Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41P/77/2024 1224201909 10. 07. 2024 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201909.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Ď., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: N.. I. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/XX, XXX XX D., toho času bytom Š. G.U. XX, XXX XX N., zastúpená advokátkou: JUDr. Iveta Lenčéšová so sídlom Farská 50, 949 01 Nitra a otca: U. Ď., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX, XXX XX D., zastúpený advokátom: Mgr. Martin Hurtaj so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II 17.06.2024, sa matka maloletého P. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a zároveň zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 300,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že rodičia nie sú manželia, poznajú sa 10 rokov. Do roku 2018 kedy sa narodil ich syn P. sa často hádali, ich vzťah upadal. Otec si našiel počas ich spoločného bývania v V. slobodnú mamičku na Z., ktorú v r. 2017 navštívil v Z. a mal s ňou intímny pomer. V tom čase matka otcovi prepáčila, povedali si, že začnú nanovo a založia si rodinu. Začiatkom roka 2018 matka otehotnela. Po dohode, že začnú nanovo matka prišla na to, že otec si so slobodnou mamičkou volával a udržoval kontakt, aj keď matka bola v 4. mesiaci tehotenstva. Takisto bol otec v kontakte so svojou bývalou manželkou. Matka často plakávala, keď jej otec slovne ubližoval a psychicky ju deptal. Keď videl, že plače, začal jej nadávať. Keď sa mal maloletý P. narodiť, presťahovali sa na Z., do bytu na dedine v W.. V malom nájomnom dome bývala aj sestra otca s rodinou, ktorá bola tiež svedkom ich konfliktov. Matka navrhovateľky bola takisto svedkom hádok medzi rodičmi maloletého. Vzťahové problémy sa začali stupňovať, keď matka potrebovala pomoc s maloletým. Otec v takých situáciách trávil čas mimo domu a aj v čase, keď nemal žiadnu prácu, matke s dieťaťom nepomohol. Jeho správanie voči dieťaťu bolo tiež agresívne, napríklad, keď mu išli zuby a plakal, otec na neho skríkol a raz ho dokonca surovo hodil k stene. Agresívne sa otec správal aj voči matke, ktorú tiež pri hádke sotil, alebo ju surovo udrel do chrbta v čase, keď pila z pohára. Matka sa snažila vzťah s otcom dlhodobo udržať a zachrániť kvôli dieťaťu, avšak dlhodobý stres jej už prináša zdravotné problémy, nevládze takto žiť a rovnako hádky zle vplývajú na dieťa, ktoré sa vo vypätých situáciách snaží matku fyzicky chrániť, preto sa rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti v Nitre a presťahovať sa s dieťaťom do N.. Dôvodom pre podanie tohto návrhu sú podľa vyjadrenia matky opakované vyhrážky otca, ktorý nedovolí, aby jeho syna vychovávali dve ženské (t.j. matka a jej matka), že ho matke zoberie a postará
sa o to, aby ho mal iba on. Je v záujme právnej istoty nielen matky, ale predovšetkým dieťaťa, aby bolo formou neodkladného opatrenia zverené do osobnej starostlivosti matky. U matky má pocit lásky a bezpečia. Cieľom návrhu je, aby sa dieťa nedostalo do extrémne vypätej stresovej situácie, keď by si ho otec násilím zobral a nedovolil by mu vrátiť sa k matke počas obdobia, keď nebude o zverení dieťaťa rozhodnuté súdom. Podľa informácií, ktoré má matka, je otec zamestnancom M. U. F. Z., Z..F..P.. so sídlom: C. U. XXXX/X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX a jeho mesačná mzda netto predstavuje cca 1.700,- € až 1.800,- €. Ďalej matka poukázala na metodiky výpočtu výživného rodičov k deťom, ktorá je zverejnená na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, čo pri otcovi predstavuje výživné 306,- € až 324,- €. V zmysle § 366 CMP preto navrhla, aby súd uložil otcovi platiť výživné na mal. P. v sume 300,- € mesačne. 3. Otec sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril podaním z 10.07.2024, v ktorom uviedol, že od 6/2024 spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa so synom odsťahovala do N. a otec zostal žiť v D.. Na syna prispieva od 7/2024 výživným vo výške 200,- eur mesačne, má s ním pravidelný audiovizuálny kontakt. Osobný kontakt matka otcovi umožňuje iba za jej prítomnosti. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil a v časti určenia výživného navrhol návrh zamietnuť. Ďalej uviedol, že sa matke nikdy nevyhrážal, že jej syna odníme, resp. nevráti.. Dôkazom je samotný návrh, v ktorom matka svoje tvrdenia nijako nepreukázala. So synom mal otec možnosť sa stretnúť raz za prítomnosti matky, na ktorom sa dohodli na jeho zverení matke, aj na tom, že sa s ním bude otec stretávať každý druhý víkend plus polovicu prázdnin. Matka trvá na tom, že takúto dohodu bude realizovať, až keď jej syn bude zverený do jej starostlivosti. A to je jediný dôvod, pre ktorý otec súhlasí s nariadením neodkladného opatrenia, pretože je v záujme syna, aby bezodkladne sa začal s otcom stretávať. Po spoločnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo začiatkom 7/2024, otec pochopil, že rozhodnutie matky je trvalé, preto začal prispievať matke titulom výživného na syna v sume 200,eur mesačne. Spôsob, akým matka odôvodnila výpočet výšky výživného vychádza z tabuľky MS SR, ktorý však nemožno aplikovať v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, súd upravuje výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), t.j. vo výške, ktorou budú pokryté nevyhnutné výdavky syna. K návrhu matky v časti výživného ďalej uviedol, že neobsahuje žiaden výpočet výdavkov na syna, resp. ich špecifikáciu, a teda nemožno posúdiť, ktoré výdavky sú nevyhnutné a ktoré nie. Keďže otec so synom žil a o tohto sa riadne staral, uviedol, že maloletý okrem bežných výdavkov nemá žiadne špecifické výdavky, ktoré by výrazne zvyšovali náklady na neho. 4. Súd v rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky, ako aj z listinného dôkazu pripojeného k návrhu: rodný list maloletého a vyjadrenia otca k návrhu. 5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 15. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 17. Z citovaného ustanovenia (ods. 11), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP). 18. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. 19. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. 20. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka domáhala zverenia maloletého P. do jej osobnej starostlivosti a žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 300,eur mesačne. 21. Z návrhu matky vyplynulo, že rodičia maloletého nie sú manželia, matka pred podaním tohto návrhu v júni 2024 opustila spoločnú domácnosť s otcom a presťahovala sa do N.. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému P. súdnym rozhodnutím doposiaľ upravený nebol. Podľa vyjadrenia otca tento na výživu maloletého prispieva výživným 200,- eur mesačne od 07/2024. 22. Matka nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otec sa jej opakovane vyhráža, že nedovolí, aby jeho syna vychovávali dve ženy (matka a jej matka), že maloletého matke zoberie a postará sa, aby mal maloletého iba on, v dôsledku čoho sa matka spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti odsťahovala do N.. Ako ďalší dôvod matka uviedla, že s otcom sa hádali, pričom chce týmto návrhom predísť vypätej situácii, kedy by si otec dieťa násilím zobral. Záverom dodala, že otec má čistý mesačný príjem približne vo výške 1.700,- až 1.800,- eur.
23. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka vo svojom návrhu uviedla a po oboznámení sa s vyjadrením otca k návrhu, dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala matka na základe jej návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava uvedená v odsekoch vyššie. 24. Súd v čase rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemal matkou ako navrhovateľkou za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, matkou navrhovaným zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a uložením povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere (ustanovenie § 366 CMP). 25. Pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa neodkladným opatrením do osobnej starostlivosti matky prijal súd záver, ako už uviedol v predchádzajúcom odseku, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého formou neodkladného opatrenia a zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie maloletého, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Zo samotného návrhu matky vyplýva, že maloleté dieťa sa v čase rozhodovania súdu nachádzalo v osobnej starostlivosti matky, ktorá osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje, preto nie je daný zákonný dôvod zasiahnuť do pomerov maloletého dieťaťa, konkrétne do otázky jeho zverenia formou nariadenia neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania, a to aj za situácie, že otec so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Pokiaľ otec tvrdil, že matka podmieňuje stretávanie otca s maloletým tým, že jej musí byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti, uvedené taktiež nebolo zo strany otca osvedčené. Ak by tomu tak aj bolo, konanie matky by bolo neprípustné, keďže doposiaľ neboli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému a otec má rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka, ktorá je v aktuálnej situácií rodičov, ktorí spolu nežijú, povinná umožniť otcovi styk s maloletým. 26. Súd mal teda osvedčené, že pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého, nateraz je o dieťa postarané, dieťa nie je bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru, neosvedčilo sa vážne ohrozenie alebo narušenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletého dieťaťa, a preto nie je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa v súčasnosti už nachádza a otec s týmto vyjadril súhlas. Matka je zároveň povinná otcovi umožniť styk s maloletým tak, aby boli zabezpečené práva obidvoch rodičov na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa a aj na jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. 27. Rovnako súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením nariadiť platenie výživného otcovi. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, teda ak je nutné zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere na uspokojovanie jeho základných osobných (životných) potrieb. Zároveň pri určovaní povinnosti platiť výživné je potrebné osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie podľa § 366 CMP, určuje rozsah vyživovacej povinnosti rodiča vo výške, aby boli vykryté len nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa. Až v ďalšom štádiu konania (vo veci samej) súd zisťuje schopnosti a možnosti rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa v závislosti od jeho majetkových a zárobkových pomerov a určí výšku vyživovacej povinnosti na základe tohto kritéria. 28. Matka nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy (okrem rodného listu maloletého), z ktorých by tiež vyplývalo, že výživa a potreby maloletého sú ohrozené a napokon matka ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, určením výživného vo forme neodkladného opatrenia, čím v danej veci absentuje naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Otec vo vyjadrení uviedol, že od 07/2024, odkedy nežijú s matkou v spoločnej domácnosti, prispieva na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne, ktorá suma je postačujúca vzhľadom na to, že maloletý má iba bežné výdavky. 29. Matka nielen, že na účely nariadenia neodkladného opatrenia potrebu uložiť otcovi povinnosť platiť výživné neosvedčila, netvrdila žiadne skutočnosti, z ktorých by vyvstala potreba zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Neuviedla ani, že otec sa na výžive maloletého nepodieľa alebo si otec vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu neplní ani v nevyhnutnej miere. Súd podotýka, že matka neosvedčila ani žiadne zvýšené výdavky na maloleté dieťa. Naliehavá potreba pre nariadenie
neodkladného opatrenia na výživné by bola splnená, keby otec odmietal dobrovoľne prispievať na výživu dieťaťa aspoň v nevyhnutnej miere, čo matka súdu nielenže neosvedčila, ale to ani netvrdila. Nakoľko súd nemal osvedčené, že otec má v úmysle sa vyhýbať plneniu vyživovacej povinnosti, keď ako sám uviedol, na výžive maloletého dieťaťa sa podieľa sumou 200,- eur mesačne, nepovažoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti za dôvodný. 30. Súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale nato, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh matky v celom rozsahu zamietol. 31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Keďže predmetom tohto konania je len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nie aj návrh vo veci samej, (nakoľko návrh vo veci samej podaný nebol), je toto uznesenie aj rozhodnutím, ktorým sa toto konanie sp. zn. 41P/77/2024 končí, preto súd rozhodoval aj o trovách konania. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).