Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28P/149/2024 1224203541 06. 12. 2024 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203541.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na Y. X, U., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dieťa matky: J.. J. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na Y. X, U. a otca: Z.. G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. U. X, U., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: I. Súd dočasne zveruje maloletú J. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, a to do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 28P/148/2024. II. Počas účinnosti tohto neodkladného opatrenia súd pozastavuje účinnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/117/2013-292 zo dňa 28.09.2015. III. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2024, sa otec domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére. Súčasne s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, matke určil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 250 Eur mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a upravil aj styk matky s maloletou. 2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 28P/148/2024-13 zo dňa 7.11.2024 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 28P/148/2024 na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. 28P/149/2024. 3. Naposledy vo veci starostlivosti o maloletú rozhodoval Okresný súd Bratislava IV, ktorý rozhodnutím č.k. 13P/117/2013-292 zo dňa 28.09.2015 schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. 4. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne: Na základe uvedeného rozsudku som povinný prispievať na maloletú J. sumou 250 Eur mesačne k rukám matky. Svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plním. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej manželom. V tomto prostredí, kde žije, nenachádza od svojej matky a jej muža porozumenie, podporu ale zažíva len nezmyselné konflikty zo strany muža jej matky voči sebe samej, ktoré ju psychicky ničia, vyvolávajú v nej stres a zažíva ich už prakticky vždy, keď sa tam vracia či už zo školy alebo z nášho spoločne stráveného
času. To sama uvádza, keď sa lúčime. Manžel matky má potrebu dominantne zasahovať do J. výchovy. J. prioritou v tomto veku je sústrediť sa na štúdium na E. v U. (E. U. XX, U.), ktoré navštevuje a jej prospech sa pohybuje v súčasnosti na 91/100 %. Toto je však J. podľa jej slov rovnako vyčítané, že má mať lepší prospech, ale na druhú stranu je jej vyčítané, že keď sa učí, nerobí dosť práce v domácnosti a že sa na jej matke a jej mužovi len živí. J. je v tejto domácnosti pod neustálym psychickým tlakom, čo vyústilo do jej samopoškodzovania - malým nožíkom si zarezáva do ramien, stehien a predlaktia. Podľa J. slov k jej samopoškodzovaniu dochádza vždy po verbálnych útokoch matkinho muža a jej matky, pretože nevie, ako si s týmto nátlakom poradiť. J. pravá ruka mnohonásobne porezaná vlastným nožíkom. J. už po skúsenostiach so svojou matkou a jej bezvýhradnou orientáciou len na svojho muža stratila k svojej matke akúkoľvek dôveru a oporu a odmieta sa jej zdôveriť so svojimi súkromnými vecami. Naposledy jej odmietla priznať, že s chlapcom, s ktorým sa v škole stretáva a ktorý ju ešte s ich kamarátkou odprevadil domov, s ktorým ju jej matka videla, začína mať v tomto J. rannom dospievaní začínajúci emocionálny vzťah. Jej matka to však vyhodnotila ako dcérine klamanie, že sa k tomu nepriznala a tá to si za to opäť vyslúžila krik, výčitky, psychický nátlak namiesto konštruktívneho rozhovoru o témach vedúcim k prípadnému poučeniu ale aj pochopeniu danej situácie. Ja už som pritom od dcéry oboznámený a zoznámený s jej blízkymi ľuďmi dlhšiu dobu, aby som mohol posúdiť ich vhodnosť na ďalší J. vývoj a jej záujmy a doposiaľ nenastali žiadne problémy. Tento nevhodný stav v domácnosti J. matky voči mojej dcére si vyžaduje urýchlené jednanie zo strany súdu, nakoľko sa dieťa vo svojich XX. rokoch nachádza vo veľmi zložitej situácii, citlivom veku a v ohrození psychickom ako aj fyzickom, čo môže viesť až k skratovému konaniu na oboch stranách (maloletého dieťaťa na jednej strane a matky s jej mužom na strane druhej), výsledkom čoho môžu byť fatálne dôsledky. Po poslednom verbálnom útoku na J. z dňa 22.10.2024 ma dcéra požiadala, či by sa mohla ku mne nasťahovať už od novembra 2024, s čím som súhlasil. V dôsledku strachu