Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 11P/65/2025 1225201309 12. 05. 2025 JUDr. Hana Posluchová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201309.2
Uznesenie XXX/XX/XXXX A. B. C. D. E. C. vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. G., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom Mlyne 50, 811 04 Bratislava, a otca: J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Veronika Fröhlich, advokátka, so sídlom Záleská 12, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 52 701 344, v konaní o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 11P/65/2025
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný na čas do právoplatného skončenia konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 11P/51/2025 a sp. zn. 11P/63/2025 platiť výživné na maloletého vo výške 130,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne : - každý kalendárny týždeň od utorka od 8:00 hod. do stredy do 18:00 hod. - každý párny kalendárny týždeň od soboty od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého je bydlisko matky. II. Vo zvyšnej časti sa návrh matky z a m i e t a . III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 11P/65/2025 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.04.2025 sa matka domáha úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému vo veci samej (zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti). Spolu s návrhom vo veci samej sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude maloletý
zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od soboty od 9:00 hod. do nedele do 16:00 hod. s miestom prevzatia v bydlisku matky. Zároveň žiadala neodkladným opatrením uložiť otcovi povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, 2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 11P/63/2025-20 zo dňa 24.04.2025 súd konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil zo spisu vedeného pod sp. zn. 11P/63/2025 na samostatné konanie. 3. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že účastníci konania sú bývalí partneri, ktorí majú spolu maloletého syna F., narodeného XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania a ich maloletého syna bolo na adrese K. XX, XXX XX C. v byte, ktorého výlučným vlastníkom sú rodičia odporcu. Na tejto adrese stále býva otec maloletého syna. Matka spolu s maloletým synom bývala na uvedenej adrese do 27.03.2025, kedy musela spolu synom z dôvodu obavy o seba a syna opustiť spoločnú domácnosť. Aktuálne rodičia nemajú súdnym rozhodnutím a ani svojou rodičovskou dohodou upravené vzájomné práva a povinnosti k maloletému. Vo vzťahu k maloletému synovi sa viedlo na Mestskom súde Bratislava II konanie, kde obaja rodičia podali v minulosti návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali zveriť syna do starostlivosti. Oba návrhy súd zamietol a zároveň začal konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom, ktoré bolo rodičom po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.03.2025, aj uložené. Konanie sa vedie na Mestskom súde Bratislava II, pod spis. zn.: 11P/31/2025. Vzťahy v domácnosti účastníkov konania boli dlhodobo narušené, čo viedlo k tomu, že matka musela spolu so synom opustiť spoločnú domácnosť. Vzťah účastníkov konania bol spočiatku harmonický, aspoň z pohľadu navrhovateľky, hoci už v tom čase sa zo strany odporcu prejavovalo direktívne správanie a občasné výbuchy hnevu, čomu v tom čase však navrhovateľka nepripisovala nejaký zásadný význam. Navrhovateľka vstupovala do vzťahu s odporcom z lásky a až s odstupom času si uvedomila, že mnohé črty povahy a správania sa odporcu voči nej mali od začiatku známky patológie. Ako mladá a zaľúbená to však do veľkej miery prehliadala. Odporca bol mnohokrát výbušný, nepredvídateľný a jeho verbálne prejavy smerom k navrhovateľke boli absolútne nevhodné, ponižujúce a urážlivé, avšak následne, po takomto výbuchu sa vždy ospravedlnil, bol milý a navrhovateľka mu vždy uverila, že sa toto správanie nebude opakovať. Trvalo veľmi dlho, kým si navrhovateľka plne uvedomila, že tento vzťah je absolútne nezdravý a plný manipulácie a psychického násilia zo strany odporcu. Celé roky navrhovateľka žila vo vzťahu, v ktorom bola ovládaná odporcom, a to ponižovaním a vyvolávaním strachu - slovným, fyzickým a citovým týraním. V určitých chvíľach bola navrhovateľka ochotná uznať, že ona je na vine celej situácii a výbuchom, vyhrážkam či ponižovaniu zo strany partnera a maximálne sa snažila, aby takýmto situáciám predišla. Navrhovateľka dlhé roky žila s pocitom bezradnosti, menejcennosti, s vedomím, že bez odporcu nič nedokáže, nezvládne a bez neho je nikto. Výbuchy hnevu odporcu striedali klasicky obdobia odprosovania a prejavov dobroty a lásky smerom k navrhovateľke, ktoré v nej vzbudzovali nádej, že sa situácia zmení. V určitom období odporca doslova kontroloval každý krok navrhovateľky, kontroloval jej správy v mobile, jej aktivitu na sociálnych sieťach, následne jej vyčítal doslova čokoľvek. Navrhovateľka bola doslova zdecimovaná týmto správaním sa odporcu voči nej a postupne mu tolerovala všetko; okrem slovných urážok, nadávok situácia dospela aj k fyzickému násiliu. Nikto z blízkych netušil, čo sa za dverami bytu, v ktorom bývali, reálne odohráva, keďže navonok pôsobili ako perfektný pár a na verejnosti sa k nej odporca vždy správal slušne. Navrhovateľka si teraz plne uvedomuje, že toto správanie odporcu bolo a je patologické, avšak jej precitnutie a sila vzoprieť sa takémuto správaniu prišli až v čase, keď účastníci konania mali spoločné dieťa. Zásadný zlom v správaní sa odporcu nastal po narodení syna, ktorého obaja chceli a ktorý bol plánovaným a pre navrhovateľku aj vytúženým dieťaťom. Odporca má z predchádzajúcich vzťahov dve iné deti. Navrhovateľka mala informácie o predchádzajúcich vzťahoch odporcu iba z jeho podania a nevedela, aká bola príčina rozpadu týchto vzťahov. Až následne zistila, že oba predchádzajúce vzťahy odporcu zlyhali práve kvôli jeho patologickému správaniu sa k matkám jeho detí. Matka nikdy nemala záujem na tom, aby sa s odporcom súdili o syna. Vzhľadom na predchádzajúce vzťahy otca a dve deti, ktoré má s bývalými partnerkami, si však teraz už uvedomuje, že správanie otca maloletého sa dalo predvídať a súdny spor je nevyhnuté a jediné riešenie. Matka sa dostala do pozície, kedy musela v záujme aspoň čiastočne pokojnej domácnosti doslova podriadiť všetko svoje správanie sa otcovi a jeho požiadavkám. V záujme pokoja v domácnosti, bola doslova separovaná od svojich blízkych, od rodiny, priateľov, známych, pretože odporca si neželal, aby sa s nimi stretávala, doslova určoval, kedy a či sa tak vôbec môže stať. Každý „prehrešok“ bol následne patrične potrestaný. Navrhovateľka bola neustále pod drobnohľadom otca, dokonca v istom období otec nainštaloval v byte kamery, aby ju mohol kontrolovať
v čase, keď on nebol doma. Napriek jej snahe vyhnúť sa konfliktom, jej bolo neustále vyčítané, že sa nedokáže o syna postarať, že úlohu matky nezvláda, že býva v byte, kde nemá čo robiť, a má z bytu odísť; otec na ňu opakovane privolal policajnú hliadku a tvrdil, že je pod vplyvom liekov a alkoholu, že potrebuje psychiatrickú liečbu a je pre syna nebezpečná. Otec direktívne nariaďoval matke, čo má kúpiť, a v ktorých obchodoch, neustále jej vyčítal, že je neschopná matka, výchova, starostlivosť o syna bola denno-denne podrobovaná jeho kritike a predstavám o tom, ako by veci mali fungovať. Správal sa k matke direktívne, až zastrašujúco – rozprával o tom, že má kamaráta policajta, že si dokáže „všetko“ vybaviť, že príde o syna. Otec opakovane verbalizuje, že matka má popôrodnú depresiu a potrebuje sa liečiť, napriek tomu, že bolo preukázané, že sa jedná iba a výlučne o rodičovský, resp. partnerský konflikt, kde otec doslova zneužíva situáciu voči matke a vydiera ju cez syna. Z jeho správania a krokov je zrejmé, že kontroloval matke poštu, telefón a všetky pre ňu dostupné komunikačné kanály, aby ju mal pod kontrolou a overoval si, či mu hovorí pravdu, s kým sa stretáva a kde bola. Matka si začala naplno uvedomovať, že sa dostala v jednom momente do izolácie ekonomickej aj sociálnej, a nevedela z tohto kruhu vystúpiť. V tejto situácii otec matku presvedčil, aby nastúpila do zamestnania, pričom on bude o syna zabezpečovať starostlivosť a bude s ním na materskej/rodičovskej dovolenke, s čím matka nakoniec pre pokoj v domácnosti súhlasila. Následne kroky otca boli pre matku absolútne nepochopiteľné, v pomerne krátkom čase začal syna od matky separovať a brániť jej v tom, aby sa o neho mohla naďalej starať, nesmela ho dojčiť, alebo čo i len na ruky zobrať, alebo ho nakŕmiť. V tom období odporca matku doslova vyhodil z bytu, v byte boli kamery, aby mohol sledovať každý jej krok a absolútne mu to nevadilo, následne riešil podanie neodkladného opatrenia, kde žiadal syna zveriť do jeho starostlivosti. Po krátkom čase ho znova táto jeho nálada prešla, matke dovolil znova prísť do bytu za synom, ale odmietol jej dať kľúče od bytu a jeho šikanovanie a ponižovanie pokračovalo ďalej. Tieto situácie vyústili samozrejme do toho, že zo strany oboch rodičov maloletého boli do domácnosti, v ktorej žili, privolávaná policajná hliadka. Keďže však matka nemala k bytu žiadne užívacie práva, tak aj v situácii, že ju otec vyhodil z bytu a odmietol jej umožniť kontakt so synom, jej polícia nepomohla. Nie raz sa v priebehu tohto roka stalo, že otec matke zamedzil vstup do bytu, v ktorom spoločne so synom bývali, a odmietol s ňou komunikovať, nedal jej možnosť byť s synom a ani jej neposkytol o ňom informácie. Situácia dospela do štádia, že matka nemala od bytu kľúče a vždy musela žiadať otca, aby jej byt otvoril, pričom nikdy nevedela, ako to dopadne, a či sa k synovi dostane. Po príchode domov bola dôkladne konfrontovaná so všetkým, čo odporca považoval za jej nedostatok a zlyhanie, a bez akejkoľvek osobnej sebareflexie neustále vyvolával konflikty, napádal navrhovateľku, a to aj v prítomnosti jeho matky, ktorá sa na toto všetko iba prizerala. Matka je síce toho času zamestnaná, ale aj napriek tomu zabezpečovala naďalej základný chod domácnosti ona, pričom vzhľadom na to, že je zamestnaná, otec samozrejme vyžadoval, aby hradila náklady spojené s réžiou domácnosti, nákupy, potreby pre dieťa. Obvinení otca na adresu matky bolo viacero, avšak ani jedno z nich otec reálne nepreukázal, aj keď sa z pohľadu matky skutočne veľmi systematicky snažil diskreditovať jej osobu a schopnosť o syna sa starať. Postoj otca smerom k matke vyplýva aj z jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, kde žiadal o zverenie syna do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, a rovnako z jeho výpovede na súde na pojednávaní o výchovnom opatrení. Na adresu matky z jeho strany neodznelo nič pekné alebo pozitívne. Hneď po pojednávaní vo veci uloženia výchovného opatrenia sa matka zas nemala možnosť dostať do bytu, v ktorom s otcom a synom bývala, pretože otec jej znova zamedzil do nehnuteľnosti prístup, a keďže ona sama kľúčmi nedisponuje, musela čakať, kým otec zmení názor, aby mohla byť so synom. Keďže sa matka nesprávala na pojednávaní tak, že súhlasila so všetkým, čo otec povedal, dostala z pohľadu otca znovu „výstrahu a trest“. Pre matku bolo poslednou kvapkou to, že odporca sa smerom k synovi a rovno pred matkou absolútne neštítil synovi hovoriť, ako ho matka nepotrebuje, a ako syn nepotrebuje matku, a nedovolil jej ani vziať dieťa na ruky. Pre matku už bola táto situácia absolútne neúnosná a tak doslova utiekla so synom k jej matke, kde aktuálne bývajú. Otec na odchod matky a syna reagoval tak, že zalarmoval sociálneho pracovníka, uviedol, že matka so synom utiekla a syn je v ohrození života, čo samozrejme bolo potrebné zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) preveriť. Žiadne ohrozenie syna však zistené nebolo a rovnako nebolo zistené, že by dieťa nemalo vhodné podmienky na život. Otec sa dostavil do miesta bydliska matky spolu s policajnou hliadkou a jeho právnikom, dožadoval sa vstupu do bytu, celý incident bol z jeho strany plný emócií a doslova nechutného divadla pre tretie osoby, kde otec neváhal tváriť sa, že bol napadnutý – podotýkam v prítomnosti policajnej hliadky, ktorú sám zavolal. Otec má potrebu opakovane a sústavne riešiť neschopnosť navrhovateľky sa o syna starať, aktuálne je vo fáze, že sľubuje navrhovateľke, ako sa všetko zmení a žiada ju, aby sa vrátila nazad do bytu, z ktorého ju a aj syna opakovane vyhadzoval a v ktorom ju doslova denno-denne šikanoval. Otec zjavne nie je schopný sa mentálne posunúť do režimu, že bude s navrhovateľkou riešiť vecne starostlivosť o syna a používa a využíva ním „osvedčené taktiky“ z predchádzajúcich rozchodov
s matkami jeho detí. Zároveň v tejto situácii otec znova využil jeho osvedčenú taktiku a pokúsil sa matku presvedčiť, aby sa so synom vrátila do bytu, v ktorom bývali, a nasľuboval jej všetko. Po tom, čo matka odišla zo spoločnej domácnosti so synom, sa otec opakovane pokúša matku kontaktovať, chodí do miesta jej bydliska, a snaží sa v nej vzbudiť dôveru a to, že je ochotný všetko zmeniť a prehodnotiť, čomu matka však vzhľadom na jej minulé zážitky už neverí. V danej situácii je pre matku jedinou prioritou, aby konečne nastalo upokojenie situácie a boli dané jasné pravidlá rodičov k synovi, pretože bez toho je vždy predpoklad, že otec znova bude matku obmedzovať a vydierať ju dieťaťom. Matka na jednej strane nemá záujem brániť otcovi v kontakte so synom, na strane druhej sa doslova bojí s otcom stretnúť a syna mu odovzdať, pretože minulé zážitky jednoznačne potvrdzujú, že otec je schopný syna od matky následne dlhodobo izolovať a použiť ho ako nástroj vydierania matky. Otec napríklad počkal matku pred jej prácou a napriek je výhradám s ňou išiel až do miesta jej bydliska a neustále sa ju pokúšal presvedčiť, aby zmenila jej postoj a rovnako jej de facto oznamoval, ako strávia najbližší víkend. Absolútne nereflektoval na výhrady matky a ani na jej jasný postoj, že si neželá, aby ju sledoval. Otec pravidelne zotrváva v blízkosti bydliska matky, snaží sa ju kontaktovať a presvedčiť ju, aby sa k nemu so synom vrátila, pričom zároveň pokusy matky o dohodu ohľadne syna odmieta. Počas spoločného života odporca nechcel, aby sa navrhovateľka kontaktovala s jej priateľmi, rodinou, známymi, teraz naopak využíva odporca všetkých známych a presviedča ich svojou verziou príbehu, aby na ňu apelovali, aby sa k nemu vrátila. Je zrejmé, že odporca má z mobilu navrhovateľky všetky jej kontakty a teraz doslova kontaktuje kohokoľvek z navrhovateľkinho okolia. Matka jasne uviedla otcovi, že je ochotná sa s ním napríklad na pôde ÚPSVaR alebo v rámci nariadenej psychologickej pomoci rozprávať o tom, ako sa budú o syna starať, navrhla mu, že je ochotná využiť aj služby mediátora, alebo dospieť k nejakej rodičovskej dohode za pomoci právnych zástupcov, avšak tomuto sa otec vyhýba. Matka zaslala otcovi aj návrh rodičovskej dohody, avšak k tomuto sa otec písomne rovnako nevyjadril. Otec iba v rámci osobného stretnutia s matkou uviedol, že pre neho žiadna dohoda neprichádza do úvahy. Matka sa sama s dieťaťom a otcom odmieta stretnúť bez prítomnosti tretej osoby, pretože má reálne strach, čo by z takéhoto stretnutia vzišlo. Otec privolal opakovane na matku či už políciu alebo lekárov, pričom tvrdil, že matka nie je psychicky v poriadku a snažil sa ju diskreditovať. To, že otec matke zrušil trvalý pobyt v byte, v ktorom mali poslednú spoločnú domácnosť a ani jej to neoznámil, je už iba „detail“ na dokreslenie celkovej situácie medzi účastníkmi konania. Matka si je vedomá toho, že pre otca je syn nástrojom na vydieranie matky a jej neustále šikanovanie, pričom tento jeho postoj nemá nič spoločné s najlepším záujmom dieťaťa. Vo vyslovene zlom režime sú účastníci konania posledné mesiace a matka vzhľadom na správanie sa otca skutočne už nemôže ďalej čakať a dúfať, že otec zmení svoj postoj voči nej, pochopí, že bez ohľadu na to, že im partnerský život nevyšiel, obaja sú a budú rodičmi a dovolí matke normálne sa o syna starať bez toho, aby neustále spochybňoval jej rodičovskú kompetenciu a snažil sa o jej absolútne ovládanie. Až po narodení syna navrhovateľka zistila, že majú s odporcom diametrálne odlišné postoje či už vo výchove syna ako aj v predstave o tom, ako by ich ďalší spoločný život mal vyzerať. Navrhovateľka vstupovala do vzťahu s odporcom s čistými úmyslami a vedomím, že prípadné problémy, ktoré vzniknú sa pokúsia obaja prioritne riešiť konštruktívne a tak, aby rodina zostala zachovaná. Preto napriek dlhodobým problémom, ktoré vo vzťahu boli, mala snahu vzťah a rodinu udržať. Je potrebné povedať, že počas celého spoločného vzťahu to bola primárne navrhovateľka, ktorá sa musela podriaďovať potrebám a názorom odporcu a akonáhle mala vlastný názor alebo vlastnú predstavu o fungovaní rodiny, tak vznikali medzi nimi konflikty. Navrhovateľka dala odporcovi rôzne alternatívy ako riešiť vzniknutú situáciu, avšak odporca nie je objektívne schopný navrhovateľku akceptovať ako matku a presadzuje výlučne svoju predstavu. Rétorika otca smerom k matke je dlhodobo útočná, obviňujúca a vyčítavá, urážlivá. Keďže matka je presvedčená o tom, že nie je dobré vyrábať rodičovský konflikt rovno pred synom, nemôže v aktuálnej situácii dovoliť, že sa s otcom niekde spolu so synom stretnú a následne riskovať konflikt, ktorý je iba otázkou času a je vzhľadom na minulé správanie sa otca doslova očakávaný. Napriek tomu má matka snahu informovať otca o synovi, pričom otec matke odpovedá podľa toho, ako sa mu to aktuálne hodí. Matka si plne uvedomuje, že aktuálne ona a otec ako rodičia spolu nevedia komunikovať, pretože otec nemá absolútne spracovaný fakt, že matka s ním žiť nechce a nebude, čo prenáša absolútne neprimeraným spôsobom do obmedzovania matky vo vzťahu k synovi a starostlivosti o neho. Z pohľadu matky je táto situácia neúnosná. Otcovi je mu úplne jedno, aký je postoj matky vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností a ako sa s danou situáciou vyrovnáva syn. Ten je zatiaľ malý a nevníma situáciu až tak dramaticky, ale matka sa chce vyhnúť tomu, aby do budúcna akékoľvek konflikty pred synom vznikali, lebo má za to, že ich v minulosti už bolo požehnane. Na jednej strane sa totiž otec stavia do pozície toho lepšieho a zodpovednejšieho rodiča, ktorý je schopný sa o syna plnohodnotne postarať, na strane druhej matke vyčíta, že neakceptuje jeho návrhy a postoj a odmieta sa do bytu, v ktorom naposledy spoločne bývali vrátiť, čo by ale pre matku znamenalo neustály stav neistoty a povinnosť
plniť jeho pokyny a podmienky spolužitia a starostlivosti o syna. Matka má vzhľadom na predchádzajúce sa správanie otca odôvodnenú obavu, že v prípade, ak nebudú dočasne upravené práva a povinnosti rodičov k synovi, tak otec akonáhle sa k synovi dostane, tak ho matke nevráti a znova ho využije ako nástroj jej vydierania. Matka nikdy nespochybňovala, že otec má syna rád, ale súčasťou rodičovskej kompetencie nie je iba schopnosť o deti sa postarať, ale aj schopnosť rešpektovať druhého rodiča a jeho úlohu vo výchove detí. Akonáhle otec nemá dosah na každodenné šikanovanie matky osobne, maximálne sa snaží kontaktovať ju telefonicky alebo cez správy. Z pohľadu matky je najdôležitejšie pre syna stabilné výchovné prostredie, pokoj a istota a určitá predvídateľnosť diania sa v jeho živote. Aktuálna situácia však nie je akceptovateľná ani pre matku a dlhodobo ani pre syna. Kolízny opatrovník navrhol rodičom, aby sa stretli na ÚPSVaR, matka termín akceptovala, otec odmietol s tým, že v danom čase má syn dohodnutú preventívnu prehliadku u pediatra. Matka sa bojí, že sa znova zopakuje situácia z tohto roka, kedy jej otec syna vezme, bezdôvodne bude obmedzovať jej rodičovské práva a bude znova vyžadovať od matky podriadenie sa len preto, aby mohla byť s synom a mohla sa mu venovať. Preto matka žiada súd, aby autoritatívne upravil výkon rodičovskej starostlivosti – zverenie do osobnej starostlivosti a úpravu bežného styku otca s synom na čas do meritórneho rozhodnutiu vo veci samej. Matka si je vedomá toho, že otec bez toho, aby mal jasne stanovené pravidlá, znova bude tlačiť na matku cez dieťa a znova situáciu využije a zneužije. Jedinou snahou matky je, aby v budúcnosti, až do meritórneho rozhodnutia súdu, nedochádzalo k situáciám, kedy matka nikdy nevie, kedy a či vôbec uvidí svojho syna a či jej otec dovolí so synom byť. Matka je nekonfliktný typ, čo otec veľmi dobre vie, a v tejto situácii zneužíva, avšak matka nemôže akceptovať skutočnosť, že otec sám bude rozhodovať o tom, čo je pre syna najlepšie, neustále matku vyhadzovať z bytu, v ktorom bývali. Matka nemá potrebu zneužívať syna v rodičovskom konflikte a vydierať otca, práve naopak, bude iba rada, ak rodičia dospejú za pomoci akéhokoľvek odborníka k dohode a nájdu riešenie tejto situácie. Matka aktuálne od dátumu 06.04.2016 pracuje v obchodnej spoločnosti D. L. C., M. N. B. ako Analytička v banke. Matka býva spolu s jej matkou na adrese G. XX, XXX XX C.. O mieste pobytu matky a syna má otec informáciu a rovnako má túto informáciu aj kolízny opatrovník, ktorého matka osobne kontaktovala. O syna sa matka stará aktuálne osobne a aj za pomoci jej rodičov. Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti, keďže z podnetu otca domácnosť, v ktorej sa syn nachádza osobne navštívil. Otec je aktuálne na materskej dovolenke, takže matka na syna žiadne príspevky nepoberá, tieto sú vyplácané k rukám otca. Na syna aktuálne otec neprispieva vôbec. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči synovi, matka v rámci návrhu na neodkladné opatrenie navrhuje určiť výživné v minimálnej miere, keďže vzhľadom na situáciu je pomerne málo pravdepodobné, že s odporcom sa na čomkoľvek dohodne. Matka má za to, že situácia vyžaduje momentálne okamžitú úpravu a je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania a maloletého syna. Matka sa o syna riadne starala od jeho narodenia a primárne to bola ona, kto synovi zabezpečoval osobnú starostlivosť. Aktuálne je síce syn v osobnej starostlivosti matky, avšak tým, že nie sú upravené nijako rodičovské práva a povinnosti k synovi, matka má obavu, že jej otec znova zamedzí kontakt so synom a znova vyprodukuje na jej adresu množstvo nepravdivých podaní, ktorých cieľom je a bude iba matku ako rodiča diskreditovať. Matka má záujem na tom, aby bol spokojný a pokojný a aj napriek všetkým okolnostiam a riadne sa v budúcnosti