Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 22P/22/2025 1225201580 25. 09. 2025 Mgr. Anna Križáková ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201580.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. K. D., narodené XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: B. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom R.-H., aktuálne bytom na adrese: Š. XX, XXX XX R., a otca: F. N., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. F. XX, XXX XX R., aktuálne bytom na adrese: E. XX, XXX XX Bratislava, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej V. K.M. D., narodenej XX.XX.XXXX z doterajšej sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu počnúc dňom 20.05.2025 na sumu 120 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej. II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 20.05.2025 do 30.09.2025 v celkovej sume 355 eura je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Týmto sa m e n í rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-24Pc/7/2023-66 zo dňa 07.03.2024 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca. IV .
Žiaden z účastníkov
n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.05.2025 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú na sumu 200,- eur mesačne. 2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že od februára 2023 býva so svojimi maloletými deťmi v podnájme v D.. Zo začiatku bývala so svojím otcom, ktorý jej finančne pomáhal aj s platením nájmu, avšak jej otec zomrel v apríli 2024 a odvtedy zostala s maloletými deťmi sama. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti, spolu vo výške 470,- eur. Okrem maloletej má matka ešte staršieho syna pochádzajúceho z iného vzťahu. S úhradou nájmu jej vypomáha jej matka. Matkine náklady pozostávajú z platieb za internet vo výške 26,- eur, na stravu vo výške cca 200,- eur mesačne, na lieky a cestovné podľa potreby. Otec maloletej sa vrátil vo februári 2025 z výkonu trestu odňatia slobody, odvtedy sa s matkou stretol asi dvakrát a napriek tomu, že ho matka kontaktovala, nejaví záujem podieľať sa na živote maloletej. Vzhľadom na to, že ceny potravín a energií sa zvýšili a má sa znížiť výška prídavku na dieťa, čo výrazne ovplyvní matkin rodinný rozpočet, požiadala o zvýšenie výživného aj s poukazom na skutočnosť, že maloletú plánuje prihlásiť do materskej školy, aby mohla nastúpiť do práce, čím sa matke taktiež zvýšia výdavky na dieťa. K príjmom otca a jeho osobným pomerom matka nemala žiadne informácie, jej majetkové pomery boli bezo zmeny odo dňa posledného rozhodnutia súdu. Jej mesačné
výdavky predstavovali náklady na bývanie vo výške 600,- eur mesačne; cestovné 10,- eur mesačne; platby za internet 26,- eur mesačne. Otec maloletej v marci 2025 prispel na výživu maloletej sumou 50,- eur a v apríli 2025 sumou 40,- eur. Náklady na maloletú predstavovali výdavky matky na plienky, umelé mlieko, lieky podľa potreby v prípade choroby, oblečenie a obuv vo výške cca 60,- eur mesačne. Ďalej matka vo svojom návrhu uviedla, že s vekom maloletej rástli náklady na lieky, matkin syn má začať chodiť v septembri na predprimárne vzdelávanie, pričom matka predpokladá, že jej maloletý syn bude nosiť zo škôlky viac choroby. 3. Matka k návrhu pripojila potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2025 za mesiace január až máj v mesačnej výške 351,80 eura mesačne. 4. Otec sa k návrhu, ktorý mu bol dňa 10.06.2025 doručený na adresu jeho trvalého pobytu, nevyjadril a na nariadené pojednávanie na deň 31.07.2025 sa nedostavil a ani súdu neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. 5. Matka na pojednávaní konanom dňa 31.07.2025 uviedla, že s otcom v priamom kontakte nie je, pretože ju ignoruje. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vo februári 2025 maloletú navštívil asi trikrát a matke prisľúbil, že bude platiť výživné v zmysle súdneho rozhodnutia, čo aj plní. Predtým matke posielali výživné aj z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Matka si myslí, že v súčasnosti otec nemá zamestnanie. Kým žili spolu v jednej domácnosti, otec si zarábal iba brigádnicky pomocnými prácami, napr. sťahovaním. Či pracoval v odbore, v ktorom je vyučený, resp. v akej inej oblasti mal otec v minulosti stabilnejšie zamestnanie, matka nevedela uviesť. 6. Súd otcovi doručoval predvolanie na všetky známe adresy - na adresu trvalého bydliska: D. F. XX, R., na ktorej adrese si otec zásielky po tom, ako mu bol doručený návrh, už nepreberal, ako aj na adresu jeho R. U. R., E. XX, R., na ktorej adrese bol otec neznámy. Zároveň súd otca kontaktoval aj na telefónnom čísle, ktoré uviedol ako svoj kontaktný údaj v predchádzajúcom súdnom konaní, prostredníctvom ktorého čísla bol otec volaný na nariadený termín pojednávania v danej veci. 7. Otec sa na pojednávanie nariadené na deň 25.09.2025 nedostavil, napriek tomu, že o termíne pojednávania bol upovedomený. Matka sama uviedla súdu, že otcovi dávala vedieť termín pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v neprítomnosti otca v súlade s ustanovením § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. 8. Na pojednávaní matka v rámci svojej výpovede uviedla, že okrem maloletej V. K. sa stará o svojho staršieho syna, ktorý od septembra 2025 navštevuje predškolskú triedu materskej školy. Maloletá je v zásade zdravá a obe jej maloleté deti majú iba bežné detské choroby. Matka naďalej býva v dvojizbovom prenajatom byte, ktorý užívala do smrti svojho otca spolu s ním, v súčasnosti jej s nájomným vo výške 600,- eur mesačne vypomáhajú sestry a jej matka, ktorá žije vo Viedni. Matka je naďalej na rodičovskej dovolenke, jej celkový príjem vrátane rodinných prídavkov na dve deti predstavuje 470,eur, je nemajetná, v súvislosti so svojím zdravotným stavom nemá zvýšené náklady. Pred narodením maloletej bola zamestnaná ako chyžná vo Viedni, kde žila u svojej matky, jej týždenná čistá mzda bola vo výške cca 300,- eur mesačne. Kým rodičia maloletej žili spolu, otec si zarábal brigádnicky po stavbách, pričom matke mesačne dával cca 200,- eur, avšak o celkovej výške jeho zárobku nemala vedomosť. Zdravotné problémy otec nemal žiadne. Maloletá je stále plienkovaná, keď za plienky matka mesačne vynakladá cca 15,- eur, naďalej ju prikrmuje umelým mliekom, za ktoré mesačne platí cca 5,- eur. Inak náklady na výživu maloletej matka hodnotí ako bežné, primerané jej veku. V čase termínu pojednávania už otec na výživu maloletej neplatil nič, naposledy zaplatil v júni alebo v júli 2025, keď nereagoval na matkine neskoršie správy, či má pre ňu peniaze. 9. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že návrh je podaný dôvodne, keďže matka je stále na rodičovskej dovolenke. Skutočnosť, že otec je nezamestnaný, ho nezbavuje jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Vyživovaciu povinnosť otca navrhoval zvýšiť minimálne na sumu 120,- eur mesačne. 10. Z vykonaných lustrácií ohľadne rodičov maloletej bolo zistené, že matka je slobodná, okrem maloletej V. K. má ďalšie tri maloleté deti: L. D., narodený XX.XX.XXXX, K. D., narodený XX.XX.XXXX a V. D., narodený XX.XX.XXXX, ohľadne ktorého je na tunajšom súde vedené konanie, a to pod sp. zn.
