Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41P/135/2024 1224203268 21. 11. 2024 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203268.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci manželky: S. B., rodená P., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, N., zastúpená: advokátkou: JUDr. Katarína Hegedüšová so sídlom Majerníkova 3/ A, Bratislava a manžela: L. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, N., toho času bytom S. H. F., Š. P. H. F., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: 1/ I. B., narodený XX.XX.XXXX a 2/ O. B., narodený XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode manželstva, takto rozhodol: I. Súd podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí vyhlasuje, že n e m á právomoc konať vo veci. II. Súd konanie z a s t a v u j e. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Manželka sa návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II 14.10.2024 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. na čas po rozvode manželstva. 2. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí uzavreli 10.08.2014 manželstvo. Maloleté deti žijú v súčasnosti v spoločnej domácnosti s matkou na adrese A. XXXX/X, N.. Manžela si zobrala po dvojročnej známosti, I. sa narodil na Z. a otec pracoval v A. A. V.. Otec matke po narodení staršieho syna v domácnosti ani so starostlivosťou o maloletého nepomáhal. V roku 2019 dal v práci výpoveď a začal častejšie cestovať k rodičom do H.. Do toho času prejavoval agresivitu voči navrhovateľke, pred synom ju skopol na zem, rozbil stoličku, nadával jej. Materskú dovolenku prežila vo finančnej tiesni, svoje zarobené finančné prostriedky si otec sporil a matke dal minimum, resp. skoro nič. Po materskej dovolenke začala navrhovateľka pracovať v banke a platila nájom a výdavky zo svojho účtu. Maloletý I. navštevoval škôlku na adrese N. X, N.. Od roku 2019 otec striedavo cestoval zo Z. do H.. Kvôli pandémii zostal pol roka v H. bez navrhovateľky a syna. Kontaktoval sa s nimi telefonicky, finančne neprispieval. Po skončení pandémie sa manžel vrátil na Z. a manželka opäť otehotnela. Manžel nútil manželku presťahovať sa do H.. Pod nátlakom dala výpoveď v banke a do H. odišla v októbri 2020. Manžel rozhodoval o veciach, ako výchovnú metódu používal vyhrážanie sa, tvrdil, že byt je jeho, a preto ho musia poslúchať. K staršiemu synovi sa správal zle, akoby nebol jeho, vyhrážal sa manželke, že ju ako tehotnú vyhodí na ulicu. Rasistické a xenofóbne poznámky na adresu manželky boli na dennom poriadku. Keď mal maloletý O. dva roky, manžel požadoval, aby manželka nastúpila do práce. Manželka pracovala v reťazci Y., hoci má VŠ vzdelanie, pričom to nebola práca na úrovni jej vzdelania. To ju prinútilo k rozhodnutiu, že 31.12.2023 si nedala predĺžiť zmluvu a v apríli 2024 si našla cez internet
robotu na Z.. Dňa 11.06.2024 ako rodina prileteli do Z., manželka začala pracovať v banke a manžel sám 20.06. odletel, napriek tomu, že zvažoval, že sa spoločne všetci vrátime a budeme žiť v Z., bezdôvodne si to rozmyslel a manželku nahlásil ako únoscu detí z miesta ich obvyklého pobytu. Deti majú na Z. trvalý pobyt, lekára, chodia do školy a škôlky, bývajú v byte, ktorého majiteľkou je manželka a jej sestra. Deti majú svoju izbu, zázemie a prejavuje sa u nich veľká obava a stres z prípadného návratu do H.. Podľa vyjadrenia manželky vzhľadom na manželove správanie a postoj M. ako otca k deťom nie je z hľadiska správneho vývoja detí možný návrat maloletých detí do H.. Matka k návrhu pripojila fotodokumentáciu, ktorá má dosvedčovať fyzické násilie a agresivitu - podľa vyjadrenia matky ide o kúsance od manžela na jej ruke, modriny. Starší syn sa rozplakal v ZŠ teraz v septembri 2024, triedna učiteľka ho odviedla k psychológovi, lebo syn sa bojí, že bude musieť ísť s otcom bez nej do H.. Manželka sa o deti riadne stará, chodí do práce, je zamestnaná od 24.06.2024 v X. N. Y. F. V. Z. na pozícii klientský poradca. Manžel Deti sú začlenené do slovenského sociálneho prostredia, deti majú kultúrne väzby k Z. F.. Najmä I. strávil viac času v Z. ako na území H.. Maloletý I. sa narodil na území Z. a žil tu s oboma rodičmi počas celej materskej dovolenky navrhovateľky - matky. Deti rozprávajú prioritne slovenským jazykom, z čoho je zrejmé, že majú kultúrne väzby skôr na Z. F.. Vzájomné spolužitie manželov už je nemožné, vzhľadom na jeho agresiu, napádanie a psychické týranie hlavne voči osobe manželky. Ako ďalšie listinné dôkazy manželka pripojila sobášny list, rodné listy maloletých detí, potvrdenia o pobyte, pracovnú zmluvu s prílohou. 