vyvíjal, pokiaľ možno čo najmenej zaťažený rozpadom vzťahu rodičov. Matka má za to, že je tu odôvodnená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa, aby sa dočasne určili jasné pravidlá a starostlivosti o maloletého syna. 4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka priložila návrh dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Predmetom návrhu dohody bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi F., a to zverenie maloletého do starostlivosti matky, úprava styku maloletého s otcom, určenie trvalého a obvyklého pobytu, výživné, podmienky pri vycestovaní maloletého s jedným z rodičov do zahraničia na dlhšie ako 24 hodín, vzťahy s inými členmi rodiny, správa majetku dieťaťa, riešenie nesúladu v rozhodnutiach a informačná povinnosť o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa zdravia a výchovy maloletého. 5. Uznesením č. k. 11P/11/2025-79 zo dňa 19.02.2025 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti a zároveň ex offo začal konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom maloletého dieťaťa, ktoré bolo vylúčené zo spisu vedeného pod sp. zn. 11P/11/2025 na samostatné konanie (ďalej vedené pod sp. zn. 11P/31/2025). Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vo výrokoch II. a III. dňa 28.02.2025 a vo výrokoch I. a IV. dňa 18.03.2025.
6. Uznesením č. k. 11P/17/2025-61 zo dňa 19.02.2025 tunajší súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2025. 7. Rozsudkom č. k. 11P/31/2025-103 zo dňa 25.03.2025 tunajší súd uložil výchovné opatrenie matke a otcovi, spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, v rozsahu 30 hodín pre oboch rodičov s tým, že presný čas stretnutí a miesto určí zariadenie po dohode s každým z rodičov. Výchovné opatrenie sa má realizovať za účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi, ich komunikácie a akceptácie role druhého rodiča. Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2025. 8. Uznesením č. k. 11P/52/2025-52 zo dňa 10.04.2025 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti. 9. Uznesením č.k. 11P/60/2025-6 zo dňa 24.04.2025 tunajší súd odmietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, kde žiadal ustanoviť okamžitý kontakt s maloletým najmenej trikrát týždenne v mieste bydliska otca. Zároveň tunajší súd zastavil konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, kde žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti otca pre prekážku litispendencie. 10. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 11P/51/2025 vedené konanie o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému a pod sp. zn. 11P/63/2025 konanie o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, v ktorých dosiaľ nebolo rozhodnuté. 11. Uznesením č. k. 11P/61/2025-9 zo dňa 09.05.2025 tunajší súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia – zákazu akéhokoľvek osobného kontaktu maloletého s osobami: H. I. a J. I. až do riadneho odborného vyšetrenie ich psychického a fyzického zdravotného stavu a do právoplatného rozhodnutia súdu o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. 12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej „ÚPSVaR“) zo dňa 07.04.2025 vyžiadanej súdom v konaní sp. zn. 11P/52/2025 vyplýva, že dňa 28.03.2025 bolo vykonané neohlásené šetrenie pomerov v domácnosti starej matky maloletého F. G., nar. XX.XX.XXXX, p. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G. XX. Na túto adresu, vo večerných hodinách, po predchádzajúcej hádke, odišla matka maloletého G. H. I. od svojho partnera J. G.. Zo spoločnej domácnosti odišla aj s maloletým F.. Na adrese G. XX, C. sa od vyššie uvedeného dňa zdržiava matka maloletého a maloletý v jednoizbovom byte starej matky, ktorá ho má v osobnom vlastníctve. V čase šetrenia sa matka maloletého nenachádzala v byte, bola v práci. Byt je na požadovanej sociálno-hygienickej úrovni, v čase šetrenia čistý. V izbe sa nachádza veľká šatníková skriňa, konferenčný stolík, stolík s TV a gauč, ktorý po roztiahnutí má tri miesta na spanie. V byte teraz žijú tri osoby – stará matka, matka a maloletý. V byte je bežný neporiadok, neumyté hrnce, niektoré veci sú položené na zemi. Hygiena je však, ako je aj vyššie uvedené na požadovanej úrovni. Potraviny sú zabezpečené v dostatočnom množstve. Žiadne tabletky, ako uvádza otec maloletého, sa na dostupných miestach nenachádzali. Maloletý bol v čase šetrenia čisto a pekne oblečený, spokojný, často sa usmieval. Nemal žiadne znaky násilia ako sú modriny, škrabance a pod.. Šetrením neboli zaznamenané žiadne známky nedostatočnej, či nevhodnej starostlivosti o maloletého. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje počas matkinej neprítomnosti stará matka p. H. I.. V súčasnej dobe pracuje v B. K. O., s príjmom cca 1.000,- € netto. Do odchodu do starobného dôchodku jej ostáva asi mesiac. V starostlivosti o maloletého sa strieda matka, stará matka a starý otec maloletého p. J. I.. Starý otec žije vo vlastnom byte na inom mieste. V krátkej budúcnosti plánujú maloletého umiestniť do detských jaslí. Záverom orgán SPODaSK uviedol, že maloleté dieťa má v domácnosti starej matky na adrese G. XX, C. vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Zároveň orgán SPODaSK vyhodnotil, že úprava pomerov maloletého dieťaťa neodkladným opatrením nie je naliehavá. 13. Zo zápisnice z informatívneho stretnutia rodičov, ktoré sa konalo na tunajšom súde dňa 05.05.2025 v rámci konania vo veci samej sp. zn. 11P/51/2025 vyplýva, že na stretnutie sa dostavili obaja rodičia, matka so svojou právnou zástupkyňou. Otec uviedol, že až na jedno náhodné stretnutie s maloletým
nebol 40 dní. Matka uviedla, že koncom marca s maloletým od otca utiekli. Pokúšali sa uzavrieť dohodu, ale neúspešne. Matka však stratila voči otcovi dôveru, keďže v minulosti jej bolo otcom bránené stretnúť sa s maloletým niekoľko dní bez vysvetlenia. Právna zástupkyňa matky uviedla, že rodičia sa nevedia dohodnúť na tom, komu bude maloletý zverený do starostlivosti. Matka nemá v záujme otcovi v styku s maloletým brániť. Matka navrhovala styk otca s maloletým počas víkendov prípadne nejaký čas počas týždňa. Rodičia opisovali konflikty v ich spolužití, ktoré boli uvádzané v návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení. Bola im ponúknutá možnosť dohody o dočasnej úprave styku otca s maloletým, ktorú aj uzavreli v nasledujúcom znení: otec má právo na styk s maloletým každý kalendárny týždeň od utorka od 8:00 hod. do stredy do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 8:00 do nedele do 18:00 hod. s tým, že maloletého si prevezme a odovzdá ho v bydlisku matky. S rodičmi bolo dohodnuté ďalšie informatívne stretnutie na deň 23.06.2025 o 9:00 hod.. 14. Súd vec posúdil nasledovne: Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 366 neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. V zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, d) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, e) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, f) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, g) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, h) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 15. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby
účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v novom Civilnom mimosporovom poriadku nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 16. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. 17. S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i preskúmajúc návrh matky súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za čiastočne dôvodný a styk otca s maloletým dieťaťom upravil tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého už nežijú v spoločnej domácnosti. Z obsahu návrhu matky a tiež z obsahu súvisiacich spisov vyplýva, že matka sa odsťahovala (dňa 27.3.2025) zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým ku svojej matke (starej matke zo strany matky), pričom styk otca s maloletým sa v čase podania návrhu nerealizoval z dôvodu obavy matky, že sa zopakuje situácia z tohto roka, kedy jej otec obmedzoval kontakt so synom a v prípade, ak nebudú dočasne upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému súdnym rozhodnutím, tak akonáhle sa otec k synovi dostane, matke ho nevráti. Z obsahu súvisiacich spisov vyplýva, že otec dosiaľ podal tri a matka dva (vrátane tohto) návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými žiadali zverenie maloletého do svojej starostlivosti, pričom otec podal aj ďalší návrh na neodkladného opatrenie vo vzťahu k starým rodičom mal. (sp. zn. 11P/61/2025). Matka pritom v rámci návrhu v tunajšom konaní ako aj v predchádzajúcich konaniach a tiež na informatívnom stretnutí rodičov konanom na tunajšom súde dňa 5.5.2025 uvádzala, že v minulosti to bol otec, kto jej bránil v kontakte s dieťaťom tým spôsobom, že jej odňal kľúče od bytu, kde žili v tom čase v spoločnej domácnosti (na K. P. E. C.) a bez jej vedomia jej tam odhlásil