Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 11P/68/2024 1224201533 04. 06. 2024 JUDr. Hana Posluchová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201533.3
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., zast.: NIKU & partners, s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, a otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E., právne zast.: JUDr. Roman Bušo, advokát so sídlom Tobrucká 6, Bratislava, IČO: 32 094 477, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.05.2024 sa otec domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Spolu s návrhom vo veci samej sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým navrhol zmenu úpravy rodičovských práv a povinností v časti úpravy styku. 2. Otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 11P/149/2022 súd schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností. Rodičia počas celej doby od schválenia dohody súdom plnili dohodou upravené práva a povinnosti týkajúce sa stretávania otca s maloletou na týždennej báze podľa dohody. Matka sa pravidelne s dcérou dostavovala na stretnutia a počas stretnutí, vždy spoločne s dcérou trávila čas určený pre styk otca s dcérou spoločne s nimi. Bolo to náročné pre matku aj pre otca, pretože v záujme zachovania dobrých vzťahov a pokoja pre dieťa sa obaja rodičia snažili tenziu, ktorá medzi nimi existovala „udržať na uzde“. Nedošlo s pohľadu otca k žiadnemu dramatickému konfliktu, aj keď napätie bolo niekedy prítomné. Problém nastával v čase, kedy z dohody vyplývajúca povinnosť stretávania sa maloletej s rodičmi otca bola bojkotovaná matkou. Otec chápe dôvody matky, že jej takéto stretávanie bolo, resp. mohlo byť nepríjemné. Otcovi rodičia sa s maloletou spoločne nestretli ani raz. Rovnaký problém nastával pri dodržiavaní v dohode upravenom spôsobe trávenia spoločného času počas viacerých dní otca s maloletou, kedy sa mala matka spoločne s otcom a dcérou zúčastniť „výletu“, „dovolenky“, „pobytu“ s prespávaním. Aj v tejto veci je otec uzrozumený s postojom matky najmä po tom, ako si matka našla partnera a nádej otca na úpravu vzájomného vzťahu matky a otca neodvratne zanikla. Je prirodzené, že by mohlo dôvodne vadiť partnerovi matky, aby matka chodila na niekoľko dní s otcom a dcérou na výlet. Otec ďalej uviedol, že si okrem práv a povinností vyplývajúcich z dohody plnil riadne aj ostatné povinnosti, vrátane úhrady výživného a aj nad rámec dohody uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu, kde žila aj jeho dcéra. Obsah dohody uzatvorenej medzi matkou a otcom už dnes nezodpovedá pôvodným pomerom. Dohoda už nie je „rozumne“ realizovateľná. Maloletá má vek, kedy je samostatnejšia a už nie je bábätko, ale veľmi malá slečna, ktorá aj podľa podobných
rozhodnutí súdov v Slovenskej republike bez akýchkoľvek obáv zvládne striedavú starostlivosť od oboch rodičov. Otec dokonca jej vek vidí ako vhodný na zavedenie takéhoto režimu styku a to z dôvodu, že kým jej vzniknú nové povinnosti pri povinnej návšteve škôlky a následne školy, stanú sa jej návyky na striedavú starostlivosť bežné a prirodzené. Zároveň maloletej bude umožnené stretávať sa s celou jej rodinou, a to nie len s rodinou matky, ale aj rodinou otca. Vytvorí sa priestor pre otca tráviť s maloletou aj čas bez prítomnosti matky, čo určite prispeje k jej zdravému vývoju a vývinu. Otec má vzhľadom na zmenu pracovného miesta prechodom do súkromného zdravotného zariadenia viac časových možností. Dostaval rodinný dom, kde má maloletá už pripravenú detskú izbu, bezpečný dvor na hranie a v blízkosti aj starých rodičov, ktorí vzhľadom na svoj vek a vzdelanie dokážu prispieť k riadnemu vývinu maloletej. Otec nemá partnerku, čo je tiež dôležitá skutočnosť, ktorá by v opaku mohla