KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieMestský súd Bratislava II25. 8. 2025plný text

Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 41P/108/2025 z 25. 8. 2025

CitáciaUznesenie Mestského súdu Bratislava II z 25. augusta 2025, sp. zn. 41P/108/2025, ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202408.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava II 41P/108/2025 1225202408 25. 08. 2025 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202408.2

Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: L.na T., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom R. XX, R. a otca: F. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. XX, R., v konaní na návrh navrhovateľky: Y. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. XX, R., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II (ďalej len „súd“) 01.08.2025 sa navrhovateľka, stará matka maloletého F. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti. 2. Návrh stará matka odôvodnila tým, že 30.07.2025 bola privolaná polícia na základe oznámenia, že matka jej vnuka údajne udierala dieťa v kočíku, vyhadzovala ho z neho. Matka bola na mieste zadržaná a obmedzená na osobnej slobode z dôvodu podozrenia z trestného činu týrania blízkej osoby. Dieťa bolo v sprievode prastarej matky prevezené RZP do Národného ústavu detských chorôb, Limbová 1, Bratislava. Z dôvodu podozrenia na CAN syndróm bola indikovaná ochranná hospitalizácia maloletého. Matka maloletého je agresívna, háda sa, užíva alkohol, vykrikuje, dokonca sa jej vyhrážala, že ju zabije. Podľa informácií od matkinej matky sa stávalo, že sa matka často pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok zamykala so synom v izbe, pričom odtiaľ bolo počuť krik a plač a nebolo zjavné, čo sa v izbe deje. Podľa ich slov tam môže dochádzať k udieraniu dieťaťa. Matka je agresívna slovne aj fyzicky na svoju matku a starú matku, vyhráža sa im zabitím. Navrhovateľka má podozrenie, že matka jej vnuka je psychický chorá a potrebuje odbornú pomoc, ktorú odmieta. Návrh podáva z dôvodu podozrenia, že dieťa je pri matke ohrozené na zdraví a živote. Otec maloletého je navrhovateľkin syn, v súčasnosti nemá podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Dňa 31.07.2025 boli v jej domácnosti na adrese Q. XX, R. pracovníci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorí konštatovali, že má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletého F.. Býva v trojizbovom, kompletne zariadenom byte v jej a manželovom vlastníctve. V byte má maloletý svoju postieľku, oblečenie, hygienické potreby, hračky a pod. V domácnosti býva len navrhovateľka so svojím synom - otcom maloletého. Maloletý má u nej vytvorené stabilné a bezpečné prostredie, ktoré mu v súčasnosti jeho rodičia nedokážu zabezpečiť. Poberá starobný dôchodok a pracuje na trvalý pracovný pomer v G. Š. E. ako učiteľka. Jej zdravotný stav je dobrý, umožňuje jej zabezpečovať starostlivosť o maloletého. 3. K návrhu stará matka nepripojila žiadne listinné dôkazy.

4. Súd 07.08.2025 kontaktoval navrhovateľku, ktorá uviedla, že maloletý sa od 01.08.2025 nenachádza v Národnom ústave detských chorôb, aktuálne sa nachádza v jej starostlivosti. 5. Súd sa oboznámil s návrhom starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom zistil nasledujúci skutočný a právny stav: 6. Z lustrácie vykonanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, že rodičmi maloletého F. sú F. I., A.. Č.. XXXXXX/XXXX a L. T., A.. Č.. XXXXXX/XXXX. 7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 18. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 19. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe

bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP). 20. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. 21. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. 22. V nadväznosti na uvedené súd rozhodujúc o návrhu starej matky konštatuje, že v danom prípade nejde ani o jeden z vyššie uvedených prípadov. 23. Po zvážení odôvodnenia návrhu starou matkou, dospel súd k záveru, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho stará matka žiadala na základe jej návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje vyššie citovaná právna úprava. 24. V danom prípade možno konštatovať, že navrhovateľka, stará matka maloletého neosvedčila žiadnu z tvrdených skutočností - právneho vzťahu účastníkov ani to, že právne vzťahy medzi nimi si vyžadujú nevyhnutnú úpravu pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Súd má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľky nie je dôvodné, pretože nebola splnená podmienka neodkladnej úpravy pomerov. 25. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že matka maloletého F. je agresívna, háda sa, užíva alkohol a implikovala, že môže dochádzať k týraniu maloletého dieťa zo strany matky, čo však navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila (napríklad priložením lekárskych správ, nakoľko v deň podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol podľa navrhovateľky maloletý F. ošetrený v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave). Ďalej navrhovateľka uviedla, že otec maloletého F., jej syn, v súčasnosti nemá podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Súčasne tvrdila, že otec maloletého býva v jej domácnosti spolu s ňou a maloletým F., pričom maloletý má v jej domácnosti vytvorené vhodné podmienky na jeho výchovu. Opätovne navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila, ani netvrdila žiadne rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré by mal súd zasiahnuť do rodičovských práv oboch rodičov a zveriť maloletého F. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičovské práva, medzi ktoré patrí aj výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, patrí v plnej miere obom rodičom (za predpokladu, že tieto neboli obmedzené, pozastavené, prípadne odňaté rozhodnutím súdu). Aj prípadná nevhodnosť ponechania maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti matky neznamená, že dieťa nemôže zotrvať v osobnej starostlivosti otca, ktorý podľa tvrdení samotnej navrhovateľky býva v tej istej domácnosti, v ktorej býva aj maloletý F., teda podmienky pre jeho výchovu zostávajú rovnaké. Samotné tvrdenie, že otec, aj napriek skutočnosti, že býva u navrhovateľky, nemá vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého, nie je možné považovať za dostatočný argument, aj s prihliadnutím na to, že v rovnakej domácnosti už tieto podmienky vytvorené sú. V predmetnom prípade súd považuje za nevhodné zasahovať do práv a povinností účastníkov prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko súd nevzhliadol žiaden dôvod, prečo by maloletý F. nemal zotrvať v osobnej starostlivosti otca, pričom o jeho faktickú výchovu môže stará matka/navrhovateľka prejavovať záujem aj bez zverenia vnuka do jej náhradnej osobnej starostlivosti, obzvlášť v situácii, kedy zdieľajú s otcom spoločnú domácnosť. Navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodňovala bezodkladnú úpravu pomerov práve neodkladným opatrením a zasiahnutie do výkonu rodičovských práv obom rodičom, tvrdila iba skutočnosti týkajúce sa matky maloletého, ktoré nijak neosvedčila. Bez vykonania ďalšieho dokazovania by tak týmto rozhodnutím mohlo dôjsť k vážnemu

zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností oboch rodičov maloletého F., čo nemožno hodnotiť ako opatrenie v najlepšom záujme maloletého. 26. Keďže súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, nebolo dôvodné ani rozhodovať o jej ďalšom návrhu, a to, aby bol styk maloletého s matkou uskutočňovaný len za jej prítomnosti, preto návrh aj v tejto časti zamietol. 27. Sumarizujúc uvedené, dospel súd k záveru, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého F., preto súd rozhodol tak, že návrh starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov nebola osvedčená ako naliehavá, keďže súd nemal osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že obaja rodičia nevykonávajú osobnú starostlivosť o maloletého, práve naopak, otec zdieľa rovnakú domácnosť s navrhovateľkou, ktorá sama tvrdí, že v domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého F.. Za danej situácie nie je možné vyhovieť starej matke a nariadiť neodkladné opatrenie, lebo by išlo o unáhlené rozhodnutie, pre ktoré nie sú splnené zákonné podmienky. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).