Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 59P/68/2024 1224202108 08. 07. 2024 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2024:1224202108.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. X, F., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. X, F., právne zastúpená Mgr. Annou Angelovičovou, advokátkou so sídlom Slánska 20A, Prešov, a otca: G. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo: Maroko, bytom H. E. A. G. XX, X H., XXXXX, C., I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným na Mestský súd Bratislava II dňa 20.06.2024 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá by bola oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Ďalej žiadala, aby súd styk otca s maloletou neupravil a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumu 1000 eur mesačne vopred k rukám matky vždy k 10. dňu v mesiaci. Vo veci samej žiadala, aby súd vyhovel petitu návrhu, ktorý bol totožný s návrhom na neodkladné opatrenie. Konanie bolo zapísané pod sp. zn. 59P/63/2024. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil z konania sp. zn. 59P/63/2024 na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 59P/68/2024. 2. Vo svojom návrhu uviedla, že maloletá pochádza zo vzťahu rodičov, ktorý trval cca. 6 mesiacov, ide o ich prvé a jediné dieťa. Rodičia sa stretávali raz mesačne na približne 5-6 dní, resp. trávili spolu krátke dovolenky, pred otehotnením sa stretli presne päťkrát. Už počas uvedeného obdobia si matka uvedomila, že s otcom dlhodobý či trvalý vzťah nechce, avšak neplánovane otehotnela, toto prekvapilo ju aj otca, párkrát otvorili tému spoločného bývania, avšak ako sa postupne spoznávali obaja si uvedomili, že pochádzajú z tak odlišných prostredí a kultúr, že by nebolo možné spolu žiť a fungovať. Matka žije a pracuje v Bratislave, má tu zázemie, rodičov, súrodencov a ďalších blízkych. Otec je Maročan, od vysokej školy žijúci v Madride v Španielsku, tam aj podniká. Maloletá sa narodila začiatkom septembra minulého roka v Brne. Otec sa v čase pred pôrodom zdržiaval na Slovensku, ubytovaný bol prevažne v hoteli, po pôrode pobudol ešte ďalších cca. desať dní kvôli určeniu otcovstva na matrike v Brne. Následne odcestoval naspäť do Madridu a matka prvé týždne s novorodeniatkom strávila za pomoci svojej matky, teda starej mamy maloletej. Následne otec prichádzal do Bratislavy navštevovať maloletú raz do mesiaca na cca. 4-6 dní (reálne spolu trávili maximálne 3 hodiny denne, keďže otec je pracovne vyťažený). Takto to pokračovalo do februára tohto roka. Od februára 2024 sa komunikácia medzi rodičmi výrazne zhoršila, resp. otec prestal s matkou komunikovať a tento stav trvá doposiaľ. Opäť potom prišiel pozrieť maloletú v máji tohto roka na 2 dni (prvý deň spolu strávili cca 3 hodiny, druhý deň maximálne jednu hodinu), kde stretnutie skončilo veľmi nepríjemnou hádkou medzi rodičmi, ktorej vyvrcholením bol
prejav vôle otca, aby maloletá žila s ním bez matky v Španielsku. Rodičia celý čas, teda aj od narodenia maloletej komunikujú prevažne písomnou formou cez aplikáciu whatsapp a ani pred narodením maloletej ich vzťah nemal pevný základ a komunikácia viazla, ale od narodenia maloletej sa ich vzťah zhoršil. Otec má pasívny postoj, nepýta sa na zdravotný stav, vývojové pokroky maloletej, je ťažšie sa dohodnúť, kedy ju príde navštíviť, kedy a v akej výške zaplatí výživné, jediný vážny záujem prejavil vo veci štátneho občianstva maloletej. Maloletá teda žije od narodenia s matkou, otec ju od narodenia prišiel navštíviť šesťkrát, naposledy v máji. Dieťa ho vzhľadom na svoj vek v podstate nepozná. Pokiaľ ide o mesačné náklady maloletej, tieto vyčíslila v priloženej tabuľke nákladov na sumu 1286,20 eur. Matka s maloletou žijú v prenajatom byte s právom doživotného užívania