Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 73Pu/3/2025 1225201152 11. 04. 2025 JUDr. Emília Habartová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201152.4
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: S.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X L., C., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, so sídlom Mickiewiczova 13, Bratislava, takto rozhodol: Prevzatie osoby: S.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X L., C., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, so sídlom Mickiewiczova 13, Bratislava, ku ktorému došlo dňa 09.04.2025 o 20.24 hod., bolo prípustné. odôvodnenie: 1. Na základe oznámenia Univerzitnej nemocnice Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, so sídlom Mickiewiczova 13, Bratislava (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) zo dňa 10.04.2025 o 06.26 hod. začal súd, v zmysle § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), uznesením č. k. 73Pu 3/2025-4 zo dňa 10.04.2025 konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia osoby: S.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X L., C. (ďalej len „umiestnená“) do zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 ods. 1 C.m.p., ku ktorému došlo bez jej písomného informovaného súhlasu dňa 09.04.2025 o 20.24 hod. 2. Podľa § 260 ods. 1 - 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, ako aj s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. O. E., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že ide o XX-ročnú pacientka, prvýkrát hospitalizovanú na psychiatrickej klinike, ktorá bola privezená v sprievode RZP, ktorú zavolala polícia. Pacientka produkovala bizarné obsahy - že ju chce niekto zabiť, že jej sestra chce ukradnúť identitu, pri vyšetrení dominovali paranoidno-perzekučne obsahy až bludnej hĺbky, deteriorované mnestické funkcie, musela byť nedobrovoľne hospitalizovaná pre riziko zhoršenia stavu, pacientka zatiaľ nepredstavuje ohrozenie pre svoje okolie, na oddelení spolupracuje, užíva nastavenú
liečbu. Pacientka žije sama, nelieči sa na žiadne psychiatrické ochorenie (doposiaľ nebola je liečená psychiatrom), nenavštevuje žiadneho psychológa. Predpokladaná doba hospitalizácie je 1 až 2 týždne. 5.1 Z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie umiestnenej (t.j. z ambulantnej správy - nález o psychiatrickom vyšetrení pri prijatí umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia zo dňa 09.04.2025) súd zistil nasledovné skutočnosti: - diagnostický záver: organická porucha s bludmi, suspektná demencia - bližšie neurčená; - klinická symptomatika pri prijatí umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia: vedomie lucídne, orientovaná osobou, dezorientovaná časom a miestom, paranoidno-perzekučný syndróm, bez suicidálnych ideácií, nálada plocho eutýmna, deteriorované mnestické a intelektové funkcie, psychomotorické tempo spomalené, osobnosť susp. organicky alterovaná. 6. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom umiestnenej, ktorá po poučení o jej procesných právach a povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. uviedla, že sa volá S.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, býva na adrese K. XC, C., býva sama v prenajatom byte, je starobná dôchodkyňa, dnes je sobota, koniec mesiaca november, rok 2026, aktuálne sme na K. XC. Ohľadom okolností, za akých bola privezená na psychiatrické oddelenie, uviedla, že je tam utajený dôvod, chcú ten prenájom pre niekoho iného, udialo sa to bleskovo, nechutne, ani syn sa s ňou nespojil, nevie, či vie, že je tu, ukradli jej mobil, je to tak zamotaný príbeh, pôvodcom konfliktu voči nej je jej sestra, nemá zmysel to rozoberať, sestra jej povedala, že jej ukradla krásu a múdrosť. Ďalej uviedla, že s hospitalizáciou nesúhlasí trebárs aj z takýchto dôvodov (počas odpovede umiestnenej iná spolupacientka kričala - poznámka súdu), cíti sa úplne ok, lepšie ako iní v tomto veku, nenavštevuje (ani v minulosti) ambulantne žiadneho psychiatra/ psychológa, vystavala DSS Archa - akceptovať, rozumieť, cítiť, harmonizovať, aktivizovať, B. D.. Na otázku súdu, či sa aktuálne lieči (resp. či sa liečila v minulosti) na psychiatrické ochorenie, uviedla, že je tam trošku taká nervozita z vypätia. Na otázku súdu, či bola v minulosti hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, umiestnená uviedla, že nie. 7. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 8. Podľa § 6 ods. 9 písm. b) a d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade: b) ochranného liečenia uloženého súdom, detencie uloženej súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu, d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 9. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a, § 44 ods. 6, § 44b ods. 2), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila. 10. Podľa § 9 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 až 6). 11. Podľa § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).
12. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. 13. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné. 14. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). 15. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. 16. Hmotnoprávne podmienky na obmedzenie osobnej slobody bližšie ustanovuje zákon, konkrétne § 6 ods. 9 písm. d) zákona NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 17. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súdy musia skúmať kumulatívne splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, a to či: a) osoba, ktorá bola zadržaná, trpí duševnou poruchou alebo sa u nej prejavujú príznaky takej poruchy, b) táto osoba ohrozuje seba alebo ohrozuje svoje okolie a toto konanie je vyvolané duševnou poruchou alebo u nej hrozí z dôvodu duševného ochorenia vážne zhoršenie zdravotného stavu. 18. Na základe vykonaných dôkazov v konaní (oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára a so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, výsluch umiestnenej) súd zistil skutkový stav, na základe ktorého považuje za preukázané, že umiestnená v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy (organická porucha s bludmi; susp. demencia, bližšie neurčená) aktuálne vykazuje v domácom prostredí také poruchy psychiky a správania pod vplyvom porúch myslenia (paranoidný syndróm - tvrdí, že ju chce niekto zabiť, sestra jej ukradla identitu paranoidné bludné obsahy), ktoré sú spôsobilé ohroziť jej život a zdravie a zhoršiť jej zdravotný stav a bez aspoň dočasnej hospitalizácie umiestnenej v špecializovanom zdravotníckom zariadení, nevyhnutnej na vykonanie potrebných vyšetrení, stabilizáciu stavu a nastavenie potrebnej liečby, by mohlo dôjsť k zhoršeniu jej zdravotného (psychického) stavu, preto súd dospel k záveru, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia, ku ktorému došlo dňa 09.04.2025 o 20.24 hod., bol prípustné. 19. Záverom súd uvádza, že v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení súdy dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú dočasnú liečbu akútne zhoršeného zdravotného stavu umiestneného spojenú s vylúčením umiestneného zo styku s vonkajším svetom, teda potrebu v záujme predovšetkým samotného umiestneného, ale aj jeho okolia, uprednostniť nastavenie liečby a to v rámci hoc len dočasnej hospitalizácie umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho
súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava II do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f). Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.