Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27P/170/2025 1225203979 08. 01. 2026 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2026:1225203979.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. C., T.. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky: U. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. D. S. XXX, D. S., toho času Agátová 7/G, Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária Šulavík s.r.o., so sídlom Jamnického 3018/4, Bratislava, IČO: 52 878 252 a otca: I. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. D. S. XXX, D. S., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným na Mestský súd Bratislava II dňa 11.12.2025, sa matka maloletého dieťaťa: T. C., T.. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) domáhala zvýšenia výživného na maloletú. Spolu s návrhom vo veci samej sa matka domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia nasledovného znenia: „Súd ukladá otcovi maloletého dieťaťa T. C., T.. XX.XX.XXXX, povinnosť platiť výživné vo výške 310, - EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.“ 2. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 27P/166/2025-20 zo dňa 16.12.2025, súd vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, vedené pod sp. zn. 27P/170/2025. 3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že okresný súd Nitra, rozsudkom č.k. 13P/177/2021 zo dňa 16.09.2021 (ďalej len „rozsudok“ alebo „rozhodnutie“) okrem iného zaviazal otca prispievať na výživu detí C.: I., T.. XX.XX.XXXX, sumou 110, - eur mesačne, I., nar. 16.10.2005, sumou 110, - eur mesačne, T., T.. XX.XX.XXXX, sumou 100, - eur mesačne. Po rozhodnutí súdu sa vzhľadom k dlhšiemu časovému odstupu na jej strane ako aj jej detí výrazne zmenili pomery odôvodňujúce zvýšenie výživného. Matka zdôraznila, že maloletá je vo vyššom veku oproti roku 2021, pričom náklady na ňu výrazne stúpli v súvislosti s rastom, vekom ako aj vzhľadom na turbulentný rast cien, a to vrátane cien energií, ako aj potravín, drogérie a pod., ktorý je podľa názoru matky nevyhnutné reflektovať aj do úpravy výšky výživného. Matka ďalej uviedla, že ďalšou skutočnosťou preukazujúcou zmenu pomerov je fakt, že v roku 2021 (keď bola výška výživného určovaná) sa zohľadnila skutočnosť, že otec mal minimálne 3 vyživovacie povinnosti, a teda bolo určené, že je schopný platiť 310, - eur mesačne. Od vtedy otcovi zanikli 2 vyživovacie povinnosti, pričom je predpoklad, že jeho príjmy neklesli, ale práve naopak zrejme stúpili. Aktuálne otec platí na maloletú len 100, - eur mesačne. Za ďalší dôvod pre zvýšenie výživného matka označila skutočnosť, že v roku 2021 poberala výživné na 3 deti vo výške 310, - eur mesačne, vďaka čomu bola schopná zaplatiť aj nájomné a iné náklady. Keďže teraz otec platí výživné len vo výške 100 EUR mesačne, a teda menej ako 1/3 v roku 2021 určeného výživného (pričom nájomné nižšie neplatí), je uvedená výška výživného vzhľadom k okolnostiam a rastu cien neprimerane nízka. Matka poukázala na to, že otec po rozvode ostal žiť v ich spoločnom dome, ktorý spolu prerobili, investovala
doň cca 50.000, - eur, pričom v rámci vyporiadania BSM jej túto sumu nevyplatil. Preto je odkázaná na bývanie v nájme, ktorý platí vo výške 600, - eur mesačne, a teda výživné vo výške 100, - eur mesačne je podľa jej názoru nedostačujúce. Matka ďalej uviedla, že je potrebné prihliadnuť aj na jej schopnosti a možnosti, pretože je invalidným dôchodcom a popri poberaní invalidného dôchodku pracuje na polovičný úväzok, jej mesačné príjmy teda predstavujú 180,50, - eur invalidný dôchodok, cca 500, - eur mzda a prídavok na maloletú vo výške 60, - eur. Čo sa týka nákladov, tak len nájomné platí vo výške 600, - eur mesačne, čo predstavuje prakticky celú jej čistú mzdu. Ďalšie mesačné náklady v súvislosti s maloletou matka vyčíslila nasledovne: obedy vo výške 15, - eur, náklady na knihy, pracovné zošity, písacie potreby a rysovacie potreby vo výške 15, - eur, náklady na zošity vo výške 15, - eur, náklady na obuv, oblečenie a športovú výbavu vo výške 40, - eur a náklady na stravu 120, - eur, náklady na hygienu 20, - eur. Rovnako je vzhľadom k veku maloletej potrebné zohľadniť aj náklady na mobilný telefón 16, - eur ako aj cestovné náklady 5, - eur, náklady na voľnočasové aktivity a hobby 10, - eur, lieky a lekárov vo výške 10, - eur. Matka dodala, že žije v nájme sama s maloletou, pričom sa o ňu stará výlučne ona. Vzhľadom k tomu, že na jej strane došlo k výraznému poklesu príjmov vzhľadom k tomu, že otec platí len tretinové výživné oproti roku 2021, a tiež vzhľadom k neštandardne vysokému nárastu cien a inflácie je preto podľa matky nevyhnutné, aby súd zvýšil výživné stanovené v roku 2021. Podľa jej informácií otec dieťaťa naďalej pracuje a má vyšší príjem ako ona, znížili sa mu vyživovacie povinnosti, býva v rodinnom dome, ktorý bol aj z jej peňazí rekonštruovaný počas manželstva, nemá náklady na nájom a pod., a teda nie je spravodlivé, aby prispieval na maloletú len sumou 100, - eur mesačne. Esenciálne náklady na život jej ako aj maloletej už teraz predstavujú sumu vyššiu ako sú jej aktuálne príjmy. Výživné vo výške 100, - eur mesačne je nedostatočné vzhľadom na vek maloletej (11 rokov), čo rozhodne nie je spravodlivé. Naopak, podľa názoru navrhovateľky, pokiaľ otec mal možnosti a schopnosti v roku 2021 platiť výživné vo výške 310,- eur mesačne, vzhľadom k inflácii a vyšším príjmom má za to, že je schopný uvedené výživné v tejto výške platiť aj naďalej. Rovnako má informácie, že okrem mzdy má príjmy aj z rôznych brigád a pod. Naopak, ona vzhľadom k jej zdravotnému stavu nemá možnosti zvýšiť svoje príjmy, pretože je invalidný dôchodca. Vzhľadom na tieto skutočnosti, je toho názoru, že dôvodnosť zmeny jej pomerov oproti tým, ktoré tu boli v čase vydania rozsudku je preukázaná. Jej nepriaznivá finančná situácia vyplýva aj zo skutočnosti, že jej bol určený advokát prostredníctvom Centra právnej pomoci. V danom prípade považuje za nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, pretože ako jediná osoba starajúca sa o maloletú nemá dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Výživné vo výške 100, - eur mesačne je zjavne nedostatočné vzhľadom na vek maloletého dieťaťa (11 rokov), zvýšené náklady na jeho stravu, školské pomôcky, oblečenie, zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity, ako aj vzhľadom na všeobecný rast cien a infláciu. Otec má objektívne vyššie schopnosti a možnosti prispievať na výživu dieťaťa, keďže jeho vyživovacie povinnosti sa znížili, býva vo vlastnom dome bez nákladov na nájomné, a podľa dostupných informácií má stabilný príjem a taktiež začal splácať výživné v nižšej sume, čo náhle ovplyvnilo jej schopnosť platiť všetky náklady. Na druhej strane je ona invalidným dôchodcom, jej príjmy sú nízke a podstatnú časť z nich spotrebúva na nájomné. Bez okamžitého zásahu súdu preto hrozí, že nebude schopná zabezpečiť potreby maloletého dieťaťa. Ak by súd ponechal súčasný stav až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, maloletá by mohla byť vystavená neprimeranému materiálnemu nedostatku, a to aj vzhľadom k tomu, že konanie o výživnom môže trvať dlhšiu dobu. Preto je daný naliehavý právny záujem na okamžitej úprave pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Zároveň nariadenie neodkladného opatrenia neprimerane nezasiahne do práv otca, pretože požadovaná suma je vo výške výživného v akej bolo súdom určené v roku 2021, pričom od vtedy mzdy výrazne vzrástli, a teda žiadať navrhovanú sumu považuje matka za dôvodnú a primeranú. 4. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky, k nemu pripojených príloh a listinných dôkazov, oboznámil sa s obsahom súvisiacich spisov a zistil nasledovné: 5. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/177/2021-31 zo dňa 16.09.2021, súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých deti C.. Súd súčasne na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti C.: I., T.. XX.XX.XXXX, I., T.. XX.XX.XXXX Z. T., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí C.: I., T.. XX.XX.XXXX sumou 110 eur mesačne, I., T.. XX.XX.XXXX sumou 110 eur mesačne a T., T.. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Súd
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.09.2021. 6. Na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 27P/166/2025, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a to na základe návrhu matky doručeného Mestskému súdu Bratislava II dňa 11.12.2025. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. 7. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, zo dňa 09.12.2025, súd zistil, že otec je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti - zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, parc. číslo 2677/1, o výmere 1211 m2; v katastrálnom území D. S., B. D. S., B. T.. Na nehnuteľnosti - pozemku je postavená bytová budova označená súpisným číslom 249. 8. Z fotokópie Nájomnej zmluvy, uzatvorenej dňa (absentuje dátum) medzi súkromnou osobou ako prenajímateľom a matkou ako nájomcom, súd zistil, že matka má prenajatý byt o celkovej výmere 58m2, nachádzajúci sa na adrese Z. O.. Č.. X/G, H. Č.. XX na 8. posch. bytového domu, za nájom ktorého uhrádza nájomné vo výške 600, - eur mesačne. 9. Z fotokópie Rozhodnutia Sociálne poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, pri ktorej absentuje číslo a dátum vydania rozhodnutia, súd zistil, že matke bol od 01. januára 2025 zvýšený invalidný dôchodkov na sumu 180,50,- eur mesačne. 10. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 13. Podľa § 324 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 19. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
20. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 21. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 22. Z citovaného ustanovenia (ods. 15), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 23. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí. 24. Názor súdu uvedený v odseku 23 vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. 25. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 CMP umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa, pokiaľ si povinný rodič svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu neplní v dostatočnom rozsahu alebo vôbec. Výživné v nevyhnutnej miere má však slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa. 26. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka vo svojom návrhu uviedla, oboznámením sa s obsahom súvisiacich spisov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho matka žiada nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava citovaná v predchádzajúcich odsekoch. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný, nakoľko nemal matkou ako navrhovateľkou za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 310,- eur mesačne. V danom prípade nevznikla potreba bezodkladného zásahu zo strany súdu do pomerov účastníkov, keďže rodičovské práva a povinnosti boli upravené právoplatným súdnym rozhodnutím, označeným v 5. bode odvodnenia, pričom rozhodnutia o výživnom je možné meniť v zmysle ustanovenia § 78 Zákona rodine, len ak sa zmenia pomery. Na prijatie záveru o zmene pomerov je však nevyhnutné vykonať potrebné dokazovanie, presahujúce rámec konania o neodkladnom opatrení, keďže záver o zmene pomerov nie je možné prijať iba na základe matkou tvrdenej skutočnosti, že výška výživného v sume 100,- eur mesačne na maloletú, ktorá bola otcovi uložená súdom je nedostatočná. Matka sa zvýšenia výživného domáha dôvodiac, že nemá dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb maloletej, pričom výživné vo výške
100,- eur mesačne je nedostatočné na vek maloletej, na jej zvýšené náklady na stravu, školské pomôcky a ďalšie. Otec má podľa tvrdení matky objektívne vyššie schopnosti a možnosti prispievať na výživu maloletej, keďže sa jeho vyživovacie povinnosti znížili, toho času býva vo vlastnom dome a podľa matke dostupných informácií má stabilný príjem. Matka k návrhu avšak nepripojila žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázala odôvodnené potreby maloletej ani neosvedčila, že výživa a potreby maloletej sú ohrozené, čím v danej veci absentuje naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Súd opakovane zdôrazňuje, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť výlučne argumentácia matky, že otec na výživu maloletej neprispieva v dostatočnom rozsahu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o neodkladnej potrebe úpravy pomerov. Súd rovnako nemal osvedčené, že by sa otec úmysle vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti alebo neplatil výživné vo výške stanovenej právoplatným súdnym rozhodnutím. Nakoľko teda nie sú dané zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. 27. Súd dodáva, že nespochybňuje nárok maloletej na platenie výživného otcom, reflektujúceho životnú úroveň rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), avšak vzhľadom na charakter a účel inštitútu neodkladného opatrenia, súd nepokladá tohto času situáciu ohľadom zvýšenia výživného na maloletú za kritickú v takej miere, aby o zvýšení výživného rozhodol neodkladným opatrením. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, najmä k ohrozeniu jeho života, prípadne zdravia a ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Matka vo veci zvýšenia výživného súčasne podala riadny návrh na začatie konania, v konaní o ktorom súd vykoná rozsiahlejšie dokazovanie a posúdi dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v širších súvislostiach, a tak dostatočne a hodnoverne zistí, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.