3. Na základe uvedených skutočností súd zistil, že predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Manželka je štátnou občiankou Z. F. a manžel je štátnym občanom H. F.. Slovenská republika sa od 01.05.2004 stala členom Európskej únie, preto právne akty tohto spoločenstva, medzi ktoré patria aj nariadenia, sa stali pre ňu záväzné. Manžel je štátnym občanom H. F. (uvedené je zrejmé z predloženého sobášneho listu a lustrácie v registri obyvateľov), ktorá je členom Európskej únie. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že účastníci spoločne žili na území Z. F. od roku 2014 do roku 2019, kedy manžel začal častejšie cestovať do H. a v októbri 2020 sa celá rodina presťahovali do H. F.. Ide teda o konanie, ktorého účastníkmi sú občania členských štátov Európskej únie. V danom prípade je potrebné aplikovať Nariadenie rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktorého predmetom je okrem iného právomoc a uznávanie rozhodnutí v manželských veciach týkajúcich sa rozvodu, rozluky a anulovania manželstva. 4. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 41P/127/2024, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, zároveň sa domáhala vyslovenia zákazu vycestovania maloletých detí za hranice Z. F. a upravenia styku otca s maloletými deťmi. Uznesením č. k. 41P/127/2024-53 z 08.10.2024 súd návrh matky zamietol. Rozhodnutie nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť, matka podala odvolanie. 5. Z obsahu spisu sp. zn. 41P/127/2024 tiež vyplýva, že 17.09.2024 Y. pre O. P. W. V. O., Š. X, N. oznámilo, že prijalo od ústredného orgánu H. žiadosť otca o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu s tým, že maloleté deti boli matkou neoprávnene premiestnené na územie Z. F.. Manželia s maloletými deťmi bývali na adrese S. W. F. XX, Y. W. Y., N., XXX XX H.. 6. Podľa kapitoly I, článku 1, ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Rady (EÚ) č. 2019/1111“), toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. 7. Podľa úvodného bodu 9 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, pokiaľ ide o rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na zrušenie manželských zväzkov. Nemalo by upravovať také otázky, ako sú dôvody rozvodu, majetkové dôsledky manželstva alebo iné súvisiace opatrenia. Na rozhodnutia o zamietnutí zrušenia manželských zväzkov by sa jeho ustanovenia o uznávaní nemali vzťahovať.
8. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 3 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. 9. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 4 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, súd, ktorý koná podľa článku 3, má tiež právomoc konať o vzájomnom nároku, ak uvedený vzájomný nárok patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. 10. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 5 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, bez toho, aby bol dotknutý článok 3, súd členského štátu, ktorý povolil rozluku, má tiež právomoc zmeniť rozluku na rozvod, ak tak ustanovuje právny poriadok tohto členského štátu. 11. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, s výhradou odseku 2, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 3, 4 alebo 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa právneho poriadku tohto štátu (ods. 1). Manžela, ktorý má obvyklý pobyt na území členského štátu alebo je štátnym príslušníkom členského štátu, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5 (ods. 2). 12. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 13. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 14. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 15. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky") (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). 16. Princíp právomoci podľa kapitoly II, oddielu I, článku 3 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 ustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc konať, pričom nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný. Túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. Čo sa týka manželských vecí, neuplatňuje sa žiadny všeobecný princíp právomoci, ale namiesto toho nariadenie v čl. 3 obsahuje viaceré princípy právomoci, pričom tieto princípy sú alternatívne, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadradený inému a žiadny z nich nemá prednosť. 17. Zo znenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v manželských veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod manželstva, sa považuje obvyklý pobyt účastníkov konania. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (hoci s ním môže byť aj totožný), ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej
záujmu (napr. práca, škola), bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Súd pri posudzovaní otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. 18. Ustanovenie článku 3 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111 vypočítava alternatívne možnosti, podľa ktorých sa môže navrhovateľ v konaní o rozvod manželstva rozhodnúť, na ktorý súd návrh podá. Uvedené možnosti sú vo vzťahu alternatívnom, t. j. žiadna z možností nie je nadradená inej, je teda na navrhovateľovi, ktorú možnosť si vyberie a na ktorý súd návrh na rozvod manželstva podá. Právomoc vo veci konať sa podľa citovaného nariadenia riadi obvyklým pobytom manželov, nie ich trvalým bydliskom. Štátne občianstvo je smerodajné len v prípade, ak sú obaja manželia štátnymi občanmi rovnakého členského štátu, čo v danej veci splnené nie je (manželka - navrhovateľka je štátnou občianskou Slovenskej republiky a manžel je štátnym občanom Talianskej republiky). 19. Po oboznámení sa s návrhom manželky mal tunajší súd za preukázané, že pre konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom nemá splnenú podmienku právomoci stanovenej Nariadením Rady (EÚ) č. 2019/1111. Manželka sa síce zdržiava spolu s maloletými deťmi na adrese A. XXXX/X S. N., avšak iba od 11.06.2024, pričom väčšinu života maloleté deti prežili v H.. Manželka žila s manželom a deťmi v H. od októbra 2020 do 11.06.2024. Manžel sa zdržiava a má bydlisko v H.. Navrhovateľku označil za únoscu detí z miesta ich obvyklého pobytu (H.), pričom Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže eviduje od ústredného orgánu H. žiadosť otca o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu. Manželka následne 14.10.2024 podala návrh na rozvod manželstva. Podľa názoru súdu nie je naplnená podmienka právomoci slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva. Manželia majú obvyklý pobyt v H. F., z ktorého dôvodu je daná právomoc konať vo veci rozvodu ich manželstva súdom H. F. /čl. 3 Nariadenia (EU) č. 2019/1111 písm. a) bod i)/. Pokiaľ manželka argumentuje tým, že ona sa zamestnala na území Z. F., má tu trvalý pobyt a aj maloleté deti tu navštevujú školské zariadenie, uvedené je irelevantné, nakoľko bezprostredne pred premiestnením na Z. žila rodina v H., pričom je zrejmé, že otec s pobytom maloletých detí na území Z. F. nesúhlasí. Trvalý pobyt na území Z. F. má iba evidenčný charakter a to, že manželka prihlásila maloleté deti k trvalému pobytu na území Z. F. ešte nezakladá ich obvyklý pobyt. Skutočnosť, že maloleté deti boli v čase podania návrhu na území Z. F. je potrebné prihliadať aj na budúcnosť, preto nemožno usúdiť, že maloleté deti príchodom na Z. nadobudli obvyklý pobyt, keď bezprostredne pred premiestnením maloletých detí rodina žila v H.. Súhlas manžela s príchodom maloletých detí na územie Z. F. nemožno považovať za daný, keď manžel sa obrátil na ústredný orgán H. so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu. Zároveň pre právomoc slovenského súdu konať nie daná ani podmienka podľa čl. 3 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 písm. a) bod ii), keď manželia mali naposledy obvyklý pobyt v H. F., kde manžel stále býva. Rovnako nie je splnená podmienky ani podľa čl. 3 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 písm. a) bod iii), pretože manžel - ten kto návrh nepodal (odporca) má obvyklý pobyt v H. F.. Nejde ani o spoločnú žiadosť manželov, čo vylučuje podmienku podľa čl. 3 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 písm. a) bod iv). Súd tiež skúmal, či daný prípad nespadá pod čl. 3 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 písm. a) bod v) alebo vi), pričom dospel k záveru, že ani tieto podmienky nie sú splnené, pretože manželka, ktorá je Z. Š. A.Š. býva na území Z. F. od 11.06.2024 (ako sama uviedla) a návrh na rozvod manželstva bol podaný 14.10.2024, teda po štyroch a nie šiestich mesiacov po tom ako na území Z. F. býva a návrh nebol podaný ani po období najmenej jedného roku toho, čo by mala mať manželka obvyklý pobyt na území Z. F.. Napokon nie je splnená ani podmienka podľa čl. 3 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 písm. b), keďže obaja manželia nie sú príslušníkmi Z. F.. 20. Pre nedostatok právomoci slovenského súdu konať vo veci návrhu na rozvod manželstva, tunajší súd podľa článku 18 Nariadenia (EÚ) č. 2019/1111 vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie v spojení s § 161 CSP zastavil. 21. Vzhľadom na to, že obvyklý pobyt manželov je v H., súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc podľa kapitoly II, oddielu I, článku 3 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 na rozhodnutie o návrhu na rozvod manželstva. Zároveň nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 7, ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 ani na konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. S poukazom na citové ustanovenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 súd v I. výroku enunciátu tohto uznesenia vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a v II. výroku enunciátu tohto uznesenia konanie zastavil.
22. O trovách konania súd rozhodol v III. výroku enunciátu uznesenia v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).