Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27Pc/29/2024 1224201727 18. 12. 2024 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201727.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa - manžela: C. H. C., R..XX.XX.XXXX, I. C. XX, D. , zastúpený splnomocneným zástupcom A.. X.. J. A. R., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. D. J. X, D. proti odporkyni - manželke : J. C. H. T., R.. XX.XX.XXXX, D. W. X, D. o rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov konania: C. H. C., W. C., R.. XX.XX.XXXX a J. C. H. T., W. H. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku V., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á dz a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 03.06.2024 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. 2. Obaja manželia sú vietnamskej národnosti, navrhovateľ je štátnym občanom Vietnamu, odporkyňa je štátnou občiankou Slovenskej republiky, obaja majú trvalé bydlisko v Slovenskej republike 3. V návrhu uviedol, že manželstvo uzavreli dňa 24.04.2015 v provincii D. Z. C. C., po viac ako ročnej známosti. U navrhovateľa ide o manželstvo druhé a u odporkyni o manželstvo tretie. Počas manželstva sa narodil maloletý H. O. C., A.O. XX.XX.XXXX, avšak na základe testu DNA , Mestský súd Bratislava II, rozsudkom č.k. B3-37P/25/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2024 určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletého. Navrhovateľ začal mať po narodení maloletého dieťaťa pochybnosti ,či môže byť jeho otcom pretože sa na neho vôbec nepodobal . Odporkyňa sa následne priznala, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala intímny vzťah s iným mužom . Test DNA potvrdil, že navrhovateľ nie je otcom maloletého, následkom čoho stratil dôveru a citový vzťah k manželke. V roku 2022 manželka opustila spoločnú domácnosť, od ktorej doby spoločne nežijú, nehospodária, nevedú intímny život. Žiaden z účastníkov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, manželstvo je rozvrátené, neplní ani jednu z jeho funkcií a neexistuje predpoklad, že mohlo dôjsť k jeho obnoveniu. 4. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení , doručenom súdu dňa 05.12.2024 uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Zároveň žiadala aby súd rozhodol na pojednávanie bez jej účasti. 5. Podaním doručeným súdu dňa 07.10.2024 a dňa 05.12.2024 navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. 6. Súd prejednal vec podľa § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. v neprítomnosti účastníkov konania.
7. Podľa § 2 zák. č. 97/1963 Zb. v znení neskorších zmien o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 8. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 9. Podľa článku 20 ods. 1 vyhL. č. 98/1984 Zb. ministra zahraničných vecí o zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach , rozvod sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanmi sú obaja manželia v čase podania návrhu na začatie konania. 10. Podľa článku 20 ods. 2 vyhL . č. 98/1984 Zb. ministra zahraničných vecí o zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach ak jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, justičný orgán, pred ktorým prebieha rozvozové konanie, rozhoduje podľa právneho poriadku svojho štátu. 11. Podľa článku 20 ods. 3 vyhL. č. 98/1984 Zb. ministra zahraničných vecí o zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach , na konanie o rozvode podľa odseku 1 tohto článku je príslušný justičný orgán tej zmluvnej strany, ktorej občanmi sú obaja manželia v čase podania návrhu. Ak v čase podania návrhu na rozvod majú obaja manželia bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je príslušný aj justičný orgán tejto zmluvnej strany. 12. Podľa článku 20 ods. 4 vyhL. č. 98/1984 Zb. ministra zahraničných vecí o zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, v prípade uvedenom v odseku 2 toho článku je príslušný justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo mali obaja manželia posledné spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, sú príslušné justičné orgány oboch zmluvných strán. 13. Na základe citovanej vyhlášky č. 98/1984 Zb., vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych a trestných, súd dospel k záveru, že Mestský súd Bratislava II má právomoc vo veci konať, keďže jeden z manželov - odporkyňa je štátnou občiankou Slovenskej republiky, pričom obaja manželia majú trvalé bydlisko v Slovenskej republike. Podľa článku 20 ods. 2 vyhl č. 98/1984 Zb. je v prejedávanej veci rozhodným právom , právo Slovenskej republiky, keďže odporkyňa je štátnou občiankou Slovenskej republiky. 14. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 16. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 17. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. 19. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi ako aj to, že z ich manželstva sa deti nenarodili. Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu návrhu na začatie konania a z písomného vyjadrenia manželky, ktorá s návrhom súhlasila a rovnako ako manžel navrhovala manželstvo rozviesť. Príčinou rozvratu manželstva bola okolnosť, že manželka porodila počas manželstva dieťa, pričom odporcu ponechala v domnení, že je otcom dieťaťa. V priebehu manželstva však bolo otcovstvo navrhovateľa k maloletému dieťaťu súdom zapreté, čo spôsobilao nenavrátiteľný rozvrat v manželstve. 20. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálny a pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Na podklade uvedeného súd konštatuje, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu navrhovateľky vyhovel. 21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.