Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 59P/110/2024 1224203580 13. 11. 2024 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203580.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, F., a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný predbežne platiť výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, v sume 200,- eur mesačne, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedeného Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. 59P/109/2024. II. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 11.11.2024 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 400 eur mesačne, ďalej žiadala, aby obaja rodičia boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a aby súd styk otca s maloletou neupravil. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil z konania sp. zn. 59P/109/2024 na samostatné konanie, ktoré je vedené tunajším súdom pod sp. zn. 59P/110/2024. 2. Matka vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletej sa pred niekoľkými rokmi odsťahovala do bytu v obci Rajka v Maďarsku, kde žili spolu 8 rokov. Otec pracuje v Hoteli H. ako čašník. Po narodení maloletej A. sa ich vzťah pokazil, otec dal matke facku, a to aj pred maloletou. Matka sa preto odsťahovala k svojej starej matke a starému otcovi do ich 3-izbového bytu. Trvalo to štyri týždne, otec sa vyhrážal, že podá podanie na súd a že jej zoberie maloletú, avšak ani raz neprišiel maloletú navštíviť. Po sľuboch, že sa zmení sa matka opätovne k nemu nasťahovala, avšak znova jej dal facku a tentokrát sa od neho odsťahovala už definitívne. Otec má maloletú rád, avšak je absolútne vylúčené, že by sa o ňu vedel postarať. Otec ostal bývať v Rajke a opätovne sa začal vyhrážať, že maloletú zoberie matke, s čím mu pomôže otcova matka, ktorá pracuje na D. E. F. I.. Otec sa stretáva s nevhodnou partiou, fetuje. Jeho príjem je 1500 eur mesačne a k tomu ako čašník dostane tringelty asi 300 eur mesačne. Za nájom bytu platí 500 eur. Otec ani matka nemajú žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka zároveň uviedla, že si uvedomuje význam role otca v živote A., a preto je pripravená kedykoľvek sa s otcom dohodnúť na styku s maloletou pri rešpektovaní jej veku a potrieb.
3. Súd sa oboznámil s návrhom matky, s prílohami návrhu a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Z rodného listu súd zistil, že rodičmi maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sú rodičia - otec G. B., nar. XX.XX.XXXX a matka C. D., nar. XX.XX.XXXX. 5. Na tunajšom súde sa vedie konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej pod sp. zn. 59P/109/2024. 6. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 331 ods. 1 prvá veta CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. 13. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016,1092 s.).
17. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v Civilnom mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 18. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. 19. Pokiaľ ide zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd rozhodol tak, že v tejto časti návrh zamietol. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal za to, že naliehavosť dočasnej úpravy nebola preukázaná, maloletá sa v súčasnej dobe nachádza v starostlivosti matky, žiadne nebezpečenstvo jej nehrozí, a teda nie je splnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade, ak by súd návrhu matky vyhovel, uvedené rozhodnutie by iba potvrdzovalo a duplikovalo už existujúci stav. Naliehavosť dočasnej úpravy nebola teda preukázaná, život, zdravie, alebo priaznivý vývoj maloletej v súčasnosti nie sú ohrozené alebo narušené a v súčasnosti nie je potrebné a naliehavé autoritatívne zveriť dieťa do starostlivosti matky neodkladným opatrením na úkor riadne vykonaného dokazovania. 20. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. 21. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti finančne podieľal na jeho výžive. 22. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i preskúmajúc návrh matky, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti výživného čiastočne vyhovel a uložil otcovi povinnosť predbežne platiť výživné na maloletú v sume 200 eur, ako nevyhnutnú mieru, ktorou je povinný podieľať sa na výžive svojho dieťaťa, poukazujúc na existenciu bežných výdavkov na deti (ošatenie, stravu, bývanie, a na zabezpečenie ďalších potrieb), ako aj na zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov. Súdu z návrhu matky vyplynulo, že otec nemá žiadne obmedzenia týkajúce sa výkonu práce a zárobkovej činnosti a doposiaľ nebol zistený žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa nemohol podieľať na výžive dcéry v stanovenej sume. Súd mal teda za to, že výška výživného upravená neodkladným opatrením je primeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a zodpovedá i odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa (vo veku 1 a pol roka )v nevyhnutnej miere. S ohľadom na záujem dieťaťa mal súd za to, že je nanajvýš potrebné, aby sa otec dočasne podieľal na nevyhnutných výdavkoch na dieťa pravidelne a v adekvátnej výške. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, pretože až dokazovaním v konaní vo veci samej budú
spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa, na základe čoho bude upravené výživné v konečnej výške. 23. V časti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne zastupovania a spravovania majetku, ako aj neupravenia styku otca s maloletou, súd poukazuje na to, že inštitút neodkladného opatrenia nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je zásah súdu dočasného charakteru, pričom neodkladné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej a súd ho môže nariadiť iba vo výnimočných prípadoch. Nakoľko nevznikla potreba dočasnej úpravy, súd v tejto časti návrh zamietol. 24. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 CSP). 25. Súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktoré je vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 59P/109/2024. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.