Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27P/71/2025 1225201545 29. 10. 2025 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201545.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci manželky - navrhovateľky: V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, Bratislava, proti manželovi: K. X., trvale bytom J. XXX, F., A., toho času Q. V. XB, Bratislava o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: L. X., nar. XX.XX.XXXX a dieťa s menom neurčeným, priezvisko X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov konania V. X., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a K. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného Ú.J. B. - V., vo zväzku X, ročník XXXX, strana X, pod poradovým Č. X, rozvádza. II. Maloleté deti, L. X., nar. XX.XX.XXXX a neurčené X., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky. III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého L. X., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne a na výživu maloletej neurčené X., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. V. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.05.2025 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom narodeným z manželstva. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzavreté v roku 2021 po 1,5 ročnej známosti. V manželstve začalo po krátkej dobe dochádzať k nedorozumeniam a hádkam, manžel bol agresívny, nepracoval, bol jej neverný. V dôsledku týchto skutočností došlo na strane manželky k citovému odcudzeniu, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú intímny život. Manželom sa spoločné dieťa nenarodilo, manžel si však osvojil syna svojej manželky L., ktorý sa narodil z jej predchádzajúceho vzťahu. Manželka napokon v roku 2023 nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým očakáva narodenie dieťaťa. 2. Súd doručoval manželovi návrh na začatie konania spolu s prílohami na adresu jeho aktuálneho bydliska - Q. V. X/B, Bratislave, na ktorej adrese si zásielku súdu riadne prevzal, rovnako si prevzal aj predvolanie na pojednávanie súdu na deň XX.XX.XXXX spolu s poučením o jeho procesných právach a
povinnostiach. Manžel sa na pojednávanie súdu nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd z uvedených dôvodov vec prejednal podľa § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v jeho neprítomnosti. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s obsahom rodných listov maloletých detí, sobášnym listom ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutočný stav veci: 4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom B. - V., je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým Č. X. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Manželia sú rodičmi dvoch detí: L. X., nar. XX.XX.XXXX ( ktorého si manžel matky osvojil) a maloletej dcéry s menom neurčeným, priezvisko X., nar. XX.XX.XXXX, ktorej biologickým otcom je podľa matky jej terajší priateľ. Keďže však vo vzťahu k maloletej svedči domnienka otcovstva manžela matky, bol súd povinný rozhodovať o výkone rodičovských práv a povinnosti k maloletej v rámci konania o rozvode manželstva, keďže ako otec dieťaťa je v rodnom liste zapísaný manžel matky. 5. Na informatívne stretnutie rodičov v rámci projektu Cochemskej praxe, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX sa dostavili obaja manželia , ktorí zhodne potvrdili, že už tri roky nežijú v spoločnej domácnosti , ich manželstvo je nefunkčné, pričom manžel vyjadril s rozvodom manželstva súhlas. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému L., súhlasil otec s tým, aby dieťa bolo na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok len matka a styk otca s dieťaťom zostane bez úpravy. 6. Na pojednávaní súdu konanom dňa XX.XX.XXXX manželka uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli po 1,5 ročnej známosti. Ako manželia žili v spoločnej domácnosti iba jeden rok, pretože manželstvo bolo komplikované, manželia mali rozdielne názory na spolužitie, manžel bol 6 mesiacov bez stabilnej práce, rodinu zabezpečovala po finančnej stránke manželka, manžel na domácnosť prispieval nepravidelne sumami od 100 € do 200 € mesačne. Jeho správanie sa časom začalo meniť, bol výbušný, verbálne aj brachiálne agresívny. Jeho správanie si nevedela vysvetliť, až keď sa od známych nedozvedela, že manžel užíva psychoaktívne látky. Keď ho manželka s touto informáciou konfrontovala, užívanie drog poprel. Po ďalšej hádke, ku ktorej došlo v januári 2022 spoločnú domácnosť aj so synom opustila, od ktorej doby býva u svojej matky. V nasledujúcom období sa manželia už nepokúšali manželské spolužitie obnoviť. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa manželka dozvedela aj to, že počas ich spolužitia mal manžel vzťah s inou ženou. V roku 2023 nadviazala vzťah s iným mužom aj navrhovateľka, z ktorého vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra. Manželka vzhľadom na uvedený stav, nepripúšťa, že by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia, jej rozhodnutie rozviesť sa je definitívne. 7. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
8. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. 9. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi, ktoré prezentovali na informatívnom stretnutí pred súdom dňa 31.07.2025. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zhodných tvrdení manželov o vážnom narušení a trvalom rozvrate manželských vzťahov, nemožnosti obnovenia manželského spolužitia, nezáujme zotrvať v takomto nefunkčnom manželstve. Tento rozvrat v manželstve účastníkov pretrváva dlhšiu dobu, čoho dôkazom je, že od januára 2022 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária, každý z manželov má nový vzťah, z ktorého sa navrhovateľke dokonca narodilo dieťa. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálny a pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Na podklade uvedeného súd konštatuje, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu navrhovateľa vyhovel. 10. Zákon predpokladá, že rozvádzajúci manželia sa sami dohodnú na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá povinnosť zároveň s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých deti. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 63 ods., 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor , a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 11. Rodičia boli na informatívnom stretnutí dňa XX.XX.XXXX zhodní v otázke zverenia maloletého L. do starostlivosti matke. Zo strany otca ani kolízneho opatrovníka neboli deklarované žiadne pochybnosti v starostlivosti , ktorú matka o dieťa zabezpečuje. Súd preto rozhodol tak, že na čas po rozvode manželstva zveril maloletého L. do osobnej starostlivosti matke. Vzhľadom na to, že maloletá dcéra s menom neurčeným , priezvisko X. sa narodila po ukončení manželského spolužitia dňa 22.09.2025, avšak v čase trvania manželstva, svedčí domnienka otcovstva k maloletej manželovi matke, a to až do doby, kým nebude jeho otcovstvo k dieťaťu zapreté. Súd vo vzťahu k maloletej rozhodol rovnako a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke. 12. Rodičia sa na informatívnom stretnutí dňa 31.07.2025 zhodli na tom, že styk otca s maloletým L. sa neurčí. Maloletá s menom neurčeným, priezvisko X., nar. XX.XX.XXXX je útleho veku, narodila sa matke zo vzťahu s iným mužom. Súd vychádzajúc z uvedených faktov rozhodol tak, že styk otca s oboma maloletými deťmi neupravil. Znamená to, že bude vecou záujmu otca a dohody rodičov, kedy a v akom rozsahu sa bude jeho styk s deťmi realizovať. 13. Matka žiadala, aby súd otcovi neurčoval výživné na maloleté deti. Poukazujúc na zákonné ustanovenia §§ 62 nasl. zákona o rodine a zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov voči maloletým deťom , súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, na každého po 100 € mesačne.
Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdavky s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Pri určení výživného súd prihliadal tiež na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Otec maloletých detí je v produktívnom veku 26 rokov, podľa matky pracoval v minulosti na stavbách. Podľa zistení súdu vykonaním lustrácie v Sociálnej poisťovni a. s. Bratislava bol zamestnaný u zamestnávateľov : Easy services s r.o. ( 8/2024-9/2024) , IN Produktion s.r.o. ( 9/2024), IN Services s.r.o., ( 10/2024) , CL-stav s.r.o. (5/2025), je teda schopný zabezpečiť si príjem. Matka maloletých detí je na materskej dovolenke s maloletou dcérou, býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Výživné vo výške 100 € na každé dieťa súd považoval za primerané veku maloletých detí ako aj schopností a možnosti ich otca. 14. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí, súd rozhodol tak, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok bude matka. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. 15. Kolízna opatrovníčka maloletých detí, na pojednávaní súdu uviedla, že je v záujme maloletých detí aby boli obe zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá doposiaľ starostlivosť o deti zabezpečovala , v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Styk otca s maloletými navrhovala ponechať bez úpravy. Výživné na maloleté deti navrhovala určiť sumou 100 € na každé dieťa. 16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).