negatívne ovplyvniť prípadný nepokoj vo vzťahoch otca a maloletej, ako to občas býva v iných prípadoch. V tomto prípade taká obava neexistuje. Podľa názoru otca je potrebné a rozumné zabezpečiť maloletej prirodzený prechod zo súčasného stavu do navrhovaného stavu striedavej starostlivosti. Otec - v záujme maloletej pre naliehavosť úpravy dnešného stavu, kde dnes chodí otec a matka na spoločné stretnutia s maloletou, prechádzajú sa a trávia spolu čas, pričom matka má dnes už iného partnera, čo je neprirodzené - navrhol, aby súd neodkladným opatrením upravil jeho styk s maloletou tak, aby si ju mohol prevziať z jasiel alebo škôlky, ktorú bude maloletá navštevovať každý párny piatok a odovzdať ju matke v nedeľu o 18. hodine v mieste jej trvalého bydliska. Cez letné prázdniny navrhuje otec upraviť styk tak, že maloletá bude s otcom v júli 14 dní a v auguste 14 dní a cez vianočné sviatky v dobe od 22.12 do 22.01. každého roku 14 dní. Konkrétne návrhy na termíny by otec rád dohodol s matkou rovnako, ako aj celý obsah jeho návrhu vo forme striedavej starostlivosti. Ak k takejto dohode medzi matkou a otcom nedôjde od podania návrhu do zákonnej lehoty na rozhodnutie vo veci neodkladného opatrenia, otec súdu návrh konečného verdiktu došpecifikuje tak, aby zodpovedal obyčajom súčasnej súdnej praxe. 3. Podaním zo dňa 29.05.2024 otec doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom upresnil petit nasledovne: „Maloletá zostáva zverená v starostlivosti matky. Súd neodkladným opatrením až do právoplatného skončenia konania 11P/61/2024 upravuje styk otca s maloletou dcérou tak, že otec je oprávnený prevziať maloletú z jasiel alebo škôlky, ktorú bude maloletá navštevovať každý párny piatok a odovzdať ju matke v nedeľu o 18.00 hodine v mieste trvalého bydliska matky. Cez letné prázdniny je otec oprávnený vyzdvihnúť maloletú v jasliach alebo v škôlke, ktoré bude maloletá navštevovať v prvý piatok mesiaca júl nasledujúci po 1. júli každého roku a je povinný odovzdať ju matke v mieste jej trvalého bydliska v piatok po uplynutí 14 dní od prevzatia maloletej o 18.00 hod. ako aj otec je oprávnený vyzdvihnúť maloletú v jasliach alebo škôlke, ktoré bude maloletá navštevovať v prvý piatok v mesiaca august nasledujúci po 1. auguste každého roku a je povinný odovzdať ju matke v mieste jej trvalého bydliska v piatok po uplynutí 14 dní o 18.00 hod. ako aj otec je oprávnený vyzdvihnúť maloletú v jasliach alebo v škôlke, ktoré bude maloletá navštevovať, prípadne v čase prázdnin v predškolskom zariadení v mieste trvalého pobytu matky, 26. decembra o 10.00 hod. každého roku a je povinný odovzdať ju matke v mieste jej trvalého bydliska 9. januára nasledujúceho roku o 18.00 hod.“ K doplňujúcemu podaniu otec pripojil vyúčtovaciu faktúru za elektrinu a ZSE služby ako aj fotodokumentáciu, ktorá má preukazovať jeho dobrý vzťah s maloletou. 4. Podaním doručeným dňa 4.6.2024 sa k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila aj matka. Uviedla, že v čase rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11P/149/2022) mala maloletá F. roky. Rodičia nežili v spoločnej domácnosti a maloletá bola vzhľadom na svoj vek silne naviazaná na matku, jej prítomnosť aj starostlivosť. V tom čase sa o styku otca s maloletou dohodli tak, že tento bude realizovaný výlučne v prítomnosti matky v každom párnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. V každom kalendárnom roku bol súčasne dohodnutý styk otca s maloletou v deň narodenín maloletej v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. Ďalej matka vyhlásila, že styk otca s maloletou sa v zmysle uzavretej rodičovskej dohody realizoval a realizuje riadne v dohodnutých časoch bez prekážok kladených z jej strany, dieťa vždy bolo a je na styk riadne pripravené a otec mal a má možnosť kontakt s dcérou realizovať a budovať si s ňou vzájomný vzťah. Z uvedeného dôvodu nerozumie, prečo otec vo svojom návrhu konštatuje, že možnosť stretnutia maloletej so starými rodičmi zo strany otca bojkotovala. Otca kedykoľvek mohli na stretnutie jeho rodičia sprevádzať, nemala s tým problém. Má za to, že vzhľadom k tomu, že otec riadne, pravidelne realizuje kontakt s maloletou, nevznikla žiadna naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania rozšírením styku prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Otcovi nie
je bránené v kontakte s maloletou, má možnosť aj dostatočný časový rozsah budovať a rozvíjať svoje vzťahy s maloletou. Otec sa s maloletou stretáva v párnom kalendárnom týždni 2x do týždňa a v nepárnom kalendárnom týždni 3x do týždňa, čo znamená, že matke viac-menej ostáva rovnaký čas pre trávenie s maloletou. Matka ďalej uviedla, že ju úprimne mrzí, že otec s ňou požiadavku na rozšírenie jeho styku s maloletou alebo jeho stretávanie sa bez jej prítomnosti vopred neprediskutoval ani jej iný režim nenavrhol. So svojím návrhom sa obrátil rovno na súd, čo považuje matka za nekorektné a vo vzťahu k maloletej za necitlivé. S plnou vážnosťou musí konštatovať, že otec na stretnutia s maloletou pravidelne mešká, čo vie súdu preukázať prostredníctvom SMS komunikácie. Stretnutia s otcom sú pre maloletú, ale aj pre ňu mimoriadne náročné, pretože svoj čas, ktorý by otec mal s maloletou tráviť, spravidla využíva pre ventilovanie svojich emócii voči jej osobe, čo je sprevádzané osočovaním a jeho výčitkami. Maloletá, ktorá je toho účastná, je spravidla z toho roztrpčená, nepokojná a mrzutá. Napriek tomu maloletú pred každým stretnutím s otcom pripravuje, snaží sa ju pozitívne motivovať. Otec napriek dobe, po ktorú styk s maloletou realizuje, nedokáže ani zvládať ani správne reagovať na nálady dcéry, na jej spontánne detské reakcie. Otec rodičovsky na ňu neprimerane žiarli, na maloletú vytvára nátlak, čoho výsledkom je to, že maloletá nereaguje pozitívne na otcovu prítomnosť. Ako matka to pripisuje jej veku a normálnemu vývinu detskej osobnosti a aktuálnej preferencii jej ako primárneho vzťahového rodiča. Verí, že tento stav sa zmení. Otec ju ako matku maloletej a druhého rodiča nerešpektuje a tieto svoje postoje demonštruje aj pred maloletou, čo často pri zaspávaní musí maloletej vysvetľovať a odpovedať jej na otázky ,,prečo je tato na teba zlý?“ a ,,prečo mi hovorí, že som odporná?“. Maloletá takýmito reakciami otca trpí a aktuálne sa po stretnutiach s otcom v noci budí, hľadá matku a plače. V poslednom období po stretnutiach s otcom sa dcéra pravidelne v noci pomočila, a to napriek tomu, že od F. rokov nenosí plienky ani na noc. Otec nikdy nepredkladá žiadny návrh na konkrétny program; program nemá ani vymyslený ani pripravený, spravidla je iniciátorom aktivít a hier iba ona. Otec svojim výchovným prístupom si nevie dieťa získať, ani ho zaujať tak, aby s ním dieťa realizovalo samostatne ním iniciovanú aktivitu. Otec zjavne bez akejkoľvek dávky empatie nie je schopný reagovať na potreby a vývinovú vyspelosť dieťaťa; žiarli, keď dieťa poslúchne ju a vyzýva ju, aby dieťaťu prikázala, nech ľúbi aj jeho! Vyvoláva konflikty typu, že po príchode do jaslí jej opakovane vytkol, že keďže čaká pri dverách, dieťa sa rozbehne za ňou. Chcela mu vyhovieť a aktuálne, keď sa stretávajú v jasliach, sedí na lavičke a otec si má možnosť prevziať dieťa sám. Ani toto nefunguje, pretože maloletá k nemu nepríde, nepozdraví ho, na otázky mu neodpovedá, iba mu oznámi, že chce ísť domov. V poslednom období sa matky riaditeľka jaslí dopytovala, čo sa s A. deje, pretože je podstatne precitlivenejšia ako predtým. Matka tiež uviedla, že otca sa snaží zapájať do aktivít aj v rámci jaslí. O všetkých aktivitách bol riadne informovaný a týchto bol aj účastný. Pri realizovaní styku otca s maloletou za jej prítomnosti sa snaží vzdialiť, aby dopriala otcovi a maloletej ich priestor osamote. Otec však dieťa nevie zaujať a pravidelne sa stáva, že maloletá chce ísť domov. Vtedy musí zasiahnuť, zabaví ju tak, aby po nimi dohodnutý čas s otcom vydržala a styk zvládla. Je nepredstaviteľné za daných okolností a pri úrovni ich aktuálneho vzťahu, aby maloletá s otcom na aktuálny čas ostala sama a realizovala s ním styk osamote. Otec sa do aktivít a hier nezapája, k dieťaťu nepristupuje aktívne. Väčšinu času určeného na realizáciu styku s dieťaťom otec pretelefonuje, alebo sa s niekým rozpráva. Rozsah styku ona dodržiava dôsledne. Za celú dobu od právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku otca poprosila o zrušenie jediného stretnutia, kedy sa sťahovali a potrebovala maloletej pripraviť izbu, aby mala kde spať. Jedenkrát požiadala o zmenu termínu zo štvrtka na stredu, pretože vo štvrtok mala maloletá pozvanie od kamarátky, s ktorou mali program. Keď bola s maloletou na dovolenke, požiadal ju otec o náhradný termín počas dcériných narodenín, ktorý mu umožnila. V tom týždni mal možnosť realizovať stretnutie v utorok a vo štvrtok. Vo štvrtok jej otec zavolal, že nepríde, s vysvetlením, že veď príde v sobotu. O viac náhradných termínov ju otec nikdy nežiadal. Matka striktne odmieta obvinenia, že odmieta styk s rodinou otca. Každého stretnutia s maloletou sa môžu zúčastniť aj otcovi príbuzní, čo otcovi opakovane prízvukovala. Otcova matka sa styku s maloletou zúčastnila asi 3-4x, v ostatnom čase neprišiel nikto z otcovej rodiny. Počas posledného stretnutia stará matka maloletú ani raz neoslovila, ani nemala snahu s ňou nadviazať kontakt. Z jej strany bola vždy maximálna snaha o dodržiavanie termínov pre realizáciu styku. Maloletá sa s otcom stretla aj počas svojej choroby, aj keď na kratší čas, ale aj po očkovaní, ktoré ťažšie zvládala. Otec sa nezaujíma o zdravotný stav maloletej, ako lekár sa nezaujímal ani o to, či po očkovaní mala reakciu. Maloletá je momentálne v období vzdoru a k jej reakciám je potrebné pristupovať citlivo a vnímavo, vedieť správne zareagovať. Keď nechce, aby sa jej otec dotýkal alebo jej pomáhal na preliezačke, reaguje podráždene, otec tomu nerozumie, vynucuje si dcérinu pozornosť, ktorá mu ju vzdorovito z dôvodu jeho nátlaku nedáva. A. sa sťažuje, že otec je na ňu nátlakový, núti ju, aby sa hrala podľa neho, nerešpektuje, ako sa chce hrať ona, on sa s ňou podľa jej želania nehrá. Dieťa veľmi citlivo reaguje na otcov zvýšený hlas; aj keď počuje výčitky, že je zlá a odporná. Dieťa nerozumie tomu, prečo je zlá, keď nič zlé neurobila a už vôbec nie, prečo
je odporná. Keď sa po vynesení rozsudku snažila otcovi byť nápomocná v komunikácii a v prístupe k maloletej, vždy sa stretla s jeho negatívnou reakciou a odporom. Keď sa snaží A. vysvetľovať, že otec ju má rád a určite to nemyslel tak, že je zlá a odporná, dieťa reaguje tak, že jej zakryje ústa, rozplače sa a reaguje, že sa s ním stretávať nechce, lebo na nich kričí, a preto sa ho ona bojí. Keď si matka našla priateľa a otec sa o tom dozvedel, začal ho komentovať aj pred maloletou, pričom ho označuje za ,,cigána, debila, idiota“ a dokonca sa pred ňou zmienil, že ho zabije. Maloletá, ako čistá detská bytosť, jej priateľa pozná, prirodzene ho bráni, čo otca ešte viac rozčuľuje. A. nerozumie zákazom otca typu ,,nebehaj po parku, nesprávaj sa tak či onak, rob toto alebo iné´´, a prirodzene s ním bojuje. Otec ju ako matku pred dcérou obviňuje, že je psychicky chorá, narušená osoba, ktorá chodila k psychológovi. Keď vyhľadala odbornú pomoc, nebolo to pre ňu, ale s cieľom zlepšenia vzťahu otec - dieťa, pre vytvorenie psychickej pohody u maloletej v prítomnosti otca, so zameraním na to, ako ona tomu môže byť nápomocná. Otec túto jej snahu nielenže neocenil a nezužitkoval, ale otáča to proti jej osobe a robí si z toho posmešky. Matka ďalej uviedla podozrenie, že otec užíva aj keď nie oficiálne, psychiatrické lieky na predpis. Otec ju s najväčšou pravdepodobnosťou sleduje, pretože ju pravidelne informuje o každom jednom jej kroku, o každej jej aktivite s dcérou. Vôbec nemá z toho dobrý pocit a takáto psychická záťaž na ich vzťahu s otcom má nepochybne negatívny vplyv aj na maloletú, ktorá je v náročnom vývinovom období, v období vzdoru, kedy potrebuje mať zabezpečené harmonické prostredie, definované pevné hranice, čo jej však otec nedáva. Ako matka si uvedomuje, akú dôležitú rolu zohráva každý rodič v živote dieťaťa. Bola by úprimne rada, keby sa vzťahy medzi dcérou a otcom zharmonizovali a oni sa navzájom vo svojich rodinných roliach tolerovali a rešpektovali, v dôsledku čoho bude vytvorený priestor pre trávenie ich spoločného času bez jej prítomnosti. K tomu je však potrebné dospieť citlivou, láskavou formou s prioritným uvedomením si, že je dôležité, aby každý z rodičov primárne prispôsobil svoje potreby potrebám, veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa a nie naopak. Je presvedčená, že v ich prípade bude užitočné absolvovať odborné poradenstvo vo forme výchovného opatrenia alebo poradenstvo na dobrovoľnej báze, ktoré zlepší otcove rodičovské, komunikačné a výchovné zručnosti natoľko, aby dokázal chápať, vnímať, cítiť a aj realizovať potreby svojej jedinej dcéry. Bez toho by nariadením neodkladného opatrenia v otcom požadovanom rozsahu došlo k vážnej a pravdepodobne i nenapraviteľnej ujme v psychickom vývine maloletej. 5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 11P/149/2022-77 zo dňa 15.06.2023 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať jej majetok. Súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 600,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.07.2023. Otcovi umožnil stretávať sa s maloletou výlučne v prítomnosti matky nasledovne: každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý kalendárny rok v deň narodenín maloletej (13.04.) v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje a v čase neprítomnosti maloletej v školskom zariadení bydlisko matky. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.06.2023. 6. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k.: 11P/61/2024-7 zo dňa 16.05.2024 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu vedeného pod sp. zn. 11P/61/2024 na samostatné konanie. 7. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú vo veci ustanovené v tomto zákone. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 14. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Na základe návrhu otca v znení doplňujúceho podania, s ohľadom na vyjadrenie matky k návrhu a tiež na základe oboznámenia sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11P/149/2022 súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia v požadovanom znení. V danom prípade nebola zo strany otca preukázaná naliehavá potreba či záujem dieťaťa upraviť pomery účastníkov konania práve formou neodkladného opatrenia. 17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloletých je súd povinný pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktorá neznesie ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. Zároveň platí, že súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 18. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil ani netvrdil také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu práve navrhovaným spôsobom. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil predovšetkým tým, že rodičovská dohoda uzatvorená rodičmi (v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11P/149/2022) už nezodpovedá pôvodným pomerom, nakoľko maloletá má vek, kedy je samostatnejšia a otec má viac časových a priestorových možností sa s ňou stretávať. Ďalej svoj návrh odôvodnil tým, že aktuálne stretnutia otca s maloletou trávia rodičia spolu, hoci matka má už iného partnera, čo však otec považuje za neprirodzené. Z obsahu návrhu taktiež vyplýva, že otec podaním
návrhu na rozšírenie jeho styku s maloletou sleduje cieľ postupne maloletú pripraviť na režim striedavej osobnej starostlivosti, ktorý mieni navrhovať v konaní vo veci samej. 19. Z návrhu otca vyplýva, že jeho styk s maloletou v zmysle rodičovskej dohody uzavretej v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11P/149/2022 sa pravidelne realizuje, čo potvrdila aj matka vo svojom vyjadrení k návrhu. Otec namieta iba to, že matka mala bojkotovať stretávanie maloletej s rodičmi otca. Povinnosť matky umožňovať stretávanie maloletej s rodičmi otca však nevyplýva zo súdneho rozhodnutia a tiež matka uvedené tvrdenie otca poprela. 20. Za situácie, že styk otca s maloletou je upravený súdnym rozhodnutím, pričom sám otec netvrdí, že uvedený styk sa nerealizuje, nie je daný dôvod na rozšírenie styku otca s maloletou formou neodkladného opatrenia tak, ako to požaduje otec. Ani skutočnosť, že otec považuje dosiaľ realizovaný styk za nedostatočný, neznamená potrebu nevyhnutného rýchleho zásahu zo strany súdu, navyše - keď z obsahu spisu vyplýva, že maloletá má kontakt s otcom pravidelný a matka nebráni v styku otca s maloletou. Neodkladné opatrenie nemá za úlohu nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, má sa vydať tam, kde bez jeho nariadenia hrozí dieťaťu ujma na jeho právach, zdraví, čo v danom prípade bez nariadenie neodkladného opatrenia nehrozí. Až v konaní vo veci samej bude vykonané náležité dokazovanie, z ktorého bude možné objektívne zhodnotiť, aký rozsah styku je aktuálne v najlepšom záujme maloletej. Takéto dokazovanie však presahuje rámec neodkladnej úpravy. 21. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiada otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je žiadna hrozba ujmy na právach maloletej. Maloletá je toho času v starostlivosti matky, ktorá otcovi umožňuje stretávať sa s maloletou. Súd má za to, že bez urýchlenej úpravy styku, tak ako žiada otec, nebudú ohrozené práva maloletej, nakoľko táto sa s otcom pravidelne stretáva na základe aktuálneho súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 11P/149/2022-77 zo dňa 15.06.2023. 22. S prihliadnutím na skutočnosť, že nebolo preukázané, že záujem maloletej vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov, súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Popritom však neostalo bez pozornosti súdu, že medzi rodičmi je hlboký konflikt a maloletá je (už len v dôsledku rozchodu rodičov) vystavená záťažovej situácii, čo samo o sebe musí mať negatívny vplyv na jej psychickú pohodu a emocionálne prežívanie. Je teda v záujme maloletej a aj oboch rodičov, aby sa situácia stabilizovala a nie zbytočne dramatizovala. Vzhľadom na uvedené súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Súd preto dôrazne vyzýva, aby rodičia prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj dcéry a snažili sa o upokojenie situácie. V tejto súvislosti súd apeluje najmä na to, aby rodičia v maximálnej možnej miere využili odbornú (psychologickú) pomoc, reagovali za každých okolností rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým konštruktívnou spoluprácou a dohodou. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.