aj trvalý pobyt. Inými slovami, z dosiaľ zistených skutočností je nepochybné, že medzi rodičmi eskaluje konflikt, ktorého obeťou je dieťa, a preto súd v záujme maloletého považoval za potrebné nastaviť aspoň základné pravidlá rodičovskej starostlivosti oň. Aj keď v tomto prípade nepodal návrh na úpravu styku otec ako oprávnený rodič, a úpravu styku v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje matka ako aktuálne rezidenčný rodič maloletého, mal súd za to, že za účelom zastabilizovania pomerov a režimu dieťaťa v tak útlom veku (necelé X F.) a zabezpečenia jeho pravidelného styku s otcom a tiež s cieľom predchádzania ďalším dielčím konfliktom medzi rodičmi je v záujme maloletého potrebné predbežne upraviť styk otca s ním, a to v rozsahu postačujúcom (pre tento moment a v tomto štádiu konania) pre udržiavanie vzájomných vzťahových väzieb medzi nimi. Čo sa týka režimu stretávania, súd rešpektoval v tomto smere dohodu o dočasnej úprave styku otca s maloletým, ktorú rodičia uzavreli na informatívnom stretnutí dňa 05.05.2025. 18. Pokiaľ ide o návrh matky v časti, v ktorej sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom smere splnené nie sú, preto návrh v tomto rozsahu zamietol. 19. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní vo veci samej. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý (od 27.3.2025) žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá aj reálne zabezpečuje starostlivosť o neho, aktuálne (aj) za pomoci starých rodičov z jej strany. Za uvedených
okolností nie je opodstatnené formou neodkladného opatrenia upravovať zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča, v tomto prípade matky, nakoľko z návrhu jasne vyplýva, že maloletý sa toho času v osobnej starostlivosti matky aj fakticky nachádza a otec tento stav nateraz rešpektuje, čo sa prejavilo uzavretím dohody o dočasnej úprave jeho styku s maloletým na informatívnom stretnutí dňa 5.5.2025. V tomto smere nie je nutné duplikovať už existujúci stav nariaďovaním neodkladného opatrenia, ktoré neslúži na takéto účely. 20. V časti neodkladného opatrenia týkajúceho sa platenia výživného súd návrhu matky čiastočne vyhovel a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 130,- eur mesačne. Ako už bolo uvedené, rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému nebola doposiaľ súdom upravená, čo matku stavia do nevýhodnej pozície, kedy si nie je istá v akej výške, a či vôbec otec na maloletého prispeje. Súd podotýka, že podľa návrhu matka na syna nepoberá od štátu žiadne príspevky a tieto sú vyplácané k rukám otca. V posudzovanom prípade mal preto súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, pričom pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (t.č. 125,11 eur/mes.). Takéto rozhodnutie je jednoznačne v záujme maloletého, najmä v záujme toho, aby mal zabezpečené nevyhnutné výdavky, ktorými sú predovšetkým výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a pod. Nakoľko súd nemal preukázané príjmové a majetkové pomery otca, ako ani jeho aktuálne schopnosti a možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, výživné upravil v miere aká nevyhnutne pokryje jeho odôvodnené potreby, a to do času, kým súd nerozhodne vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/51/2025 a sp. zn. 11P/63/2025. Súd mal teda za to, že výška výživného upravená neodkladným opatrením v sume 130,-eur na maloletého je primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere, preto vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 21. Popritom však neostalo bez pozornosti súdu, že medzi rodičmi sú nezhody a maloletý je (už len v dôsledku rozchodu rodičov) vystavený záťažovej situácii, čo samo o sebe musí mať negatívny vplyv na jeho psychickú pohodu a emocionálne prežívanie. Je teda v záujme maloletého a aj oboch rodičov, aby sa situácia stabilizovala a nie zbytočne dramatizovala. Vzhľadom na uvedené súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletou a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Súd preto dôrazne vyzýva, aby rodičia prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj syna a snažili sa o upokojenie aj tak pre všetkých náročnej porozchodovej životnej situácie. V tejto súvislosti súd apeluje najmä na to, aby rodičia využili možnosť odborného poradenstva nariadeného výchovným opatrením, prípadne aj mediáciu, reagovali vždy rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: 11P/65/2025 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia