Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 11P/156/2024 1224203785 10. 12. 2024 JUDr. Hana Posluchová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203785.2
Uznesenie 11P/156/2024 Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zast.: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, 811 07 Bratislava, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX E., a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX, XXX XX E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného neodkladné opatrenie, takto rozhodol: 11P/156/2024 I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania odôvodnenie: 11P/156/2024 1. Dňa 02.12.2024 bol na tunajší súd doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada o schválenie prestupu mal. A. zo štátnej materskej školy do súkromnej materskej školy H. D. a tiež žiada, aby súd rozhodol o spravodlivom rozdelení nákladov spojených s jeho dochádzkou. Svoj návrh odôvodnila závažným zhoršením podmienok v aktuálnej materskej škole MŠ F. z toho dôvodu, že maloletý bol na základe rozhodnutia riaditeľky štátnej materskej školy preradený z celodenného režimu na poldenný, konkrétne na štyri hodiny denne, a to až do konca školského roka. Dôvodom malo byť niekoľko prípadov, keď sa maloletý pocikal. Namiesto poskytnutia podpory a spolupráce škola situáciu vyriešila skrátením jeho pobytu. Takýto režim zásadne narušuje jeho vzdelávací proces, psychickú pohodu a socializáciu. Ďalej uviedla, že uvedený režim je pre ňu ako živiteľku rodiny nevyhovujúci, nakoľko nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o syna po skončení jeho „štvormesačného“ (zrejme štvorhodinového) pobytu v škôlke. Táto situácia jej znemožňuje vykonávať zamestnanie, ktoré je zdrojom príjmu pre ňu a dieťa. Zníženie času v materskej škole a spôsob, akým bol problém zo strany školy riešený, spôsobujú u dieťaťa ďalší stres a môžu viesť k prehĺbeniu psychologických problémov maloletého. Otec dieťaťa neprejavuje záujem o riešenie tejto situácie, odmieta komunikáciu, nezdvíha telefón a vulgárne uráža matku. Takéto správanie neprispieva k riešeniu problému a znemožňuje spoločnú dohodu o najlepšom záujme dieťaťa. Súkromná materská škola H. D. ponúka celodenný režim, bezpečné prostredie a odbornú podporu pre deti, ktoré môžu mať špecifické psychologické potreby. Syn dané zariadenie navštevoval v minulosti. Tento prestup je preto v najlepšom záujme dieťaťa a zabezpečí mu stabilitu, pravidelný režim a kvalitné vzdelávacie podnety. Mesačné náklady spojené s dochádzkou do súkromnej materskej školy predstavujú 369,- eur plus strava 4,- eur/deň, spolu 449,- eur. Otec dieťaťa prispieva na jeho výživu len sumou 150,- eur mesačne, čo je nedostatočné na pokrytie nákladov. 2. Mailom zo dňa 28.11.2024, priloženým matkou k návrhu, materská škola oznámila matke maloletého nasl.: „Vzhľadom k zisteným skutočnostiam (po rozhovore s pani učiteľkami) som dospela k rozhodnutiu, že Váš synček A. ostáva do konca kalendárneho roka v materskej škole na 4 hodiny a v januári prvý
týždeň na skúšku, či je odplienkovaný. Ak by sa preukázalo, že problém je zdravotného charakteru je potrebné škôlke predložiť lekárske potvrdenie, že je maloletý zdravý.“ 3. K návrhu matka priložila aj whatsapp komunikáciu s otcom maloletého, v ktorej o.i. matke oznamuje nasl.: „So mnou si to rozhodnutie neprešla. Ja s ním nemôžem byť tri týždne vkuse. To dieťa je v tvojej starostlivosti. Ja mám tiež dodať určité výstupy do Vianoc. Nemôže byť so mnou od zajtra. Ale veď do H. D. si ho kľudne daj. Ja len to nebudem platiť. To je celé. Kľudne si ho daj do D., keď sa Ti inak nedá. Píšem Ti koľko s ním reálne viem byť. Môžem Ti pomôcť cez víkend a potom tri dni cez pracovný týždeň.“ 4. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 59P/80/2022-184 zo dňa 26.10.2022 schválil rodičovskú dohodu v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému s tým, že maloleté dieťa sa zverilo do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok; otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 150,-eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky počnúc dňom 04.05.2022; dlžné výživné za obdobie od 04.05.2022 do 31.10.2022 v sume 900,-eur sa otec zaviazal zaplatiť matke do 31.03.2023; styk otca s maloletým dieťaťom na žiadosť rodičov upravený nebol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.11.2022. 5. Uznesením č.k. 11P/55/2024-94 zo dňa 21.05.2024 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke zákaz presťahovať maloleté dieťa mimo územia Bratislavy bez súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca. Vo zvyšnej časti bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Zároveň bolo ex offo začaté konanie o neodkladnom opatrení o úprave styku otca s maloletým a bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk otca s maloletým nasledovne: s výnimkou letných prázdnin roka 2024 každý kalendárny týždeň od utorka 08:00 hod. do štvrtka do 15:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od piatka 15:30 hod. do nedele 17:00 hod. a počas letných prázdnin roka 2024 od 15.7.2024 do 31.7.2024 a od 26.8.2024 do 31.8.2024; miestom odovzdania a prevzatia maloletého je školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení miestom prevzatia a odovzdania maloletého je bydlisko matky; matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Súčasne súd poučil rodičov, že môžu podať na príslušnom súde návrh vo veci samej. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2024 a vykonateľnosť dňa 30.05.2024. 6. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. 14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 15. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 18. Podľa Čl.5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 19. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 20. Civilný mimosporový poriadok len rámcovo upravuje nariadenie neodkladného opatrenia, avšak v danej veci nejde o žiadny prípad, ktorý je upravený v § 365 až § 367. Potom je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia § 324 a nasl. CSP. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, pričom vymenúva len niektoré typické príklady neodkladných opatrení, čo znamená, že súd môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenie. V konaniach starostlivosti o maloletých súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. 21. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňuje obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín (§ 326 ods. 2 CSP). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. To prirodzene kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu, za obsah ktorého zodpovedá navrhovateľ. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný
postup štandardného procesného dokazovania. Tvrdené, resp. osvedčované skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, aby súd z nich pri rozhodovaní mohol vychádzať. 22. Vzhľadom na uvedené procesné východiská, citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že návrhu matky v požadovanom znení a navrhovaným procesným postupom (neodkladným opatrením) nie je možné vyhovieť. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. 23. Návrh matky, ktorým žiadala „schváliť prestup maloletého zo štátnej materskej školy do súkromnej materskej školy H. D.“, súd podľa obsahu (článok 7 CMP) posúdil ako návrh na rozhodnutie podľa § 35 zákona o rodine, t.j. rozhodnutie o nahradení súhlasu otca s nástupom maloletého do súkromnej materskej školy H. D.. Matka potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že maloletý bol na základe rozhodnutia riaditeľky štátnej materskej školy do konca školského roka preradený z celodenného režimu na poldenný, konkrétne na štyri hodiny denne, čo zásadne narušuje vzdelávací proces, psychickú pohodu a socializáciu maloletého a zároveň je nevyhovujúci pre ako živiteľku rodiny z hľadiska zabezpečenia starostlivosti o syna po skončení jeho (poldenného) pobytu v škôlke. Podľa matky otec dieťaťa neprejavuje o riešenie tejto situácie záujem. Uvedené skutkové tvrdenia však matka nepreukázala. Naopak, z mailovej správy materskej školy zo dňa 28.11.2024 priloženej matkou k návrhu vyplýva, že poldenný režim maloletého v materskej škôlke má trvať len konca tohto kalendárneho roka, t.j. roka 2024, a nie do konca školského roka (ako to tvrdila matka) s tým, že v mesiaci január sa situácia znovu prehodnotí. Ďalej z whatsapp komunikácie matky s otcom maloletého priloženej k návrhu vyplýva, že otec výslovne súhlasí s umiestnením maloletého do súkromnej materskej školy, odmieta len spolupodieľať sa na nákladoch s tým súvisiacich. Matka teda listinnými dôkazmi priloženými k návrhu dokladovala nesprávnosť svojich vlastných skutkových tvrdení, ktorými odôvodnila nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež matka k návrhu nepriložila žiadny dôkaz v tom smere, že súkromná materská škola H. D. požaduje súhlas otca s nástupom dieťaťa, resp. že vôbec je schopná a ochotná maloletého prijať. Súdu preto neostalo iné, než konštatovať, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala hrozbu, že bez neodkladnej úpravy pomerov by bol život, zdravie, či priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, resp. v potrebnej miere neosvedčila, že sú splnené predpoklady pre nahradenie súhlasu otca s nástupom maloletého do súkromnej materskej školy, ktorú napokon matka v návrhu ani dostatočne presne neoznačila. 24. V ďalšej časti návrhu sa matka domáhala, aby súd rozhodol o spravodlivom rozdelení nákladov spojených s dochádzkou maloletého do súkromnej materskej školy H. D., ktorých výšku vyčíslila na 449,- eur mesačne. Súd predovšetkým podotýka, že v tejto časti je návrh matky neurčitý, keďže nie je zrejmé, akého výroku súdneho rozhodnutia sa matka domáha. V zmysle § 327 CSP však súd vady návrhu neodstraňoval. Naviac návrh matky v tejto časti nemá oporu v zákone a mohol by byť uplatnený len v rámci nároku na výživné, a to prípadným návrhom na zvýšenie výživného vo veci samej. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom totiž možno neodkladným opatrením nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP). Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. V posudzovanom prípade však ide o úplne odlišnú situáciu, keďže vyživovacia povinnosť otca bola riadne upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P/80/2022-184 zo dňa 26.10.2022, pričom CMP explicitne nepredpokladá zvýšenie výživného neodkladným opatrením. Jedine ustanovenie § 157 CMP výslovne umožňuje zmenu rozsudku, a to ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť o jeho zmene (zvýšení či znížení výživného), nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je pritom potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Iba posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, je možné vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti preto musí komplexne posúdiť všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, čo však presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa nevykonáva riadne dokazovanie. Napokon je z návrhu zrejmé aj to, že náklady na súkromnú škôlku v čase rozhodovania súdu matke ešte nevznikali, a preto ku dňu rozhodovania tohto súdu by ani nebolo možné ich zohľadniť vo výživnom, nakoľko pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 prvá vety CSP). 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne posúdenie, dospejúc k záveru, že matka neosvedčila neodkladnú potrebu vydania neodkladného opatrenia a nepreukázala splnenie podmienok na jeho vydanie v ňou požadovanom znení, súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: 11P/156/2024 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia