Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 9P/68/2025 1225201460 24. 11. 2025 JUDr. Petra Priečinská ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201460.3
Uznesenie 9P/68/2025 Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. X, XXX XX F. a otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XX, XXX XX F., zastúpený: AK Neuschlová, s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 9P/68/2025 I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 9P/68/2025 1. Matka maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len ,,maloleté dieťa‘‘) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.05.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk matky s maloletým tak, že matka bude oprávnená stretávať sa s maloletým raz za dva týždne od 15:00 hod. do 17:00 hod., a to za účasti tretieho subjektu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, eventuálne iným oprávneným subjektom, napr. Centrum pre deti a rodiny, pričom preberanie a odovzdávanie maloletého sa bude uskutočňovať v učenom čase v priestoroch určeného subjektu pre asistenciu pri styku. 2. Návrh odôvodnila matka najmä tým, že u matky došlo k zmene pomerov, zmenila bydlisko a presťahovala sa do F. na adresu G. XX. Toho času pracuje v spoločnosti H. I., J.. Rovnako si uvedomuje závažnosť situácie, kedy je u matky prítomné psychiatrické ochorenie, avšak podľa lekárskej správy je stabilizovaná viac ako rok a riadne a zodpovedne podstupuje liečebné procesy. Matka si uvedomuje pretrhnutie väzieb s maloletým, avšak má riadny záujem a prezentuje aj skutočnosť, že nakoľko sú vzťahy medzi ňou a maloletým v značnej miere ochladnuté, súhlasí s odbornou asistenciou pri realizácii. Matka syna navštevuje v škole, maloletý je komunikatívny a je otvorený stretávaniu s matkou. Počas rozhovorov je uvoľnený a s matkou sa rozpráva na rôzne témy. 3. Tunajší súd uznesením č. k. 9P/68/2025 – 14 zo dňa 22.05.2025 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní matky, uznesením č. k. 12CoP/88/2025 – 52 zo dňa 31.07.2025, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne relevantné aktuálne skutkové okolnosti, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Síce uviedol, čoho sa matka domáhala a aké skutočnosti tvrdila, rovnako opísal priebeh doterajších konaní, avšak z rozhodnutia nevyplynulo, že vychádzal zo skutočného stavu zisteného ku dňu rozhodnutia, a teda aké skutočnosti považoval za osvedčené (a na základe akých dôkazov), preto bol záver súdu prvej inštancie predčasný v konštatovaní, že nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali úpravu styku, ako aj v závere, že nedošlo k vzniku takej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vážnymi nedostatkami v odôvodnení, ktoré ho robia nepreskúmateľným. Z odôvodnenia nie je zrejmé, z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, aké skutočnosti považoval za osvedčené a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Odvolací súd ďalej uviedol, že po vrátení veci bude súd prvej inštancie postupovať vo vyššie naznačenom smere a po zistení všetkých skutočností (pričom zváži najmä vykonanie šetrenia aktuálnej situácie kolíznym opatrovníkom, prípadne dopytom na školu, ktorú maloletý navštevuje), ktoré možno považovať za rozhodujúce pre posúdenie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré je potrebné vyhodnotiť v ich vzájomnej súvislosti, vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie následne i náležite v súlade s § 220 Civilného sporového poriadku riadne odôvodní. 5. Na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 9P/85/2025, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, a to na základe návrhu matky, doručeného súdu dňa 06.06.2025. Dňa 12.09.2025 sa uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov, kde vyššia súdna úradníčka – koordinátorka, odporučila rodičom zamerať sa na psychologické poradenstvo s cieľom obnovy vzťahov, s čím obaja rodičia súhlasili. 6. Súd pri opätovnom rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky, k nemu pripojených listinných dôkazov, zo správy kolízneho opatrovníka, zo správy základnej školy, ako aj z obsahu súvisiacich spisov maloletého a zistil nasledovné: 7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 2P/29/2020 - 228 zo dňa 16.05.2022, právoplatným 07.06.2022, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. februára 2019, č. k. 39P/304/2018-50, v časti výroku o úprav práv a povinností k mal. A. B., nar. XX. XXXX XXXX, nasledovne: Súd zveruje mal. A. B., nar. XX. XXXX XXXX do osobnej starostlivosti otca D. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX. Styk matky E. B., nar. XX. XXXX XXXX, s maloletým A. B., nar. XX. XXXX XXXX, sa neupravuje. Zastupovať a spravovať majetok maloletého A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bude otec D. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX. D. E. B., nar. XX. XXXX XXXX, je povinná prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX. XXXX XXXX, od 21. mája 2020 vo výške 200 € mesačne, ktoré je povinná poukazovať do rúk otca D. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, vždy do 10. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje a zročné výživné za obdobie od 21. mája 2020 do konca júna 2022 vo výške 4.770,97 € je povinná matka poukázať otcovi do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku. 8. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 9P/172/2023 – 323 zo dňa 11.02.2025, právoplatným 27.03.2025, súd zamietol návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. 9. Z odôvodnenia rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 9P/172/2023 – 323 zo dňa 11.02.2025, právoplatného 27.03.2025 vyplýva, že: „Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka o maloletého A. neprejavuje konzistentný a vážny záujem, práve naopak, smerom k maloletému sa jej správanie javí nevypočítateľne a je maloletým vnímané ako traumatizujúce, čo maloletý vyslovil aj počas svojho výsluchu. V konaní nebolo sporné, že matka trpí psychiatrickou diagnózou duševnej poruchy v pravom zmysle a to manickou epizódou bipolárnej afektívnej poruchy s psychiatrickými prejavmi, pre ktorú bola už aj v minulosti hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya v Kremnici. Z ústavnej psychiatrickej liečby bola neskôr prepustená, ale bola jej uložená ambulantná psychiatrická liečba, avšak súd nemá vedomosť, či sa matka tejto liečbe aj dôsledne podrobuje a v akej je aktuálnej psychickej kondícií. Súd musel dbať o najlepší záujem maloletého dieťaťa a preto v aktuálnej situácií nevzhliadol dôvod na zmenu úpravy styku maloletého s matkou, prihliadnuc i na názor kolízneho opatrovníka, ktorý s maloletým pohovor realizoval a vyslovil jednoznačný názor, že aktuálne zmena úpravy styku matky s dieťaťom rozhodne nie je v záujme maloletého. Záverom súd dodáva, že matka od začiatku konania, od 30.11.2023, až do vynesenia rozsudku vo veci dňa 11.02.2025, sa osobne nedostavila ani na jedno súdne pojednávanie.“
10. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.08.2025 (č. l. 66), doručenej na žiadosť súdu dňa 15.08.2025 vyplynulo, že kolízny opatrovník dňa 11.08.2025 vykonal pohovor s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX, na pôde orgánu SPODaSK bez prítomnosti otca, kde maloletý k veci uviedol, že s mamou sa nevídava. Maloletý nevie, kedy ju videl naposledy, videl ju niekedy v škole, lebo tam chodí, ale nevie kedy to bolo naposledy. Keď príde, dáva mu nejaké darčeky, ako kedy, niekedy cukríky, chce sa s ním fotiť, nerozprávajú sa spolu, príde len nachvíľu. Maloletému sa to nepáči, pretože už povedal, že nechce aby tam chodila a ona tam stále chodí. Maloletý uviedol, že sa nechce stretávať s matkou, nechýba mu. Na otázku SPODaSK prečo, maloletý uviedol, že keď bol malý, mama ho zatvárala do miestnosti, kde bola tma, preto sa do ôsmych rokov bál tmy. Nevedel uviesť, prečo to mama robila, nebol to „trest“ za niečo, čo urobil alebo neurobil. U otca sa má dobre, má tam aj brata, s matkou sa stretávať nechce. 