nehnuteľnosti. A. je zdravé dievčatko, chodí na plávanie, cvičenie pre bábätká a fyzioterapiu. Pokiaľ ide o stravu, v tomto období (cca 9,5 mesiaca jej veku) sa už stravuje tri a viackrát denne, taktiež je stále dojčená. Iné náklady sú bežné. Medzi mimoriadne, jednorazové, resp. väčšie náklady patrili: detská autosedačka do 12 mesiacov 200 eur, komoda na oblečenie 200 eur, prebaľovací pult s príslušenstvom 150 eur, kúpacia vaňa na stojane 105 eur, hniezda: na spanie + Cocoonababy penové hniezdo 200 eur, mojžišov košík na stojane 120 eur, hojdacie kreslo 70 eur, fusak do kočiara 130 eur, monitory dychu pod matrac a na plienku 200 eur, elektrická odsávačka materského mlieka 130 eur, jedálenská stolička 200 eur, ergonomický nosič Sestrice 170 eur, parný hrniec a mixér 4v1 140 eur, všetko spolu v sume 2015 eur. Otec dieťaťa sa nepodieľal z 95% na vyššie uvedených výdavkov, ani vo forme konzultácie. Finančne zabezpečil nákup kočiara tak, že matke poslal peniaze na jej účet, inak sa o všetko postarala matka. Matka otehotnela cca. v polovici decembra 2022, koncom februára 2023 jej gynekologička diagnostikovala rizikové tehotenstvo (z dôvodu hematómu v maternici, neskôr tehotenskej cukrovky aj vyššieho veku). Gynekologička odporučila matke kľudový režim na lôžku, teda musela prestať pracovať čo bolo pre matku najmä psychicky náročné obdobie. Otec sa vtedy sám od seba rozhodol matke finančne pomáhať (čiastku, akou matke prispieval, si zvolil sám a dobrovoľne). Spolu takto pred narodením maloletej v období od marca do augusta 2023 prispel matke sumou 13000 eur. Matka pred narodením maloletej prevádzkovala e-shop a podnikala ako spoluvlastníčka salónu zameraného na úpravu rias a externe študovala na SPU v Nitre odbor záhradníctvo. Súčasný príjem matky je rodičovský príspevok z úradu práce v sume 473,30 eur mesačne, prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne bol matke vyplácaný len do apríla tohto roka, keďže otec dieťaťa nepracuje na Slovensku. Od narodenia A. tak žije prevažne zo svojich úspor. Od narodenia maloletej otec prispieva na jej výživu nepravidelne, a to takto: dňa 20.9.2023: 1000 eur, dňa 6.10.2023: 1000 eur, dňa 13.12.2023: 1000 eur, dňa 12.3.2024: 1000 eur, dňa 24.4.2024: 1000 eur. V mesiaci november 2023, tiež v mesiacoch január, február, máj 2024 otec neposlal matke nič a v júni zatiaľ tiež nič. Otec matke písomne povedal, že všetky náklady na dcéru uhradí (písomná komunikácia v prílohe). Ako ale vyplýva z prehľadu platieb výživného od otca matke, jeho konanie je v rozpore s týmto tvrdením. Otec žije v Madride, podniká tam, je vlastníkom spoločnosti B. zaoberajúca sa vývojom softvéru a IT consultingom, žije v malom prenajatom byte v centre Madridu. Jeho rodičia žijú v Maroku, súrodenci vo Francúzsku, Turecku a Nemecku. Otec preferuje samotársky spôsob života. Dôvodom pre podanie tohto návrhu matky je skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi sú napäté a matka netuší, čo od neho môže čakať, jeho správanie a komunikácia sú nepredvídateľné. Napríklad v súčasnosti už od februára nekomunikuje (resp. na úrovni jedna správa približne raz za 2-3 týždne), mali totiž konflikt týkajúci sa občianstva maloletej - bol proti tomu, aby mala slovenské občianstvom, pričom toto jej vyplýva priamo zo zákona. Je takmer nemožné sa s ním dohodnúť na čomkoľvek. Na výživu doposiaľ prispieval nepravidelne, a tento rok prispel len 2x zo 6 mesiacov, o maloletú sa zaujíma veľmi málo. Matka mu niekedy posiela fotky dcéry. Dcéra s otcom by mali mať dobrý vzťah a ona tomu nijako nebráni, avšak je nevyhnutné a predovšetkým v záujme A., G. bolo zverenie, starostlivosť o ňu a ďalšie rodičovské práva a povinnosti k nej a vyživovacia povinnosť upravená príslušným súdom. Návrh matky spočíva v tom, aby ostal zachovaný status quo, teda aby A. ostala zverená v jej osobnej starostlivosti tak, ako je to od jej narodenia doposiaľ, aby zatiaľ nebol upravený styk otca s maloletou, nakoľko najmä vzhľadom na vek A. a bývanie oboch rodičov, bude lepšie, keď sa dohodnú vopred na každej návšteve otca, nakoľko je pracovne vyťažený a tiež, aby bola určená vyživovacia povinnosť otca k A., nakoľko už niekoľko mesiacov je výživa A. zabezpečovaná výlučne matkou a otec sa na nej nijako nepodieľa. Matka v žiadnom prípade nepopiera právo otca a dcéry na spoločný styk, avšak v záujme maloletej by tento mal byť postupný, aby si vytvorili vzťah. Otec tvrdí, že nechce, aby maloletá žila v tejto krajine, v tej súvislosti používa rôzne pejoratívne výrazy na adresu matky aj Slovenskej republiky. Rodičia nie sú presne dohodnutí na výživnom, otec už párkrát povedal, že peniaze, ktoré jej posielal pred narodením dieťaťa sú výživným. U otca je jeho životná úroveň dosť vysoká, najmä z toho, ako ho matka vnímala a spoznala počas obdobia pred narodením maloletej. Matka ďalej uviedla, že v roku 2024 otec prispel na výživu A. len 2x. Otec žije v centre Madridu, matka nemá vedomosť o presných príjmoch otca, avšak
jeho obchodná spoločnosť má 210 zamestnancov a pobočky v 4 krajinách. Otec sa nikdy nevyjadril ani nenaznačil, že by mal problém s finančnými prostriedkami, je zameraný na pracovný výkon, práca je preňho prvoradá a tomu sú podriadené všetky jeho aktivity, resp. celý jeho spôsob života (nemá veľa priateľov, na dovolenky cestuje sám, atď.). Súčasný stav a neistota sú už naďalej neudržateľné, je nevyhnutné v záujme A., aby bolo jej právo na pokojný vývin a starostlivosť aspoň do rozhodnutia súdu vo veci samej zaistené. 3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s prílohami návrhu, a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Z rodného listu súd zistil, že rodičmi maloletej A. sú matka F. D., nar. XX.XX.XXXX a otec G. B. C., nar. XX.XX.XXXX. 5. Z prílohy k návrhu súd zistil, že matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú nasledovne: bývanie 181,70 eur, strava 270 eur, aktivity 314,50 eur, oblečenie a hygiena 260 eur, výlety a dovolenky 200 eur, lieky, lekári a ošetrenia 60 eur, dokopy 1286,20 eur. 6. Tunajší súd vedie konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej pod sp. zn. 59P/63/2024, v konaní je naplánovaný termín informatívneho výsluchu rodičov na deň 14.08.2024. 7. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 331 ods. 1 prvá veta CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. 14. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia
posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016,1092 s.). 18. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v Civilnom mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 19. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. 20. V predmetnej veci sa matka domáhala dočasného zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že maloletá sa v súčasnej dobe nachádza v starostlivosti matky, v tejto starostlivosti sa nachádza už od narodenia. V prípade, ak by súd návrhu matky v tejto časti vyhovel, uvedené rozhodnutie by iba potvrdzovalo a duplikovalo už existujúci stav. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že naliehavosť dočasnej úpravy nebola preukázaná, život, zdravie, alebo priaznivý vývoj maloletej v súčasnosti nie je ohrozené alebo narušené. Odôvodnenie návrhu na dočasné zverenie matke tým, že medzi rodičmi je napätie a že otec nechce, aby maloletá žila v Slovenskej republike, nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, súčasná situácia nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletej a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkom konania. Preto súd vyhodnotil, že naliehavosť dočasnej úpravy nebola preukázaná. V súčasnosti nie je potrebné a naliehavé autoritatívne zveriť maloletú do starostlivosti matky neodkladným opatrením na úkor riadne vykonaného dokazovania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danej veci nie je splnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Čo sa týka časti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na základe ktorého by bola oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a na základe ktorého by súd styk otca s maloletou neupravil, súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že inštitút neodkladného opatrenia nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je zásah súdu dočasného charakteru a neodkladné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, pričom súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vo výnimočných prípadoch.
22. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. 23. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti finančne podieľal na jeho výžive. 24. Už z obsahu matkou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že otec ešte pred narodením dcéry v období od marca 2023 do augusta 2023 prispel matke celkovo sumou 13 000 eur. Od narodenia (t. j. od septembra 2023) matke prispieva na maloletú nepravidelne, a to dňa 20.9.2023: 1000 eur, dňa 6.10.2023: 1000 eur, dňa 13.12.2023: 1000 eur, dňa 12.3.2024: 1000 eur, dňa 24.4.2024: 1000 eur. Otec matke písomne potvrdil, že všetky náklady na dcéru uhradí (písomná komunikácia v prílohe návrhu). Po posúdení všetkých relevantných skutočností, súd mal za to, že za uvedenej situácie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Rovnako, vychádzajúc z ustanovenia § 366 CMP, pojednávajúcom o tom, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, v kontexte toho, že otec pred narodením maloletej prispel sumou 13000 eur, po narodení celkovo sumou 5000 eur (vzhľadom na vek 10 mesiacov, 5000 eur prerátané na mesiac činí sumu 500 eur), je pre potreby rozhodovania o neodkladnej úprave pomerov nutné konštatovať, že otec prispieva na výživu maloletej výživným, ktoré s ohľadom na doposiaľ zistené pomery strán plne rešpektuje požiadavku nevyhnutnej miery výšky výživného. Z obsahu spisu nateraz vyplýva to, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur mesačne, prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne bol matke vyplácaný len do apríla tohto roka, keďže otec dieťaťa nepracuje na Slovensku. A. v čase rozhodovania súdu nedosiahla vek ani jedného roka, ako uviedla matka, A. je zdravé dieťa, okrem mimoriadnych výdavkov uviedla, že iné náklady sú bežné. Vyčíslenie mesačných nákladov a ich odôvodnenosť v sume 1286,20 eur bude súd podrobne skúmať až v konaní vo veci samej. V kontexte uvedeného je nutné pripomenúť, že je v nevyhnutnom záujme maloletej, aby otec aj naďalej dobrovoľne prispieval výživným a to až do doby, pokiaľ súd o výške jeho vyživovacej povinnosti nerozhodne rozhodnutím vo veci samej. 25. Možno teda konštatovať, že otec si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, a teda nie je potrebné, aby okamžite zasahoval súd a ukladal mu povinnosť plnenia vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením. Opätovne je nutné zdôrazniť, že povinnej osobe neodkladným opatrením možno nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, pričom požiadavka matky na uloženie povinnosti otcovi neodkladným opatrením platiť výživné v ňou navrhnutej výške, prekročuje zákonnú požiadavku nevyhnutnej miery, preto by ani nebolo legitímne vydať navrhované neodkladné opatrenie. Výživné je určené pre potreby maloletej a pokiaľ matka poukazovala na vysoké mimoriadne výdavky napr. v súvislosti s komodou na oblečenie, parný hrniec a mixér a pod., uvedené nie je možné riešiť neodkladným opatrením a úpravou výživného pre maloleté dieťa. 26. Matka vo svojom návrhu argumentovala, že hoci otec dobrovoľne platil výživné, platil ho veľmi nepravidelne. V tejto súvislosti poukazuje súd opätovne na to, že výživné priznané neodkladným opatrením môže byť priznané iba v nevyhnutnej miere, t. j. v miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. V predmetnej veci však nemožno vyvodiť záver, že výživa maloletej je ohrozená, najmä za stavu, kedy otec (hoci i nepravidelne) dobrovoľne prispel na maloletú od narodenia sumou 5000 eur a kedy matke písomne deklaroval ochotu podieľať sa na výžive maloletej, čím má súd definitívne za vylúčené akútne ohrozenie výživy dieťaťa, za ktorým účelom by mohol pristúpiť k neodkladnej úprave v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na prežitie maloletej, ktorú uvedená suma nepochybne presahuje. 27. Matka uviedla, že otec platí výživné nepravidelne, a teda má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením. Zo skutočností uvádzaných matkou sa však nedá jednoznačne ustáliť, že si otec vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplní, resp. nebude plniť, pričom je potrebné ponechať mu priestor na dobrovoľné uhrádzanie výživného. Z uvedeného možno teda vyvodiť záver, že po materiálnej stránke je zjavne o A. dostatočne postarané, a ak matka nedostáva
každý mesiac požadovaných 1000 eur, nezakladá to dôvodnosť argumentácie, že ide o bezprostredné ohrozenie zabezpečenia základných životných potrieb maloletej. Nevyhnutná miera platenia výživného znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletej zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. 28. V prípade, ak by súd vyhovel matke a dospel k záveru, že potreby dieťaťa nie sú hradené v žiadnej sume, musel by uvažovať o výživnom v oveľa nižšej miere ako uhrádza otec dobrovoľne (hoci i nepravidelne), pričom možno konštatovať, že tento postup by bol v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. 29. Pokiaľ do autoritatívneho rozhodnutia súdu nebude rozsah plnení zo strany otca na potreby maloletej v súlade s predstavou matky, ani táto skutočnosť nebude zakladať dôvod na neodkladnú úpravu pomerov, pokiaľ bude presahovať nevyhnutnú mieru vyživovacej povinnosti potrebnú na prežitie maloletej. Súd teda nemal predbežne za dostatočne osvedčené, že by zabezpečenie výživy ich dcéry bolo toho času tak ohrozené, že by bolo nutné dočasné súdne určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu neodkladným opatrením. 30. Úprava rodičovských práv a povinností voči A. je riešená už v začatom konaní vo veci samej. Termín informatívneho výsluchu rodičov (Cochem) je nariadený na 14.08. 2024, pričom v tomto konaní bude vykonané pre konečné rozhodnutie nevyhnutné dokazovanie. Pokiaľ nebudú splnené podmienky na meritórne rozhodnutie a súd z výpovedí účastníkov bude mať za dostatočne osvedčené, že existuje potreba dočasnej úpravy ich pomerov, môže kedykoľvek počas konania pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia aj z úradnej povinnosti. 31. V danom prípade mal súd za to, že na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky, keďže neboli dané predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému dieťaťu, keď z okolností uvádzaných matkou nie je dostatočne osvedčené, že by pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej, bolo potrebné neodkladne korigovať, resp. upraviť pomery účastníkov. Súd prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia a nebolo preukázané potenciálne ohrozenie maloletého dieťaťa, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. 32. Súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A., ktoré je vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 59P/63/2024. 33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v jednom vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.