59Pc/16/2024, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Otec je slobodný, okrem maloletej V. K. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nemá evidovaného žiadneho zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni, rovnako nie je ani poberateľom sociálnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou zo sociálneho poistenia. Otec bol zaradený na výkon práce v rámci výkonu trestu odňatia slobody, a to od 07.03.2024 do 19.02.2025 s vymeriavacím základom cca 240,eur. Nie je evidovaný v Živnostenskom registri SR a ani v Obchodnom registri SR. 11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjmových pomeroch účastníkov konania, vyčíslením výšky nákladov na maloleté dieťa, ako aj spismi tunajšieho súdu: sp. zn. B5-24Pc/7/2023 a 59Pc/16/2024, a tiež ostatným na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci: 12. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. B5-24Pc/7/2023-66 zo dňa 07.03.2024 súd určil otcovstvo k maloletej V. K., maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu a vyčíslil dlh na zročnom výživnom za obdobie od 18.04.2023 do 07.03.2024 v celkovej výške 372,76 eura. 13. Matka v čase pôvodného rozhodnutia bola na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvoril rodičovský príspevok vo výške 301,- eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti, čo spolu predstavovalo sumu 420,- eur mesačne. Matka v tom čase žila v prenajatom byte na Š. XX H. R. s nájomným vo výške 600,eur. Matke s nákladmi vypomáhala jej matka. Okrem maloletej V. zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého V., ku ktorému otcovstvo taktiež nebolo určené. 14. Otec v čase pôvodného rozhodnutia bol vo výkone trestu odňatia slobody od 14.06.2022, v ktorom nebol pracovne zaradený s tým, že predpokladaný koniec výkonu jeho trestu odňatia slobody mal byť 14.12.2024. K svojim pomerom uviedol, že je slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností, nemajetný, nevlastní žiadny nehnuteľný a ani cenný hnuteľný majetok. Pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody bol zamestnaný brigádne, nemal živnosť, ani obchodnú spoločnosť, má riadne ukončené trojročné stredoškolské vzdelanie v odbore maliar-natierač, od ukončenia školy v roku 2012 pracoval len brigádne - v stavebných a búracích prácach. Nemal zvýšené náklady v súvislosti so svojím zdravotným stavom a nemal zvýšené náklady na svoj život v žiadnom smere. 15. Maloletá V. K. bola v čase pôvodného súdneho rozhodnutia vo veku jedného roka a všetky náklady na jej výchovu plnila matka. Výdavky na jej výživu predstavoval sunar, plienky, iné hygienické potreby, lieky, t. j. bežné náklady na maloleté dieťa v jej veku a podiel na bývaní, keď nájomné predstavovalo sumu 600,- eur mesačne. 16. Od predchádzajúcej súdnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností uplynula doba cca jedného roka. Matka je s maloletou naďalej na rodičovskej dovolenke - náklady na jej výchovu a výživu sú naďalej bežné - tieto predstavujú naďalej plienky (15,- eur mesačne), umelé mlieko (5,- eur mesačne), iné hygienické potreby a lieky. Maloletá sa podieľa sa aj na nákladoch rodiny - nájomné vo výške 600,eur a náklady na internet 26,- eur. Maloletá V. K. je vo veku dva a pol roka, matka očakáva, že čoskoro nastúpi do materskej školy, pričom očakáva aj zvýšené náklady na lieky z dôvodu, že maloletý syn G. V. D. od septembra 2025 nastúpil do materskej školy, čo môže prispieť k zvýšenej chorobnosti oboch maloletých detí, a tým aj k zvýšeniu nákladov na lieky. 17. Matka je naďalej na rodičovskej dovolenke s maloletou, jej príjem tvoria naďalej sociálne dávky rodičovský príspevok (351,80 eura) a rodinné prídavky na dve deti (60,- eur na jedno maloleté dieťa) v celkovej výške cca 470,- eur mesačne. Okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil, rovnako ako ani jej osobný stav. Naďalej žije s deťmi v nájme s výškou nájomného 600,- eur mesačne, pričom s nákladmi matky naďalej vypomáhajú, rovnako ako pri predchádzajúcej súdnej úprave, jej príbuzní. 18. U otca došlo k zmene jeho pomerov v tom smere, že od 19.02.2025 nie je vo výkone trestu odňatia slobody, v období od marca 2024 do prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bol pracovne zaradený v rámci výkonu trestu odňatia slobody, aktuálne sa otec na výžive maloletej žiadnym spôsobom nepodieľa, nezabezpečuje jej potreby, s maloletou sa nestýka. Okruh jeho vyživovacích povinností a
ani jeho osobný stav sa nezmenil. V zmysle vykonaného dokazovania nemá evidovaného žiadneho zamestnávateľa. 19. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 21. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 22. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 27. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 30. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku, ako aj ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. 31. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. 32. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak, je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. 33. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. 34. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. 35. V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že v danom prípade nastala na strane maloletej zmena pomerov v tom smere, že narástla, čím priamo úmerne došlo k nárastu jej životných nákladov a na strane otca maloletej nastala taká zmena pomerov, ktorá je taká výrazná a trvalá, že by sa zmenili okolnosti na jeho strane - nie je vo výkone trestu odňatia slobody, žije v Bratislavskom kraji, kde je dostatok pracovných príležitostí aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, nedošlo k zmene jeho vyživovacích povinností (otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej V. K.). Náklady na svoj život otec v rámci predchádzajúceho konania referoval ako bežné a nezvýšené v žiadnom smere. 36. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. 37. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. 38. Čo sa týka určovania vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších pracovným pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.
39. Od určenia doterajšej výšky výživného sa výdavky spojené s výživou maloletej v dôsledku rastu životných nákladov, ako aj jej postupného fyzického a psychického rastu rozhodne neznížili, naopak, primerane tejto dobe vzrástli. Príjem matky za aktuálne obdobie sa de facto nezmenil (naďalej je tvorený iba sociálnymi dávkami), keď matka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní aj svojou osobnou starostlivosťou. Naopak na strane otca došlo k zmene pomerov, keď už nie je vo výkone trestu odňatia slobody, pred jeho nástupom bol schopný pracovať brigádnicky na stavbách a týmto spôsobom si zarábať a zaobstarávať všetky svoje potreby, pričom ide o zdravého mladého muža na vrchole produktívneho veku, v ktorom smere nie je žiadnym spôsobom obmedzený, na rozdiel od času ostatného rozhodovania, kedy boli jeho schopnosti obmedzené vzhľadom na limitované pracovné možnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Otec po prepustení z výkonu trestu zostal žiť v Bratislave, kde má širokú možnosť uplatniť sa na trhu práce a vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti dosahovať bez ohľadu na nedostatok jeho kvalifikácie príjem zodpovedajúci aspoň minimálnej mzde v národnom hospodárstve. 40. V súvislosti s hodnotením schopností a možností otca súd poukazuje na povinnosť každého rodiča využiť naplno svoj pracovný potenciál tak, aby v potrebnom rozsahu mohol zabezpečiť výživu všetkých osôb, ktoré sú na neho odkázané výživou, a to aj na svoj úkor. Súd pritom zdôrazňuje, že schopnosti a možnosti povinného (rodičia) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich závery, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti, a to aj na vlastný úkor, s čím súvisí povinnosť rodiča predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne jeho právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti, a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti bez objektívnych prekážok riadne nevyužíva. Na strane otca, ktorý už nie je vo výkone trestu odňatia slobody a je schopný zárobkovej činnosti vychádzal z potenciality jeho príjmu vo výške 816,- eur, čo je aktuálna minimálna mzda v Slovenskej republike ku dňu rozhodovania súdu, čo zodpovedá čistému mesačnému príjmu vo výške 670,- eur. S prihliadnutím na metodiku výpočtu výživného na maloleté dieťa vo veku maloletej V. K. pripadá 18 % zo sumy potenciálneho príjmu otca, t. j. suma 120,- eur mesačne, ktorá suma súčasne zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletej v prejednávanej veci. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi nevychádza z exaktne vyčíslenej sumy potrieb maloletého, ale zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak základné potreby: stravovanie, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, knihy, hračky atď., pričom výživné má spotrebný charakter. 41. Otcovi za obdobie od podania návrhu, t. j. 20.05.2025 do 30.09.2025 vznikol na výživnom - zročný dlh zaokrúhlene na celé eurá nahor vo výške 355,- eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z povinnosti otca uhrádzať výživné na maloleté v súdom stanovenej výške (/120 eur - 37,53 eura/ = 82,47 eur x 1 mesiac - jún 2025) + (/120 eur - 38,92 eura/ = 81,08 eur x 3 mesiace - júl až september 2025) = 82,47 eur + 243,24 eur = 325,71 eur + 29,26 eur pomerná časť za mesiac máj 2025 = 354,97 eur. Takto vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil s prihliadnutím na jeho zistenú životnú situáciu (prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v roku 2025) zaplatiť v dlhšej než zákonnej lehote 3 dní a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď má za to, že ide o dostatočnú dobu na zabezpečenie takýchto finančných prostriedkov bez ohrozenia vlastnej obživy.
42. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď nebol vzhľadom na charakter konania viazaný návrhom matky, a teda nebolo potrebné, aby o nich v jednotlivostiach rozhodoval samostatným výrokom. 43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP). Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.