11. Záverom správy zo dňa 14.08.2025 orgán SPODaSK považoval za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam matky (3. bod odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/88/2025 – 52 zo dňa 31.07.2025), že „Úrad práce, soc. vecí a rodiny neskúmal pomery matky, jej životnú situáciu, stav, či jej zdravotný stav je stabilizovaný, nereagoval na sťažnosť podanú zo strany matky, nekomunikoval a nekontaktoval ju.“ Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len“ ÚPSVR“) maku v danej veci telefonicky kontaktoval dňa 02.07.2024, za účelom dohodnutia termínu osobného stretnutia na úrade. Matka v telefonickom hovore uviedla, že je na dovolenke a po návrate bude ÚPSVR kontaktovať. ÚPSVR ku dnešnému dňu neeviduje fakt, že by matka úrad opätovne kontaktovala, o čom prikladá úradný záznam z telefonického rozhovoru s matkou (č. l. 67). 12. K návrhu matky orgán SPODaSK uvádza, že sprostredkovanie asistovaného styku matky s maloletým, nie je zo strany orgánu SPODaSK možné, nakoľko Referát poradensko-psychologických služieb (ďalej len „RPPS ÚPSVR) ako aj akreditované subjekty ÚPSVR vykonávajú opatrenia orgánu SPODaSK na základe Zákonu 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 215/2008 Z. z., zákona č. 466/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z. a zákona č. 180/2011 Z. z., v ktorom asistovaný styk nie je ukotvený, z toho dôvodu RPPS ÚPSVR, ani akreditované subjekty nemajú potrebnú akreditáciu na vykonávanie asistovaného styku, preto ho nevykonávajú. V tomto smere nie je možné naplniť očakávania matky v styku s maloletým. 13. Zo správy K. B. A. D. B., K. L. X, F. doručenej na žiadosť súdu 05.09.2025 (č. l. 70) vyplýva, že maloletý navštevuje uvedenú školu od 1. ročníka, pričom už v tomto období bola škola informovaná o zložitej rodinnej situácii a maloletý bol vzhľadom na tieto okolnosti vedený v pedagogickom pozorovaní triednou učiteľkou. Školská psychologička s maloletým začala intenzívnejšie pracovať od začiatku 4. ročníka (október 2023 – až dodnes), na základe podnetu vtedajšej triednej učiteľky, ktorá vyhodnotila jeho aktuálne prežívanie a správanie ako rizikové. V priebehu individuálnych stretnutí zaznamenala, že psychická stabilita maloletého výrazne kolíše, najmä v súvislosti ak matka navštívi školu a vyžiada si stretnutie s maloletým. Maloletý na tému matky reaguje vyhýbaním sa rozhovoru, nezáujmom a zjavnou emocionálnou uzavretosťou. V rozhovoroch uvádzal zážitky z raného detstva, konkrétne opakované zatváranie do tmavej miestnosti zo strany matky, ktoré v ňom vyvolávali intenzívny strach. Pri každom osobnom kontakte matky s maloletým v škole, boli na maloletom opakovane pozorované známky zvýšenej psychickej tenzie a úzkostné prejavy. V kontexte pokusov o kontaktovanie matkou, bol o maloletého opakovane pozorovaný výskyt mimovoľných svalových pohybov (tiky), ktoré možno interpretovať ako psychosomatickú reakciu na emocionálnu záťaž. V priebehu posledného pol roka maloletý opakovane odmietol akýkoľvek osobný kontakt s matkou. Školská psychologička v máji 2024 absolvovala osobnú konzultáciu s matkou maloletého, počas ktorej matke odporučila, aby v záujme podpory postupného obnovenia vzťahu so synom vyhľadala služby externého mediátora (napr. OZ Nádej, OZ Tenenet). Toto odporúčanie jej bolo poskytnuté aj písomne prostredníctvom e-mailu. Matka bola upozornená, že školské prostredie nie je vodným miestom na riešenie takejto citlivej záležitosti. Od uvedeného stretnutia školská psychologička v matkou maloletého v ďalšom kontakte nebola. V apríli 2025 sa matka obrátila na aktuálnu triednu učiteľku so žiadosťou o usmernenie v súvislosti s možnosťou kontaktu s maloletým. Po konzultácii so školskou psychologičkou bola matke opätovne odporučená komunikácia s odbornou sprostredkovateľskou organizáciou. Zo strany matky nebola škole poskytnutá žiadna spätná väzba o tom, či k nadviazaniu kontaktu s odporúčanými inštitúciami došlo. Z dlhodobého hľadiska maloletý za svoju primárnu rodinu jednoznačne identifikuje otca, jeho súčasnú manželku, ktorú
oslovuje „mamina“ a mladšieho súrodenca. Matka maloletého sa informovala o prospechu maloletého raz v priebehu minulého školského roka. 14. Neodkladné opatrenie možno v zmysle ustanovenia § 324 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nariadiť na návrh pred začatím konania, po začatí konania alebo po jeho skončení. 15. Podľa ustanovenia § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má priznať ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Podľa ustanovenia § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 18. Podľa ustanovenia § 365 zák. č. 161/2015, Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), Súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 19. Z citovaných ustanovení, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 20. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí. 21. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. 22. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka vo svojom návrhu uviedla, súd zistil, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. V čase rozhodovania o návrhu matky nebolo matkou tvrdené ani preukázané potenciálne ohrozenie maloletého v intenzite, na základe ktorého by bolo možné prijať záver o naliehavej potrebe zmeniť úpravu styku matky s maloletým. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že bol vykonaný pohovor s maloletým, ktorý opakovane uviedol, že s matkou sa stretávať nechce, uvádza, že keď bol malý, mama ho zatvárala do miestnosti, kde bola tma. Zo správy školskej psychologičky a triednej učiteľky, zo dňa 05.09.2025 (č. l. 70) vyplynulo, že maloletý na tému matky reaguje vyhýbaním sa rozhovoru, nezáujmom a zjavnou emocionálnou uzavretosťou. V rozhovoroch rovnako uvádzal zážitky z raného detstva, konkrétne opakované zatváranie do tmavej miestnosti zo strany matky, ktoré v ňom vyvolávali intenzívny strach. Pri každom osobnom kontakte matky s maloletým v škole, boli na maloletom opakovane pozorované známky zvýšenej psychickej tenzie a úzkostné prejavy. V kontexte pokusov o kontaktovanie matkou, bol o maloletého opakovane pozorovaný výskyt mimovoľných svalových pohybov (tiky), ktoré možno interpretovať ako psychosomatickú reakciu na emocionálnu záťaž. V priebehu posledného pol roka
maloletý opakovane odmietol akýkoľvek osobný kontakt s matkou. Matke bolo zo strany školskej psychologičky odporučené, aby v záujme podpory postupného obnovenia vzťahu so synom vyhľadala služby externého mediátora (napr. OZ Nádej, OZ Tenenet), čo matka nerešpektovala a opakovane sa domáhala stretnutia s maloletým v škole. Matke bolo opätovne odporučené psychologické poradenstvo, pričom zo strany matky nebola škole poskytnutá žiadna spätná väzba o tom, či k nadviazaniu kontaktu s odporúčanými inštitúciami došlo. Rovnako v súvisiacej veci sp. zn. 9P/85/2025 na informatívnom stretnutí rodičov dňa 12.09.2025, vyššia súdna úradníčka – koordinátorka odporučila rodičom zamerať sa na psychologické poradenstvo s cieľom obnovy vzťahov, s čím obaja rodičia súhlasili. 23. V zmysle všetkých uvedených záverov a najmä zo správy kolízneho opatrovníka a školskej psychologičky, mal súd za preukázané, že aktuálne pokusy matky o kontaktovanie maloletého spôsobujú maloletému emocionálnu záťaž a úzkostné prejavy, čo sa prejavuje aj výskytom mimovoľných svalových pohybov (tikov), pričom vystavovanie maloletého takýmto stresovým situáciám pôsobí na maloletého nepriaznivo. V danej situácii nie je v najlepšom záujme maloletého upravovať styk matky s maloletým neodkladným opatrením. Vzhľadom na uvedené, súd návrh matky zamietol. 24. Záverom súd dodáva, že účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia, ale len rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd bude naďalej pokračovať v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/85/2025, v ktorom po zabezpečení a vyhodnotení potrebných dôkazov rozhodne vo veci samej. 25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: 9P/68/2025 Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.
uznesenia na súde, proti ktorého
Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do odvolania.
uplynutia lehoty na podanie
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní.