Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 17P/71/2024 1224201658 19. 06. 2024 JUDr. Peter Kalata ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201658.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava deti rodičov: matka - D. E., F. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX H. - I. B., toho času bytom C. XX, XXX XX H. - J. H. a otec - B. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX H. - J. H. o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: Súd nariaďuje n e o d k l a d n é o p a t r e n i e nasledovného znenia : I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci a maloletého C. B., nar. výživným vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky až do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II o výživnom na maloleté dieťa v konaní vedenom pod sp.zn. 17P/69/2024. II. V ostatnom rozsahu návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 27.05.2024 sa matka domáhala zverenia maloletých detí: A. B., narodený XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platiť výživné vo výške 205,- eur mesačne na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX a vo výške 210,- eur mesačne na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom styk žiadala ponechať neupravený. Súčasne s návrhom vo veci samej podala aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.05.2024 č.k. 17P/69/2024 – 8, súd vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. 3. Matka vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa, sa spolu v jej mladosti stretávali, následne začali tvoriť pár a aj bývali v jednej domácnosti. Z ich spolužitia sa narodili dve deti: A. B., nar.XX.XX.XXXX a C. B., nar.XX.XX.XXXX. S otcom tvorili pár a žili v jednej domácnosti tri roky, potom sa jeho správanie rapídne zmenilo. Nastali nezhody, hádky, časté konflikty a odporca trávil viac času mimo domácnosti. Deťom sa od narodenia nevenoval a radšej si riešil a rieši dodnes svoje súkromné záležitosti. Odmietol prijať rolu otca, o deti sa nestaral, nikdy ich neumyl, nenakŕmil, nestaral sa či majú všetko čo potrebujú, radšej sa túlal a žil si svoj bezstarostný život bez zodpovednosti. Následne, napriek tomu že matka sa snažila ho nasmerovať ako podpora, aby vedel prevziať rolu rodiča, radšej si hľadal iné koníčky. Zároveň, keď z donútenia musel s nimi tráviť spoločný čas, bol na deti veľmi nepríjemný, robil medzi 4 ročným a 1 ročným chlapcom rozdiely a kričal na štvorročného aký je neschopný, bol voči
nemu veľmi kritický. Chodil rád do bordelov, peniaze čo zarobil dával cudzím ženám a celkovo venoval sa mimo partnerským pomerom. Pohrozila mu, že ak neprestane s tým, tak ho opustí aj s deťmi, vysmial ju a vzal jej osobné veci a veci detí a vyhodil to pred dvere ich prenajatého bytu. Majiteľke zavolal a vymyslel si, že matka robí problémy, prišla a overila si, že to nie je pravda. Potom žiadal, aby sa matka vrátila, ktorá to už však odmieta. Deti už ďalší chaos, zmätok a strach nepotrebujú zažívať. Potrebuje ako matka zabezpečiť, že deti budú v bezpečí, budú v poriadku na jednom stabilnom mieste bývať a nič ich nebude ohrozovať. To že ju ako matku samoživiteľku s malými nezaopatrenými deťmi vyhodil na ulicu, nebude voči nemu riešiť inou formou, pridáva to do návrhu. Zároveň otec ostal v ich predchádzajúcom spoločnom bývaní. Matka si našla bývanie aj s deťmi, kde sú v bezpečí. Pomáha jej rodina a okolie, ktoré je svedkom celého tohto príbehu. V prípade potreby môžu dosvedčiť jej tvrdenia. dokonca aj rodinní príslušníci zo strany otca. Pracovala aj pred materskou, teraz je s ročným synom na druhej materskej. Po ukončení materskej nastupuje späť do zamestnania, kde pracovala v materskej škôlke, kam plánuje aj zapísať staršieho syna. Momentálne je jej mesačný príjem cca 590,- eur, po sčítaní rodičovských príspevkov. Býva v podnájme, ktorý len vďaka tomu, že nie je komerčný, môže si ho dovoliť. Nájom ju vyjde na 450,- eur mesačne, strava do domácnosti pre dve deti pri dnešných enách potravín je niekedy aj 300,- eur, ročnému synovi kupuje sunar a plienky a starší ešte na noc potrebuje zaplienkovať tiež. Celkovo sú jej výdavky po sčítaní vysoké a nebyť jej rodiny, sama to nezvládne. Vyrátala mesačne na A. náklady pre jedného rodiča vo výške 205,- eur a pre C. vo výške 210,- eur. Otec jej neprispieva a odmieta sa dohodnúť. Tvári sa že nepracuje, pritom získava peniaze iným spôsobom a dovolí si platiť nájomné sám, taktiež si dovolí prezentovať sa bohatým životným štýlom na úrovni. Preto žiada výživné, ktoré bude stanovené a zároveň bude musieť otec začať konečne preberať zodpovednosť za dve maloleté deti, ktoré sám chcel. Vie, že nechce mať deti u seba, preto ich nosí k jeho rodičom, kde sa spoločne stretávajú a pomáhajú mu oni pri stretnutí s nimi. Nechce obmedzovať styk otca s deťmi v žiadnom prípade, chce, aby sa spolu ďalej kontaktovali a nadväzovali zdravé vzťahy. 4. Otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadrili. 5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku ,neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 10. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. 11. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. 12. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v predbežnom určení výživného na maloleté deti, nakoľko z návrhu matky nemal súd za osvedčené, že by otec na výživu maloletých detí v súčasnej dobe pravidelne prispieval a pritom mal súd za osvedčené, že o deti sa aktuálne stará výlučne matka. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa je zákonná povinnosť obidvoch rodičov, pričom otec sa aktuálne na výdavkoch maloletých detí nepodieľa, preto súd neodkladným opatrením zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti aspoň v nevyhnutnej miere, ktoré predbežne určil po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletých detí v danom veku, ako aj s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Vzhľadom na uvedené, na čas do rozhodnutia vo veci samej, v záujme riadneho zabezpečenia potrieb maloletých detí aspoň v nevyhnutnom rozsahu, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí vo výške 150,- eur mesačne na každé z detí k rukám matky. Neodkladné opatrenie nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a slúži výlučne len na dočasnú ochranu ohrozených práv, a to v nevyhnutnom rozsahu. 13. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, nakoľko tieto sa už v osobnej starostlivosti matky nachádzajú. Vzhľadom na uvedené súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. 14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.