Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28P/18/2025 1225200436 18. 06. 2025 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200436.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. W., nar. XX.XX.XXXX a F. W., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. - B. Z., t.č. bytom N. X, Z., a otca: F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., t.č. bytom K. XXX, B., právne zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zrušenie výživného, takto rozhodol: I. Súd návrh otca zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 09.02.2025, sa otec maloletých detí domáhal zrušenia výživného k maloletým deťom s účinnosťou od 21.07.2022 a určenia, že matka je povinná prispievať na výživu a výchovu detí, keďže ich fakticky nemá v starostlivosti. 2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že súdnym rozhodnutím mu bola uložená povinnosť platiť výživné na maloleté deti v sume 120 € na každé dieťa mesačne. Od 21.07.2022 však maloleté deti žijú výlučne s ním, pričom sa odmietajú k matke vrátiť. Matka si od tohto dátumu neplní rodičovské povinnosti, neprispieva na výživu a výchovu detí, nevykonáva žiadnu osobnú starostlivosť a neplatí výživné. Hoci formálne súd ešte nezveril deti do otcovej osobnej starostlivosti, fakticky sa o ne stará výhradne on. Znalecké dokazovanie prebieha a konanie o zmene starostlivosti prebieha neprimerane dlho, pričom je zjavné, že deti už viac ako 2,5 roka žijú s otcom a odmietajú akýkoľvek kontakt s matkou. Otec je jediný rodič, ktorý sa o deti stará, pokrýva ich náklady na bývanie, stravu, školské potreby a zdravotnú starostlivosť. Výživné sa stanovuje podľa potrieb dieťaťa a možností rodičov. Ak sa podstatne zmenia pomery, je možné výživné znížiť alebo zrušiť. Vzhľadom na to, že deti už viac ako 2,5 roka žijú výlučne s otcom, nie je dôvod, aby platil výživné matke, ktorá sa o ne nestará. Výživné platí rodič, ktorý nemá dieťa v starostlivosti. Keďže matka nevykonáva žiadnu starostlivosť o deti, povinnosť platiť výživné stráca opodstatnenie. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s prechádzajúcimi súdnymi rozhodnutiami vo veci maloletých detí, aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci. 4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/48/2020-154 zo dňa 10.11.2020 súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v zmysle ktorej
boli maloleté deti M. a F. zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu každého z detí sumou 120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky, počnúc mesiacom december 2020. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: každý kalendárny týždeň v pondelok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. s výnimkou školských prázdnin, a každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s výnimkou školských prázdnin. Otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v mieste ich bydliska. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.11.2020. 5. Súdny výkon tohto rozsudku je predmetom súdneho konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 47Em/4/2022, ktoré iniciovala matka voči otcovi maloletých detí, pričom toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. 6. Od 20.07.2022 sa obe maloleté deti nachádzajú v osobnej starostlivosti otca a odmietajú sa vrátiť k matke. 7. Otec maloletých detí inicioval na tunajšom súde aj konanie vo veci samej o zmenu zverenia a s tým spojenú zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré je vedené pod sp. zn. 28P/128/2022. V rámci daného konania sa otec domáha zverenia oboch maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom a úpravy jej styku s maloletými deťmi. Vo veci bolo nariadených viacero termínov pojednávaní, na ktorých sa rodičia čiastočne dohodli na úprave styku, resp. zhodne sa vyjadrili k určitým termínov, tieto stretnutia však neprebehli uspokojivo a výsledok je ten, že deti matku odmietajú, pričom každý z rodičov uvádza iné dôvody odmietania. Matka viní otca z manipulácie, otec matku z nedostatočných rodičovských zručností. V danej veci prebehlo aj znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Poradenská psychológia. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. 8. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/112/2023-37 zo dňa 28.11.2023 súd uložil maloletým deťom a obom rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny U., U. XX, Z., za účelom zlepšenia komunikačných a výchovných zručností rodičov, zvládnutia svojej rodičovskej role, rešpektovania role druhého rodiča, ako aj za účelom odstránenia aktuálnych problémov - odmietanie matky deťmi. Zároveň súd vymedzil časový rozsah poskytovaného poradenstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.12.2023. 9. Otec opakovanie podával návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola zrušená jeho povinnosť uhrádzať výživné, resp. matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí. Ide o konania vedené pod sp.zn. 28P/99/2022, 28P/151/2022, 28P/140/2022, 28P/23/2025. Tieto návrh boli zamietnuté, v konaní 28P/23/2025 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené odvolacím súdom, v ostatných konaniach sa otec proti rozhodnutiu prvostupňového súdu neodvolal. 10. Právny zástupca otca pred súdom uviedol, že trvajú na podanom návrhu v plnom rozsahu. Žiadajú, aby súd doplnil dokazovanie a zabezpečil doklady preukazujúce príjmy matky ako aj jej majetkové pomery. Majú za to, že otec konal v najlepšom záujem maloletých detí, a preto navrhujú vypočuť maloleté deti. Vzhľadom na ich vek vedia dostatočne popísať, čo je v ich záujme. Majú za to, že výsluch maloletých detí by mal byť zaznamenaný aj na kamerový záznam, poukazujú na rozhodnutie NS SR a otcovi by malo byť umožnené po výsluchu tento záznam vzhliadnuť. Poukazujú na judikatúru ESĽP ako aj na Dohovor o právach dieťaťa a na potrebu riadneho zdôvodnenia nevykonania dôkazu. 11. Otec maloletých detí pred súdom vypovedal, že trvá na návrhu z dôvodu, že sa fakticky o deti stará on, vyplácanie prídavku na deti je pozastavené, teda ho nepoberá žiadny z rodičov. Nad konaním ÚPSVRu bol nariadený dohľad s tým, že bolo rozhodnuté, že prídavok na dieťa má byť vyplácaný otcovi, bolo to rozhodnuté v apríli 2025. Mesačne sú náklady na dieťa vo výške 150 € na každé dieťa. Vedie sa proti nemu exekučné konanie pre neplatenie výživného, nevie, v akom je to štádiu. Nie je pravdou, že matka deťom niečo kupovala, poslala im jeden balík. V minulosti im platila stravu v škole z prídavkov na deti a školský klub, kam ale deti nechodili a matka bola opakovane vyzývaná, aby to zbytočne neplatila. 12. Matka pred súdom vypovedala, že nesúhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti. Nevidí dôvod na to, aby bola zrušená. Otec doposiaľ neplnil vyživovaciu povinnosť ani v čase, keď deti neboli s ním. Na
otázku, či matka deťom prispievala nejakou sumou, odpovedala, že nie, z dôvodu, že ani nevie, kam má peniaze posielať a ani sa s deťmi nestretáva. Keď ešte poberala prídavok na dieťa, neposielala ho otcovi, ona vtedy deťom nakupovala. 13. Kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že nesúhlasí so zrušením vyživného. 14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 15. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 19. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí. 20. Zmena právoplatnej úpravy si vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Súd zdôrazňuje, že existuje právoplatné rozhodnutie, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a súčasne sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletých detí. Otec vidí zmenu pomerov v tom, že maloleté deti žijú dlhodobo s ním a otec sa o maloleté deti stará. Otcom prezentovaná podstatná zmena pomerov
nenastala na základne objektívnych skutočností na strane povinného rodiča alebo oprávneného rodiča, ale v priamej súvislosti s jeho konaním, ktoré spočíva v nerešpektovaní právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Tento stav začal tým, že otec jedného dňa porušil právoplatné rozhodnutie, deti zobral kina a už ich viac matke nevrátil. Otec nielen že deti nevrátil do starostlivosti matky, ale ani neumožnil matke plnohodnotný styk s maloletými deťmi. Súd nespochybňuje, že deti sú u otca, deje sa to však na základe otcovho svojvoľného konania, ktorým porušuje právoplatne súdne rozhodnutie, pričom sa odvoláva na vôľu detí. Otec odmieta vrátiť deti matke a z doposiaľ vykonaného dokazovania vznikajú dôvodné pochybnosti aj o snahe otca zabezpečiť aspoň styk matky s maloletými deťmi. Otec síce túto snahu na pojednávaniach aj v písomných podaniach deklaruje, v konečnom dôsledku však situáciu neupokojuje a jeho údajná snaha neprináša žiadané výsledky. Na rozdiel od matky, ktorá v čase kedy boli deti v jej starostlivosti aj reálne, umožnila otcovi realizovať jeho rodičovské práva, otec či už úmyselne alebo z titulu nedostatočných rodičovských kompetencií, toto právo matky nedokáže plnohodnotne zabezpečiť. Matka viní otca z manipulácie, otec matku z nedostatočných rodičovských zručností a odmietania deti. Pokiaľ otec nemá dostatok finančných prostriedkov na výživu maloletých detí a záujem maloletých detí je u neho na prvom mieste, existuje riešenie a to odovzdanie maloletých detí matke, ktorej sú zverené do osobnej starostlivosti právoplatným súdnym rozhodnutím. Je zrejmé, že ekonomická situácia otca nie je ľahká ale otec si ju privodil sám svojím konaním, a to tým, že ignoroval právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a deti prevzal do svojej osobnej starostlivosti bez súhlasu matky a proti jej vôli. Zrušením výživného otca, by sa vzhľadom na uvedené skutočnosti priorizoval predovšetkým záujem otca ako povinného pred záujmom maloletých detí ako oprávnených osôb a zároveň by súd legitimizoval konanie otca, ktorým nerešpektuje a narušuje ako práva matky, tak aj práva maloletých detí. Na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie o zmene zverenia maloletých detí. Pokiaľ dôjde k zmene zverenia, zároveň s tým sa bude riešiť aj otázka vyživovacej povinnosti, vrátane zmeny v osobe povinného rodiča. Pokiaľ dôjde k zmene zverenia, bude súd konať aj o výživnom a to aj o termíne, od ktorého dôjde k zmene v osobe povinného rodiča, pričom nemožno vylúčiť aj tú možnosť, že to bude od času, od ktorého sú deti u otca. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh otca na zrušenie výživného zamietol. Súd nevykonal dôkaz , ktorým otec žiadal preveriť majetkové pomery matky, z dôvodu, že nebola preukázaná podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu v osobe rodiča povinného prispievať na výživu, v takom prípade súd považoval vykonanie dôkazu za nadbytočné a nehospodárne. 21. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Matka a kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.