrhovateľka uviedla, že zisťuje informáciu o aktuálnom pediatrovi A.. Záverom kolízny opatrovník konštatoval, že stará matka má vytvorené veľmi dobré bytové, ekonomické a sociálne podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého A.. 8. Podaním doručeným súdu dňa 20.06.2024 sa otec vyjadril k návrhu a súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do starostlivosti starej matky, zároveň súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho prítomnosti. 9. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku súd vec prejednal v neprítomnosti matky, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie ako aj procesné poučenie doručované podľa § 106 Civilného sporového poriadku. Návrh a predvolanie si neprevzala v odbernej lehote. Matka sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Otec podaním zo dňa 20.06.2024 súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. 10. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že pred časom začala jej dcéra (matka maloletého) bývať s jednou nemenovanou osobou, ktorý ju po čase vyhodil. Dňa 23.01.2024 matka maloletého priniesla do domácnosti navrhovateľky A. a od tej doby sa o neho zaujíma len veľmi sporadicky, videla ho 10-11 krát za celý čas od januára 2024, aj to len na 2 - 3 hodiny. Vôbec sa o neho nezaujíma, či má čo jesť, ako sa má a podobne. Maloletý chodí od apríla do škôlky, ktorá stojí mesačne 150 eur a školné 50 eur na pol roka. Aj keď potrebuje, aby ho na chvíľu postrážila, tak sľúbi, ale nepríde. V minulosti mala problémy s drogami a asi to aj pretrváva. Z rozhovorov s ňou si myslí, že je závislá. Tvrdí, že pracuje, že chodí niekam upratovať, ale neverí jej. Keď jej zavolá, tak telefón dvihne málokedy. Dcéra má ešte jedno dieťa, 7 ročnú F., ktorú má s iným mužom a teraz sa s ňou stretáva častejšie ako predtým. S otcom A. si navrhovateľka začala písať, začal sa o svojho syna zaujímať. Stará matka býva u svojho priateľa v jeho 3-izbovom byte, býva tam ona, priateľ a A., ktorý má samostatnú izbu. Aktuálne je dlhodobo práceneschopná, po operácii chrbtice a na polovičnom invalidnom dôchodku. Je zamestnaná v pekárni v L. a po PN si bude hľadať novú prácu v Bratislave. Partner je na plnom invalidnom dôchodku. Maloletý je zdravý, má iba bežné škôlkarské infekcie. Navrhla zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti a výživné upraviť podľa úvahy súdu. Dcéra nevlastní žiaden majetok a aj rodinné prídavky ktoré dostáva na obe deti si necháva pre seba. 11. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol návrhu na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti vyhovieť a výšku výživného nechal na úvahe súdu. 12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine") náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
13. Podľa § 44 ods. 2 zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. 14. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť"). 15. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. 16. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. 17. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. 18. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. 19. Podľa § 45 ods. 5 zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. 20. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. 21. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. 22. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 23. Podľa § 45 ods. 9 zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. 24. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 25. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 26. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 27. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 28. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, preto mu v časti zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vyhovel. Matka prejavuje len veľmi sporadický záujem o maloletého, od januára 2024, kedy je maloletý fakticky v starostlivosti starej matky, sa o dieťa zaujímala celkovo asi len 10-krát. Otec nedokáže zabezpečiť starostlivosť o svojho syna, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody v Ilave. Podaním doručeným súdu súhlasil s návrhom starej matky. Starostlivosť o maloletého už dlhší čas zabezpečuje výlučne navrhovateľka - stará matka maloletého, ktorá prejavila aj naďalej záujem o poskytovanie starostlivosti o svojho vnuka formou náhradnej osobnej starostlivosti. Taktiež všetky potreby maloletého po materiálnej ako aj citovej stránke zabezpečuje výhradne stará matka. Otázka zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky nebola sporná, všetci účastníci (okrem matky, ktorá sa k návrhu nevyjadrila a na pojednávanie sa nedostavila) s návrhom v tejto časti súhlasili. V doterajšej starostlivosti navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky, naopak z dokazovania vyplynulo, že starostlivosť je veľmi dobrá. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrhu navrhovateľky vyhovel, pričom zohľadnil i fakt, že dieťa sa v starostlivosti navrhovateľky dlhodobo reálne nachádza a uvedené riešenie je jednoznačne v najlepšom záujme dieťaťa. 29. Súd otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o aktuálnej výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Stará matka uviedla, že A. je zdravý, má iba bežné škôlkarské infekcie, chodí do škôlky, ktorá stojí 150 eur mesačne, školné stojí 50 eur na pol roka. Otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ilave, podľa lustrácie v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže má byť otec vo výkone trestu do 14.07.2030, t.j. jeho možnosti zárobku sú minimálne. Podľa lustrácie z registra obyvateľov inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd dospel k záveru, že možnosti a schopnosti otca sú vzhľadom na vyššie uvedené, značne obmedzené, a preto súd rozhodol o výške výživného iba v minimálnej zákonom
predpísanej sume. Do budúcna (najmä po prepustení z výkonu trestu) však jeho zvýšenie bude určite pripadať do úvahy. Čo sa týka matky, súd jej uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom, ktoré je matka povinná platiť na maloletého vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov matky. Matka sa v konaní nevyjadrila, nepreukázala príjmy, výdavky a majetkové pomery a na pojednávanie sa nedostavila. Podľa navrhovateľky údajne požíva omamné látky. Aj keď súd nemal presne prešetrené jej príjmy či majetkové pomery, mal za to, že matka je schopná platiť výživné vo výške 80 eur. Matka sa dlhodobo zdržiava na neznámom mieste, o maloleté dieťa sa nestará a finančne na neho neprispieva. Ide o mladú ženu v produktívnom veku, ktorá žije v regióne s množstvom pracovných príležitostí, a teda je schopná sa zamestnať a dosahovať príjem zabezpečujúci potreby svojho dieťaťa. 30. Súd dáva rodičom do pozornosti, že plnenie vyživovacej povinnosti je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Je ich elementárnou povinnosťou adekvátne podieľať sa na odôvodnených výdavkoch dieťaťa, najmä za situácie, keď krytie väčšiny potrieb maloletého prenechali na starú matku. 31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.