pred prípadnými ďalšími konfrontáciami a možnými incidentami s jej matkou, jej mužom, ak by odišla okamžite, sa však dcéra nakoniec rozhodla inak a požiadala ma, aby som podal túto žiadosť na súd, aby mohla mať riadne rozhodnutie, a mohla sa dôstojne a bez stresu presťahovať ku mne so všetkými svojimi vecami. Je nedôstojné, že maloleté dieťa nemá od vlastnej matky, s ktorou žije, toľko úcty a podpory, a musí sa reálne zaoberať otázkou úteku z domácnosti, kde bolo ponižované a každá maličkosť mu bola vyčítaná napriek svojej zodpovednej, poslušnej a pokojnej povahe. To už samé o sebe vypovedá o naliehavosti, s ktorou moja dcéra musí túto otázku riešiť, keď jej matka v plnej miere zlyhala v starostlivosti o jediné dieťa. Pritom J. si už sama vybrala, že hodlá odísť ku mne, ako uviedla v našej vzájomnej konverzácii a práve na jej podnet podávam tento návrh na zmenu zverenia dieťaťa. Vie, že môže bez obáv prísť hocikedy do mojej domácnosti, kde má už od počiatku vytvorené svoje kompletné nielen materiálne zázemie (izbu, posteľ, skrine, oblečenie, stôl, vybavenie na prípravu do školy ako aj vybavenie na voľný čas), ale predovšetkým u mňa nachádza pokoj, pohodu, pochopenie, ústretovosť a príležitosť sa viac realizovať v každom smere, ako aj priateľské vzťahy so všetkými členmi domácnosti (moja priateľka, J. mladšia sestra). Dcéra u mňa nemá problém s dôverou, porozumením a zdôverením sa a môže tu žiť v bezstresovom prostredí, aby sa mohla plnohodnotne a všestranne rozvíjať. Jediné čo bráni mojej dcére v presťahovaní ku mne je odmietanie matky pristúpiť na rodičovskú dohodu a obava mojej dcéry, že by jednostranným rozhodnutím spôsobila konflikty. Preto sa týmto návrhom domáham, aby súd neodkladným opatrením upravil pomery tak, že maloletá bude zverená do mojej osobnej starostlivosti. Naliehavosť na takéto rozhodnutie je zrejmá z vyššie popísaných skutočností, kedy sa maloletá J. nielen bojí zotrvávať v domácnosti so svojou matkou, ale ďalšie zotrvávanie v aktuálnej domácnosti maloletej J. objektívne spôsobuje ujmu na jej psychickom vývoji a dokonca aj na fyzickom zdraví (sebapoškodzovanie, obava z trestov a podobne). následnom konaní vo veci samej budem žiadať, aby bola J.N. zverená do mojej osobnej starostlivosti, pričom nebudem, vzhľadom na vek maloletej, žiadať, aby bol jej styk s matkou upravený. Pokiaľ však v konaní vystane potreba alebo vhodnosť úpravy takéhoto styku, nebudem mať proti takejto úprave v zásade výhrady. V rámci nariadenia neodkladného opatrenia navrhujem, aby sa matka mala možnosť s maloletou stretávať každý druhý víkend, avšak bez prespatia. Uvedené neodkladné opatrenie je podávané predovšetkým ako výsledok situácie, v ktorej sa maloletá J. ocitla a nemožnosť riešiť uvedenú situáciu komunikáciou s matkou. Týmto sa domáham zmeny zverenia, čím sa automaticky stanem rodičom, ktorý bude prioritne zabezpečovať J. základné potreby. Nakoľko mi právoplatné rozhodnutie súdu ukladá povinnosť hradiť výživné 250 Eur, nastala by nariadením neodkladného opatrenia paradoxná situácia, kedy by som na jednej strane vykonával výhradnú starostlivosť o maloletú, a na druhej strane by mi bola súdom uložená povinnosť hradiť výživné k rukám druhého rodiča. Preto zároveň s nariadením neodkladného opatrenia žiadam súd, aby rozhodol, že počas trvania neodkladného opatrenia nemám povinnosť matke hradiť výživné, a zároveň aby rozhodol, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej J. sumou 250 Eur k mojim rukám, vždy do 15. dňa v mesiac vopred. Výživné si nárokujem počnúc okamihom zverenia
maloletej do mojej osobnej starostlivosti. Uvedenú sumu 250 Eur žiadam z dôvodu, že rovnakú sumu hradím aj ja. V konaní vo veci samej by bolo konečné výživné určené na základe riadneho dokazovania príjmov matky, potrieb maloletej a ostatných relevantných okolností. 5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý bol požiadaný súdom o vykonanie šetrenia v domácnosti v ktorej sa zdržiava maloletá v písomnej správe zo dňa 27.8.2024 uviedol: Orgán SPODaSK vykonal dňa 13.11. 2024 pohovor s maloletou na úrade. Pohovor bol vykonaný na základe dožiadania zo súdu. Na pohovor prišla maloletá v sprievode matky. Otec o termíne pohovoru bol riadne informovaný. Maloletá si žiadala, aby bol obsah pohovoru ako i správa z pohovoru utajený. Orgán SPODaSK vykonal dňa 20.11.2024 šetrenie v domácnosti matky na adrese Na Y. X, U.. Jednalo sa o vopred dohodnuté šetrenie. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala matka spolu s manželom. Jedná sa o dvojpodlažný rodinný dom s mesačnými nákladmi cca 1200€. Dispozične je riešený na spodnom podlaží vstupnou chodbou, kuchyňou, jedálňou, obývacou miestnosťou, kúpeľňou s vaňou, WC, komorou a schodmi na druhé poschodie. Na druhom podlaží je hosťovská miestnosť, pracovňa, spálňa a detská izba maloletej. V detskej izbe mala maloletá všetko potrebné na svoj pobyt a rozvoj. Matka pracuje ako G.Í. R. s platom cca 1600€ mesačne. Maloletá navštevuje E. U. XX, U., je žiačkou X. G.. Škola jej ide, známky má tak 1 až 2. Aktuálne navštevuje krúžok hry na bubny. Jej ošetrujúcou lekárkou je J.. U. S.. Zdravotný stav maloletej je bez vážnych diagnóz. Matka o tom, že maloletá chce ísť bývať otcovi, vie. Bolo jej to oznámené. Nechce maloletej stáť v ceste, takže s týmto návrhom súhlasí. No chce, aby otec prebral všetku zodpovednosť za maloletú. Nakoľko matka vníma, že konflikt nastal hlavne kvôli priateľovi maloletej. Otec vraj netrvá tak striktne na dodržiavaní pravidiel. A toto maloletej viac vyhovuje. Matka súhlasí so zmenou zverenia, styk navrhuje určiť každý druhý víkend a výživné určiť vo výške 250€ mesačne. Záverom orgán SPODaSK konštatuje, že vzhľadom na postoj a vyjadrenia maloletej odporúčame návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia schváliť. 6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 13. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 14. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. 18. Súd mal preukázané , že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/117/2013-292 zo dňa 28.09.2015 bola mal. J. zverená do osobnej starostlivosti matky, ako aj to, že prejavila vôľu byť u otca, s čím matka súhlasila. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, kedy je maloletá rozhodnutá odísť k otcovi, súd považoval za potrebné zosúladiť tento fakticky stav s právnym a vytvoriť pre otca a maloletú podmienky, ktoré im umožnia na vzniknutú situáciu v prípade potreby reagovať, preto dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca. 19. Súd konštatuje, že otec neosvedčil také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti matke platiť výživné na maloletú neodkladným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je
rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. I keď z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá J. chce bývať u otca, súd nepovažoval návrh otca za dôvodný. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec neprispieva, ak súčasne nie je splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že výživa maloletého dieťaťa by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená. Otec neosvedčil, že sa nachádza vo finančnej tiesni a že nemá prostriedky na výživu maloletej. Otec vo svojom návrhu požil argument „ Uvedenú sumu 250 Eur žiadam z dôvodu, že rovnakú sumu hradím aj ja“. V prvom rade chce súd poukázať na to, že výživné, ktoré uhrádza otec bolo určené v konaní vo veci samej, pričom otec požaduje určiť rovnakú sumu neodkladným opatrením, teda z dôvodu, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená. Ide o výživné v nevyhnutnej miere, čomu suma, ktorú požaduje otec nezodpovedá. Na mestskom súde Bratislava II sa vedie na návrh otca konanie o zmene úpravy práv a povinností k maloletej, v mesiaci január 2025 sa uskutoční súdne pojednávanie. V konaní vo veci samej súd vyhodnotí, aké sú možnosti a schopnosti rodičov, opodstatnené náklady maloletej a rozhodne o výške vyživovacej povinnosti Pokiaľ dôjde k zmene zverenia, bude súd konať aj o výživnom a to aj o termíne, od ktorého dôjde k zmene v osobe povinného rodiča, pričom nemožno vylúčiť aj tú možnosť, že to bude od času, od ktorého bude maloletá u otca. Vzhľadom k tomu, že otec nepreukázal také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného, súd návrh otca v tejto časti zamietol. Rovnako v časti určenia úpravy styku, nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy, ktorej by sa v prípade záujmu, mal domáhať rodič, ktorý dieťa nemá ( nebude mať) v starostlivosti, teda matka, pričom súd bral do úvahy aj vek maloletej, ktorá ak bude mať záujem, tak si dokáže sama zorganizovať stretnutie s matkou. Súd preto aj v tejto časti návrh ako neodôvodnený zamietol. Až v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností rodičov k maloletej je v jej najlepšom záujme. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.