Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28P/92/2025 1225201894 14. 07. 2025 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201894.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: P.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, W., zastúpená: JUDr. Eva Kubaská, advokátka so sídlom Vajnorská 137, Bratislava a otca: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. J. XX, Q., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný platiť na maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 100,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia. II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu, sa matka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému synovi. Súčasne s návrhom vo veci samej podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého v sume 150,- Eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to na čas do rozhodnutia vo veci samej. 2. Uznesením č.k. 28P/89/2025-41 zo dňa 13.6.2025 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 28P/89/2025 na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. 28P/92/2025. 3. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovne: Osobnú starostlivosť o maloletého syna zabezpečuje od roku 2019 výlučne matka. Otec sa dlhodobo riadne nepodieľa na úhrade výdavkov maloletého, avšak v roku 2025 sú platby výživného nepravidelné a minimálnej výške, že nie je možné nimi pokryť ani náklady v nevyhnutnej miere. Otec od 01. 12. 2024 uhradil výživné na maloletého P. k rukám matky spolu vo výške 130,- eur + 8,50 eur. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd túto situáciu bezodkladne riešil direktívnym zásahom, ktorým dočasne upraví pomery účastníkov pred rozhodnutím vo veci samej. Priemerné mesačné náklady maloletého bez podielu na bývaní predstavujú sumu cca 510,- € mesačne. Spolu s podielom na bývaní vo výške 125.- € sú náklady na maloletého vo výške 635,- € mesačne. 4. Matka v návrhu uviedla, že je zamestnaná ako samostatný E. G. Š. na P.Q. X.. Jej priemerný mesačný zárobok za obdobie od 04/2024 do 03/2025 bol vo výške 1.670,16 €. Je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60,- € mesačne. Od apríla 2025 si uplatňuje daňový bonus. Ďalej uviedla, že otec maloletého dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti B. X.. X. H..E.., A. XXXX/XX Q. S., ktorá sa zaoberá predajom, modernizáciou a servisom výťahov, nemá vedomosť o jeho príjmoch ani majetkových pomeroch. Do
marca 2025 bol otec poberateľom daňového bonusu. Otec uhrádza poplatok MŠ vo výške 55.- €. V roku 2024 prispel na výživu maloletého spolu za celý rok sumou vo výške 945.- €. 5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 14. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. 15. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovania) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a je potrebné osvedčiť, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia alebo označenia dôkazov pri podávaní návrhu. 16. Z návrhu matky vyplýva, že rodičia maloletého aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti , otec sa nepodieľa na úhrade potrieb maloletého a na jeho výživu neprispieva ( s výnimkou poplatku za materskú školu). Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, ( súd zdôrazňuje, že ide o uspokojovanie len základných životných potrieb, nie odôvodnených potrieb) pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a prihliadal aj na tú skutočnosť, že matka pracuje a má pravidelný mesačný príjem. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval súd za primerané výživné vo výške 100,- eur mesačne, ktoré bude otec povinný predbežne platiť a táto suma čiastočne pokryje náklady na nevyhnutné potreby maloletého. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka nezodpovedá podľa názoru súdu výživnému v nevyhnutnej miere, navyše otec prispieva na materskú školu maloletého. Až dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa , na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.